Konzervatívci vedení Merzom vyhrali nedeľňajšie voľby so ziskom 28,5 percenta hlasov. Druhá skončila s 20,8 percentami hlasov strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú, ktorá tak zdvojnásobila svoj výsledok z predchádzajúcich volieb v roku 2021. Za tretiu sociálnu demokraciu doterajšieho kancelára Olafa Scholza hlasovalo 16,4 percenta voličov. Pre túto stranu je to najhorší výsledok vo voľbách do Spolkového snemu.
Merz dnes na tlačovej konferencii povedal, že chce vládu zostaviť práve so sociálnymi demokratmi, ktorí boli najsilnejšou stranou doterajšej vlády. „Som pevne rozhodnutý viesť so sociálnymi demokratmi konštruktívne, dobré, rýchle rozhovory,“ uviedol. Prioritami podľa neho budú migračná, bezpečnostná a hospodárska politika.
Kancelár Scholz už v nedeľu vylúčil, že by sa podieľal na koaličných rokovaniach, aj to, že by mohol byť členom budúcej vlády. Chce zostať radovým poslancom. Spolupredseda SPD Lars Klingbeil na tlačovej konferencii, ktorá predchádzala tej Merzovej, uviedol, že nie je isté, že sociálni demokrati budú súčasťou budúcej vlády, a dodal, že „lopta je na Merzovej strane ihriska“. O prípadnej účasti vo vláde budú musieť podľa neho rozhodnúť členovia SPD v celostraníckom hlasovaní. Klingbeil tiež dodal, že niektoré Merzove výroky z predvolebnej kampane „prehĺbili priekopy“ medzi CDU/CSU a SPD.
Podľa Merzových predstáv by mala byť vláda hotová do Veľkej noci, ktoré tento rok pripadajú na druhú polovicu apríla. Rozhovory by sa podľa neho mali začať najneskôr na budúci týždeň, po nedeľňajších krajinských voľbách v Hamburgu.
Čítajte viac Nemci zastavili prívalovú vlnu. Kto vyhral a kto prehral. Šokovala Die Linke
Merz na tlačovej konferencii vyjadril tiež nádej, že sa mu podarí presvedčiť USA, že dobré transatlantické vzťahy sú v záujme oboch strán. Pripustil, že sa pod vedením prezidenta Donalda Trumpa Spojené štáty od Európy odvracia. Dodal, že o vzťahu so Spojenými štátmi v nedeľu dlho debatoval tiež s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorý sa dnes stretne s Trumpom k rokovaniam okrem iného o vojne na Ukrajine.
Takzvaná veľká koalícia CDU/CSU a SPD sa po nedeľňajších voľbách ukázala byť prakticky jedinou reálnou možnosťou, ako zostaviť väčšinovú vládu. Spôsobila to predovšetkým skutočnosť, že sa do parlamentu nedostali dve menšie strany: liberáli z FDP a Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej (BSW). Spoluprácu s AfD kvôli jej extrémistickým postojom Merz opakovane vylúčil. Dnes na tlačovej konferencii povedal, že výsledok AfD je pre stredové demokratické strany „posledným varovaním“ a že si je vedomý, že jeho budúca vláda musí uspieť, aby zabránila nástupu krajnej pravice k moci.
Takzvaná veľká koalícia konzervatívcov a sociálnych demokratov Nemecku vládla už niekoľkokrát. Termín pochádza z doby, keď boli CDU/CSU a SPD dvoma najväčšími frakciami v parlamente, čo v budúcom sneme už platiť nebude. Prvýkrát veľká koalícia vznikla v spolkovej republike v roku 1966 pod vedením konzervatívneho kancelára Kurta Georga Kiesingera. V znovuzjednotenom Nemecku prvýkrát dve najväčšie strany spolupracovali po voľbách v roku 2005. Na čele vlády stála konzervatívna kancelárka Angela Merkelová, ktorá od tohto roka Nemecko viedla ďalších 16 rokov. So sociálnymi demokratmi vo veľkej koalícii vládla v troch zo štyroch svojich vlád. Okrem rokov 2005 až 2009 tiež v rokoch 2013 až 2018 a 2018 až 2021. Sociálni demokrati boli vždy menším koaličným partnerom.
Čítajte viac Čo ukázali nemecké voľby? Budúcnosť Európy rozhodne nepatrí krajnej pravici, Merz však stojí pred ťažkou úlohou