Spojené nádoby
„Nikdy by som si nepomyslel, že niečo také budem musieť povedať v televíznej relácii, ale po vyjadreniach Donalda Trumpa je jasné, že jeho vláde nezáleží na osude Európy. Mojou absolútnou prioritou bude čo najrýchlejšie posilniť Európu, aby sme krok za krokom skutočne dosiahli nezávislosť od USA,“ povedal Merz v nedeľu v povolebnej diskusii.
A nemecký politik zašiel ešte ďalej. Dokonca naznačil, že v ohrození môže byť Severoatlantická aliancia, ktorej summit sa bude konať v júni v Haagu. Merz si však nie je istý, či v tom čase stále budeme hovoriť o NATO v jeho súčasnej podobe alebo či bude potrebné oveľa rýchlejšie vytvoriť nezávislé európske obranné kapacity.
Zároveň je očividné, že kresťanského demokrata nahnevalo, ako do volieb zasiahli najbohatší človek sveta Elon Musk a americký viceprezident JD Vance. Trumpovi ľudia otvorene podporili krajne pravicovú a proruskú Alternatívu pre Nemecko (AfD). Vyzerá to tak, že pomoc zvonku v skutočnosti extrémistom nepomohla, ale so ziskom 20,8 percenta hlasov určite môžu byť spokojní.
Merz je známy ako zarytý stúpenec transatlantických vzťahov. Preto jeho vyjadrenia šokovali nemeckú politickú scénu a môžu mať zásadný vplyv na to, ako sa Európska únia postaví k vlastnej bezpečnosti. A teda aj k ruskej invázii na Ukrajinu, ktorá sa začala pred troma rokmi, 24. februára 2022. Do veľkej miery sú to spojené nádoby. Európska bezpečnosť môže ťažko existovať bez toho, aby mala Ukrajina zaistenú nezávislosť a záruky, že ju Rusko nenapadne. No v tejto chvíli sa nezdá, že by na také niečo niekto myslel aj vo Washingtone.
„Prezident Trump jednoznačne verí, že má taký úžasný vzťah s Vladimirom Putinom, že presvedčí šéfa Kremľa, aby prestal bojovať. Očakávam, že to potom predloží Kyjevu a Európe ako v podstate vyriešenú vec a nechá ich, nech sa postarajú o zvyšok. Najväčší problém z tejto situácie vyplýva pre ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Podľa mňa chce zastaviť boje a je ochotný akceptovať aj určitú stratu územia ako cenu za mier. Veľmi ho však znepokojuje, odkiaľ jeho krajina vezme peniaze na povojnovú obnovu. A hlavne to, kto zaistí Kyjevu bezpečnostné záruky, aby Putin nebol o niekoľko mesiacov alebo rokov v pokušení pokračovať v invázii. Zdá sa, že Trump nemá záujem, aby ich poskytli aj USA,“ povedal pre Pravdu zdroj z americkej zahraničnopolitickej scény, ktorý si neželal byť menovaný.
Čítajte viac Austrálsky generál: Po troch rokoch od invázie sa môže Putin usmievať. Trump mu dáva všetko
Čomu čelí Kyjev? Rusko hovorí, že chce ovládnuť aj tie časti Ukrajiny, ktoré momentálne neokupuje, ale robí si ne protiprávne nároky. Okrem Krymu Moskva minimálne na papieri roku 2022 anektovala Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú oblasť. Ruským agresorom sa v posledných mesiacoch za cenu veľkých strát darí postupovať, ale napriek tomu kontrolujú len asi pätinu ukrajinského územia. Aj tak však Kremeľ žiada, aby sa mu vláda v Kyjeve podrobila. Rusko chce mať kontrolu nad tým, ako budú vyzerať ozbrojené sily Ukrajiny, a tá nesmie vstúpiť do NATO.
Washington má na Kyjev vlastné požiadavky. Je jasné, že Trumpova vláda odmieta diskutovať o tom, že Ukrajina by mohla vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Vyzerá to tak, že ju príliš nezaujímajú ani prípadné iné bezpečnostné záruky pre Kyjev. No jednoznačne ide po hospodárskych zdrojoch napadnutej krajiny.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
„V podmienkach nášho partnerstva navrhujeme, aby príjmy, ktoré vláda Ukrajiny získa z prírodných zdrojov, infraštruktúry a iných aktív, išli do fondu zameraného na dlhodobú obnovu a rozvoj Ukrajiny, v ktorom budú mať USA ekonomické a riadiace práva týkajúce sa budúcich investícií,“ napísal v komentári pre denník Financial Times americký minister financií Scott Bessent.
Biely dom od Kyjeva pôvodne žiadal prístup k 50 percentám kovov vzácnych zemín, ale neponúkol mu žiadne bezpečnostné záruky. Trump tvrdil, že Ukrajina dostala od USA pomoc vo výške 500 miliárd dolárov, potom prišiel s číslom 350 miliárd. V skutočnosti to bolo 100 až 120 miliárd.
Čítajte viac Sabotáže riadené z Kremľa? Európa musí Rusku nakresliť červené čiary, tvrdí expert
„Takto sa správali veľmoci v 19. storočí,“ reagoval na sociálnej sieti Bluesky Duncan Weldon, autor knihy Blood and Treasure: The Economics of Conflict from the Vikings to Ukraine (Krv a bohatstvo: ekonómia konfliktu od Vikingov po Ukrajinu).
Kyjev sa však usiluje nájsť s Washingtonom spoločnú reč. „Ukrajinské a americké tímy sú v záverečnej fáze rokovaní o dohode o nerastoch. Vyjednávania boli veľmi konštruktívne a takmer všetky kľúčové detaily boli dokončené,“ uviedla včera na sociálnej sieti Twitter (X) ukrajinská vicepremiérka pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanišynová.
Čo urobí Európa?
V tejto situácii do Kyjeva včera na výročie invázie zavítali predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéf Európskej rady António Costa a ministri zahraničných vecí EÚ vrátane slovenského Juraja Blanára (Smer) schválili 16. balík sankcií proti Rusku. Von der Leyenová tiež oznámila, že v marci únia podporí Ukrajinu sumou 3,5 miliardy eur.
„V zložitom medzinárodnom a geopolitickom prostredí zdôrazňujeme dôležitosť zachovania transatlantickej a globálnej solidarity s Ukrajinou. Zdôrazňujeme potrebu zaistiť, aby sa medzinárodné spoločenstvo neustále zameriavalo na podporu Ukrajiny pri dosahovaní komplexného, spravodlivého a trvalého mieru na základe ukrajinského mierového plánu,“ uviedli v spoločnom vyhlásení von der Leyenová a Costa.
Čítajte viac USA a Rusko rokovali o osude Ukrajiny a Európy. Môže z toho byť Mníchov alebo Jalta?
Odkaz na dôležitosť zachovania transatlantickej a globálnej solidarity s Ukrajinou je očividná reakcia na Trumpovo správanie, keď Zelenského nazval diktátorom a Kyjevu povedal, že sa nemal púšťať do vojny.
„To, čo sa deje, zvýšilo šancu na rozsiahlu vojnu v Európe. Nikto nebude imúnny voči tomuto studenému frontu, ktorý sa na nás valí. Trump to hovoril, ľudia by preto nemali byť prekvapení. Ale európski lídri si radšej zapchávali uši a ešte si aj spievali, aby nič nepočuli. Teraz má EÚ a krajiny ako Nemecko, Francúzsko a Británia šancu, aby to zmenili. Tiež si myslím, že sa musíme zamyslieť nad plánom USA znížiť obranné výdavky o osem percent v každom z nasledujúcich piatich rokov. Bude to veľmi zložité a pravdepodobne to bude mať za následok, že z Európy odíde veľké množstvo amerických síl,“ povedal pre Pravdu austrálsky generálmajor vo výslužbe a vojenský stratég Mick Ryan.