Pre svoj pontifikát si vybral meno František. Obrazne povedané, kým kardináli išli na opačný koniec sveta, Bergoglio našiel svoju inšpiráciu pred stáročiami. V Giovannim Battistovi Bernadonem, v talianskom kazateľovi a zakladateľovi františkánskeho rádu, ktorý žil na prelome 12. a 13. storočia. Celý katolícky svet ho pozná ako sv. Františka z Assisi. Rozhodol sa skromne zvestovať vieru a žiť v úplnej jednoduchosti, čo sa dá rovnako povedať o pápežovi Františkovi.
Svoju povesť nenáročného človeka potvrdil hneď, keď ho zvolili za pápeža. Porušil tradíciu – neobul si červené črievice, nedal si na seba pláštenku z červeného zamatu a nezavesil si na krk kríž zo zlata. Zobral si čierne topánky, obliekol si iba bielu reverendu a na hrudi mu visel strieborný kríž.
Čítajte viac Talianski analytici: Pápež František nie vždy uspel, ale záležalo mu na ľuďoch, nie na dogmách
Pápež František sa nenasťahoval do Apoštolského paláca, ale vybral si Dom sv. Marty. Je to jedna z mála novších budov vo Vatikáne, ktorú dokončili pred tromi desaťročiami. Navyknutý na jednoduchosť sa František rozhodol bývať v podkrovnom apartmáne. V tomto hosťovskom dome pre duchovných bol ubytovaný, keď kardináli hlasovali v konkláve o nástupcovi Benedikta XVI. Luxus nevyhľadával. Naopak. Obrazne povedané užíval si pôvab jednoduchosti. A podobnom zmysle si želal mať aj katolícke spoločenstvo. „Želám si chudobnú cirkev pre chudobných ľudí," poznamenal po svojom zvolení za pápeža.
Mimochodom, Bergoglio by sa možno nikdy nestal duchovným, keby sa milý vzťah v jeho ranej mladosti uberal iným smerom. Bolo to vzplanutie, keď mal ešte len dvanásť rokov. Platonické. Chlapec Jorge Mario však zjavne silno prežíval prvé iskry lásky, ktorú objavoval v rovesníčke. „Náš vzťah bol úplne nevinný. Boli sme len deti. Vyrastali sme spolu, ale častejšie som ho začala vídavať po našich dvanástych narodeninách," zdôverila sa v marci 2013 Amalia Damonteová pre denník La Stampa. Ich rodičia sa dobre poznali, no v prísnom katolíckom prostredí sa im nepozdávalo, že by sa prílišná náklonnosť Jorgeho Mariu k Amalii mohla rozvíjať… Jej matka i otec preto chlapcovi zakázali dvoriť ich dcére. „Raz mi povedal: ‚Ak sa s tebou nemôžem oženiť, stanem sa kňazom!‘" prezradila Damonteová. A tak sa aj stalo… A o niekoľko desaťročí sa potom z kardinála stal pápež.
Udialo sa to pravdepodobne na základe jednoznačnej podpory, ktorú Bergoglio získal v konkláve. Podrobnosti voľby nového pápeža sú stáročia prísne strážené, ale talianske médiá s odvolaním na svoje zdroje vtedy napísali, že Argentínčan získal približne 90 hlasov od 115 hlasujúcich kardinálov. Aj to však mohlo dopadnúť celkom inak, pretože keby bolo po vôli Bergoglia, do konkláve by už po abdikácii Benedikta XVI. nevkročil. V decembri 2011 ponúkol vtedajšiemu pápežovi svoju rezignáciu. Urobil to automaticky – splnil si povinnosť. V katolíckej cirkvi totiž musí takto postupovaťť každý biskup po dovŕšení veku 75 rokov. Údajne si naozaj želal vzdať sa aktívnej službe v cirkvi, ale Benedikt XVI. s tým nesúhlasil. Ktovie, možno ho mal vyhliadnutého ako jedného z vhodných adeptov, keď odstúpi, čo nakoniec oznámil vo februári 2013.
Pápež František pomerne často cestoval do zahraničia. Ako prvú krajinu navštívil v júli 2013 Brazíliu, kde sa konali Svetové dni mládeže, čo je celosvetové stretnutie mladých ľudí organizované katolíckou cirkvou. Jeho ďalšie dve cesty smerovali v máji 2014 do Jordánska, Izraelu a Palestíny a v auguste toho roku do Južnej Kórey. Európania si museli počkať na prvé vystúpenie Františka mimo Vatikánu do septembra 2014. Výber krajiny asi mnohých prekvapil: pápež totiž zamieril do Albánska. Prečo? „Vybral som si ho ako prvú destináciu v Európe, pretože Albánsko vytvorilo model harmónie medzi rôznymi náboženstvami vznikom vlády národnej jednoty, ktorá zahŕňa moslimov, pravoslávnych a katolíkov," objasnil vtedy František.
Veriaci na Slovensku sa dočkali Františka v septembri 2021. Bola to štvordňová pastoračná cesta, počas ktorej navštívil Bratislavu, Prešov, Košice a Šaštín. Pekné posolstvo predniesol v mestskej záhrade, ktorá je súčasťou Grasalkovičovho paláca. Páčilo sa mu privítanie chlebom a soľou, čoho sa potom dotkol vo svojom prejave. „Chlieb, o ktorom hovorí evanjelium, sa často láme. Je to silné posolstvo pre náš spoločný život: hovorí nám, že skutočné bohatstvo nespočíva v zväčšovaní množstva toho, čo máme, ale v delení sa rovnakým dielom s tými, čo sú okolo nás. Chlieb, ktorého lámanie evokuje krehkosť, pozýva zvlášť k starostlivosti o tých najslabších," povedal František. A obrazne sa pristavil aj pri soli: „Vaše dejiny obsahujú veľa spisovateľov, básnikov a ľudí kultúry, ktorí boli soľou tejto zeme."
Treba uznať, že František vedel šíriť pekné i poučné posolstvá. Takpovediac jeho slová vyznievali ako lámanie chleba, z ktorého si mohli vziať porciu duchovnej potravy nielen kresťania, ale každý človek, ktorý sa stotožnil s dôrazom na lásku k blížnemu. A samozrejme nevynímajúc skromnosť, ktorou sa František riadil celý svoj život.