1098. deň: Ukrajina môže získať naspäť niektoré okupované územia, pripustil Trump

Čítajte viac 1097. deň: OSN prijala rezolúciu vyzývajúcu k mieru na Ukrajine bez zmienky o ruskej agresii

22:20 Spojené štáty a Ukrajina sa zhodli na podmienkach dohody o ukrajinských nerastoch, ktorá je kľúčová pre udržanie americkej podpory Ukrajiny, ktorá sa už tri roky bráni ruskej agresii, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na dva informované zdroje.

Čítajte viac USA a Ukrajina sa dohodli ohľadom nerastov, Zelenskyj sa stretne s Trumpom

22:14 Britský minister zahraničných vecí David Lammy v utorok vyhlásil, že namiesto zmrazenia ruských aktív pre útok Moskvy na Ukrajinu by ich mala Európa zabaviť. Posilnil tak postoj Spojeného kráľovstva, podľa ktorého by sa tieto zdroje mali využiť na obnovu Ukrajiny.

„Európa musí konať rýchlo a myslím si, že by sme mali prejsť od zmrazenia aktív k ich zabaveniu,“ povedal Lammy v britskom parlamente. „Nie je to záležitosť, v ktorej by mohla ktorákoľvek vláda konať sama. Musíme konať spolu s európskymi spojencami,“ dodal. Zároveň nešpecifikoval podrobnosti, ako presne by chcel tieto aktíva použiť.

Po ruskej invázii na Ukrajinu z roku 2022 Spojené štáty a spojenci Ukrajiny zakázali transakcie s ruskou centrálnou bankou a ministerstvom financií. Zablokovali tým ruské štátne aktíva v hodnote 300 až 350 miliárd dolárov (285 až 333 miliárd eur), pripomína Reuters.

Európski lídri chcú tieto aktíva použiť na pomoc pri obnove Ukrajiny, ale zatiaľ sa nedohodli na tom, ako sa vyhnúť právnym námietkam alebo vytvoreniu problematického medzinárodného precedensu.

EÚ odhaduje, že približne 210 miliárd eur zo zmrazených aktív sa nachádza na jej území, a to najmä v bruselskom depozitári cenných papierov Euroclear. (reuters, tasr)

21:46 Britský premiér Keir Starmer v utorok oznámil, že bude nadchádzajúci víkend hostiť ďalší mimoriadny summit európskych krajín o Ukrajine. „Počas víkendu budem hostiť niekoľko krajín, aby sme ako spojenci pokračovali v diskusiách o spoločných krokoch vzhľadom na situáciu, ktorej čelíme,“ povedal Starmer novinárom.

Očakáva sa, že na summite sa zúčastnia predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová i predseda Európskej rady António Costa. Starmer doposiaľ nekonkretizoval, ktorý deň sa bude summit konať, no podľa agentúry DPA je stretnutie údajne naplánované na nedeľu.

Rokovania nadväzujú na pondelkové stretnutie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a amerického prezidenta Donalda Trumpa. Starmer bude vo štvrtok pred summitom tiež rokovať s Trumpom v Bielom dome.

Minulý týždeň sa aj vo Francúzsku konalo neformálne zasadnutie, ktoré zvolal Macron v reakcii na vyjadrenia predstaviteľov USA, že začnú rokovania s Ruskom o ukončení vojny bez Ukrajiny a Európy. Summit v Paríži sa však skončil bez konkrétneho vyhlásenia, pretože lídri sa nedohodli na vyslaní vojakov, ktorí by kontrolovali dodržiavanie prípadnej mierovej dohody, uviedli portály Politico a Euronews.
O novej situácii budú lídri členských štátov EÚ hovoriť aj na mimoriadnom summite zvolanom do Bruselu na 6. marca. (afp, dpa, tasr)

21:12 Dánsko a Nórsko v utorok oznámili plánované posilnenie obrannej spolupráce v kontexte „náročnej“ bezpečnostnej situácie v Európe. „Obe krajiny potrebujú zvýšiť svoje obranné kapacity a my vidíme výhody užšej spolupráce. Nielenže to posilní obranu našich štátov, prispeje to aj k celkovej bezpečnosti severských krajín,“ povedal nórsky premiér Jonas Gahr Store počas prejavu v parlamente.

Dánsko a Nórsko v spoločnom vyhlásení uviedli, že v Európe je „potreba prevziať väčšiu zodpovednosť za európsku obranu“ a že obe krajiny „výrazne zvyšujú svoje výdavky na obranu“.

Store sa s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou stretol v Osle. Viac detailov majú oznámiť v máji. „Už teraz spolupracujeme na údržbe stíhacích lietadiel F-35. Investíciami do zbraňových systémov či munície môžeme znížiť náklady na ich nákup aj údržbu,“ uviedol Store.

Nórsko aj Dánsko sú členmi Severoatlantickej aliancie a dôležitými poskytovateľmi vojenskej pomoci Ukrajine. Európske štáty v súčasnosti diskutujú o ďalšom zvyšovaní investícií do obrany v kontexte ruskej agresie na Ukrajine a neistej podpore zo strany Washingtonu. (afp, tasr)

18:21 Jeden človek zomrel a 14 utrpelo zranenia pri ruskom vzdušnom údere na rezidenčnú štvrť mesta Kramatorsk na východe Ukrajiny. Informovala o tom dnes ukrajinská polícia, podľa ktorej sú medzi zranenými aj štyri deti.

Ruský útok podľa polície dnes v popoludňajších hodinách zničil 17 budov, väčšinou rodinných domov. Hasiči a policajní pyrotechnici popoludní prehľadávali trosky domov a pátrali po ďalších preživších či obetiach úderu.

Kramatorsk leží v Doneckej oblasti necelých 20 kilometrov od frontovej línie, ktorú sa Rusko snaží v posledných mesiacoch ofenzívou posunúť smerom hlbšie do ukrajinského územia. Mestá v tejto oblasti sú pravidelne terčom ruských dronových a raketových útokov.

17:50 Kremeľ v utorok zopakoval nesúhlas s prítomnosťou európskych mierových síl na Ukrajine, ktorých úlohou by bolo pomáhať pri zabezpečovaní potenciálneho prímeria. Reagoval tak na slová amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý tvrdil, že Rusko by s nasadením jednotiek súhlasilo. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na otázku o nasadení mierových jednotiek odkázal na oficiálne stanovisko ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Zdôraznil, že k tomu „nemá čo dodať“, citovala TASS.

V pondelkovom počas návštevy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona dostal Trump otázku, či presvedčí šéfa Kremľa Vladimira Putina, aby „prijal európske jednotky ako mierové sily“. Americký prezident na to reagoval slovami, že Putin „ich prijme“, píše DPA.

Lavrov označil prítomnosť mierových síl NATO na Ukrajine za neprijateľnú. Námestník ministra Alexander Gruško dokonca považuje takéto nasadenie za eskaláciu vojny, pripomína DPA. Väčšina európskych krajín je pritom členom NATO, s výnimkou Rakúska, Švajčiarska a Írska.

16:24 Česko sa podľa premiéra Petra Fialu stalo vďaka muničnej iniciatíve jedným z hlavných dodávateľov munície na Ukrajinu po boku Spojených štátov a Veľkej Británie. Vlani jej dodalo zhruba 1,5 milióna kusov a v dodávkach chce pokračovať aj tento rok. V posledných mesiacoch Kyjevu odoslalo ďalšie desaťtisíce kusov. Fiala to povedal v utorok po rokovaní s ministerkou obrany Janou Černochovou a zástupcami českého obranného priemyslu, informuje spravodajkyňa TASR.

„V roku 2024 sme sprostredkovali Ukrajine dodávky zhruba 1,5 miliónov kusov delostreleckej munície vrátane 500-tisíc kusov munície kalibru 155 milimetrov, tie boli zaistené najmä českou muničnou iniciatívou. Vďaka tejto aktivite sme sa zaradili medzi hlavných dodávateľov po boku štátov, ako sú Spojené štáty alebo Veľká Británia. Dodávky pokračujú, na Ukrajinu posielame v posledných mesiacoch desaťtisíce kusov veľkokalibrovej munície,“ povedal Fiala. Svedčí to podľa neho o logistických a manažérskych schopnostiach na strane ČR a tiež o sile českého obranného priemyslu.

16:15 Predseda Európskej rady (ER) António Costa sa v utorok v Budapešti stretne s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom. Podľa servera telex.hu témou majú byť prípravy na mimoriadny summit Európskej únie, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Lídri členských štátov EÚ sa 6. marca zídu na mimoriadnom summite, na ktorom budú hovoriť o Ukrajine a európskej obrane.

16:14 Vstup Ukrajiny do Európskej únie ešte pred rokom 2030 by bol pre českého ministra Martina Dvořáka príjemným prekvapením. Cesta Kyjeva do terajšej dvadsaťsedmičky je ale ešte dlhá a je potrebné splniť množstvo dôležitých reforiem, pripomenul dnes minister pre európske záležitosti v Bruseli.

Možný vstup Ukrajiny do EÚ pred rokom 2030 v prípade, že krajina bude pokračovať v reformách rovnako rýchlo a rovnako kvalitne ako doteraz, v pondelok spomenula šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. V Kyjeve si spoločne s radom ďalších európskych politikov a ukrajinskými partnermi pripomenula tretie výročie ruskej invázie. Ukrajina, ktorá sa usiluje o vstup do EÚ aj NATO, sa od februára 2022 ruskej agresii bráni s podporou západných spojencov.

„Ak budú pokračovať touto rýchlosťou a v tejto kvalite, snáď by to mohlo byť skôr ako v roku 2030,“ povedala von der Leyenová v Kyjeve. Odpovedala na otázku týkajúcu sa harmonogramu vstupu Ukrajiny do EÚ. Podľa serveru BBC uviedla, že pevný dátum únie nechce oznamovať, pretože by ho potom žiadali aj ďalšie kandidátske krajiny. Zdôraznila, že proces vstupu je založený na „zásluhách“ a že musí byť výhodný tak pre kandidátsku krajinu, ako aj pre EÚ.

16:05 Kremeľ odmietol komentovať informáciu ruskej nezávislej spravodajskej stránky Mediazona, že od začiatku vojny na Ukrajine bolo zabitých viac ako 95-tisíc ruských vojakov. Mediazona v spolupráci s ruským vysielaním BBC počty padlých vojakov zisťuje z údajov v otvorených zdrojoch.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok pre agentúru AFP povedal, že o tejto správe nevie a počet padlých nepotvrdil ani nevyvrátil. „Neviem, či je to pravda, alebo nie," povedal a dodal, že informácie o počte obetí „ má výlučné právo" zverejňovať ministerstvo obrany.

Čítajte aj Armáda zmrzačených: Státisíce Rusov sa vracajú domov bez končatín. Kremeľ vyrába invalidov rýchlejšie než protézy

16:00 Vývoz vojenského materiálu z Česka na Ukrajinu vlani podľa aktuálnych odhadov vzrástol medziročne najmenej o tretinu, povedala dnes po stretnutí so zástupcami zbrojárov na ministerstve obrany šéfka rezortu Jana Černochová (ODS). Rok 2023 bol pritom podľa nej rekordný.

ČR vďaka svojej muničnej iniciatíve patrí medzi hlavných dodávateľov munície na Ukrajinu, uviedla ministerka. Vlani tam z Česka smerovalo 1,5 milióna kusov veľkorážovej munície. V dodávkach chce ČR pokračovať aj tento rok.

„Ak máme pokračovať v muničnej iniciatíve, potrebujeme dostatok finančných prostriedkov od tých donátorov. Zatiaľ nám pomoc financovať prisľúbila Kanada, Holandsko, Dánsko, samozrejme sa zapája aj ČR,“ povedala Černochová. Príspevky od partnerov podľa nej v tejto chvíli dosahujú stovky miliónov eur.

15:53 Národniari vyzývajú premiéra Roberta Fica (Smer), aby preveril okolností hlasovania na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov (OSN), kde zástupca Slovenska hlasoval za uznesenie navrhnuté Ukrajinou, že Rusko je agresor.

Čítajte viac SNS vyzýva Fica, aby sa ospravedlnil za hlasovanie Slovenska v OSN. Kto to dovolil, pýtajú sa. Ministerstvo reagovalo

14:40 Británia sa zaväzuje zvýšiť obranné výdavky na 2,5 percenta svojho HDP do roku 2027. Oznámil to v utorok v nečakanom vyhlásení britský premiér Keir Starmer, ktorého koncom týždňa prijme americký prezident Donald Trump. Spojené kráľovstvo podľa Starmera musí nasadiť všetky dostupné zdroje na zaistenie bezpečnosti, píše TASR podľa stanice Sky News.

Trump na členské štáty Severoatlantickej aliancie nalieha, aby na obranu prispievali až piatimi percentami HDP. Takýto cieľ sa pritom nepodarilo splniť ani Spojeným štátom počas vlády Trumpovho predchodcu Joea Bidena.

Británia v súčasnosti dáva na obranu približne 2,3 percenta HDP. Už predtým stanovila vyšší cieľ, ale bez učenia termínu. Starmer teraz v parlamente objasnil, že dva a pol-percentný záväzok znamená vynaložiť 13,4 miliardy libier na obranu každoročne až do roku 2027.

Európa „však musí zájsť ešte ďalej“, zdôraznil britský premiér, pričom vyhlásil, že nastal čas prehĺbiť obrannú spoluprácu s kontinentom. Svoje najnovšie oznámenie označil za „najväčší trvalý nárast výdavkov na obranu od konca studenej vojny“, ktorý je podľa neho nevyhnutný, pretože „tyrani ako (ruský prezident Vladimir) Putin reagujú iba na silu“.

14:30 Minister zahraničných vecí Hakan Fidan uviedol, že Turecko nemá námietky voči vstupu Ukrajiny do aliancie, no je dôležité byť realistický. Toto stanovisko potvrdil aj prezident Recep Tayyip Erdogan, čo odráža oficiálnu pozíciu krajiny.

Čítajte viac Turecko vyjadrilo svoj názor na vstup Ukrajiny do NATO

13:45 Iránsky veľvyslanec klamal, keď tvrdil, že jeho krajina neposkytuje Rusku vojenské vybavenie, vyhlásil v pondelok podľa agentúry PAP poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski, informuje spravodajca TASR.

Iránom vyrobený dron Šáhid-136, ktorý bol zostrelený na Ukrajine, bol v pondelok vystavený v hoteli Millennium Hilton neďaleko sídla OSN v New Yorku. Podujatie zorganizovala americká mimovládna organizácia United Against Nuclear Iran (UANI). Sikorski počas prezentácie uviedol, že táto ukážka vyvracia iránske tvrdenia o neúčasti na dodávkach vojenskej techniky Rusku.

„Irán by nemal uniknúť zodpovednosti za vývoz tisícov týchto zariadení do Ruska a spôsobenie smrti tisícov ľudí,“ vyhlásil Sikorski. Dodal, že Teherán nemôže očakávať zhovievavosť, keď budú podnikané kroky na zastavenie jeho vplyvu. Irán podľa neho predstavuje hrozbu pre Európu.

Rusko v noci na utorok zaútočilo na Ukrajinu s pomocou 213 dronov a siedmich striel, uviedli ukrajinské vzdušné sily. Protivzdušná obrana podľa nich zostrelila šesť striel a 133 dronov. Útoky potvrdilo aj ruské ministerstvo obrany, cieľom boli podľa neho ukrajinské vojenské letiská a údajne boli všetky zasiahnuté, píše TASR podľa agentúry AFP.

Ruské ministerstvo obrany medzičasom informovalo, že protivzdušná obrana za posledný deň zostrelila 97 ukrajinských bezpilotných lietadiel, päť navádzaných púm JDAM americkej výroby a 23 rakiet raketového systému Vampire českej výroby.

Z 213 bezpilotných lietadiel vypustených v noci Ruskom na Ukrajinu sa podľa vzdušných síl podarilo zničiť 133 a 79 zachytiť elektronickými obrannými prostriedkami alebo sa jednoducho stratili z vojenských radarov.

13:20 Poľsko pripravuje už 46. balík podpory pre Ukrajinu v hodnote viac než 200 miliónov eur, oznámil v utorok poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz. Informuje o tom spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Minister to uviedol počas konferencie v Senáte pri príležitosti tretieho výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Zdôraznil, že táto pomoc presahuje objem podpory, ktorú niektoré európske krajiny poskytli za celý priebeh vojny.

Poľsko bude podľa ministra Ukrajinu naďalej podporovať a to aj v oblasti výcviku. Pripomenul, že približne tretina ukrajinských vojakov vycvičených v EÚ absolvovala výcvik v Poľsku. Ich počet odhadol na 28 tisíc. „Sme lídrom v tejto oblasti a sme pripravení pokračovať vo výcviku na našom území,“ dodal.

13:13 Srbský prezident Aleksandar Vučić sa ospravedlnil za to, že Srbsko vo Valnom zhromaždení OSN podporilo rezolúciu navrhnutú Ukrajinou a európskymi krajinami, ktorá označuje Rusko za agresora. Informovala o tom agentúra Beta. Rusko dnes uviedlo, že ospravedlnenie prijíma.

Valné zhromaždenie OSN v pondelok schválilo rezolúciu Ukrajiny a európskych krajín, ktorá potvrdzuje ukrajinskú územnú celistvosť a označuje Rusko za agresora. Za hlasovalo 93 krajín vrátane Slovenska. Hlasovania sa zdržalo 65 štátov a 18 krajín, vrátane Spojených štátov, Ruska, Maďarska či Izraela, bolo proti. USA prišli s vlastným návrhom.

„Myslím, že Srbsko dnes urobilo chybu, ospravedlňujem sa kvôli tomu občanom a nesiem za to sám vinu, pretože som unavený, mám toho veľa a nemôžem stihnúť všetko,“ povedal Vučić v pondelok neskoro večer v televízii Hepi.

Čítajte aj Srbsko vypovedalo zmluvy na ruské zbrane, chce tiež pokračovať na ceste do EÚ

12:58 Predseda Európskej rady (ER) António Costa v utorok oznámil, že na stredu ráno zvolal videokonferenciu európskych lídrov pred mimoriadnym summitom o Ukrajine a európskej obrane naplánovaným na 6. marca. Podľa Costu by mal francúzsky prezident Emmanuel Macron počas stredajšej videokonferencie informovať o rozhovoroch s americkým náprotivkom Donaldom Trumpom, píše TASR podľa portálu Politico.

„V rámci prípravy na osobitné zasadnutie Európskej rady, ktoré sa uskutoční 6. marca, organizujem zajtra ráno videokonferenciu členov Európskej rady, aby sme si vypočuli správu od prezidenta Emmanuela Macrona o jeho nedávnej ceste do Washingtonu,“ napísal Costa na sieti X.

Šéf ER v sobotu informoval o marcovom summite, pričom uviedol, že „prežívame rozhodujúci moment pre Ukrajinu a európsku bezpečnosť“. Dodal, že z jeho rozhovorov s európskymi lídrami vyplýva spoločné odhodlanie riešiť na úrovni EÚ výzvy jednak posilnenia obrany EÚ, ako aj rozhodujúcim spôsobom prispieť k mieru na našom kontinente a k dlhodobej bezpečnosti Ukrajiny.

12:48 Prezidentské voľby na Ukrajine budú vyhlásené po skončení vojny, uvádza sa vo vyhlásení, ktoré dnes prijal ukrajinský parlament na podporu legitimity prezidenta Volodymyra Zelenského. Píšu to ukrajinské médiá. Ukrajina sa už viac ako tri roky bráni ruskej agresii, a preto sa nemohli konať prezidentské voľby, ktoré by sa za normálnych okolností uskutočnili vlani. Zelenskyj má podľa ústavy plniť svoje právomoci až dovtedy, kým sa funkcie ujme novozvolený prezident, zdôraznil parlament podľa agentúry Unian.

Vyhlásenie „o podpore demokracie na Ukrajine v podmienkach ruskej agresie“ prijal ukrajinský parlament na druhý pokus. V pondelok za návrh hlasovalo len 218 poslancov, zatiaľ čo na prijatie bolo potrebných najmenej 226 hlasov. Dnes za vyhlásenie hlasovalo 268 poslancov, uviedol poslanec Jaroslav Železňak.

Čítajte aj Zelenskyj prekvapil. Je ochotný odísť z funkcie výmenou za mier či členstvo v NATO. Má však podmienky

12:40 Odhadované náklady na obnovu hospodárstva Ukrajiny tri roky po ruskej invázii stúpli o viac než sedem percent na 524 miliárd dolárov, čo je takmer trojnásobok jej očakávaného hospodárskeho výkonu v roku 2024. Vyplýva to z novej štúdie, ktorú vykonali Svetová banka, OSN, Európska komisia a ukrajinská vláda, informuje TASR podľa agentúry Reuters.

Štúdia obsahuje údaje od začiatku ruskej invázie z 24. februára 2022 do 31. decembra 2024 a započítava aj 70-percentný nárast škôd na ukrajinskej energetickej infraštruktúre spôsobených ruskými útokmi v minulom roku.

V porovnaní s posledným odhadom sa tak predpokladané náklady zvýšili zo 486 miliárd dolárov o viac než sedem percent. Najviac postihnutými sektormi sú okrem energetiky aj bývanie, doprava, obchod a vzdelávanie.

V štúdii sú vyčíslené priame materiálne škody na budovách a inej infraštruktúre, vplyv na životy a živobytie ľudí a náklady na snahu o povojnovú obnovu s dôrazom na zlepšenie, uviedli v spoločnom vyhlásení zapojené inštitúcie.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ vo vyhlásení doplnil, že v dôsledku pokračujúcich útokov zo strany Ruska v uplynulom roku sa potreby napadnutej krajiny v oblasti obnovy naďalej zvyšovali.

Ukrajinská vláda na rok 2025 vyčlenila približne 7,37 miliardy dolárov, ktoré sú určené na riešenie prioritných potrieb. Aj napriek podpore darcov jej však podľa vyhlásenia stále chýba takmer desať miliárd.

Zo správy ďalej vyplýva, že priame škody na Ukrajine spôsobené ruskými útokmi vzrástli zo 152 na 176 miliárd dolárov odhadovaných vo februári 2024. Poškodených alebo zničených bolo približne 13 percent celkového počtu obytných jednotiek, čo sa týka viac ako 2,5 milióna domácností.

11:50 Česi dôverujú viac ukrajinskému prezidentovi Volodymyru Zelenskému ako hlave Ruska Vladimirovi Putinovi, kdežto Slováci zase viac veria ruskému prezidentovi. Vyplýva to z februárového prieskumu agentúry NMS Market Research. Väčšina Čechov aj Slovákov ale ako Zelenskému, tak Putinovi nedôveruje. Rusko pred tromi rokmi začalo vojenský útok na Ukrajinu. Vojna stále trvá, kvôli ruskej invázii podľa posledných údajov OSN zahynulo na Ukrajine najmenej 13 300 civilistov.

V Česku vyjadrilo dôveru Zelenskému 32 percent účastníkov prieskumu, zatiaľ čo na Slovensku 23 percent. Putinovi dôveruje iba 11 percent Čechov, zatiaľ čo na Slovensku má hlava Ruska dôveru skoro trojnásobne väčšiu – 28 percent ľudí.

U oboch týchto politikov však výrazne prevažuje v Česku aj na Slovensku podiel nedôvery obyvateľov. Ukrajinskému prezidentovi nedôveruje 59 percent Čechov a 68 percent Slovákov a ruskému 81 percent Čechov a 62 percent Slovákov.

Najdôveryhodnejšími politikmi v Česku aj na Slovensku sú tamojší prezidenti. Český prezident Petr Pavel má vo svojej krajine podľa prieskumu dôveru presne 50 percent obyvateľov a slovenskému prezidentovi Petrovi Pellegrinimu dôveruje 46 percent Slovákov. Pavlovi naopak nedôveruje 45 percent Čechov a Pellegrinimu 49 percent Slovákov.

Takmer polovica Nemcov je proti tomu, aby Nemecko ďalej podporovalo Ukrajinu posielaním zbraní alebo finančne, plynie z prieskumu spoločnosti Insa pre spravodajský portál t-online. Obzvlášť silný je takýto postoj u mladej generácie.

Z exkluzívneho prieskumu vyplýva, že 46 percent Nemcov si želá, aby spolková krajina nepodporovala krajinu čeliacu už tri roky ruskej agresii zbraňami alebo peniazmi. Dvadsaťosem percent naopak chce, aby budúca vláda Ukrajine zbrane aj peniaze posielala.

11:38 Francúzsko je pripravené nasadiť svoje stíhačky nesúce jadrové zbrane do Nemecka na ochranu Európy v prípade, že sa Spojené štáty rozhodnú z kontinentu stiahnuť svoje sily. Informoval o tom v utorok britský denník The Telegraf s odvolaním sa na nemenované zdroje, píše TASR.

Čítajte viac Stiahne Trump americké atómové hlavice z Európy? Francúzsko je pripravené nasadiť svoj jadrový štít

11:12 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dnes uviedol, že víta podľa neho vyváženejší prístup USA voči Ukrajine. Urobil tak po tom, čo Bezpečnostná rada OSN v pondelok prijala rezolúciu navrhnutú Spojenými štátmi, ktorá zaujala neutrálny postoj k ruskej invázii na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra Interfax.

„Vidíme, že Spojené štáty zaujímajú oveľa vyváženejší postoj, čo naozaj pomáha úsiliu zameranému na riešenie konfliktu na Ukrajine. To samozrejme vítame, "povedal Peskov. Európa túto "vyváženosť“ doteraz nevykazuje, čo sa ale môže zmeniť po rokovaniach medzi Európanmi a Američanmi, dodal.

USA sa v pondelok na Valnom zhromaždení OSN neúspešne postavili proti rezolúcii požadujúcej stiahnutie Ruska z Ukrajiny. V Bezpečnostnej rade však dosiahli schválenie rezolúcie, ktorá vyzýva na mier bez toho, aby Rusku prisudzovala vinu za vojnu. Hlasovanie v deň tretieho výročia rozsiahlej invázie Ruska na Ukrajinu podľa agentúry Reuters zdôraznilo dramatický posun v postoji Washingtonu voči Ukrajine po januárovom nástupe prezidenta Donalda Trumpa do úradu.

10:42 Americký prezident Donald Trump verí, že Ukrajina by mohla získať späť niektoré svoje územia okupované Ruskom, ale bolo by to veľmi náročné. Ako referuje web Kyiv Independent, Trump to povedal v reakcii pre novinárov počas pondelňajšieho stretnutia s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Bielom dome.

„Pýtate sa, či by si (Ukrajinci) mohli vziať späť pôdu, ktorú stratili. A ja hovorím, že áno, možno niečo z toho áno. Ale nie je to ľahké,“ povedal Trump. Poznamenal tiež, že táto otázka je súčasťou aktuálnych rokovaní, ktoré sa nedávno začali.

„Uvidíme,“ povedal Trump. „Bolo zabraté množstvo pôdy, takže uvidíme, ako to dopadne. Je to súčasť vyjednávania.“

10:15 Európska únia ponúkla Ukrajine vlastnú dohodu o ťažbe nerastov v Ruskom napadnutej krajine. Podľa Európskej komisie bude výhodná pre obe strany, napísal server Politico. Stalo sa to v čase, keď americký prezident Donald Trump oznámil, že Washington je blízko uzavretia podobnej dohody s Kyjevom.

Čítajte viac Tvrdá hra o ukrajinské bohatstvo: EÚ ponúkla Kyjevu vlastnú dohodu o nerastoch, píše Politico

9:40 Ruský vojenský súd udelil 16-ročný väzenský trest mužovi, ktorý poskytoval Ukrajine údaje o vojenskom objekte neďaleko Moskvy a pripravoval útoky, oznámil v utorok ruský vyšetrovací výbor. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Podľa vyšetrovacieho výboru muž v apríli natočil na video systém protivzdušnej obrany v Podoľsku južne od Moskvy. Zábery spolu s geografickými údajmi následne poslal „svojim ukrajinským mentorom, aby mohli viesť dronový útok proti tomuto vojenskému objektu“.

9:31 Americký prezident Donald Trump a jeho francúzsky náprotivok Emmanuel Macron v pondelok prejavili značné rozdiely v prístupe k vojne na Ukrajine, čo podčiarkuje aktuálne rozpory medzi Spojenými štátmi a Európou, pokiaľ ide o Trumpovu snahu rýchlo sa na prímerí dohodnúť s Ruskom. Obaja lídri počas celodenného rokovania, v deň tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu, demonštrovali svoj dlhoročný priateľský vzťah, Macron však dal jasne najavo, že s Trumpom v niektorých kľúčových otázkach nesúhlasí, píše agentúra Reuters.

Čítajte viac Macron v Bielom dome Trumpa nečakane usmernil. V otázke Ukrajiny sa napriek priateľským gestám rozchádzajú

8:30 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 300 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 869 530, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o päť tankov, 11 obrnených bojových vozidiel pechoty a 26 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 182 tankov, 21 168 obrnených bojových vozidiel pechoty a 23 652 delostreleckých systémov.

8:25 Spojené štáty v pondelok privítali „prelomovú dohodu“ medzi Spojenými štátmi a Ruskom v Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov (BR OSN) po prijatí rezolúcie vyzývajúcej na trvalý mier vo vojne medzi Moskvou a Kyjevom.

„Vyzývame všetky ostatné členské štáty OSN, aby sa pripojili k Spojeným štátom a presadzovali trvalý mier, ktorý prinesie Európe stabilitu a zabráni ďalšej agresii,“ uviedla americká chargé d'affaires pri OSN Dorothy Sheaová. Poukázala na to, že ide o historicky prvú prijatú rezolúciu o vojne medzi Ruskom a Ukrajinou v rámci BR OSN.

Najvplyvnejší orgán OSN v pondelok prijal rezolúciu o vojne navrhnutú Spojenými štátmi. Rezolúcia vyzýva na rýchle ukončenie bojov, ale nezmieňuje sa o ruskej agresii či územnej celistvosti Ukrajiny.

Z 15 krajín hlasovalo za rezolúciu desať z nich a päť štátov zdržalo, čím sa dosiahla požadovaná väčšina. Spojené štáty hlasovali spolu s Ruskom a Čínou za, zatiaľ čo päť európskych krajín v BR OSN – Veľká Británia, Francúzsko, Slovinsko, Dánsko a Grécko – sa zdržalo hlasovania. Briti a Francúzi mali teoreticky právo vetovať rezolúciu, pripomína DPA.

Viacero pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predložilo Rusko a európske štáty, neprešlo, píše AFP.

Rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN sú podľa medzinárodného práva záväzné. Prijatý dokument s názvom „Cesta k mieru“ neuvádza Moskvu ako agresora vo vojne a nevyzýva na stiahnutie Ruska, iba na rýchle ukončenie vojny.

7:15 Slovensko sa pridalo k stanovisku viac než 40 krajín, ktoré vyzývajú Rusko na zastavenie agresie proti Ukrajine a zabezpečenie úplného a okamžitého stiahnutia všetkých svojich síl a vojenského vybavenia z územia Ukrajiny.

Krajiny sa príležitosti tretieho výročia „nezákonnej a nevyprovokovanej“ ruskej invázie na Ukrajinu zhodli na potrebe skorého ukončenia vojny a nastolenia spravodlivého, trvalého a komplexného mieru na Ukrajine v súlade s Chartou OSN.

„Akýkoľvek mier, ktorý je spojený s rizikom odmeny za agresiu, zvyšuje riziko, že akákoľvek krajina kdekoľvek na svete bude čeliť podobnej agresii,“ píše sa v dokumente.

Krajiny tiež potvrdili svoju neochvejnú podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc siahajúcich až do jej teritoriálnych vôd. Podľa nich je pokračujúca invázia hrubým porušením medzinárodného práva.

Autorkou stanoviska je námestníčka ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Mariana Betsová. Stanovisko podpísalo napríklad aj Česko, Poľsko, Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko, Japonsko či Kanada.

Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) pritom v pondelok prijalo rezolúciu predloženú Kyjevom a európskymi štátmi, ktorá tiež vyzýva na okamžité stiahnutie ruských síl z Ukrajiny a potvrdzuje jej územnú celistvosť. Za rezolúciu hlasovalo 93 členských štátov, 18 bolo proti a 65 sa zdržalo hlasovania. Za hlasovala väčšina štátov Európskej únie vrátane Slovenska. Proti bolo Maďarsko, ale aj Izrael a Spojené štáty, ktoré prišli s vlastným návrhom.

Bezpečnostná rada OSN následne prijala rezolúciu o vojne na Ukrajine navrhnutú Spojenými štátmi. Rezolúcia vyzýva na rýchle ukončenie vojny, ale nezmieňuje sa o ruskej agresii či územnej celistvosti Ukrajiny. Z 15 krajín za túto rezolúciu hlasovalo desať z nich (vrátane Ruska a Číny), pričom päť sa ich zdržalo (Británia, Francúzsko, Slovinsko, Dánsko a Grécko).

Čítajte viac Poľské stíhačky museli do akcie. Vzlietli kvôli ruskému útoku na Ukrajinu

6:45 Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v pondelok v Kyjeve ocenila pokrok Ukrajiny na jej ceste k členstvu v Európskej únii a pripustila možnosť vstupu krajiny do eurobloku ešte pred rokom 2030, píše portál Politico.

„Veľmi oceňujem politickú vôľu, ktorá tu je. Ak bude ukrajinský proces… pokračovať takýmto tempom a v takejto kvalite, možno by to mohlo byť skôr ako v roku 2030,“ uviedla šéfka eurokomisie v súvislosti s možným vstupom kandidátskej krajiny do EÚ.

Pri príležitosti tretieho výročia vojny na Ukrajine bola na návšteve v Kyjeve aj eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová, ktorá rovnako ocenila pokrok krajiny. „Sme (EK) rovnako ako Ukrajina odhodlaní čo najrýchlejšie dosiahnuť zásadný pokrok a pracujeme na plné obrátky,“ uviedla Kosová pre novinára zastupujúceho projekt European Newsroom (ENR) s tým, že prvé prístupové kapitoly by sa mohli otvoriť už v prvej polovici tohto roka.

„Ešte je potrebné urobiť niekoľko krokov, ale dúfame, že sa nám podarí otvoriť klaster (skupina tematicky rozdelených prístupových kapitol, pozn. TASR) 1 (zásady), klaster 2 (vnútorný trh), klaster 6 (vonkajšie vzťahy) už počas poľského predsedníctva,“ uviedla Kosová pre ENR.

Ukrajina požiadala o členstvo v Európskej únii 28. februára 2022, krátko po začiatku ruskej invázie. Európska rada jej udelila štatút kandidátskej krajiny o takmer štyri mesiace neskôr. Prístupové rokovania s Ukrajinou sa formálne začali v júni 2024. EÚ a Ukrajina spolupracujú aj v rámci Východného partnerstva.

6:35 Lietadlá poľskej armády a spojencov dnes skoro ráno odštartovali s cieľom zabezpečiť poľský vzdušný priestor po tom, ako Rusko začalo vzdušné údery okrem iného aj na západnú Ukrajinu. Oznámilo to operačné velenie poľských ozbrojených síl. Letecký poplach bol dnes ráno vyhlásený na celom území Ukrajiny, informuje agentúra Reuters.

„Podniknuté kroky majú za cieľ zabezpečiť bezpečnosť (poľských) regiónov susediacich s ohrozenými oblasťami,“ uviedlo velenie poľskej armády na sieti X.

6:30 Na väčšine ukrajinského územia bol v utorok skoro ráno vyhlásený letecký poplach. Tamojšie úrady varovali pred prichádzajúcimi raketami vypálenými Ruskom.

„Letecký poplach pokračuje. Zostaňte v krytoch, kým nebezpečenstvo nepominie,“ varuje ukrajinská armáda. Údery v Kyjevskej oblasti údajne zničili domy a ďalšie budovy, pričom zranenia utrpela najmenej jedna osoba. Presnejší rozsah škôd bude známy neskôr.

V Kyjevskej oblasti ruský vzdušný úder zranil 44-ročnú ženu a poškodil niekoľko domov, uviedol na telegrame šéf oblastnej správy Mykola Kalašnyk.

Ruské ministerstvo obrany medzitým v utorok oznámilo, že v noci zachytilo a zničilo 19 ukrajinských dronov.

Najnovšie boje prichádzajú deň po treťom výročí začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, pri ktorej na oboch stranách zahynuli desaťtisíce vojakov. Mestá na juhu a východe Ukrajiny boli zrovnané so zemou a milióny ľudí museli opustiť svoje domovy, píše AFP.

6:00 Rusko je pripravené ponúknuť USA a ďalším zahraničným partnerom účasť na projektoch ťažby kovov vzácnych zemín, okrem iného na okupovaných ukrajinských územiach. Podľa ruskej tlačovej agentúry TASS to v pondelok vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin v rozhovore s novinárom ruskej štátnej televízie Pavlom Zarubínom. Šéf Kremľa ďalej uviedol, že po vzájomnej dohode by mohli byť znížené obranné výdavky Ruska aj Spojených štátov o 50 percent. Moskva sa podľa Putinovho tvrdenia nestavia proti účasti Európy na mierových rokovaniach

Čítajte viac Putin ponúka USA ťažbu nerastov aj vzájomné zníženie výdavkov na zbrojenie s USA a Čínou

5:40 Prímerie medzi Ukrajinou a Ruskom by mohlo byť uzavreté už v najbližších týždňoch, povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok večer washingtonského času v rozhovore pre médiá po stretnutí so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom.

„Najskôr potrebujeme prímerie. Myslím, že by mohlo byť uzavreté v najbližších týždňoch,“ povedal Macron televíznej stanici Fox News po sérii pondelkových rokovaní s Trumpom v Bielom dome, ktoré sa z veľkej časti venovalo vojne na Ukrajine. Tú rozpútalo práve pred tromi rokmi Rusko na príkaz prezidenta Vladimira Putina.

Macron v rozhovore tiež povedal, že hovoril s európskymi lídrami a že mnohí z nich sú pripravení poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky. Macron a Trump sa pri svojom rokovaní zhodli na možnosti nasadenia európskych mierových síl na Ukrajine po prípadnom uzavretí mierovej dohody a podľa Trumpa s týmto plánom súhlasí aj Putin.

Čítajte viac Trump: Dohoda USA s Ukrajinou o nerastoch aj koniec vojny sú blízko

Americký prezident Donald Trump a jeho francúzsky náprotivok Emmanuel Macron v pondelok ale prejavili aj značné rozdiely v prístupe k vojne na Ukrajine, čo podčiarkuje aktuálne rozpory medzi Spojenými štátmi a Európou, pokiaľ ide o Trumpovu snahu rýchlo sa dohodnúť s Ruskom na prímerí. Obaja lídri počas celodenného rokovania, v deň tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu, demonštrovali svoj dlhoročný priateľský vzťah, Macron však dal jasne najavo, že s Trumpom v niektorých kľúčových otázkach nesúhlasí, píše agentúra Reuters.

Trump odmietol nazvať ruského prezidenta Vladimira Putina diktátorom, hoci minulý týždeň rovnakým termínom označil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Macron v pondelok povedal, že je jasné, že v konflikte je Rusko agresorom, čo je tiež skutočnosť, ktorú Trump minulý týždeň spochybnil.

„Mier porušil prezident Putin,“ povedal Macron na spoločnej tlačovej konferencii s Trumpom po ich bilaterálnom rokovaní v Bielom dome.

Trump pri tej príležitosti zopakoval svoje želanie, aby bolo čo najskôr uzavreté prímerie medzi Ukrajinou a Ruskom, a zdôraznil, že sa to snaží dohodnúť, vrátane dosiahnutia trvalého mieru. Na tlačovej konferencii povedal, že od svojho nástupu do úradu mal za týmto účelom s ruskou stranou „niektoré skvelé rozhovory“ a že jeden z jeho prvých telefonátov smeroval Putinovi. Poznamenal tiež, že „jeho ľudia nepretržite rokujú s Putinovými ľuďmi“.

Trump predtým v pondelok tiež povedal, že akonáhle bude dosiahnutá dohoda, mohol by pricestovať do Moskvy na schôdzku s Putinom.

Macron v pondelok vo Washingtone naopak vyzval na premyslenejší prístup, ktorý by sa začal prímerím a následne mierovou dohodou zahŕňajúcou bezpečnostné záruky.

„My chceme mier, on chce mier. Chceme mier rýchlo, ale nechceme dohodu, ktorá je slabá,“ povedal Macron novinárom s tým, že takýto mier sa predovšetkým nesmie rovnať kapitulácii Ukrajiny. Akákoľvek mierová dohoda podľa neho musí byť „posúdená, preverená a overená“.

Obaja štátnici sa však zhodli na možnosti nasadenia európskych mierových síl na Ukrajine po prípadnom uzavretí mierovej dohody. „Neboli by v prvej línii. Neboli by súčasťou žiadneho konfliktu. Boli by tam preto, aby zabezpečili dodržiavanie mieru,“ povedal Macron novinárom už skôr v Oválnej pracovni s Trumpom.

Trump povedal, že s týmto plánom súhlasí, rovnako ako Putin. „Áno, bude to akceptovať,“ povedal Trump o Putinovom postoji k európskym mierovým silám na Ukrajine. „Vyslovene som sa ho na to opýtal. Nemá s tým problém,“ povedal Trump.

Macron, prvý európsky líder, ktorý navštívil Trumpa od jeho návratu k moci pred mesiacom, označil ich rokovania za „zlomový bod“ v úsilí o jednotnejší prístup.

Macron sa snaží ťažiť zo vzťahu, ktorý s Trumpom nadviazal už počas jeho prvého mandátu. Francúzsky líder podľa Reuters ukázal, že sa mu podarilo s nepredvídateľným Trumpom šikovne rokovať bez toho, aby si ho znepriatelil. V jednom momente počas ich stretnutia v Oválnej pracovni sa Macron napríklad Trumpa dotkol a starostlivo opravil jeho tvrdenie, že Európa poskytla Ukrajine všetku pomoc vo forme pôžičiek.