Predseda SPD Lars Klingbeil dnes povedal, že Merz bude musieť výrazne zmeniť tón, aby sa mohlo o spoločnej vláde rokovať. V nemeckých médiách sa medzitým objavujú analýzy, ktoré hľadajú styčné body a možné prekážky pre vznik takzvanej veľkej koalície.
Konzervatívci vedení Merzom vyhrali nedeľňajšie voľby so ziskom 28,5 percenta hlasov. Druhá skončila s 20,8 percentami hlasov strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú, ktorá tak zdvojnásobila svoj výsledok z predchádzajúcich volieb v roku 2021. Za tretiu SPD doterajšieho kancelára Olafa Scholza hlasovalo 16,4 percenta voličov. Je to pre ňu najhorší výsledok vo voľbách do Spolkového snemu.
Takzvaná veľká koalícia, teda spolupráca CDU/CSU a SPD, je po voľbách jedinou realistickou možnosťou na vznik väčšinovej vlády. Termín veľká koalícia vznikol v čase, keď boli CDU/CSU a SPD dvoma najsilnejšími formáciami v parlamente. Merz už v pondelok povedal, že chce rokovať o koalícii práve s SPD. Väčšinu by mala CDU/CSU aj s AfD, Merz ale spoluprácu s ňou kategoricky vylučuje kvôli jej extrémistickým postojom. Merz tiež povedal, že je mu jasné, že rokovania s SPD nebudú ľahké, strany demokratického stredu ale podľa neho musia zaručiť Nemecku stabilitu.
Po debakli vo voľbách, za ktorý prijal zodpovednosť kancelár Scholz, je teraz najmocnejším mužom sociálnej demokracie jej spolupredseda Lars Klingbeil, ktorý bol už nominovaný do čela parlamentnej frakcie. Podľa neho bude musieť Merz v koaličných rokovaniach pristúpiť na viacero kompromisov. „Očakávame, že Merz svoj kurz a tiež svoj tón výrazne zmení,“ uviedol dnes Klingbeil. Ako príklad toho, čo bude chcieť SPD v koaličných rokovaniach presadiť, uviedol zlepšenie platových podmienok pracujúcich, stabilizáciu dôchodkov a investičnú ofenzívu.
Čítajte viac Nemci zastavili prívalovú vlnu. Kto vyhral a kto prehral. Šokovala Die Linke
Ďalším silným mužom SPD po voľbách je minister obrany Boris Pistorius. Na jeseň sa pôvodne uvažovalo, že by mohol obľúbený politik viesť sociálnu demokraciu do volieb, presadil sa ale nakoniec kancelár Scholz. O Pistoriusovi sa teraz uvažuje ako o možnom vicekancelárovi vo vláde veľkej koalície, mohol by ním ale byť aj Klingbeil. Pistorius dnes v rozhovore s bulvárnym denníkom Bild uviedol, že CDU/CSU bude musieť súhlasiť so zvýšením výdavkov na obranu. „Rozpočet môjho ministerstva sa bude musieť v nasledujúcich rokoch kvôli nutným investíciám zdvojnásobiť na viac ako 100 miliárd eur. Hovoríme tu o viac ako troch percentách hrubého domáceho produktu,“ povedal. Nemecko teraz na obranu vydáva dve percentá HDP.
Obranné výdavky by mali byť podľa Pistoriusa navyše vyňaté z takzvanej dlhovej brzdy, ústavného opatrenia, ktoré má brániť prílišnému zadlžovaniu krajiny. V posledných rokoch sa však ukázalo byť aj prekážkou pre zadlženie kvôli investíciám do infraštruktúry. CDU/CSU dlho reformu dlhovej čoskoro odmietala, v posledných dňoch ale Merz naznačoval, že by k nej predsa len mohol pristúpiť. Uvažuje sa dokonca o tom, že by sa mohla dlhová brzda reformovať ešte pomocou hlasov končiacich poslancov. V novom parlamente budú mať totiž krajná pravica a krajná ľavica takzvanú blokovaciu menšinu, takže bude akákoľvek zmena ústavy zložitejšia.
Čítajte viac Čo ukázali nemecké voľby? Budúcnosť Európy rozhodne nepatrí krajnej pravici, Merz však stojí pred ťažkou úlohou
Napriek programovým rozdielom počíta so vznikom takzvanej veľkej koalície aj predseda Kresťansko-sociálnej únie (CSU) a bavorský premiér Markus Söder. SPD bola podľa neho vždy stranou, ktorá sa nebála zodpovednosti a robila štátnické kroky. „Napriek tomu budeme musieť samozrejme o niektorých veciach debatovať a čaká nás aj veľa tvrdých orieškov,“ povedal. Podľa člena CSU Alexandra Dobrindta, o ktorom sa hovorí ako o jednom z budúcich ministrov Merzovej vlády, bude „základnou podmienkou“ pre vznik koalície dohoda na zmene migračnej politiky. "Našou úlohou teraz ale je zostaviť koalíciu. Pri tom treba robiť aj kompromisy, "dodal.
Podľa nemeckých médií zostávajú výzvy, ktorým Nemecko čelí, po voľbách rovnaké, ako boli pred nimi: migrácia, hospodárstvo a bezpečnosť vo svete, kde Európu ohrozuje z východu Rusko a na západe sa od neho odvracia Spojené štáty. V koaličných rokovaniach by mohli zohrávať úlohu aj rozpory v sociálnej politike. Napríklad CDU/CSU ostro odmieta takzvaný občiansky príjem (Bürgergeld), ktorý za Scholzovej vlády nahradil systém podpory v nezamestnanosti.
Magazín Der Spiegel dnes uviedol, že síce nemusia byť z veľkej koalície Nemci príliš nadšení, nakoniec im ale spojenie CDU/CSU a SPD môže priniesť to, čo teraz najviac potrebujú: stabilitu v neistých časoch. Nemecko už veľké koalície zažilo. Bývalá kancelárka Angela Merkelová vládla so sociálnymi demokratmi v troch zo štyroch svojich kabinetov. Posledná veľká koalícia sa skončila v roku 2021.