AfD žiada po voľbách viac vplyvu v parlamente
Alternatíva pre Nemecko (AfD) žiada po nedeľňajších voľbách viac vplyvu v Spolkovom sneme. Strana označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú je jedným z jasných víťazov nemeckých volieb: Skončila na druhom mieste so ziskom 20,8 percenta hlasov, a zdvojnásobila tak svoj zisk z hlasovania v roku 2021. V parlamente bude najsilnejšou opozičnou stranou, bude mať tak výrazne väčší priestor na prejavy na pléne. Žiada však viac vplyvu aj v parlamentných grémiách, chce mať tentoraz aj podpredsedu snemu a predsedu výborov.
„Máme takmer štvrtinu všetkých poslancov,“ zdôvodnil dnes nároky svojej strany člen frakcie AfD Bernd Baumann v rozhovore so stanicou Deutschlandfunk. V nedeľu zvolený Spolkový snem bude mať 630 poslancov, za AfD ich bude 152. Doteraz ich mala strana 77.

Od roku 2017, keď sa AfD prvýkrát do parlamentu dostala, sa jej napriek početným pokusom nepodarilo presadiť, aby mala vlastného podpredsedu. Ostatné strany tomu vždy zabránili. AfD nemala v končiacom sa volebnom období ani žiadnych predsedov parlamentných výborov, hoci by jej podľa zvyklostí aj podľa sily zastúpenia funkcie patrili. Proti tomu sa AfD bránila aj na ústavnom súde, ktorý však sťažnosť zamietol.
Noví poslanci AfD sa dnes zišli na ustanovujúcom zasadnutí frakcie v Berlíne. Do čela si zvolili opäť spolupredsedu strany Alice Weidelovú a Tina Chrupallu. Vo frakcii je opäť rad známych tvárí. Poslancom sa stal napríklad aj 84-ročný čestný predseda strany Alexander Gauland, ktorý v minulosti zľahčoval zločiny nacizmu. Uviedol okrem iného, že diktátor Adolf Hitler a nacisti sú len vtáčí trus na viac ako tisíc rokov úspešných nemeckých dejín. Gauland je najstarším poslancom nového snemu.
Vo frakcii posilnila skupina poslancov z Durínska. AfD v tejto východonemeckej spolkovej krajine predsedá kľúčová postava národoveckého krídla Björn Höcke. Vyštudovaný učiteľ dejepisu vošiel v známosť kontroverznými výrokmi, súd ho opakovane potrestal za použitie nacistického hesla Všetko pre Nemecko. V minulosti Höcke napríklad požadoval zmenu prístupu k nemeckým dejinám o 180 stupňov.

Do Spolkového snemu sa ako poslanec vrátil tiež Maximilian Krah, ktorý čelil podozreniam z prijímania úplatkov za ruskú propagandu a tiež s prípadom svojho asistenta, ktorý čelí podozreniu zo špionáže pre Čínu. Kontroverziu vyvolali tiež jeho výroky vnímané ako zľahčovanie zločinov jednotiek SS v Taliansku. V Európskom parlamente, ktorého členom doteraz bol, ho AfD vylúčila zo svojej delegácie. V očiach voličov však žiadna kauza zjavne Kraha nepoškodila, v nedeľných voľbách vo volebnom obvode v okolí Saskej Kamenice (Chemnitz) získal priamy mandát s podporou 44,2 percenta hlasov.
AfD je označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú stranu. V hľadáčiku spolkovej kontrarozviedky je kvôli podozreniu z pravicovo extrémistických aktivít. Vo všetkých piatich spolkových krajinách vo východnom Nemecku, teda v Sasku, Durínsku, Braniborsku, Sasku-Anhaltsku a Meklenbursku-Prednom Pomoransku, sa stala v nedeľu najsilnejšou stranou. V troch z nich ju pritom miestne tajné služby vedú ako preukázateľne krajne pravicovú. Úspech ale slávila tiež na západe, priame mandáty získali jej kandidáti napríklad aj v Gelsenkirchene v Porúrí či v Kaiserslauterne pri francúzskych hraniciach. Spolupredsedovia strany Weidelová a Chrupalla na pondelkovej tlačovej konferencii okrem iného ocenili, že si strana veľmi dobre viedla u mladých voličov do 30 rokov. Získala u nich 21 percent hlasov.