Čo bolo vašou prioritou na Slovensku? Aby sme dávali viac peňazí na obranu?
Áno, tlačím na vyššie výdavky na obranu a to platí pre všetkých spojencov. Našťastie, Slovensko dáva známe dve percentá HDP, ale my všetci musíme urobiť viac. Platí to pre všetkých našich členov, lebo čelíme hrozbe. Ale bolo tiež skvelé navštíviť vojakov z Rumunska, Portugalska, zo Španielska, z Česka a zo Slovinska, ktorí na Slovensku pomáhajú udržiavať prítomnosť NATO.
Nedávno ste povedali, že všetky členské krajiny aliancie budú musieť dávať na obranu oveľa viac ako tri percentá HDP. Americký prezident Donald Trump tlačí na päť percent. Čo to bude znamenať pre Slovensko v najbližších rokoch?
Týka sa to všetkých členov aliancie. Len niektorí už takto zvýšili výdavky. Napríklad Poľsko a niektoré krajiny Pobaltia. Ale je to nevyhnutné, lebo vieme, že Rusko v tomto momente napríklad produkuje za tri mesiace toľko munície ako celé NATO za rok. A to je len jeden príklad toho, v čom Moskva skutočne zrýchľuje. My musíme zostať v bezpečí. Takže to znamená, že potrebujeme viac zbraní, ktoré môžeme použiť na dlhšie vzdialenosti. Musíme investovať do našich armád, do našej protivzdušnej obrany. A to stojí veľa peňazí.
Počas vašej návštevy sme nepočuli žiadne konkrétne čísla, takže diskutovali ste o nich s prezidentom alebo s ministrom obrany?
Zatiaľ nemáme nové číslo, pretože v roku 2014 sme sa dohodli na tých známych dvoch percentách. Hodnotíme výdavky na obranu a na základe toho vidíme, ako to s armádami vyzerá, v čom majú medzery a čo s nimi. Už som spomenul, že potrebujeme zbrane, ktoré môžeme použiť na dlhšie vzdialenosti a podobné veci. Je to teda hodnotiaci proces, ktorý dokončíme v apríli či máji, a dostaneme sa k akémusi základnému číslu, ktoré sa bude týkať našich výdavkov. Myslím si, že by sme mali vyriešiť to, v čom zaostávame. Inak nebudeme v bezpečí a bez investícií sa o štyri či päť rokov oslabí naša schopnosť odstrašiť Rusko a iných protivníkov. Takže zatiaľ nemáme žiadne číslo, ale môj predpoklad je, že to bude oveľa viac ako tri percentá HDP. Keďže teraz máme dve percentá, bude to aj pre Slovensko znamenať podstatne väčšie investície. Je to však prípad väčšiny spojencov.
Som si istá, že ste počuli, že Slovensko práve konsoliduje verejné financie. Cítili ste ochotu zo strany prezidenta alebo ministra obrany investovať viac do obrany?
Vidím, že mnohí spojenci, ktorých som navštívil, si jednoznačne uvedomujú potrebu zmeny a cítia, že je to naliehavé. Potom si však politici aj povedia: Fíha, ako nájdeme peniaze? Zvýšime dane? Nikto to nechce. Budeme šetriť? To nie je nič pekné. Navýšime deficit? To nie je dobré. Nie je to teda jednoduché, ale v konečnom dôsledku práve preto máme politikov, aby robili rozhodnutia. Nikdy nie je dosť peňazí na všetko, ale myšlienka, že musíme uprednostniť našu kolektívnu obranu pred mnohými inými vecami, sa skutočne presadzuje. Cítim to na Slovensku a aj v prípade mnohých iných spojencov. Takže som opatrne optimistický, že do leta sa v súvislosti s investíciami do obrany dostaneme k novému číslu.
Premiér Fico pred vašou návštevou povedal, že máte určité názorové nezhody a dúfal, že ich s vami prediskutuje. Ale rozhodol sa ísť do USA a s vami sa nestretol. Ako na to reagujete? A o čom ste s ním chceli hovoriť?
Nemám absolútne žiadny problém s tým, že Robert Fico musel stretnutie zrušiť pre cestu do USA. S návštevami Spojených štátov je to vždy zložité. Zvyčajne sa o nich informuje týždeň či niekoľko dní vopred. Táto návšteva sa plánovala už mesiac, takže úplne chápem, že naše stretnutie musel premiér zrušiť. Prezident Peter Pellegrini je v Severoatlantickej rade, keď sa stretávame vo formáte lídrov krajín. Hlava vášho štátu takto bude na summite NATO v Haagu. Bol som rád, že som s ním viedol rozsiahle diskusie, ale aj s ministrom obrany a ministrom zahraničných vecí. Robert Fico bol môj milý kolega v Európskej rade a dlhé roky sme sedeli vedľa seba. Takže v budúcnosti budem mať určite príležitosť s ním diskutovať. Cítim zhodu medzi prezidentom a vládou v hlavných otázkach, ktoré sa týkajú obrany. Rokovania teda neboli ťažké a niesli sa v pozitívnej atmosfére.
Na druhej strane, vidíte nejaké rozdiely, keď porovnáte vaše a premiérove názory?
Nevnímam ich v oblasti obrany. Myslím si, že si rovnako ako väčšina spojencov uvedomuje, že musíme viac investovať. Potom, samozrejme, nastupuje panika, kde sa tie peniaze dajú nájsť a čo je potrebné uprednostniť. Viem, že vaša súčasná vláda spravila nejaké zmeny v ukrajinskej politike, ale aj tak robíte veľa napríklad čo sa týka fondu, ktorý máme pre Ukrajinu, aby sme ju mohli podporovať. Stále zo Slovenska prúdi humanitárna pomoc a, samozrejme, v minulosti ste urobili veľa pri dodávkach vojenského materiálu. Ja v týchto veciach Slovensko nemôžem kritizovať.
Boli ste v Paríži na diskusii o budúcnosti európskej bezpečnosti. Slovensko ani Maďarsko neboli pozvané. Zostanú pri formovaní budúcnosti európskej bezpečnosti bokom?
Nie, vôbec nie. Dovoľte mi vysvetliť, čo sa stalo. Boli sme na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii a z USA prišlo niekoľko nových oznámení o mierovom procese týkajúcom sa Ukrajiny a ja toto úsilie podporujem. Myslím si, že je dôležité, aby sme priviedli Ukrajinu k udržateľnému a trvalému mieru. Potom sa však Európania pýtajú, kde sú. Nesedia pri stole a nezapájajú sa. Váš prezident to spomenul na tlačovej konferencii a ja s ním súhlasím. Zdalo sa mi to trochu zvláštne, lebo som si vravel, že keď sa Európania chcú zapojiť, nech predstavia konkrétne návrhy, aby sa k rokovaciemu stolu prebojovali. Prvé stretnutie v Paríži bolo jedným z takýchto formátov, aby sa spojilo niekoľko európskych krajín, aby začali diskutovať o tom, ako by mohli vyzerať bezpečnostné záruky a podpora od Američanov. Zorganizoval ho francúzsky prezident Emmanuel Macron a nepochybne bude takých schôdzok viac. Určite aj so zapojením Slovenska, Maďarska, Bulharska a Turecka a ďalších.
Keď hovoríme o mierovej dohode, šéf Kremľa Vladimir Putin hovorí, že žiadna nebude, keď sa Ukrajina nevzdá ambícií vstúpiť do NATO. Bude musieť Kyjev zabudnúť na pozvanie do aliancie?
USA začali mierové rozhovory. Som veľmi rád, že to urobili, pretože musíme priviesť Ukrajinu k mieru. Ten však musí byť trvalý. Preto je kľúčové, aby sme mali bezpečnostné záruky. To si asi bude vyžadovať, aby boli Európania s podporou USA po mierovej dohode zapojení do diania na Ukrajine. Nebudem komentovať všetko, čo teraz prezident Putin hovorí. Rozpráva kopu hlúpostí a nezaujíma ma to. Mám veľkú dôveru v americký tím, ktorý vedie tieto rokovania. Ale ja nebudem cez médiá vyjednávať s Putinom.
Od návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu uplynul mesiac. Ako pretvára NATO a jeho budúcnosť?
<Ak> Myslím si, že pozitívne. Keď bol prezidentom po prvý raz, tlačil nás do toho, aby sme míňali viac na obranu. Roku 2014 sme sa zaviazali, že budeme investovať dve percentá HDP. Potom sa stal prezidentom Trump a odvtedy sme minuli o 700 miliárd viac. Teda my, spojenci v NATO mimo USA. Stále bude tlačiť na to, aby sme míňali ešte viac. A povedal by som, že by to tak malo byť nielen preto, že to chce Trump. On chce pre USA spravodlivú dohodu, aby existovala určitá rovnováha v tom, čo míňa Amerika na obranu a čo na ňu dávame spoločne my. Ekonomika USA a ekonomika ostatných členov sú veľkosťou takmer rovnaké. Ale USA míňajú oveľa výraznejšie ako zvyšok aliancie. Takže je správne, aby sme investovali viac, ale musíme to urobiť pre našu kolektívnu obranu. Už som to spomenul. Rusko dáva peniaze do armády, ale aj Čína intenzívne investuje. Musíme s nimi držať krok. V opačnom prípade nebude naše odstrašovanie o štyri alebo päť rokov dostatočne silné. Návrat Trumpa mi skutočne pomáha, aby sa mi darilo robiť moju prácu. Ale tiež vravím, aby sme to nerobili len kvôli nemu. Potrebujeme to pre vlastnú obranu. A myslím si, že iniciatíva, ktorú Trump prevzal v súvislosti s Ukrajinou, je veľmi sľubná.
Môžu sa európski spojenci v čase núdze stále spoľahnúť na USA?
Jednoznačne. Všetci vysokopostavení Američania, s ktorými som hovoril, dali jasne najavo, že si ctia záväzky týkajúce sa NATO. A očakávajú, že budeme naďalej dávať na obranu viac a mohli by sme to robiť rýchlejšie. V tom majú pravdu. Ale jednoznačne si ctia aliančné záväzky. Okrem toho chcú dostať Ukrajinu k trvalému a udržateľnému mieru, ako povedal minister obrany USA Pete Hegseth. Uviedol, že nemôžeme mať Minsk 3. Pamätáte si tú dohodu. Mysleli sme si, že máme mier, ale v podstate o jeden či dva mesiace Putin opäť začal útočiť na časti Ukrajiny.
Čítajte viac Rutte na Slovensku. Armády sme budovali do mierových čias. Reakciou Európy nemá byť sťažovanie sa, uviedol Pellegrini
Čo si myslíte, ako dlho bude trvať dosiahnutie mierovej dohody?
Je to veľmi ťažké predpovedať. Samozrejme, všetci chceme mier čo najskôr. Zároveň musí byť udržateľný a trvalý, aby sa nedal spochybniť za jeden alebo dva dni či za jeden alebo dva mesiace. Takže áno, mier je dôležitý, ale musí to byť dobrá dohoda. A nielen pre Ukrajinu. Nezabúdajme, že to sleduje aj prvý tajomník Komunistickej strany Číny Si Ťin-pching a bude ho zaujímať, kto tu bude víťaz. A ak to nebudú USA a Západ, ale Rusko, mohlo by mu to dať nejaké nápady, čo chce robiť v Tichomorí. Poznáme jeho agendu a nechceme mu to uľahčovať.