Stretnutie Macrona s Trumpom považujú experti za jeden z posledných pokusov, ako zachrániť narušené transatlantické vzťahy, no aj postavenie Kyjeva.
V diplomatických kruhoch je šéf Elyzejského paláca známy ako politik, ktorý „to s Trumpom vie“. Bolo to vidieť aj pri tejto návšteve, kde Macron amerického prezidenta oslovoval „drahý Donald“ a on zase o ňom hovoril ako o „priateľovi“ či „milom chlapíkovi“.
Bez záruk pre Ukrajinu
Macron je prvý európsky líder, ktorého Trump prijal od svojho druhého nástupu do úradu. Šéfa Bieleho domu chcel presvedčiť, aby pokračoval v určitej podpore pre Kyjev, rešpektoval ukrajinskú suverenitu a európske záujmy.
Na takmer dvojhodinovom stretnutí rokovali najmä o ukončení vojny na Ukrajine a spôsobe, ako to dosiahnuť.
Macron spomenul, že hovoril s 30 európskymi lídrami a mnohí z nich sú ochotní súhlasiť, aby ich krajiny boli súčasťou bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. S britským premiérom Keirom Starmerom, ktorý by mal Biely dom navštíviť zajtra, vraj pripravujú návrh vyslať tam európskych vojakov.
Čítajte viac Francúzsko pošle vojakov na Ukrajinu len po mierovej dohode, povedal Macron
„Nešli by do prvej línie, nešli by do konfrontácie, ale na niektoré miesta, ktoré by určila zmluva, aby svojou prítomnosťou udržali mier a našu kolektívnu dôveryhodnosť spolu s americkou zálohou,“ priblížil Macron novinárom.
Trump na to reagoval slovami, že ruský prezident Vladimir Putin s takým riešením súhlasí. „Výslovne na tom som sa ho pýtal. Nemá s tým problém,“ poznamenal.
Moskva to však poprela. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v minulosti opakovane vyhlásil, že by to považovali za „ohrozenie ruskej suverenity“, a hovorca Kremľa Dmitrij Peskov včera potvrdil, že tento postoj nezmenili.
Aj keď sa Macron zmienil o vojenskej podpore USA, Trump sa tejto téme vyhol a žiadne garancie nepotvrdil. Francúzsky prezident pritom viackrát zdôraznil, že Ukrajina potrebuje „bezpečnostné záruky“ a jedným zo spôsobov, ako to možno realizovať, je dohoda o nerastoch, o ktorej Washington momentálne rokuje s Kyjevom.
Ako tiež upozornil, mierová zmluva o Ukrajine nesmie znamenať kapituláciu a musí obsahovať záruky dlhodobej ochrany. Trump naznačil, že dohoda o mineráloch je už takmer hotová a čoskoro sa môže stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym.
„Môže sem prísť tento alebo budúci týždeň, aby podpísal dohodu, čo by bolo pekné,“ uviedol 78-ročný republikán.
Čítajte viac Trump pritvrdil: Zelenského označil za komedianta a diktátora, ktorý odviedol hroznú prácu. Ukrajinský líder reaguje
Zahraniční komentátori ocenili, ako šikovne si Macron počínal. Nemal to ľahké, ak si nechcel Trumpa pohnevať a pritom niečo presadiť. Spoliehal sa na svoje dobré vzťahy, ktoré s ním má, občas mu polichotil, ale nesprával sa servilne.
Uznal, že európske štáty musia niesť väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť a zvýšiť výdavky na obranu, na druhej strane však dal jasne najavo, že agresiu na Ukrajine začalo Rusko.
„Myslím, že nikto v tejto miestnosti nechce žiť vo svete, kde vládne právo najsilnejšieho a zo dňa na deň možno narušiť medzinárodné hranice,“ vyhlásil na tlačovej konferencii, hoci Trump zastáva práve tento pomýlený prístup.
Šéf Bieleho domu sa tentoraz síce vyhol posmeškom a urážkam na adresu Zelenského, ktorého minulý týždeň označil za diktátora a komedianta, no téme beztak neunikol. Od novinárov dostal totiž otázku, či nie je diktátorom aj Putin, keď zabil a uväznil svojich oponentov.
„Tieto slová nepoužívam nepremyslene,“ odvrkol Trump, ktorý sa vyhýba akejkoľvek kritike Putina a – na rozdiel od svojho predchodcu Joea Bidena – ho nikdy nenazval zlom, agresorom ani zločincom.
Foto: SITA/AP, Ludovic Marin
Hlasovanie v OSN
Zaujímavý moment nastal, keď americký prezident na tlačovej besede zopakoval svoje nepravdivé výroky o tom, že USA Ukrajine poskytli už 350 miliárd dolárov (v skutočnosti to bolo asi len 100 miliárd, z čoho polovicu preinvestovali na svojom území), a skritizoval Európu, ktorá vraj Kyjevu peniaze iba požičiava a dostáva ich späť.
„Nie,“ prerušil ho Macron. „Uprimne povedané, zaplatili sme. Zaplatili sme 60 percent celkovej pomoci. Boli to – ako pri USA – pôžičky, záruky, granty. My sme poskytli skutočné peniaze, aby bolo jasné,“ ohradil sa. Trump sa na to iba uškrnul. „Ak tomu veríte, je to v poriadku,“ reagoval.
Splnila Macronova misia cieľ? Podľa portálu Politico od Trumpa počul len frázy, nič konkrétne. Vzájomné zdvorilosti vraj nemohli prekryť očividnú priepasť medzi USA a Európou.
Čítajte viac Česi áno, Slováci nie, Paríž hostil druhý summit. Fico: Nemáme tam čo robiť. Fiala: Európa musí položiť na stôl peniaze a zbrane
Pozitívom však údajne bolo, že šéf Elyzejského paláca Trumpovi aspoň tlmočil európske postoje, a to bez toho, aby urazil jeho ego. Podľa portálu to možno prinesie istú nádej, že transatlantické vzťahy majú ešte nejakú budúcnosť.
Ako Politico pripomína, po Macronovej a plánovanej Starmerovej návšteve bude existovať iba jedno meradlo úspechu, a to – čo dosiahli pre Ukrajinu.
„Bola to mission impossible a Macron urobil, čo mohol. Uspel? To uvidíme v najbližších dňoch,“ zhodnotil pre televíziu BFM TV bývalý francúzsky veľvyslanec v USA Gérard Araud.
Správy, ktoré v pondelok prichádzali z OSN, už také optimistické neboli. V deň tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu Valné zhromaždenie najprv prijalo rezolúciu, ktorú predložil Kyjev a európske štáty.
Čítajte viac SNS vyzýva Fica, aby sa ospravedlnil za hlasovanie Slovenska v OSN. Kto to dovolil, pýtajú sa. Ministerstvo reagovalo
Vyzvala na okamžité stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny a potvrdenie jej územnej celistvosti. Za hlasovalo 93 členských štátov vrátane Slovenska, 65 sa zdržalo a 18 bolo proti. USA sa pridali na stranu Ruska, Bieloruska či Severnej Kórey a rezolúciu nepodporili.
Spojené štáty dokonca prišli s vlastným návrhom, ale keď doň európski spojenci presadili zmenu, že agresorom je Rusko, nakoniec ho nepodporili.
Američania to však nevzdali a svoj pôvodný text predložili následne v Bezpečnostnej rade (BR) OSN, kde prešiel. Za hlasovalo 10 krajín vrátane USA, Ruska a Číny, zatiaľ čo sa päť štátov Európy – Veľká Británia, Francúzsko, Slovinsko, Dánsko a Grécko – hlasovania zdržalo.
Čítajte viac USA a Ukrajina sa dohodli ohľadom nerastov, Zelenskyj sa stretne s Trumpom
Proti nebol nikto. Británia i Francúzsko mohli rozhodnutie vetovať, no toto právo už dlhé roky nevyužívajú. Zato Moskva v BR OSN dosiaľ vetovala akúkoľvek rezolúciu, ktorá mala odsúdiť ruskú agresiu na Ukrajine.
Rezolúcie BR OSN sú podľa medzinárodného práva záväzné. Prijatý dokument s názvom Cesta k mieru neoznačuje Moskvu za agresora a nevyzýva ju na stiahnutie vojakov z Ukrajiny – len na rýchle ukončenie konfliktu. Samozrejme, že „vyvážený postoj“ Američanov včera ocenil aj Kremeľ.