„Nemôžeme zvažovať žiadne varianty,“ vyhlásil Lavrov podľa ruskej agentúry TASS. Rozmiestnenie európskych vojakov na Ukrajine by si podľa neho vyžadovalo súhlas oboch strán konfliktu, ale „nás sa na to nikto nepýta“. Paríž a Londýn podľa ruského ministra vnucujú ostatným európskym krajinám prístup, ktorý je podľa neho zameraný „na ďalšie rozdúchanie konfliktu a utiahnutie akýchkoľvek snáh o jeho urovnanie“.
„Také prostinké triky, ako rozmiestnenie vojsk (na Ukrajine), nepomôžu. Budeme musieť hovoriť o prvotných príčinách (vojny),“ tvrdí ruský minister.
Rusko za príčinu vojny, ktorú samo rozpútalo pred tromi rokmi vpádom svojich vojsk do susednej krajiny, označuje snahu Ukrajiny vstúpiť do Severoatlantickej aliancie a všeobecne rozširovanie NATO. Podľa Kyjeva a Západu Rusko napadlo Ukrajinu bez príčiny, len v snahe dobyť susednú krajinu. Ukrajina sa domáha bezpečnostných záruk, ktoré by Moskvu odradili od ďalšej agresie po prípadnom prímerí a uzavretí mierovej dohody.
Lavrov a Kremeľ už skôr hovorili o tom, že pre Rusko je neprijateľné, aby na Ukrajine boli pod akoukoľvek vlajkou rozmiestnení vojaci z členských krajín NATO. Pre Rusko by to podľa Lavrova znamenalo „priame ohrozenie“.
Diplomati Ruska a USA sa stretnú v Turecku
Zástupcovia Ruska a Spojených štátov sa vo štvrtok stretnú v tureckom Istanbule, kde budú diskutovať o činnosti svojich veľvyslanectiev, oznámil v stredu ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. TASR o tom informuje podľa agentúry TASS.
Schôdzka na úrovni diplomatov a odborníkov sa bude podľa Lavrova venovať „nahromadeným systematickým problémom“ v práci veľvyslanectiev oboch krajín. „Myslím si, že jej výsledky ukážu, ako rýchlo a efektívne môžeme napredovať,“ povedal Lavrov na tlačovej konferencii počas oficiálnej návštevy Kataru.
Spojené štáty za bývalých administratív vyhostili ruských diplomatov a uvalili obmedzenia na ruské diplomatické misie na svojom území, okrem iného pre ruskú inváziu na Ukrajinu. Moskva reagovala recipročnými opatreniami. V dôsledku týchto krokov nemajú ich veľvyslanectvá dostatok zamestnancov, napísala agentúra Reuters. Dohodu na možnom obnovení diplomatických misií dosiahli americkí a ruskí predstavitelia na nedávnych rokovaniach v Saudskej Arábii.
Stretnutie Trumpa s Putinom
O prípadnom osobnom stretnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom nateraz nie sú známe nové informácie. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že takáto schôdzka by mala prebehnúť, no vyžaduje si dôkladnú prípravu, informuje TASR podľa agentúry TASS.
„V súčasnosti nie sú k dispozícii nijaké bližšie podrobnosti týkajúce sa osobného stretnutia. Je však zrejmé, že by sa malo uskutočniť a malo by byť dobre pripravené. Toto pochopenie majú obaja prezidenti,“ uviedol Peskov.
Trump aj Putin opakovane verejne deklarovali svoj záujem o osobnú schôdzku. Obaja začiatkom februára spolu telefonovali a zhodli sa na okamžitom začatí rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine, ktorú pred tromi rokmi napadlo Rusko.
Na telefonický rozhovor lídrov následne nadviazali rokovania zástupcov USA a Ruska v Saudskej Arábii, ktoré sa okrem iného týkali možnej normalizácie vzájomných vzťahov.
Momentálne podľa Peskova prebieha postupné plnenie dohôd, ktoré dosiahli hlavy štátov a delegácie počas rozhovorov v Rijáde. Prostredníctvom ministerstiev zahraničných vecí oboch krajín sa zase organizujú diskusie na expertnej úrovni, ktoré budú následne pokračovať. „Tento proces povedie k príprave stretnutia na najvyššej úrovni,“ dodal Peskov.
Dohoda o nerastoch
Hovorca ruského prezidenta sa vyjadril aj k správam o dosiahnutí dohody o kritických surovinách medzi USA a Ukrajinou. Kremeľ podľa jeho slov stále čaká na oficiálne potvrdenie, že sa strany dohodli na jej podmienkach.
Trump v utorok potvrdil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj chce koncom tohto týždňa navštíviť Spojené štáty, aby spolu podpísali dohodu o nerastných surovinách. Washington a Kyjev by na jej základe spoločne ťažili nerastné bohatstvo Ukrajiny.
Čítajte viac Dávam Ukrajine 'právo bojovať ďalej,' hovorí Trump po dosiahnutí dohody o nerastoch
Dohoda takisto predpokladá vytvorenie nového fondu, do ktorého Ukrajina vyčlení 50 percent budúcich príjmov z ťažby nerastných surovín, ropy a plynu. Prostriedky vo fonde by sa mali potom použiť na investície do projektov na Ukrajine.
Zelenskyj pôvodnú verziu dohody odmietol s tým, že neobsahuje žiadne bezpečnostné záruky a počíta so sumou 500 miliárd dolárov pre USA. Trump tvrdil, že ide o kompenzáciu za doterajšiu americkú pomoc Ukrajine. Podľa Kyjeva však USA za uplynulé tri roky poskytli približne 100 miliárd dolárov, z čoho zhruba 67 miliárd tvorí vojenská pomoc.
Denník The Financial Times v utorok informoval, že k dohode na podmienkach vyjednávači dospeli po tom, čo americká strana upustila od svojej požiadavky, aby USA z tohto projektu získali potenciálny príjem vo výške 500 miliárd dolárov.
Ukrajinský zdroj agentúry AFP povedal, že návrh obsahuje aj odkaz na „bezpečnosť“, no úlohu Spojených štátov konkrétne nestanovuje. Okrem toho zostávajú nevyriešené aj otázky, ako bude podiel USA v onom fonde a podmienky „spoločného vlastníctva“, ktoré sa majú vyriešiť v následných dohodách.
Takisto Rusko je podľa Putina ochotné ponúknuť Spojeným štátom a ďalším krajinám účasť na ťažbe strategických nerastných surovín, okrem iného aj na okupovaných častiach Ukrajiny.
