Berýlium, titán, urán, lítium, kobalt, nikel… Dalo by sa dlho pokračovať vo výpočte cenných ložísk nerastov pod ukrajinskou zemou. V podstate sa dá nájsť pod jej povrchom všetko, čo obsahuje Mendelejevova tabuľka chemických prvkov. Hodnota týchto nerastov je obrovská, pričom o speňažení bohatstva je možné hovoriť iba orientačne. Ide o to, že treba vykonať dôkladnejší geologický prieskum a aktuálne ceny sa môžu v najbližších desaťročiach výrazne zvýšiť.
Ukrajinský prezident upriamil pozornosť na podzemné ložiská v prejave, ktorý predniesol v polovici októbra minulého roku. Ponúkol ťažbu nerastov západným štátom, od čoho si sľuboval bezpečnostné garancie. „Sú to strategicky cenné zásoby, ktoré môžu posilniť globálnu konkurenciu – alebo Ruska a jeho spojencov, alebo Ukrajiny a demokratického sveta," zdôraznil Zelenskyj v narážke na to, že keby jeho napadnutý štát stratil rozsiahle územia, agresor by získal aj veľa nerastného bohatstva.
Čítajte aj Zelenskyj sa vzoprel a odmietol Trumpov návrh získať práva na 50 percent vzácnych nerastov Ukrajiny
Na jeseň 2024 to pritom nebola prvá iniciatíva Zelenského, pretože investorov hľadal už pred niekoľkými rokmi v Európe aj v USA. Už v roku 2021 Kyjev komunikoval o možnej ťažbe s Bruselom, ale všetko sa zmenilo vo februári 2022, keď ruská armáda vtrhla na Ukrajinu. Pred štyrmi rokmi sa Zelenskyj snažil upútať aj pozornosť najbohatšieho človeka na svete, ktorým je teraz Trumpov blízky spolupracovník Elon Musk. Pozval ho na návštevu, ale nepricestoval.
Nerasty na Ukrajine sú veľmi dôležité, pretože ide o suroviny, ktoré sa využívajú v kozmonautike, v jadrovej energetike, pri výrobe mobilných telefónov a batérií do elektromobilov atď. Medzinárodná agentúra pre energiu predvlani poukázala na to, že v roku 2022 celosvetový obchod so vzácnymi nerastami dosiahol hodnotu v prepočte okolo 350 miliárd eur. Očakáva sa, že v roku 2030 sa dopyt zdvojnásobí a o ďalšie desaťročie až strojnásobí.
Čítajte viac Obdiv a pohŕdanie, Moskva sa teší a Kyjev cíti sklamanie. Prečo Trump ide poruke Putinovi a, naopak, Zelenského ponižuje?
Ukrajina zaberá 0,4 percenta zemského povrchu, má však až 5 percent celosvetových zásob nerastných surovín. „Z ich celkového počtu 34 označovaných za kriticky dôležité má 22 druhov. Vrátane takých vzácnych ako lantán, cér, neodým, erbium a ytrium," podotkla agentúra Reuters. Niektoré suroviny sa na Ukrajine zatiaľ neťažia (konkrétne lítium potrebné pre batérie elektrických automobilov), respektíve ťažba je slabo rozvinutá.
Opačne to vyzerá v prípade titánu, ktorý výrazne znižuje hmotnosť lietadiel i kozmických lodí. Pred vpádom ruských vojsk sa na Ukrajine ťažilo zhruba 7 percent titánu na celom svete. Príkladom ukrajinského nerastného bohatstva sú veľké zásoby grafitu. Je to minerál, ktorý sa využíva pri výrobe nehorľavých a izolačných materiálov, Tamojší geologický ústav tvrdí, že pod povrchom Ukrajiny sa nachádza až 19 miliónov ton grafitu.
Dohodu o ťažbe majú prezidenti Trump a Zelenskyj podpísať tento piatok vo Washingtone. Rýchle rokovania po príchode republikána do Bieleho domu sprevádzali spory. Na verejnosť presiakli informácie, že USA ponúkali text zmluvy, ktorý bol pre Ukrajinu neprijateľný. „Nepodpíšem nič, čo by znamenalo, že to bude platiť desať generácií Ukrajincov," zdôraznil Zelenskyj podľa novín Financial Times.
Čítajte viac Vstupenka na stretnutie s Trumpom? Fico na CPAC volal po renesancii EÚ. Politológ: Karta sa obrátila, z USA sa stáva spojenec
Ukrajinské médiá tvrdia, že najnovšia verzia má už prijateľné ustanovenia. „Je to dohoda aj o budúcej dohode o konkrétnych opatreniach na posilnenie ekonomicky bezpečnej udržateľnosti a trvalého mieru," napísal server Evropejskaja pravda. Dá sa to chápať tak, že o garanciách bezpečnosti budú Trump a Zelenskyj ešte len rokovať.
Viaceré dáta o ukrajinskom nerastnom bohatstve pochádzajú ešte z obdobia Sovietskeho zväzu, odborníci preto upozorňujú, že lepší obraz poskytne nový geologický prieskum. Z údajov, ktoré sú známe, vyplýva, že nerasty v celkovej hodnote okolo 350 miliárd eur sa na Ukrajine nachádzajú na územiach, ktoré obsadila ruská armáda. S prihliadnutím na očakávaný rastúci dopyt na svetových trhoch sa dá predpokladať, že cena bude z roka na rok vyššia.
Útroby ukrajinskej pôdy by mali obsahovať približne až 500-tisíc ton lítia. Dve ložiská sú pod kontrolou ruských vojakov, ale Ukrajina má výhodu v tom, že hlavné zásoby tohto chemického prvku sa skrývajú v strednej časti jej územia, ktoré je dostatočne bezpečne vzdialené od frontu.
Z pohľadu Trumpa je prístup k ukrajinským nerastom veľmi dôležitý. Američania pokrývajú svoj dopyt po niektorých cenných surovinách takmer výlučne dovozom z Číny. Pred Spojenými štátmi preto vzniká perspektíva odpútať sa od závislosti od tohto importu. Význam tohto ekonomického rozmeru je o to väčší, že Trumpova politika vysokých ciel by mohla americkým výrobcom zdražiť export z Číny, keby sa Peking rozhodol prijať odvetné protiopatrenia. „Čína je svetový líder v spracovaní vzácnych nerastov, má až 90-percentný podiel. Prvé miesto jej patrí aj pri ostatných dôležitých nerastoch, ako sú lítium, kobalt a grafit," upozornil denník Daily Telegraph.
Lítium, ktoré môže zaujímať Muska ako šéfa automobilky Tesla, tvorí na Ukrajine 3 percentá jeho celosvetových zásob. „Jeho podiel na zásobách v celej Európe predstavuje až tretinu," podotkol server RBK-Ukrajina. Pozoruhodné sú aj údaje o grafite: Ukrajina patrí medzi päť štátov na celom svete, ktoré ho majú najviac.
Namieste je určite otázka, prečo sa Ukrajinci rozhýbali až po troch desaťročiach od vzniku ich samostatného štátu. Stručná odpoveď znie tak, že domácej ekonomike chýbali peniaze na vlastnú ťažbu, zahraničných investorov odrádzala korupcia a byrokratické prekážky vrátane zložitých pravidiel pri využívaní pôdy. V neposlednom rade sa asi od roku 2014 obávali nestability, respektíve ruskej invázie, pretože to bol rok, keď Rusi obsadili Krym a na východe Ukrajiny vypukli boje s proruskými separatistami.