Ako dlho sa venujete medzinárodným vzťahom a politike?
O medzinárodnej politike som začal učiť takmer pred 40 rokmi. V tom čase som pracoval vo Washingtone. Takže áno, robím to asi 40 rokov.
Pýtal som sa vás na to preto, lebo chcem vedieť, či vám za ten čas niekedy napadlo, že by sa v otázke globálnej bezpečnosti USA mohli postaviť na stranu Ruska a Severnej Kórey proti svojim spojencom? Samozrejme, mám na mysli rozhodnutie vlády Donalda Trumpa odmietnuť rezolúciu Valného zhromaždenia OSN, ktorá odsúdila ruskú agresiu proti Ukrajine.
Nikdy som si nemyslel, že sa niečoho takého dožijem. Nehovorím to len ako odborník na medzinárodné vzťahy a Američan. Vravím to aj ako niekto, kto bol viac ako 30 rokov republikánom. Ako mladý muž som vstúpil do strany Ronalda Reagana, a nikdy som nepredpokladal, že uvidím, ako republikáni ospravedlňujú diktátora v Kremli. Teda Vladimira Putina, o ktorom sa dá povedať, že je v niektorých veciach ešte nebezpečnejší ako jeho sovietski predchodcovia.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
V akom zmysle?
Obaja dobre vieme, že Sovietsky zväz mal plány na to, ako dominovať svetu. Bola to revolučná krajina, ale zároveň bola v istom zmysle opatrná a riadilo ju kolektívne vedenie. Súčasné ruské líderstvo funguje ako mafiánska štruktúra. Závisí od jedného muža. Takpovediac od jedného dona. Myslím si, že aj to je dôvod, prečo sme dnes v Európe svedkami najväčších bojov od konca druhej svetovej vojny. Nechcem, aby to vyznelo tak, že nostalgicky spomínam na ZSSR. Vôbec nie. Nepáčilo sa mi, že som vyrastal a žil v tieni neustálej hrozby atómovej skazy. Ale tiež som si nevedel predstaviť, že v Európe bude zúriť takáto vojna, a vyzerá to tak, že Spojené štáty v nej možno nakoniec skončia na nesprávnej strane. Sme v situácii, keď Putina nikto neobmedzuje, hoci je zlý stratég, nie je bohvieaký mysliteľ, je bezohľadný a rozhoduje sa na základe emócií. Keď sa vrátim k analógii so Sovietskym zväzom, tak kolektívne vedenie ZSSR robilo hrozné rozhodnutia. No keby malo spraviť niečo také ako Putin, bolo by to zložitejšie. Šéf Kremľa koná sám a niekedy to vyzerá akoby prišiel o rozum.

Keď sme hovorili o tom, ako sa USA postavili k rezolúcii Valného zhromaždenia OSN, počul som vysvetlenie, že Trump to urobil, aby neurazil Putina, pretože verí, že s ním dokáže vyrokovať mier na Ukrajine. Čo si o tom myslíte? A, samozrejme, vieme, že šéf Bieleho domu nemá problém uraziť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Je zaujímavé, že Trump stále na všetko mení názory. Je však jedna oblasť, v ktorej je jeho politika úplne konzistentná. Vždy sa usiluje o to, aby neurazil Rusko. V žiadnom prípade sa nechce ocitnúť v konflikte s Putinom. Takto sa Trump správa v každej situácii. Pritom prezident USA sa stále usiluje všetko zobchododovať, neriadi sa žiadnymi princípmi, nemá problém zradiť priateľov a spojencov. Ale napriek tomu je v Trumpovom živote jedna žiarivá hviezda. Je ňou Putin. A bolo tak ešte predtým, ako sa stal prezidentom. Ako vravím. je pozoruhodné, že Trump nemá problém uraziť kohokoľvek na svete. Ale nikdy nie Putina. Občas je Trump kritický k čínskemu lídrovi Si Ťin-pchingovi. No v žiadnom prípade nie k Putinovi. Čo sa týka vojny na Ukrajine, tak podľa mňa chce Trump to isté, čo šéf Kremľa. Teda to, aby sa boje skončili za podmienok, ktoré budú prijateľné pre Rusko.
Povedzme, že Trump naozaj nepodporil rezolúciu OSN o ruskej agresii, aby neurazil Putina, a skutočne verí, že by mu to mohlo pomôcť pri rokovaniach. Myslíte si, že to Moskva ocení, alebo je jej to v skutočnosti jedno?
Z ruského pohľadu je to, čo spravila Trumpova vláda, znakom slabosti. Takto Moskva vníma fakt, že sa Spojené štáty postavili proti názorom svojich spojencov a veľkej časti sveta. Na ruskom ministerstve sa musia smiať. Jediná vec, ktorá môže zmeniť Putinove kalkulácie, je, že mu pohrozíme, že budeme naďalej vojensky pomáhať Ukrajine. A ruská armáda bude krvácať v tomto šialenstve, ktoré šéf Kremľa nechce zastaviť. Namiesto tlaku na Moskvu je však svet zdesený z toho, že USA hlasovali so Severnou Kóreou a s Ruskom. Preto predpokladám, že ľudia na ruskom ministerstve zahraničných vecí v Moskve teraz popíjajú šampanské.
V úvodnom kole mierových rokovaní sa americký minister zahraničných veci Marco Rubio stretol v Saudskej Arábii so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Ako vnímate zloženie vyjednávacích tímov?
Vyzeralo to tak, ako keď sa skupina amatérov postaví proti profesionálom. Bolo to, ako pozerať sa na zimnú olympiádu, keď na nej súťažili tí jamajskí bobisti. Rubio môže byť bez problémov ministrom zahraničných vecí. Ale nemá skúsenosti. Bol senátorom, pozná svetové problémy, ale nikdy nebol v podobnej situácii. Bola to amatérska a začiatočnícka chyba, že sa Rubio v akomsi súboji jeden na jedného v Saudskej Arábii postavil Lavrovovi. Američania tam nemali ísť bez rozhovorov s Ukrajincami. Ale je k tomu potrebné dodať ešte niečo. Rubio sa stretol s Rusmi, ale v podstate sa ho na to nikto nepýta. V podstate ako keby náš minister zahraničných vecí ani neexistoval.
Čo to znamená?
Že americká zahraničná politika sa rovnako stáva súčasťou mafiánskeho štátu na čele s prezidentom. Naozaj nezáleží na tom, kto je šéfom diplomacie či ministrom obrany. Všetci chápu, že všetko ide cez šéfa. Mohli sme to vidieť na príklade Ruska. Možno prvých desať rokov po páde ZSSR to vyzeralo tak, že by sa táto krajina aj mohla stať demokraciou. No potom sa Rusko postupne zmenilo na mafiánsky štát. Ameriku by som ešte takto nenazval, ale vývoj týmto smerom je rýchly. Vládu u nás prebrala skupina ľudí, ktorá funguje spôsobom niečo za niečo. Nezáleží im na verejnej službe, neslúžia ľuďom či ústave.

Obaja vieme, že by nepočúval, ale predstavte si, že by ste dávali Trumpovi informácie pred potenciálnym stretnutím s Putinom. Čo by ste mu poradili?
Áno, Trump iných ľudí nepočúva. No skúsme si predstaviť, že by som bol posledný človek, s ktorým by pred stretnutím s Putinom hovoril. Moja rada by asi bola taká, aby sa nesprával ako Donald Trump. Keď Putina roku 2018 opäť zvolili, republikán bol v Bielom dome po prvý raz. Trumpovi radili, aby šéfovi Kremľa negratuloval. Aj tak to urobil. No ja by som mu vravel niečo podobné. Povedal by som: Pán prezident, bez ohľadu na to, čo si myslíte, Putin je váš nepriateľ. Nerobte si nádeje, že sa stane vaším priateľom. Putin má svoju agendu a nezáleží mu na vás. Toto by som sa usiloval vysvetliť Trumpovi. Ale som si istý, že mu to už pred rokmi povedali minister zahraničia Rex Tillerson či minister obrany Jim Mattis. No je to zaujímavá otázka, pretože mi nikdy nenapadlo rozmýšľať nad tým, akú radu by som Trumpovi dal. Je totiž zrejmé, že nepočúva. Keďže je narcista, myslí si, že on jediný všetko chápe.
Možno by vás Trump počúval, keby ste vystúpili v televízii Fox News.
V Trumpovej vláde je už okolo 20 ľudí, ktorí pracovali pre Fox News. V prvom rade je to smiešne. Po druhé, viete si predstaviť reakciu republikánov, ak by sa 20 ľudí z televízie MSNBC (tá je liberálna, Fox News je konzervatívna TV, pozn. red.) zrazu dostalo na dôležité pozície v Bielom dome, keď v ňom bol demokrat Joe Biden, alebo keby si ich k sebe vzala Kamala Harrisová, v prípade že by vyhrala voľby? Bol by to pre nich národný škandál.
USA hlasovali s Ruskom a so Severnou Kóreou a Elon Musk a viceprezident JD Vance pred voľbami, ktoré sa konali v nedeľu, podporili Alternatívu pre Nemecko (AfD), stranu plnú pravicových extrémistov a Putinových stúpencov. Je to koniec jednej éry v globálnej politike a v transatlantických vzťahoch alebo sú to príliš dramatické slová?
Nie je to prehnané vyjadrenie, ale nemyslím si, že je to úplný koniec. Je naozaj dôležité, aby ľudia v Európe pochopili, aké tesné boli výsledky amerických volieb. Trump rád tvrdí, ako jasne vyhral. V skutočnosti to boli jedny z najtesnejších prezidentských volieb v histórii. Trump nezískal ani viac ako 50 percent odovzdaných hlasov. Takže je to už po druhý raz, čo je v zásade menšinovým prezidentom. Ľudia v zahraničí by nemali veriť, že celá Amerika sa zrazu stala nestabilnou a izolacionistickou mocnosťou. Jednoducho to tak nie je. Je veľmi pravdepodobné, že v kongresových voľbách v roku 2026 získajú Snemovňu reprezentantov demokrati. Bude to znamenať, že Trump sa bude musieť o moc deliť. No i tak je zarážajúce, čo sa deje, a Američania tento moment nikdy nedokážu vymazať z histórie. Zostane im v nej škvrna, veď Vance podporil AfD, ktorá je extrémistická aj pre veľkú časť európskej krajnej pravice. Je taká zlá, že s ňou nechce nič mať ani Marine Le Penová. Je to pozoruhodný moment v našej histórii, keď je americký ľud tolerantný k tomuto druhu idiotizmu. Ale pravdou je aj to, že Vance nemá na starosti nič. Všetko ide cez Oválnu pracovňu a viceprezident si môže robiť, čo chce, a v podstate sa môže správať ako trol. A to je časť problému. Ani nevieme, o aký obrovský posun v americkej zahraničnej politike ide, keď ho komunikuje 40-ročný viceprezident, ktorý vlastne funguje ako internetový trol. Vance spadol do kruhu pseudointelektuálnych mysliteľov, ktorí naozaj veria, že po celom svete môžu ovládať a formovať pravicovú vlnu. On nemá vôbec žiadne skúsenosti s medzinárodnými záležitosťami. Žiadne. Vance iba pol druha roka pôsobil v Senáte a toto všetko je preňho nový svet, preto si berie podnety z pravicovej blogosféry. Je to ako partia chalanov, ktorá sedela o tretej ráno v internáte, popíjala pivo a vymieňala si vraj skvelé nápady. Zrazu sa všetci ocitli pri moci. Berú sa vážne, no zároveň vedia, že v podstate každého trolujú.

Mnohí komentátori však tvrdia, že vyhlásenia, aké sme počuli od Vancea, sú súčasťou snahy prinútiť Európu míňať viac na obranu a postaviť sa na vlastné nohy. Môže to byť vysvetlenie alebo je to skutočne len trolovanie?
Môže to byť trolovanie, ale môže za tým byť ešte jedna ďalšia vec. Presvedčenie, že európske záujmy nie sú záujmami Ameriky. A tak je dobré použiť všetko, čo vrazí klin medzi nás. Nech je to hoci debata o výdavkoch na obranu alebo podpora pravicových strán. Je za tým skupina konzervatívcov, ktorá si myslí, že Európa je dekadentná a morálne nespôsobilá. Títo ľudia chcú nadviazať spoluprácu s krajnou pravicou na starom kontinente, ale znamená to, že rozkladajú americké spojenectvá. A okrem toho medzi pravicu zaraďujú aj Putina, ktorý je v ich očiach kresťanský tradicionalista. Je neskutočné, že tomu veria, ale je to tak. Myslia si, že zachraňujú civilizáciu. Teda to, čo oni chápu pod pojmom civilizácia.