To, že AfD vyhrala v piatich spolkových krajinách na východe, teda na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky, nikoho neprekvapilo. Jej obľuba tam rastie už roky a vývoj naznačovali aj predošlé voľby – či už do Európskeho parlamentu, alebo do krajinských snemov.
Situácia v tých regiónoch je zložitá a životná úroveň obyvateľov sa ani takmer po 35 rokoch od zjednotenia Nemecka nevyrovnala pomerom na západe.
Lenže AfD už nie je iba problémom východu. Kresťanskí demokrati z CDU/CSU aj predstavitelia Sociálnodemokratickej strany (SPD) si po voľbách s trpkosťou uvedomili, že sa „modrá“ začína šíriť i na ich „čiernom“ či „červenom“ území na západe.
Dva modré fľaky
V tradične konzervatívnom Bavorsku, ktoré je najväčšou a druhou najľudnatejšou spolkovou krajinou v Nemecku, získala AfD až 19 percent hlasov (takmer dvakrát toľko ako v parlamentných voľbách v septembri 2021).
Volilo ju tam až 1,5 milióna ľudí, takže skončila na druhom mieste za Kresťanskosociálnou úniou (CSU). Bavorsko je pritom jednou z najbohatších spolkových krajín s vysokým životným štandardom.
Aj v Porýní-Falcku sa AfD s vyše 20 percentami hlasov umiestnila na druhej priečke, hneď za CDU. Zo všetkých strán tam oproti predošlým voľbám zaznamenala najvyšší nárast – bezmála o jedenásť percentuálnych bodov.
Čítajte viac Nemeckým kancelárom bude Merz, oslavuje aj druhá AfD. Scholz priznal porážku
Najväčšiemu prírastku voličov sa krajná pravica tešila i v Bádensku-Württembersku, v tretej najväčšej spolkovej krajine. So ziskom 19,8 percenta tam obsadila druhé miesto za CDU.
A v Severnom Porýní-Vestfálsku sa AfD síce ušla až tretia priečka (po CDU a SPD), no aj v tejto najľudnatejšej spolkovej krajine ju volilo vyše 1,7 milióna ľudí.
V nemeckých médiách sa teraz často spomínajú dve väčšie mestá na západe – Gelsenkirchen a Kaiserslautern. Na volebnej mape svietia ako dva modré fľaky. Sú to jediné dva volebné obvody v západnom Nemecku, kde zvíťazila AfD.
V Kaiserslauterne, kde žije vyše 101-tisíc obyvateľov, jej odovzdalo hlas 25,9 percenta voličov, a v Gelsenkirchene s 273-tisíc obyvateľmi 24,7 percenta. Zaujímavé je najmä druhé mesto, ktoré bolo tradične „červenou pevnosťou“.
Čítajte viac Na nemeckých školách je priveľa migrantov. Je to hrôza, sťažujú sa učitelia
Politici aj experti sa teraz predbiehajú v analýzach, ako je možné, že „baštu sociálnych demokratov“ dobyla AfD, často označovaná za pravicovo-extrémistickú stranu. Síce tesne – s rozdielom iba 0,6 percentuálneho bodu (690 hlasov) pred SPD, ale v niektorých mestských okrskoch vyhrala na celej čiare. Čo sa vlastne stalo?
Podhubie pre AfD
Gelsenkirchen leží v Porúrí, v známej priemyselnej oblasti, kde sa kedysi ťažilo uhlie. A keďže robotníkov zastupovala SPD, mala tam stabilnú voličskú základňu.
No časy sa zmenili. S ťažbou uhlia sa prestalo a Gelsenkirchen dnes trápi nezamestnanosť na úrovni 14,6 percenta – najvyššia v celej krajine (v Nemecku je 6,4 percenta).
Veľa ľudí sužuje chudoba, až 40 percent detí tam žije v domácnostiach, ktoré sú odkázané na sociálnu pomoc štátu. Okrem toho je tam veľký problém s prisťahovalcami, najmä s Rómami z Bulharska a Rumunska.
V utorok na to upozornil i obľúbený nemecký moderátor Markus Lanz vo svojej talkšou v televízii ZDF.
Foto: SITA/AP, Michael Probst
„Štvrtinu obyvateľov tvoria cudzinci, veľa ich do krajiny prišlo od roku 2015. V niektorých mestských častiach sa ich počet za ten krátky čas zvýšil z 19 na 33 percent,“ priblížil Lanz.
A poukázal na ďalší vážny problém s politickou korektnosťou. Keď totiž na tamojšiu situáciu upozornila primátorka z SPD Karin Welgeová a varovala, že je ohrozený „sociálny mier v meste“, obvinili ju z rasizmu proti Rómom.
Mestské úrady si pritom s množstvom migrantov nevedia rady – bývajú v bytoch, kde nie sú registrovaní, takže štát o nich ani nevie, majú deti, ktoré nechodia do školy – až 26 percent prípadov záškoláctva hlásia práve z Gelsenkirchenu – a rekordný je i počet žiakov, ktorí nedokončia školu, informoval Lanz s tým, že stúpa aj kriminalita.
„To je odpoveď na otázku, prečo tam ľudia volia AfD,“ zhodnotil moderátor. Ako dodal, štátne orgány v meste strácajú kontrolu. A to vytvára podhubie pre krajnú pravicu, ktorá sľubuje, že obnoví poriadok.
Čítajte viac Krajne pravicová AfD si koleduje o zákaz. Migrantom zasiela "deportačné lístky"
Dedičstvo po Merkelovej?
Ako uviedol denník Tageszeitung, sociálni demokrati, Zelení či Ľavica sledujú volebný výsledok AfD v Gelsenkirchene s obavami.
Aj poslanec Spolkového snemu za SPD Markus Töns pre noviny uznal, že ľudí dráždi, ak vidia, že prisťahovalci žijú hlavne zo sociálnych dávok. AfD to v kampani využila.
Bývalý predseda SPD a niekdajší minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel sa domnieva, že sa jeho strana svojim pôvodným voličom – robotníkom – odcudzila.
Ako povedal v talkšou Sandry Maischbergerovej v televízii Das Erste, ľudia majú dojem, že sa bývalá vláda pod vedením sociálneho demokrata Olafa Scholza starala viac o tých, ktorí nepracujú, ako o tých, čo robia.
Čítajte viac Nostalgia za socializmom. Východní Nemci by uvítali autoritársky režim aj diktátora
Politológ Kai Arzheimer z Univerzity Johanna Gutenberga je presvedčený, že krajnej pravici pomohla i pomerne vysoká volebná účasť 83 percent (v roku 2021 dosiahla len 77,2 percenta).
Ako naznačil pre televíziu SWR, práve AfD je celkom úspešná v oslovovaní nevoličov, ktorých dokáže prilákať k urnám. Z vyššej volebnej účasti podľa neho profitovala aj Ľavica.
Obom týmto stranám sa darilo získať i mladých voličov do 24 rokov. „Nie sú dezorientovaní, ale skôr pripravení vyskúšať niečo nové,“ vysvetlil Arzheimer. V septembri 2021 volili zase najmä liberálnu FDP, ktorá ich však sklamala a teraz sa ani nedostala do Bundestagu.
Organizátori ohlásili od piatka do nedele protestné akcie na približne 100 miestach po celom Nemecku.
Podľa odborníkov AfD nahralo tiež to, že sa hlavnými témami volebnej kampane stali migrácia a bezpečnosť. Svoju úlohu však zohrali aj ďalšie faktory – strach ľudí z deindustrializácie, frustrácia z očakávaných zmien, z tzv. Green Dealu a podobne. Ku krajnej pravici vďaka tomu prešli mnohí konzervatívni voliči.
Bavorský premiér Markus Söder, ktorý vedie CSU, sesterskú stranu CDU, vidí ako jeden z dôvodov úspechu AfD, že až 54 percent ľudí pripisuje zodpovednosť za nelegálnych migrantov v Nemecku práve kresťanským demokratom.
Čítajte viac AfD začína víťazné ťaženie. Prečo východní Nemci volia extrémistov?
„Je to dedičstvo obdobia okolo roku 2015,“ prezradil pre televíziu BR24. Myslel tým časy, keď vtedajšia kancelárka z CDU Angela Merkelová otvorila náruč imigrantom.
Mnohí voliči podľa neho neveria, že kresťanskí demokrati dokážu sprísniť azylovú politiku, hoci to presadzujú, a tak dali teraz prednosť krajnej pravici.