Ako vyplýva z analýzy bruselského think-tanku Bruegel a Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku, Európska únia by potrebovala ďalších 250 miliárd eur ročne, aby sa mohla brániť proti Rusku bez podpory USA.
Mala by vytvoriť aspoň 50 brigád s 300-tisíc vojakmi a 3 400 novými tankami, čo zatiaľ prevyšuje jej možnosti. Ako navyše investovať do armády, keď sa jednotlivé štáty nechcú alebo nemôžu ďalej zadlžovať?
Európski lídri vybraných krajín sa problémom zaoberali aj na nedávnom stretnutí v Paríži, ktoré zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron.
„Sme rodinou najbohatších krajín planéty s hospodárskou silou, ktorá je oveľa väčšia, ako má Rusko,“ uviedol pre nemecký denník Welt poľský minister financií Andrzej Domański.
„Musíme byť schopní financovať bezpečnosť svojich národov,“ dodal a varoval, že ak by to Európa nedokázala, znamenalo by to koniec demokracie.
Čítajte viac Voliť nemôžu, ale slúžiť v armáde áno. Bundeswehr prijíma tisíce mladistvých
Oslabený Bundeswehr
V nemeckých médiách sa už viackrát rozoberalo, či by vedúcu úlohu v tejto oblasti nemal prevziať Berlín. Nemecko je s vyše 83 miliónmi obyvateľov najľudnatejším štátom Európy a v jeho armáde slúži zhruba 181-tisíc aktívnych vojakov.
Napriek tomu nie je Bundeswehr v takom stave, v akom by mal byť. Chýbajú mu tisíce vojakov, potreboval by väčšie investície, v minulosti nemal núdzu ani o rôzne škandály.
Slabú pripravenosť nemeckej armády potvrdila denníku Bild aj Susanne Wiegandová, ktorá bola do februára šéfkou zbrojárskej spoločnosti Renk.
Podnik so sídlom v nemeckom Augsburgu je svetovým lídrom vo výrobe tankových motorov a produkty vyváža i na Ukrajinu či do Izraela. Ako vrcholová manažérka v tomto odvetví zostáva Wiegandová skeptická, čo sa týka možností a schopností Bundeswehru.
Čítajte viac Dajú európske štáty NATO viac peňazí na obranu? Trump to od nich žiada
„V súčasnosti nie je vybavený tak, aby dlhší čas vydržal bojaschopný. Nemôže sa ani komplexne brániť, ani vo veľkom rozsahu pomôcť,“ zhodnotila. Keby vraj išlo iba o jednu akciu, ešte by dokázal zmobilizovať sily, no pre dlhotrvajúci konflikt mu chýbajú zdroje.
Expertka je preto presvedčená, že nemecká armáda by neobstála ani v takej skúške, akej čelí Ukrajina, teda tri roky odolávať mohutnej ruskej invázii.
„Na taký dlhý konflikt nám v súčasnosti chýba tak personál, ako aj potrebné zásoby munície a materiálu,“ zdôvodnila.
„Ak by sme v prípade ruského útoku ako vo februári 2022 zostali odkázaní sami na seba, bez spojeneckých partnerov, vydržali by sme len pár dní, možno týždňov. Ako súčasť NATO sa však spoliehame, že by nás naši spojenci rýchlo podporili podľa článku 5,“ vysvetlila Wiegandová.
Čítajte viac Stačia tri rakety a civilizácia sa zrúti. Rusko opäť pohrozilo jadrovým útokom na európske mestá
Ničoho nie je dosť
Podľa odborníčky je Rusko naozaj hrozbou, lebo zbrojí v ohromujúcom tempe. Priemyselnú výrobu preorientovalo na vojnovú produkciu. Okrem toho má tri roky bojových skúseností, vďaka čomu ho agresia na Ukrajine nemusí oslabiť, ale, naopak, posilniť.
Wiegandová z hodnoverných zdrojov počula, že Rusko vyrába asi štyri milióny delostreleckých nábojov ročne, čo je viac, ako produkujú všetky európske štáty NATO dohromady.
„Táto kombinácia zabehanej vojnovej ekonomiky a imperialistických cieľov pre nás momentálne predstavuje najväčšiu hrozbu,“ zhrnula pre Bild.
Ako pripomenula, slabinou nemeckej armády nie je vybavenie – jej lietadlá, tanky a technológie sú moderné. Má i dobre vycvičených vojakov.
Čítajte viac Nemci by mali opäť rukovať. Odvody budú povinné, ale služba dobrovoľná
„Problém je v množstve. Jednoducho nemáme ničoho dosť. Najmä v posledných troch rokoch sa nám nepodarilo dostatočne rýchlo vyplniť zistené medzery a rozvinúť svoje schopnosti,“ spresnila bývalá šéfka zbrojárskej spoločnosti.
Bundeswehr navyše roky zápasí s nedostatkom ľudí. „Aj keby sme zrazu mali k dispozícii hangáre plné lietadiel, tanky a lode, čo to pomôže, keď chýba personál?“ zdôraznila s tým, že to všetko sú problémy, ktoré treba urýchlene riešiť.
Európska únia podľa nej pritom má možnosti, aby sa vyrovnala Rusku – má trikrát viac obyvateľov, deväťnásobne väčší výkon ekonomiky a päťnásobne väčšiu priemyselnú výrobu. Potenciál tu teda je, len treba chcieť, uzavrela Wiegandová.
Ako získať zdroje?
Postoj amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý dal najavo, že európske krajiny sa už nemôžu spoliehať na pomoc USA, bol pre EÚ budíčkom. Európski lídri sa zhodujú, že starý kontinent sa musí vyzbrojiť. A niekde na to treba zohnať prostriedky.
Domański napríklad navrhuje, aby sa zmenili dlhové pravidlá EÚ, a to tak, aby sa zvýšené výdavky na obranu nezapočítavali do deficitu. „Vládam by sa malo dovoliť investovať do tankov, lietadiel a munície bez toho, aby porušili fiškálne predpisy,“ priblížil pre denník Welt.
Čítajte viac Bude z Nemecka vojenská veľmoc? Zveľaďuje armádu a posilňuje zbrojenie
Poľsko momentálne predsedá Rade EÚ, takže má možnosť presadiť uvedené riešenie. Podporu návrhu naznačil aj dosluhujúci nemecký kancelár Olaf Scholz.
Výnimku z fiškálnych pravidiel by však podľa neho mali dostať len štáty, ktoré už teraz na obranu vynakladajú viac ako stanovené dve percentá hrubého domáceho produktu.
Domański by chcel zaviesť i ďalší ekonomický nástroj. „Musíme vytvoriť taký mechanizmus financovania, ktorý štátom umožní, aby výrobu a obstarávanie zbraní riadili spoločne,“ opísal.
Varšava už také návrhy pripravuje. Spoločné nákupy pre celú EÚ by proces zjednodušili a zároveň by jednotlivým krajinám pomohli ušetriť peniaze.
Niektoré štáty idú v plánovaní ešte ďalej. Francúzsko, Španielsko, Taliansko a Grécko napríklad oživili myšlienku takzvaných eurobondov, teda spoločných európskych dlhopisov. EÚ by sa tak mala zadĺžiť pre nákup zbraní a streliva. Nemecko však také riešenie odmieta.