1102. deň: Rutte vyzval Zelenského, aby napravil vzťah s Trumpom. Prezidenta USA musíme oceniť, dodal šéf NATO

Čítajte viac 1101. deň: Merz: Nemecko nepošle vojakov na Ukrajinu, ak nebudú USA 'na palube'

23:25 Kanadský premiér Justin Trudeau v sobotu odletel do Londýna, aby sa mohol zúčastniť na summite lídrov viac než desiatich európskych krajín, ktorý zvolal na nedeľu jeho britský náprotivok Keir Starmer.

Zahraničná cesta Trudeaua bola zorganizovaná narýchlo po tom, čo sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dostal v piatok do sporu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome, píše AFP. Kanadský premiér na sociálnej sieti X následne vyjadril podporu Ukrajine a Ukrajincom „pri dosahovaní spravodlivého a trvalého mieru“ a zdôraznil, že Kanada bude aj naďalej stáť pri Kyjeve.

Na nedeľňajší summit boli pozvaní najmä lídri z kontinentálnej Európy. Pozvanie dostal aj generálny tajomník aliancie NATO Mark Rutte, ako aj lídri EÚ Ursula von der Leyenová a António Costa.

Úrad britského premiéra spresnil, že Starmer najprv v nedeľu dopoludnia absolvuje spoločný telefonát s lídrami pobaltských štátov a následne prijme vo svojom sídle na londýnskej Downing Street Zelenského.

Popoludní sa potom v Londýne uskutoční summit za účasti lídrov Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska, Turecka, Holandska, Nórska, Švédska, Dánska, Fínska, Poľska, Česka, Rumunska a vedúcich predstaviteľov NATO a EÚ.

Starmerova kancelária spresnila, že summit v Londýne bude stavať na februárových rokovaniach z Paríža, ktoré zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, a zameria sa na „posilnenie pozície Ukrajiny – vrátane pokračujúcej vojenskej podpory a zvýšeného ekonomického tlaku na Rusko“. Cieľom summitu je znovu zdôrazniť potrebu dohody, ktorá „prinesie trvalý mier“, a prediskutovať ďalšie kroky pri plánovaní silných bezpečnostných záruk, informoval Starmerov úrad.

22:30 Nastal čas začať uvažovať o širokej koalícii ochotných za spravodlivý mier na Ukrajine, uviedol v sobotu večer na sieti X český prezident Petr Pavel. Slobodný svet sa podľa neho musí postaviť zlu. Jeho vyjadrenie prichádza deň po roztržke medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom a pred nedeľňajším rokovaním európskych lídrov v Londýne.

„‚Mieru‘ podľa podmienok agresora sa hovorí kapitulácia a len by povzbudil všetkých súčasných i budúcich agresorov. Slobodný svet sa musí postaviť zlu,“ varoval český prezident.

O „koalícii ochotných“ písal nedávno bruselský server Politico, keď uviedol, že nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorý navrhuje Európska únia, by mohol mať hodnotu až 20 miliárd eur. Na novej vojenskej pomoci sa podľa servera má podieľať „koalícia ochotných“, teda tie členské štáty EÚ, ktoré chcú Kyjevu pomôcť. To by zabránilo riziku, že niektorá z krajín pomoc zablokuje. O zvýšení pomoci Ukrajine by mal rokovať štvrtkový summit EÚ. Jeho zablokovaním pohrozil maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý vyzval EÚ, aby začala priame rokovania s Ruskom o prímerí na Ukrajine po vzore USA.

22:25 Poľský prezident Andrzej Duda vyzval hlavu ukrajinského štátu Volodymyra Zelenského, aby sa po piatkovej roztržke s americkým prezidentom Donaldom Trumpom vrátil k rokovaciemu stolu so Spojenými štátmi. Podľa televízie RTL poznamenal, že nevidí žiadnu inú mocnosť ako USA, ktorá by dokázala zastaviť ruskú agresiu.

„Volodymyr Zelenskyj by sa mal vrátiť k rokovaciemu stolu a v pokoji vyjednať také riešenie, ktoré Ukrajine prinesie bezpečnosť,“ povedal Duda.

Podobne ako Duda sa vyjadril tiež šéf Severoatlantickej aliancie Mark Rutte. Ten Zelenskému oznámil, že musí nájsť spôsob, ako napraviť vzťahy s Trumpom. Dodal, že pre mier na Ukrajine je potrebná jednota medzi USA, Európou a Ukrajinou.

21:50 Británia a Ukrajina dnes podpísali zmluvu o pôžičke vo výške 2,26 miliardy libier, ktorá má podporiť obranyschopnosť Ukrajiny. Na sieti X to uviedol ukrajinský minister financií Serhij Marčenko. Pôžička má byť splatená z výnosov zo zmrazených ruských aktív.

Zmluvu pri virtuálnom ceremoniáli podpísali Marčenko a jeho britská kolegyňa Rachel Reevesová. Stalo sa tak pri príležitosti dnešnej schôdzky britského premiéra Keira Starmera a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v premiérovom sídle v Downing Street.

21:45 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v sobotu telefonoval s ukrajinským a americkým náprotivkom, Volodymyrom Zelenským a Donaldom Trumpom, informoval Elyzejský palác. Po ich slovnej roztržke v Bielom dome Macron v rozhovore pre francúzsky týždenník vyzval na upokojenie situácie.

Zelenskyj v piatok absolvoval rokovanie v Bielom dome. Táto schôdzka sa však skončila roztržkou medzi Zelenským a Trumpom a jeho viceprezidentom J. D. Vanceom, ktorí ukrajinskému prezidentovi vytýkali nedostatok vďačnosti za už poskytnutú pomoc pre Ukrajinu, nezáujem o rokovania o mieri s Ruskom a zahrávanie si s treťou svetovou vojnou.

„Myslím si, že okrem vypätých nervov sa všetci musia upokojiť, prejaviť úctu a vďačnosť, aby sme mohli konkrétne napredovať, pretože to, čo je v stávke, je príliš dôležité,“ zdôraznil Macron, ktorého citovali francúzske noviny La Tribune Dimanche.

Zelenskyj mu vraj v telefonáte povedal, že je ochotný obnoviť dialóg so Spojenými štátmi aj v súvislosti s dohodou, ktorá by USA umožnila prístup k výnosom z ukrajinských prírodných zdrojov. Tú mal podľa očakávaní podpísať v piatok počas stretnutia s Trumpom. O obsahu telefonátu s americkým prezidentom sa Macron nezmienil.

„Osudom Ameriky je byť po boku Ukrajincov, o tom nepochybujem. Chcem, aby Američania pochopili, že stiahnutie podpory Ukrajine nie je v ich záujme,“ dodal francúzsky prezident.

Macron podľa vyhlásenia Elyzejského paláca okrem Zelenského a Trumpa telefonoval aj s britským premiérom Keirom Starmerom, predsedom Európskej rady Antóniom Costom a generálnym tajomník NATO Markom Ruttem. Tieto diskusie boli súčasťou príprav na nedeľňajšiu schôdzku európskych lídrov v Británii, ktorú zvolal Starmer, ako aj na mimoriadny summit Európskej rady, ktorý sa uskutoční 6. marca.

Francúzsky prezident a britský premiér sa v Európe podľa Reuters postavili do čela úsilia presvedčiť Trumpa, aby sa neunáhlil s prímerím na Ukrajine a poskytol jej bezpečnostné záruky. Obaja mu počas stretnutí vo Washingtone tento týždeň predložili plán na rozmiestnenie európskych mierových síl na Ukrajine.

20:35 Iniciatíva Darček pre Putina vybrala cieľových 70 miliónov českých korún na nákup vrtuľníka Black Hawk pre Ukrajinu. Vyplýva to z údajov na internetovej stránke iniciatívy. Celkovo 20 400 darcov poskytlo 72,219.584 korún. Iniciatíva nakupuje za peniaze z verejných zbierok zbrane a ďalší materiál pre ukrajinskú armádu a civilistov brániacich sa ruským okupantom. Iniciatíva uviedla, že sa jej podarilo získať lacnejší a novší stroj, ktorý Ukrajina, ktorá sa bráni ruskej agresii, potrebuje.

„Česká republika sa stala prvou krajinou na svete, ktorej občania sa zložili na vojenskú helikoptéru pre Ukrajinu. Vybrali sme viac a tieto peniaze použijeme na dopravu Black Hawk UH-60 na Ukrajinu,“ uviedli na webe zástupcovia iniciatívy.

Zbierku začali 16. novembra 2023, iniciatíva v novembri toho roka tiež použitý americký vrtuľník Sikorsky UH-60 Black Hawk nazvaný Čestmír predstavila v Prahe. Uviedli vtedy, že vo svojej najväčšej kampani chcú nielen kúpiť vrtuľník, ale upozorniť na to, že Ukrajina nevyhnutne potrebuje moderné letectvo pre obranu aj ďalších európskych štátov pred ruskou inváziou.

Iniciatíva Darček pre Putina, ironicky odkazujúca na meno ruského prezidenta Vladimira Putina, pod vedením ktorého začala ruská agresia voči Ukrajine, organizuje zbierky napríklad na protitankové strely či drony. Vyberá však aj peniaze na odmínovací stroj alebo sušiče pre obyvateľov domov zatopených na Ukrajine po pretrhnutí Kachovskej priehrady. Už skôr iniciatíva zaobstarala a odovzdala ukrajinskej armáde napríklad raketomet RM-70, nazvaný Přemysl, za 50 miliónov korún alebo tank T-72 Avenger za 30 miliónov.

Splnenie cieľovej sumy prišlo deň po bezprecedentnej roztržke medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome. Tá vyvolala nielen podporu ukrajinského prezidenta od mnohých európskych lídrov, ale tiež úvahy o budúcnosti euroatlantického partnerstva a volania po silnejších obranných kapacitách starého kontinentu.

19:40 Francúzsky prezident Emmanuel Macron je pripravený začať debatu o jadrovom odstrašení pre Európu. Naznačil tak, že francúzske jadrové zbrane by mohli chrániť Európu pred ruskou hrozbou, napísala dnes agentúra AP.

Čítajte viac Macron: Francúzske jadrové zbrane by mohli chrániť Európu pred ruskou hrozbou

19:10 Ukrajina a jej prezident Volodymyr Zelenskyj majú plnú podporu Británie, vyhlásil britský premiér Keir Starmer, keď Zelenského v sobotu vítal pred bilaterálnym stretnutím vo svojom sídle na Downing Street. Ukrajinský prezident poďakoval Starmerovi za vyjadrenie podpory a aj kráľovi Karolovi III., ktorý súhlasil, že sa s ním v nedeľu stretne.

„Máte plnú podporu celého Spojeného kráľovstva a stojíme pri vás a Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné,“ zopakoval Starmer, ktorý Zelenského privítal objatím a následne hovoril o „neochvejnom odhodlaní“ Británie dosiahnuť pre Ukrajinu trvalý mier.

„Dúfam, že ste počuli jasot tých davov pred Downing Street,“ povedal premiér Zelenskému. „To je ľud Spojeného kráľovstva, ktorý prišiel vyjadriť svoju podporu vám a Ukrajine,“ citoval Starmera denník The Guardian.

Zelenskyj sa v nedeľu na žiadosť britskej vlády stretne s kráľom Karolom III. Starmer bude v nedeľu hostiť summit európskych lídrov, na ktorom sa bude rokovať o ukončení vojny na Ukrajine a tiež európskej obrane.

19:00 Aby na Ukrajine zavládol trvalý mier je potrebné, aby Ukrajina, Spojené štáty a Európa držali spolu, vyhlásil v sobotu generálny tajomník NATO Mark Rutte a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vyzval, aby napravil vzťahy s jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Ich piatkovú výmenu názorov v Bielom dome označil Rutte za veľmi nešťastnú.

Šéf NATO sa takto vyjadril deň po tom, čo v Oválnej pracovni Bieleho domu došlo v priamom prenose k slovnej roztržke medzi Zelenským na jednej strane a Trumpom a jeho viceprezidentom J. D. Vanceom na strane druhej. Obaja Zelenského okrem iného obvinili, že nie je dostatočné vďačný za pomoc poskytnutú Ukrajine vo vojne rozpútanej Ruskom.

„Už dvakrát som telefonoval s prezidentom Zelenským. Povedal som mu toto: musíme držať spolu, Spojené štáty, Ukrajina a Európa, aby sme na Ukrajine dosiahli trvalý mier,“ uviedol Rutte v rozhovore pre stanicu BBC.

Obsah telefonických rozhovorov bližšie odmietol komentovať, Zelenskému však podľa svojich slov povedal, že „je dôležité, aby našiel spôsob, ako napraviť vzťahy“ s Trumpom a jeho administratívou a taktiež rešpektovať to, čo americký prezident pre Ukrajinu doteraz urobil.

Rutte pripomenul, že Trump počas svojej prvej vlády schválil predaj protitankových raketových systémov Javelin Ukrajine, čo jej umožnilo „brániť sa“, keď Rusko vo februári 2022 spustilo inváziu v plnom rozsahu. „Trumpa musíme naozaj oceniť,“ dodal Rutte.

17:30 Vznikla nevídaná hádka v sídle amerického prezidenta pred očami celého sveta spontánne alebo ju hostiteľ zámerne vyprovokoval? Samozrejme, že o pozadí ostrého sporu medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenským sa dá iba špekulovať, pričom úvaha o vopred pripravenom postupe lídra USA môže vyznieť ako konšpirácia. Priebeh návštevy ukrajinského prezidenta v Bielom dome však sprevádzali viaceré zvláštnosti.

Čítajte viac Dohodli sa Trump a Vance vopred, že vyrobia škandál v Bielom dome? Zelenskyj si už po príchode vypočul výčitku, že nemá na sebe oblek...

17:10 Maďarský premiér Viktor Orbán v sobotu vyzval EÚ, aby začala priame rokovania s Ruskom zamerané na ukončenie vojny na Ukrajine. Naznačil tiež, že bude proti prijatiu spoločného stanoviska o konflikte na nadchádzajúcom mimoriadnom zasadnutí Európskej rady, ktoré sa uskutoční 6. marca.

Čítajte viac Orbán hrozí EÚ: Začnite priamo rokovať s Ruskom o ukončení vojny, alebo zablokujem summit

16:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti X, po piatkovej roztržke so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom v Bielom dome, opäť Spojeným štátom aj Trumpovi poďakoval za podporu počas ruskej invázie do jeho krajiny. Ukrajina podľa neho chce mier, potrebuje však bezpečnostné záruky, v ktorých musí zohrať úlohu aj Washington. Keď bude Kyjev tieto záruky mať, môže rokovať aj s Ruskom, napísal dnes na sieti X Zelenskyj. Dodal, že Ukrajina aj Spojené štáty „napriek tvrdému dialógu zostávajú strategickými partnermi“.

Čítajte viac Zelenskyj po spore s Trumpom: Napriek tvrdému dialógu sme ďalej strategickými partnermi

16:00 Roztržka prezidentov USA a Ukrajiny pred kamerami médií pôsobila vykalkulovane, povedal ČTK politológ Martin Jirušek z Medzinárodného politologického ústavu Katedry medzinárodných vzťahov a európskych štúdií Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Schôdzka podľa neho pripomínala šikanu.

„Zrejme mala vyslať odkaz nielen za hranice, ale najmä pre domácu (americkú) scénu,“ poznamenal Jirušek. Scéna, keď prezident Zelenskyj bez tlmočníka čelí útokom nielen prezidenta Trumpa a viceprezidenta J.D. Vancea, ale tiež posmešným otázkam vybraných novinárov, ktorí mali na tlačovú konferenciu prístup, podľa Jiruška pripomínala šikanovanie skupinou detí na školskom dvore.

„Takto zvyčajne tlačové konferencie pred rokovaním nevyzerajú, sú veľmi formálne a krátke. To, že nikto z prítomných po tom, ako sa situácia začala vyhrocovať, tlačovú konferenciu neukončil a nepresmeroval schôdzku za zavreté dvere, svedčí o tom, že cieľom schôdzky nebolo podpísať dohodu,“ dodal politológ zameraný na politiku USA.

Dodal, že Trump vyslal odkaz do zahraničia, že USA pod jeho vedením chcú byť veľmocou, ktorá bude určovať smerovanie vyjednávania. Hlavný však podľa politológa bol odkaz pre domáce americké publikum – o tom, že Trump kladie USA a ich záujmy na prvé miesto vo svojich prioritách.

„Napokon – hoci sú vzťahy medzi EÚ a USA mnohovrstvé, Spojené štáty Európsku úniu v uplynulých týždňoch rétoricky opustili. Nie sú jej nepriateľom, ale nemajú záujem o to, čo sa v Európe deje. Aj to je odkaz smerom k EÚ – vyriešte si situáciu na Ukrajine, pre USA to nie je priorita,“ poznamenal Jirušek.

„Myslím, že situácia speje k tomu, že sa Trump stretne s (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom a bude chcieť rokovať s ním. Napokon u Putina je zrejmé, že sa chce vrátiť do studenovojnového systému, kde majú hlavnú rozhodovaciu moc Rusko a USA, čo, zdá sa, Trumpovi vyhovuje tiež,“ poznamenal politológ.

15:55 Vyhrotené piatkové rokovanie Trumpa so Zelenským podľa analytika Asociácie pre medzinárodné otázky Petra Boháčka potvrdilo, že Spojené štáty nemajú motiváciu riešiť konflikt na Ukrajine v prospech Európy. Očakávať, že Washington zabezpečí spravodlivý mier alebo dokonca európsku bezpečnosť, je naivné, povedal pre ČTK.

Podľa Boháčka rokovania len potvrdili to, čo si Európa už dávno mala priznať. „Spojené štáty nemajú žiadnu skutočnú motiváciu tento konflikt riešiť v náš prospech. Pre nich je to vzdialený problém, ktorý sa ich priamo netýka. Očakávať, že Washington zabezpečí spravodlivý mier alebo dokonca európsku bezpečnosť, je naivné,“ uviedol. Európa sa podľa neho musí prestať spoliehať na to, že ju niekto zachráni.

„Ak chceme zabrániť budúcim krízam a byť schopní konať nezávisle, potrebujeme oveľa silnejšie obranné a priemyselné kapacity, koordinovanejšiu politiku a schopnosť samostatne konať – bez ohľadu na to, kto práve sedí v Bielom dome. A kľúčovým krokom je masívna politická a ekonomická investícia do európskych vojenských kapacít,“ uviedol Boháček. Summit európskych lídrov zvolaný na nedeľu do Británie či summit EÚ v budúcom týždni považuje za príležitosť, ako túto realitu prijať a začať konať podľa nej. „Každé ďalšie spoliehanie sa na USA nás len oslabuje,“ myslí si.

15:50 Začala sa nová éra bezohľadnosti. Dnes to v reakcii na piatkovú roztržku medzi prezidentmi Spojených štátov a Ukrajiny Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenským vyhlásila šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková. Zdôraznila, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že Ukrajina je obeťou a Rusko agresorom. Baerbocková tiež vyzvala na masívne investície do európskej obrany a na ďalšiu pomoc napadnutej Ukrajine.

„Naše zdesenie je väčšie ako predtým,“ povedala nemecká ministerka zahraničia k vyhroteným scénam z Bieleho domu. Poznamenala, že spor jasne podčiarkol to, že sa začala nová éra bezohľadnosti. „Musíme viac ako kedykoľvek predtým brániť silu práva pred právom silnejšieho, inak už nebude môcť žiadna slobodná krajina v pokoji spať, ak má silnejšieho suseda,“ povedala.

Podľa Baerbockovej je nevyhnutné, aby Európania začali masívne investovať do vlastnej obrany a aby kvôli tomu uvoľnili prísne rozpočtové pravidlá. Za dôležité považuje tiež to, aby Európa začala rokovať o európskom obrannom fonde. Chce tiež, aby európski lídri na stretnutí v budúcom týždni rozhodli o ďalšej rozsiahlej finančnej podpore Ukrajiny. Dodala, že navýšiť podporu Ukrajine musí aj Nemecko, a to napríklad tým, že uvoľní dodatočné tri miliardy eur.

15:30 Ukrajina po ruskom ostreľovaní a dronových útokoch na Odeskú oblasť, Charkov, Cherson a Pokrovsk hlási najmenej päť mŕtvych a vyše dve desiatky zranených. Informovali o tom ukrajinské médiá The Kyiv Independent a Ukrajinska pravda. Rusko naopak podľa agentúry Reuters tvrdí, že ukrajinské údery na okupovanú časť Chersonskej oblasti si vyžiadali troch mŕtvych a piatich zranených.

Ukrajinské letectvo uviedlo, že zničilo 103 zo 154 dronov a že ďalších 51 z radarov zmizlo zrejme vďaka obrannému rušeniu. Agentúra AFP však upozornila na to, že v tejto bilancii je rozpor, keďže ukrajinské regionálne úrady ohlásili obete.

V Odeskej oblasti na juhu Ukrajinu zahynul jeden človek a ďalší traja utrpeli zranenia. V Charkove na severovýchode krajiny zostalo po dronovom útoku najmenej 12 zranených, v Chersone na juhu potom ďalší dvaja.

Mŕtvych ohlásili úrady tiež v Doneckej oblasti, ktorá je z veľkej časti pod ruskou okupáciou. Šéf Doneckej oblasti Vadym Filaškin neskôr podľa The Kyiv Independent spresnil, že zahynuli štyria ľudia a šesť ďalších bolo zranených.

Šéf úradov v Rusmi obsadenej časti Chersonskej oblasti Volodymyr Saldo (rus. Vladimir Saldo) tvrdí, že okupovaný región čelil ukrajinskému úderu, pri ktorom zahynuli traja civilisti a päť ich utrpelo zranenia. Ukrajinské útoky označil za teroristické.

Ukrajina sa od februára 2022 bráni ruskej invázii, ktorú nariadil ruský prezident Vladimir Putin. Rozpútal tak v Európe najväčší ozbrojený konflikt od konca druhej svetovej vojny.

14:50 Ruské ministerstvo zahraničných vecí označilo návštevu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vo Washingtone za „úplné politické a diplomatické zlyhanie kyjevského režimu“.

Hovorkyňa ruského ministerstva Marija Zacharovová v komentári zverejnenom na rezortnom webe napísala, že Zelenskyj „svojím chrapúnskym správaním vo Washingtone potvrdil, že ako podnecovateľ veľkej vojny je pre svetové spoločenstvo najnebezpečnejšou hrozbou“.

Konflikt medzi Zelenským a vedením americkej administratívy označila Zacharovová za bezprecedentný v histórii medzinárodnej politiky a diplomacie. Podľa nej je „tiež dôkazom politickej slabosti a extrémnej morálnej degradácie tých európskych lídrov, ktorí sa naďalej zasadzujú za podporu šialeného vodcu nacistického režimu, ktorý stratil kontakt s realitou“.

Zacharovová vo svojom komentári pripomenula, že ruská strana opakovane a na všetkých úrovniach hovorila o Zelenského „neadekvátnosti, skorumpovanosti a neschopnosti vyjednávať“. Zelenskyj je podľa nej „cynik posadnutý udržaním si moci, ktorú si uzurpoval“ a preto „zničil opozíciu na Ukrajine, vybudoval z nej totalitný štát a posiela ľudí na smrť“.

Potvrdila, že ciele Ruska na Ukrajine zostávajú nezmenené: „demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny, ako aj uznanie reality na mieste“, čím mala na mysli anexiu časti územia Ukrajiny.

Medzičasom sa k najnovšiemu vývoju vyjadril aj bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Podľa neho je „Rusko pripravené na flexibilitu v rozhovoroch o Ukrajine, ale len v súlade s ruskou ústavou“ a chce diskutovať „o urovnaní ukrajinskej krízy, ale len s tými, ktorí sú pripravení komunikovať“. Medvedev, ktorý je teraz zástupcom šéfa ruskej Bezpečnostnej rady, označil Zelenského za „drzú sviňu“, ktorá dostala „poriadnu facku v Oválnej pracovni“.

Šéf Ruského fondu priamych investícií Kirill Dmitriev, ktorý bol jedným z vyjednávačov Moskvy na rusko-amerických rozhovoroch 18. februára v Saudskej Arábii, označil ostrú konfrontáciu medzi Trumpom a Zelenským za „historickú“.

14:35 Bývalý veľvyslanec ČR v Spojených štátoch Michael Žantovský je presvedčený, že piatková roztržka medzi prezidentmi USA a Ukrajiny Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenským v Bielom dome nenastala náhodou. Zelenského vlákali do pasce, povedal Žantovský ČTK. Stretnutie podľa neho bolo pripravené tak, že nemohlo dopadnúť inak ako kolíziou. Poukazuje na zásadné nielen diplomatické neporozumenie medzi USA na jednej a Ukrajinou a jej podporovateľmi na druhej strane.

„Pôsobilo to nesmierne depresívne, nemalo sa to nikdy stať a domnievam sa osobne, že sa to nestalo náhodou alebo nedopatrením. Že pána prezidenta Zelenského vlákali do pasce. Všetko, čo sme videli, tomu nasvedčovalo,“ povedal ČTK Žantovský. Jediné, čo mohol urobiť Zelenskyj inak, bolo nevyjadrovať sa pred kamerami a odkázať, že niektoré otázky budú predmetom diskusií za zatvorenými dverami. „Obávam sa, že možno by ani to nepomohlo,“ dodal.

Upozornil na úlohu viceprezidenta J. D. Vancea. „Nie je vôbec protokolárne mysliteľné, aby viceprezident oslovoval, tým menej napádal, pri takejto príležitosti hlavu štátu inej krajiny bez toho, aby sa svojho prezidenta opýtal, či môže hovoriť. Toto bolo z diplomatického hľadiska niečo úplne neuveriteľné,“ myslí si Žantovský.

14:30 Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier v reakcii na piatkovú roztržku amerického prezidenta Donalda Trumpa s ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským povedal, že mu scéna v Bielom dome vyrazila dych. „Nikdy by som neveril, že budeme raz musieť brániť Ukrajinu pred USA,“ povedal agentúre DPA, ktorá jeho slová označuje za nezvyčajne ostré.

„Diplomacia zlyháva, keď sú vyjednávací partneri verejne ponižovaní,“ uviedol v reakcii na tvrdú kritiku zo strany Trumpa a jeho viceprezidenta J.D. Vance na adresu Zelenského, ktorého krajina sa už tri roky bráni ruskej agresii.

Počas letu do Uruguaja nemecký prezident tiež zdôraznil, že Európania zostávajú zaviazaní slobode, demokracii a právu. „Musíme zabrániť tomu, aby sa Ukrajina musela podrobiť,“ poznamenal s tým, že Nemecko kvôli tomu rýchlo potrebuje silnú vládu.

14:15 Spojené štáty hodili Európu cez palubu, o svoju bezpečnosť sa musí postarať sama. Politici na starom kontinente už zistili, že jediným riešením je, aby ich krajiny dali viac peňazí na obranu. Najmä ak majú v susedstve Rusko, ktoré napadlo Ukrajinu a vo veľkom zbrojí. Otázkou je, kde na to vziať, keď viaceré európske štáty trápi stagnujúcu ekonomika a pokiaľ by ich nechránilo členstvo v NATO, ani by sa neubránili.

Čítajte viac Európske armády sú slabé. Ako ich vyzbrojiť, aby sa vyrovnali Rusku?

13:55 Britská televízia Sky News tvrdí, že tím Bieleho domu radil ukrajinskej strane, že rokovania s prezidentom USA Donaldom Trumpom v Bielom dome by mohli dopadnúť dobre, ak by si ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok obliekol oblek.

Čítajte viac Trumpa podráždila Zelenského mikina. V obleku do Bieleho domu neprišiel cez vojnu ani Churchill

13:40 Britský premiér Keir Starmer v sobotu popoludní v Londýne prijme ukrajinského prezidenta Volodymya Zelenského, ktorý do Británie pricestoval z USA. Informoval o tom úrad britského premiéra.

Televízia Sky News na svojom webe uviedla, že lietadlo, na ktorého palube bol zrejme Zelenskyj, pristálo na letisku Stansted v sobotu krátko po poludní miestneho času. Ukrajinský prezident sa má v nedeľu zúčastniť na stretnutí spojencov Ukrajiny, ktoré zorganizoval Starmer.

Zelenskyj sa do Európy vrátil z Washingtonu, kde v piatok absolvoval rokovanie v Bielom dome. Táto schôdzka sa však skončila roztržkou medzi Zelenským a prezidentom USA Donaldom Trumpom a jeho viceprezidentom D. J. Vanceom, ktorí ukrajinskému prezidentovi vytýkali nedostatok vďačnosti za už poskytnutú pomoc pre Ukrajinu, nezáujem o rokovania o mieri s Ruskom a zahrávanie si s treťou svetovou vojnou. V dôsledku tejto ostrej výmeny názorov nebola ani podpísaná ani dohoda o nerastných surovinách Ukrajiny a Zelenského návšteva bola ukončená predčasne.

13:35 To, čo sa odohralo v piatok v Oválnej pracovni Bieleho domu, teda „očividne naplánované prepadnutie“ ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, nemá podľa komentára denníka The New York Times (NYT) v 250-ročnej histórii Spojených štátov obdobu. Je to totálna perverzia americkej zahraničnej politiky, ako ju robil každý americký prezident od prvej svetovej vojny, myslí si komentátor Thomas Friedman, podľa ktorého americký Donald Trump hrá ruského agenta.

Čítajte viac Totálna perverzia zahraničnej politiky USA a Trump ako agent Kremľa. Bolo to naplánované prepadnutie Zelenského, komentuje NYT

12:55 Lietadlo ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského podľa servera televízie Sky News pristálo v Londýne, kde sa ukrajinská hlava štátu v nedeľu zúčastní na summite európskych krajín organizovanom britským premiérom Keirom Starmerom. Rokovanie bude ostro sledované aj preto, že prichádza krátko po piatkovej roztržke Zelenského a amerického prezidenta Donalda Trumpa v Bielom dome.

Európski štátnici aj Kyjev sa usilujú o to, aby sa vo vojne na Ukrajine podarilo dosiahnuť stabilné prímerie, ktoré odradí Rusko od ďalšej agresie. Niektorí Európania sú znepokojení doterajším prístupom Trumpa, ktorý nechce Kyjevu poskytnúť bezpečnostné záruky a dokonca tvrdil, že Ukrajina konflikt začala.

Rozpory sa naplno prejavili v piatok, keď Zelenskyj pri návšteve Bieleho domu pred kamerami čelil od Trumpa a jeho viceprezidenta J.D. Vancea tvrdej kritike, čo niektorí pozorovatelia hodnotia ako perverziu americkej zahraničnej politiky či „šikanu“.

Na summit do Londýna príde viac ako desať európskych lídrov, vrátane Nemecka, Francúzska či Poľska. Chýbať nebude ani šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová či šéf NATO Mark Rutte.

12:50 Je veľmi dôležité, aby Ukrajinu bola počuť, nikto na ňu nezabudol a aby Ukrajinci vedeli, že nie sú sami, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj deň po roztržke s americkou hlavou štátu Donaldom Trumpom v Bielom dome.

„Je pre nás veľmi dôležité, aby Ukrajinu bola počuť a aby na ňu nikto nezabudol, ani počas vojny, ani po nej,“ napísal Zelenskyj v príspevku na sociálnych sieťach, ktorý sprevádzali zábery zo stretnutia s ukrajinskou komunitou vo Washingtone. „Je dôležité, aby ľudia na Ukrajine vedeli, že nie sú sami, že ich záujmy sú zastúpené vo všetkých krajinách, v každom kúte sveta,“ doplnil.

12:45 Bývalý predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker navrhol financovať výdavky na obranu európskych štátov prostredníctvom spoločných dlhopisov. Uviedol to v sobotu v rozhovore pre nemecký portál t-online, na ktorý sa odvoláva agentúra DPA.

„O tom, že nemecké ozbrojené sily potrebujú viac peňazí, rovnako ako ostatné armády v Európe, niet pochýb,“ vyhlásil Juncker, podľa ktorého by sa ich dozbrojenie malo financovať nielen prostredníctvom nemeckého dlhu, ale aj spoločnými európskymi dlhopismi.

Juncker, ktorý viedol EK medzi rokmi 2014 – 2019 však upozornil, že pôjde o dlhú cestu a poukázal na predchádzajúcu diskusiu o európskych dlhopisoch, ktoré vyvolali kontroverzie najmä v Nemecku. Navrhol preto, aby boli dlhopisy viazané na konkrétny účel.

Obrannú politiku Európy tiež Juncker označil ako nedostatočnú. „Európske rozpočty na obranu sú príliš skromné na to, aby sme ich mohli brať vážne,“ povedal a vyhlásil, že Európa sa musí urýchlene stať nezávislejšou. Na okamžité nasadenie do ozbrojeného konfliktu sú podľa Junckera pripravené iba ozbrojené sily Británie a Nemecka.

Okrem zvýšenia investícií do obrany Juncker vyzval na štrukturálne reformy. „Ak by sme v Európe organizovali obstarávanie trochu rozumnejšie a mali by sme menej typov zbraní, menej typov tankov a menej typov vrtuľníkov, mohli by sme ušetriť 100 miliárd ročne,“ myslí si bývalý šéf EK.

11:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v sobotu na sociálnych sieťach poďakoval desiatkam spojencov, ktorí mu vyjadrili svoju podporu po tom, ako ho americký prezident Donald Trump a viceprezident J. D. Vance obvinili, že nie je dostatočne vďačný za pomoc poskytnutú Ukrajine vo vojne rozpútanej Ruskom.

Na približne 30 podporných správ od európskych lídrov Zelenskyj na sociálnej sieti X odpovedal: „Ďakujem za vašu podporu“.

Napriek roztržke v Oválnej pracovni Bieleho domu sa Zelenskyj predtým poďakoval aj Trumpovi, Kongresu USA a americkému ľudu za ich podporu i za svoju návštevu v USA. Dodal, že „Ukrajina potrebuje spravodlivý a trvalý mier a presne na tom pracujeme“.

Aj ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha sa v sobotu prostredníctvom sociálnych sietí niekoľkokrát poďakoval európskym partnerom.

AFP pripomenula, že k zásadnému zvratu na piatkovom stretnutí v Bielom dome došlo, keď sa Vance Zelenského spýtal, či za celé stretnutie aspoň raz povedal ‚ďakujem‘ za pomoc od USA.

Po slovnom konflikte v Oválnej pracovni bola následne zrušená plánovaná tlačová konferencia Trumpa a Zelenského a ukrajinského prezidenta požiadali, aby odišiel.

Napriek roztržke sa Zelenskyj neskôr pre televíziu Fox News vyjadril, že verí, že vzťahy s USA možno napraviť. Odmietol sa však ospravedlniť a povedal, že si nie je istý, že urobil niečo zlé. Povedal však, že by si želal, aby k výmene názorov nedošlo pred novinármi.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio neskôr prostredníctvom televízie CNN Zelenského vyzval, aby sa ospravedlnil za „plytvanie časom“ americkej delegácie.

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová v reakcii na roztržku v Bielom dome uviedla, že teraz je „jasné, že slobodný svet potrebuje nového vodcu“. „My Európania sa musíme postaviť tejto výzve,“ apelovala.

Podľa medializovaných informácií odvolávajúcich sa na údaje služby FlightAware lietadlo so Zelenským po štarte z americkej leteckej základne Andrews smeruje do Londýna, kde na letisku Stansted pristane približne o 11:00 h miestneho času.

Zelenskyj sa má v nedeľu v Londýne zúčastniť na summite európskych lídrov organizovanom britským premiérom Keirom Starmerom. Britská stanica BBC, ktorá o tom informovala, dodala, že po konflite v Bielom dome tento summit nadobudol ešte väčší význam.

11:20 Slovenské opozičné parlamentné strany vyjadrili po piatkovom (28. 2.) stretnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa a ukrajinskej hlavy štátu Volodymyra Zelenského podporu Ukrajine. Predseda SaS Branislav Gröhling na sociálnej sieti napísal, že Trumpove vyjadrenia neprispievajú pocitu bezpečia. Člen predsedníctva Progresívneho Slovenska (PS) Ivan Korčok si myslí, že po stretnutí je spokojný jedine Putin. Podľa Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) je potrebné sadnúť si za jeden stôl a rokovať. Podporu na sociálnej sieti vyjadril aj líder hnutia Slovensko Igor Matovič.

„Všetci vieme, že spravodlivé by bolo, ak by Ukrajina ruské vojská vyhnala a získala späť svoje územia. Čo ak ale príde k strate územia Ukrajiny? A bude to na štýl Trumpa v duchu ‚vzdajte sa všetkého‘? To by pre Európu neveštilo nič dobré,“ uviedol Gröhling na sociálnej sieti.

Nikto podľa neho nedokáže zaručiť, že Rusko opäť neporuší medzinárodné právo a nenapadne iný štát. „Veď práve predstavitelia Putinovho režimu hovoria, že svet sa má vrátiť do obdobia spred roka 1997. Pre ilustráciu, pre Slovensko by to znamenalo opustiť EÚ a Severoatlantickú alianciu,“ upozornil. Dodal, že na pomoc Spojených štátov amerických sa pri ich aktuálnom vedení nedá spoliehať.

KDH na sociálnej sieti vyhlásilo, že je potrebné sadnúť si opäť za rokovací stôl. Dosiahnutie mieru si podľa neho vyžaduje otvorenosť, trpezlivosť, ústretovosť a veľa pokory. „Agresor musí pocítiť silu spoločných argumentov a jasný postoj krajín, ktoré chcú pre Ukrajinu vyjednať spravodlivý mier. Myslime na trpiacu Ukrajinu a chceme pre ukrajinský ľud trvalý a bezpečný mier,“ dodalo hnutie.

Korčok si myslí, že po tom, čo sa odohralo medzi prezidentmi Trumpom a Zelenskym v Bielom dome, môže byť spokojný jedine ruský prezident Vladimir Putin. „Komunikáciu voči lídrovi krajiny, ktorej zabíjajú nevinných, ktorá čelí ruskej agresii a bojuje o prežitie, považujem za ponižujúcu a v rozpore s hodnotami, ktoré USA doteraz presadzovali,“ uviedol. Korčok informoval, že sa spojil aj s americkým veľvyslancom na Slovensku Guatamom A. Ranom. Povedal mu, aby Spojené štáty veľmi dobre zvážili svoje kroky, ktoré legitimizujú ciele prezidenta Putina.

11:15 Stretnutie Donalda Trumpa s Volodymyrom Zelenským bolo plné ostrých slov, ale aj neverbálnej komunikácie. Rokovanie v Oválnej pracovni Bieleho domu zhodnotil odborník na protokol a komunikáciu Marek Trubač.

Čítajte viac VIDEO: Čo prezradili gestá? Trump najprv kritizoval Zelenského oblečenie, potom mu buchol po rukách. Ukrajinský prezident reagoval obranne, ale i zvýšil hlas

10:30 Premiér Robert Fico (Smer) sa na sociálnej sieti vyjadril k stretnutiu prezidentov USA a Ukrajiny Donalda Trumpa a Volodymyra Zelenského v Bielom dome. Schôdzka sa skončila predčasne po ostrej výmene názorov.

Čítajte viac Fico nekomentoval roztržku v Bielom dome, zopakoval, že chce prímerie na Ukrajine. Podľa Šimečku nedokázal prekročiť vlastný tieň

9:55 O konci Západu, noži na krku Ukrajiny i víťazstve pre ruského prezidenta Vladimira Putina píšu európske noviny po piatkovej schôdzke prezidentov USA a Ukrajiny Donalda Trumpa a Volodymyra Zelenského, ktorá sa skončila bezprecedentnou roztržkou pred kamerami.

Čítajte viac Koniec Západu, nôž na krku Ukrajiny a víťazstvo pre Putina, píšu noviny o hádke Trumpa a Zelenského

9:30 Ukrajina si po trojročnej vojne zaslúži trvalý a udržateľný mier, uviedol prezident Peter Pellegrini. Zároveň privítal myšlienku talianskej premiérky uskutočniť núdzový samit medzi EÚ a USA o Ukrajine a európskej bezpečnosti.

Čítajte viac Pellegrini sa vyjadril k hádke Trumpa a Zelenského. Podporuje núdzový summit medzi EÚ a USA

9:05 Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na sobotu zničila 103 zo 154 bezpilotných lietadiel vypustených Ruskom do útokov na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá dodala, že zvyšných 51 dronov sa „stratilo“ – pravdepodobne v dôsledku využitia nástrojov elektronického boja.

Dronové útoky voči Ukrajine si vyžiadali jednu obeť, niekoľko zranených a značné materiálne škody, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Ruské ministerstvo obrany sa k týmto útokom nevyjadrilo.

Jednu obeť a jedného zraneného hlásia z Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny, kde dron a úlomky z neho zasiahli rodinný dom, sídlo firmy, ako aj niekoľko nákladných a osobných áut a spôsobili požiar.

V Charkove bolo v dôsledku útoku dronu zranených sedem ľudí vrátane jedného dieťaťa, ktoré má rezné rany od skla.

Primátor Charkova Ihor Terechov spresnil, že ruská armáda vypustila deväť bezpilotných lietadiel, ktoré v meste útočili na civilnú infraštruktúru: jeden spadol pri čerpacej stanici a druhý na území zdravotníckeho zariadenia. Budova nemocnice začala horieť, preto z nej museli evakuovať viac ako 60 ľudí. V dôsledku dronového útoku požiar vypukol aj v jednom z rodinných domov v tejto časti mesta. Na viacerých poschodových domoch boli rozbité okná, poškodená bola aj predajňa áut a hypermarket.

8:15 Americkí predstavitelia vydávajú protichodné signály o budúcnosti, napísal americký denník Washington Post. Jeden vysoký predstaviteľ pre denník povedal, že Trumpova administratíva zvažuje ukončenie všetkých prebiehajúcich dodávok vojenskej pomoci na Ukrajinu. Mala by to byť reakcia na Zelenského vnímanú neústupčivosť voči Trumpovej túžbe rýchlo vyriešiť ukrajinský konflikt.

Rozhodnutie, ak bude prijaté, sa bude vzťahovať na radary, vozidlá, muníciu a rakety za miliardy, ktoré čakajú na odoslanie na Ukrajinu prostredníctvom prezidentského úradu, uviedol predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, keďže diskutoval o citlivej téme.

Trump povedal, že práva USA na ukrajinské nerastné zdroje by slúžili ako splátka za stámiliardy dolárov americkej pomoci a že prítomnosť amerických inžinierov a baníkov pri ich ťažbe je dostatočnou zábezpekou.

Tok amerických zbraní na Ukrajinu sa takmer zastavil a môže sa úplne skončiť, píše aj americký denník The New York Times. Bidenova administratíva považovala vojenskú pomoc vo výške 67 miliárd dolárov, ktorú poskytla Kyjevu, za nevyhnutnú. Trump každú ďalšiu pomoc vníma ako pákový efekt.

Predstaviteľ Trumpovej administratívy neskôr v piatok uviedol, že všetka americká pomoc Ukrajine – vrátane posledných dodávok munície a vybavenia schválených a zaplatených počas Bidenovej vlády – by mohla byť v najbližšom čase zrušená, uvádza New York Times.

Po invázii Ruska do tejto krajiny vo februári 2022 boli takéto dodávky vojenskej techniky zo Spojených štátov počas Bidenovej administratívy ohlasované približne každé dva týždne a niekedy len s odstupom piatich alebo šiestich dní.

Podľa Pentagónu zostáva z toho, čo Kongres schválil na presun zo zásob ministerstva obrany, približne 3,85 miliardy dolárov. Bývalý vysoký predstaviteľ obrany z Bidenovej administratívy uviedol, že posledné zbrane, ktoré Ukrajina nakúpila od amerických obranných spoločností, budú dodané v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov.

Potom bude na európskych a iných krajinách, aby udržali ukrajinské zbrane v prevádzke, dodal New York Times.