Foto: TASR/AP, Sebastian Christoph Gollnow
Rozruch nastal pred pár dňami, keď poslanecký klub kresťanských demokratov v Spolkovom sneme zaslal vláde žiadosť s 551 otázkami.
V dokumente s názvom Politická neutralita štátom financovaných organizácií sa zaujímal o viaceré mimovládky, ktoré čerpajú peniaze daňových poplatníkov a pred predčasnými parlamentnými voľbami usporiadali veľké demonštrácie proti extrémnej pravici.
Mimovládky proti opozícii?
Prečo s tým prišli práve kresťanskí demokrati? Môže za to škandál, ktorý ešte v januári spôsobil ich volebný líder a zrejme budúci spolkový kancelár Friedrich Merz.
V Bundestagu sa vtedy s pomocou hlasov krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD) pokúsil presadiť sprísnenie azylovej politiky, čím porušil nepísanú dohodu, že demokratické strany nebudú nikdy spolupracovať ani hlasovať s pravicovými extrémistami.
Merz za to zožal kritiku z viacerých strán a tisíce ľudí v uliciach protestovali nielen proti AfD, ale aj proti konzervatívnej únii CDU/CSU.
Keď potom pred týždňom kresťanskí demokrati vyhrali voľby, vyslovili podozrenie, že dosluhujúca vláda sociálneho demokrata Olafa Scholza a jeho koaličného partnera, strany Zelených, štátom dotované mimovládne organizácie zneužila proti opozícii ako „tieňovú ľavicovú štruktúru“.
Foto: SITA/AP, Fabrizio Bensch
V úvode dokumentu sa pýtajú, „do akej miery sa môžu neziskové združenia, ktoré sú dodatočne podporované ešte aj z daní, zapájať do straníckej politiky bez toho, aby ohrozili svoj status neziskovej organizácie“. Text podpísal Merz a Alexander Dobrindt, predseda poslaneckej frakcie CSU.
„Samozrejme, že človek môže protestovať proti CDU, tak ako môže v Nemecku protestovať proti všetkému a každému,“ zdôvodnil pre verejnoprávnu televíziu šéf poslaneckého klubu CDU/CSU v Spolkovom sneme Thorsten Frei.
Podľa neho je však rozdiel, ak má organizácia neziskový štatút a dostáva finančnú pomoc od štátu. V takom prípade by vraj za žiadnych okolností nemala vyvíjať politické aktivity.
Zaslané otázky sa týkajú 17 mimovládnych organizácií, ako sú Babky proti pravici, Nemecká odborová konfederácia (DGB), Greenpeace, Nemecká pomoc životnému prostrediu, Federácia pre životné prostredie a ochranu prírody Nemecko (BUND), Združenie na ochranu prírody (NABU), Nadácia Amadeu Antonia (pomenovaná podľa obete pravicových extrémistov) či kampaňová organizácia Campact.
Čítajte viac Koaličný zákon o mimovládkach je podľa progresívcov horší ako ten v Maďarsku
Kresťanskí demokrati sa napríklad pozastavujú nad tým, prečo sa na príprave protestných akcií podieľali environmentálne organizácie, ktoré by sa podľa nich mali správať apoliticky.
Na zozname skúmaných mimovládok sa ocitlo i nezávislé investigatívne centrum novinárov Correctiv, ktoré v minulosti odhalilo viaceré významné kauzy – či už o korupcii, alebo o neonacistických prúdoch v AfD.
Státisíce eur ročne
Údaje o financovaní niektorých mimovládok sú už známe. Napríklad DGB dostávala od štátu v rámci programu „Žiť demokraciu“ vyše pol milióna eur ročne a spolkové ministerstvo pre rodinné záležitosti správnej rade DGB prispievalo aj na „rovnosť mužov a žien“.
Vďaka programu „Žiť demokraciu“ získala za posledný rok asi 250-tisíc eur tiež environmentálna organizácia BUND.
Ďalšej ekologickej mimovládke NABU prispel štát v rokoch 2023 a 2024 dokopy sumou zhruba 187-tisíc eur – a to nie na ochranu prírody, ale na projekty proti pravicovému extrémizmu, ako upozornil nemecký denník Welt.
Čítajte viac Susko stopol takmer 800-tisíc eur. Mimovládky žiadajú obnoviť dotácie na ľudské práva
Organizácie, ktoré sa ocitli v hľadáčiku kresťanských demokratov, ich podnet na preskúmanie financovanie rozhorčil. Ako pre denník Neue Osnabrücker Zeitung vyhlásila Anja Pielová, členka predstavenstva DGB, únia zjavne dúfa, že „zastraší aktérov občianskej spoločnosti a sťaží kritiku v budúcnosti“.
Odborári sú podľa nej presvedčení, že pri otázkach demokracie a právneho štátu neexistuje „politická neutralita“.
Kriticky sa vyjadrili aj ochranári. „Naši dobrovoľníci sú zdesení a vystrašení,“ prezradil pre noviny Frankfurter Rundschau predseda organizácie BUND Olaf Bandt.
Krok únie údajne vnímajú ako zastrašovanie. To, že kresťanskí demokrati spochybňujú dôvody, prečo sa environmentálne združenia a iné organizácie zapájajú do diania občianskej spoločnosti, ho vraj šokovalo.
Podľa NABU možno otázky únie chápať ako vyhrážku, že mimovládne organizácie musia počítať so zastrašovaním a finančnými postihmi, keby v budúcnosti chceli kritizovať strany CDU/CSU, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou budú súčasťou novej vlády.
Čítajte viac Trumpova vláda odstrihla finančnú pomoc mimovládkam, pracovníkov rozvojovej agentúry USAID vo svete posiela na dovolenku
Trumpovské maniere
Iniciatívu únie podrobila kritike i Nemecká asociácia novinárov (DJV), no aj sociálni demokrati, s ktorými CDU/CSU začína rokovať o vytvorení koalície.
Spolupredseda SPD Lars Klingbeil kresťanských demokratov skritizoval za to, že na pranier stavajú práve organizácie, ktoré chránia demokraciu. Úniu požiadal, aby svoje otázky stiahla.
Pohoršení sú aj ďalší politici. Poslankyňa strany Ľavica Clara Büngerová na sociálnej sieti zhodnotila, že podnet únie je „bezpríkladným útokom na demokratickú občiansku spoločnosť“ a pripomína opatrenia autoritárskych štátov. Kresťanskí demokrati sa tým podľa nej ocitli „v najlepšej spoločnosti konšpiračných teoretikov“.
Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Sven Giegold zo strany Zelených zase poznamenal, že Merz chce občianskej spoločnosti „zavrieť ústa“ ešte predtým, ako sa stane kancelárom.
Čítajte viac Krajnej pravici sa začína dariť už aj v západnom Nemecku. Môžu za to migranti?
Jeho stranícky kolega z Európskeho parlamentu Sergey Lagodinsky usúdil, že CDU/CSU si už osvojili „trumpovské maniere“. „Prečo s tými otázkami neprišli skôr, keď únia ešte nemala isté vyhliadky na úrad kancelára?“ spýtal sa.
Thorsten Frei obvinenia zo zastrašovania odmietol. Ako zdôraznil pre verejnoprávnu televíziu, je úplne normálne, aby poslanecký klub žiadal informácie o tom, kam tečú štátne peniaze a daňové úľavy.
Spolkové ministerstvo financií médiám potvrdilo, že žiadosť s 551 otázkami únie obdržalo a pracuje na ich zodpovedaní. Rezort vnútra pritom upozornil, že štát môže financovať len projekty, ktoré jednoznačne podporujú slobodu a demokratický poriadok.