1103. deň: Už nie je čas na reči, musíme konať. Premeňme Ukrajinu na oceľového dikobraza. V Londýne rokovali lídri európskych krajín

Čítajte viac 1102. deň: Rutte vyzval Zelenského, aby napravil vzťah s Trumpom. Prezidenta USA musíme oceniť, dodal šéf NATO

22:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj verí, že je schopný zachrániť vzťah s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý zaťažila piatková roztržka v Bielom dome. Hlava ukrajinského štátu to podľa agentúry Reuters vyhlásila po summite o Ukrajine v Londýne s tým, že rozhovory však musia pokračovať v inom formáte.

Zelenskyj tiež povedal, že si nemyslí, že po hádke v Oválnej pracovni Bieleho domu zastavia USA pomoc Ukrajine, ktorá sa bráni od februára 2022 ruskej invázii. Dodal však, že sa pripravuje na akékoľvek problémy. Poznamenal, že zastavenie americkej pomoci Kyjevu by pomohlo iba ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Zelenskyj tiež vyhlásil, že je naďalej pripravený podpísať dohodu o nerastných surovinách s USA a že si myslí, že k rovnakému kroku sú pripravení aj Američania.

O dohodu sa usiloval Trump, aby si USA zabezpečili podiel na ukrajinskom nerastnom bohatstve, a kompenzovali si tak podľa neho doterajšiu pomoc Kyjevu v obrane proti Rusku. Dohodu plánovali Trump a Zelenskyj podpísať v piatok v Bielom dome.

Čítajte viac Trumpa zaujalo bohatstvo pod ukrajinskou zemou. Zelenskyj mu umožní zbaviť sa americkej závislosti od čínskych surovín

Schôdzka sa však skončila hádkou, počas ktorej Trump a americký viceprezident J. D. Vance zdôrazňovali, že ukrajinské vedenie sa musí sústrediť na diplomaciu, aby ukončilo „deštrukciu“ svojej krajiny a že na dojednanie mieru je potrebné vystupovať voči Putinovi ústretovo. Trump vyhlásil, že si ukrajinský prezident zahráva s treťou svetovou vojnou, a spolu s Vanceom označili správanie Zelenského za neúctivé a vytkli mu, že nie je dosť vďačný za americkú pomoc.

22:30 Jedna žena prišla o život v nedeľu pri ruskom dronovom útoku, cieľom ktorého sa stal autobus s civilistami v juhoukrajinskom meste Cherson. Zranenia utrpelo ďalších najmenej desať cestujúcich, jeden z nich je v kritickom stave, uviedli predstavitelia tamojšej vojenskej správy.

Mesto Cherson sa nachádza blízko frontovej línie a je vystavené neustálym ruským dronovým a bombovým útokom. Najmenej traja ľudia utrpeli zranenia aj v meste Nikopol na sever od Chersonu po ruskom delostreleckom útoku. Miestna vojenská správa na platforme Telegram informovala, že ľudí tam vyťahovali spod trosiek menšieho domu. DPA pripomína, že informácie nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.

Ukrajinskí vojaci sa medzitým ocitli pod zvyšujúcim sa tlakom v západoruskej Kurskej oblasti, uvádzajú vojenskí blogeri. Ruské sily preberajú kontrolu nad kľúčovými zásobovacími trasami pre jednotky Kyjeva v oblasti, uviedol v nedeľu ukrajinský vojenský blog DeepState.

Ukrajina podnikla prekvapivú protiofenzívu v Kurskej oblasti v auguste minulého roka s cieľom zmierniť nátlak na vlastnom východnom fronte a zaistiť si lepšiu pozíciu pred možnými mierovými rokovaniami, píše DPA. Moskva opakovane vyhlasuje, že oblasť od Kyjeva dobyje späť a do bojov tu proti ukrajinským jednotkám nasadila aj severokórejských vojakov. Ukrajine sa bez ohľadu na to podarilo udržať kontrolu nad desiatkami tamojších dedín vrátane strategického mesta Sudža.

22:25 Francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer navrhujú medzi Ukrajinou a Ruskom mesačné prímerie, ktoré by sa vzťahovalo na more, vzdušný priestor a energetickú sústavu. V nedeľu večer po skončení summitu o Ukrajine v Londýne to napísal francúzsky denník Le Figaro.

Čítajte viac Macron a Starmer navrhujú jednomesačné prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou

22:20 Všetci v Európe spoločne pracujú na tom, aby našli základ pre spoluprácu so Spojenými štátmi na skutočnom mieri a bezpečnostných garanciách. Po dnešnom summite o Ukrajine v Londýne to podľa agentúry Reuters uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého krajina od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii. Uviedol tiež, že európska jednota je na extrémne vysokej úrovni, ako už dlho nebola, a že na vrcholnej schôdzke cítil silnú podporu svojej krajiny.

21:35 „Všetci sme odhodlaní podniknúť kroky pre silný a trvalý mier na Ukrajine a pre zabezpečenie našej kolektívnej bezpečnosti,“ okomentoval na sociálnej sieti X dnešné stretnutie lídrov v Londýne francúzsky prezident Emmanuel Macron a pripojil fotografiu štátnikov pri rokovacom stole.

20:45 Západ musí odolať vydieraniu a agresii zo strany Ruska, povedal poľský premiér Donald Tusk po londýnskom summite európskych lídrov. Potvrdil tiež slová ďalších účastníkov schôdzky, že krajiny sú pripravené navýšiť výdavky na obranu. Informovali o tom agentúry, podľa ktorých Tusk tiež vyzval na jednotu v prístupe k Ukrajine medzi Európou a Spojenými štátmi.

„Musí sa urobiť všetko pre to, aby Európa a Spojené štáty hovorili jedným hlasom,“ citovala agentúra AFP Tuska ohľadom ruskej invázie na Ukrajinu, dva dni po strete medzi Kyjevom a Washingtonom. Summit EÚ, ktorý sa má konať nadchádzajúci týždeň, má podľa Tuska Moskve jasne ukázať, že „Západ nemá v úmysle kapitulovať pred jej vydieraním a agresiou“.

Tusk tiež vyzval európskych spojencov na posilnenie východnej hranice EÚ s Ruskom a Bieloruskom, ktoré je spojencom Moskvy. Bezpečné hranice Poľska, pobaltských štátov a Fínska sú podľa neho pre Európu „absolútnou prioritou“.

„Poľsko má z pochopiteľných dôvodov (…) najväčší záujem na tom, aby Európa bola silnejšia a schopnejšia obranných akcií v neporovnateľne väčšom meradle ako doteraz, aby odradila Rusko od prípadného útoku,“ dodal Tusk.

20:30 Kanada bude ďalej pokračovať v podpore Ukrajiny, uviedol po rokovaní v Londýne kanadský premiér Justin Trudeau. Ukrajina podľa neho nebráni len svoje vlastné územia, ale obhajuje samotné princípy a hodnoty, ktoré sú základom demokracií. Budeme hrať aj naďalej významnú úlohu, dodal premiér na tlačovej konferencii.

Pre Kanadu je podľa Trudeaua „dôležité, aby bola so spojencami“, keď sa diskutuje o obrane Ukrajiny. „Všetci musíme hrať dôležitú úlohu,“ dodal podľa televíznej stanice Sky News.

Na otázku, akú úlohu bude hrať Kanada v takzvanej koalícii zodpovedných, ktorú spomenul aj český premiér Petr Fiala, odpovedal, že „Kanada bola od samého začiatku jedným z najväčších stúpencov Ukrajiny. "Už viac ako desať rokov cvičíme príslušníkov ukrajinskej armády,“ dodal.

Kanada bude podľa premiéra ďalej hrať „významnú“ úlohu. „Budeme aj naďalej Ukrajinu podporovať, ako to bude potrebné a ako dlho to bude potrebné,“ dodal. Na otázku, či by mohla Kanada vyslať aj vojakov do prípadnej mierovej misie, odpovedal, že „všetky varianty sú na stole“.

20:25 Na summit európskych krajín o Ukrajine v Londýne zabudli pozvať pobaltské štáty, čo v týchto krajinách susediacich s Ruskom vyvolalo nespokojnosť. Hostiteľ summitu, britský premiér Keir Starmer, sa potom ešte pred jeho začiatkom predstaviteľom pobaltských štátov ospravedlňoval pri skupinovom videohovore s tým, že nabudúce sa na nich už nezabudne. Po skončení summitu viacerí európski predstavitelia ocenili usporiadanie tohto stretnutia.

Čítajte viac Zabudli pozvať pobaltské štáty, Starmer sa ospravedlňoval. S Kyjevom dohodol 1,6 miliardy libier na protivzdušnú obranu

19:55 Britský kráľ Karol III. dnes prijal ukrajinského prezidenta Zelenského vo svojom sídle na východe Anglicka. Na sieti X to oznámil Buckinghamský palác. Stretnutie, o ktoré kráľ požiadal, sa konalo na okraj summitu o Ukrajine. Vrcholné rokovania do Londýna zvolal britský premiér Keir Starmer.

Stretnutie Karola III. a Zelenského sa odohralo v kráľovom vidieckom sídle Sandringham House vo východoanglickom Norfolku.

19:25 Britský premiér Keir Starmer po skončení summitu v Londýne potvrdil plán zorganizovať „koalíciu ochotných“, ktorá by dohliadala na plnenie akejkoľvek mierovej dohody na Ukrajine, pričom vedúcu úlohu by zohrávalo Spojené kráľovstvo. Starmer takisto oznámil dohodu v hodnote 1,6 miliardy libier, ktorá umožní Ukrajine nakúpiť viac ako 5000 rakiet pre systémy protivzdušnej obrany s využitím financovania exportu. Rakety sa podľa neho budú vyrábať v Belfaste.

Účastníci schôdzky sa podľa Starmera zhodli na pokračovaní vojenskej pomoci Ukrajine a zvyšovaní ekonomického tlaku na Rusko. Takisto budú trvať na tom, že Kyjev musí byť pri akýchkoľvek mierových rokovaniach. Konečná dohoda by mala zahŕňať aj Rusko, zdôraznil Starmer.

Ochotu pripojiť sa k tzv. koalícii ochotných podľa britského premiéra za zatvorenými dverami naznačilo viacero krajín. Je však na nich, aby to oznámili aj verejne, dodal. Akceptuje postoj ostatných, ktorí možno nemajú pocit, že chcú takýmto spôsobom prispieť.

Avšak tí, ktorí chcú, úsilie teraz ešte viac zintenzívnia. „Spojené kráľovstvo je spolu s ostatnými krajinami pripravené podporiť (plán) pomocou pozemných síl a lietadiel vo vzduchu,“ uviedol Starmer.

„Spôsob, ako zabezpečiť stabilitu, je postarať sa o to, aby sme boli schopní brániť dohodu na Ukrajine, pretože naša história nám hovorí, že ak dôjde ku konfliktu v Európe, vyplaví sa na naše pobrežie,“ dodal s tým, že zmyslom bezpečnostnej záruky, ktorú pripravuje pre Ukrajinu, je garantovať mier a zabrániť ďalšiemu konfliktu.

Britský premiér ďalej odmietol tvrdenie, že Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa sú v súčasnosti „nespoľahlivým partnerom“. Nedeľňajšie rozhovory podľa neho vychádzali z toho, že Európa bude spolupracovať s USA. O pláne zostaviť koalíciu ochotných podľa svojich slov s Trumpom hovoril v sobotu večer.

„Európa musí vykonať ťažkú prácu, ale aby sme podporili mier na našom kontinente a dosiahli úspech, musí mať toto úsilie silnú podporu USA,“ domnieva sa Starmer.

Ešte pred summitom v rozhovore pre britskú stanicu BBC oznámil, že Británia a Francúzsko budú spolupracovať s Ukrajinou na pláne zastavenia bojov s Ruskom, ktorý bude neskôr predložený Spojeným štátom.

Tento plán predpokladá vytvorenie „koalície ochotných“, ktorá by poskytla Ukrajine bezpečnostné záruky v prípade dosiahnutia prímeria. Paríž aj Londýn sa už niekoľko týždňov zaoberajú prípravou návrhu na vyslanie mierových jednotiek na Ukrajinu po možno zastavení bojov, rozhovory však uviazli kvôli neistote, či Trumpova administratíva poskytne tzv. „americkú poistku“.

19:10 Ruská požiadavka na demilitarizáciu Ukrajiny je neprijateľná. Dnes to po summite o Ukrajine v Londýne podľa agentúry Reuters vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz, podľa ktorého je naopak po skončení vojny potrebné zachovať na Ukrajine silnú armádu. Scholz tiež zdôraznil, že je nevyhnutné Ukrajinu ďalej podporovať a zároveň posilniť európsku bezpečnosť.

„Je jasné, že budeme musieť Ukrajinu naďalej podporovať. A všetci vedia, že USA a Nemecko sú najväčšími podporovateľmi (Ukrajiny),“ povedal Scholz. S odvolaním sa na incident v Bielom dome kancelár uviedol, že transatlantická minulosť bola dôležitá a že nemenej dôležitá je aj jej budúcnosť.

Podľa Scholza je dôležité, aby sa Ukrajina mohla na svojich zástancov spoľahnúť. Takisto platí, že Ukrajina vzdorujúca od februára 2022 ruskej invázii sa bude musieť naďalej brániť sama, uviedol kancelár. Zdôraznil, že ruské požiadavky sú neprijateľné, pretože Ukrajina musí zostať európskou krajinou. Dodal, že cestou k mieru je to, že Rusko vojnu ukončí.

Kancelár sa zmienil aj o nadchádzajúcom mimoriadnom summite Európskej únie, ktorý sa v Bruseli uskutoční vo štvrtok. Jeho témou bude to, čo Európania môžu urobiť pre posilnenie vlastnej bezpečnosti.

19:05 Účastníci dnešného summitu európskych krajín k Ukrajine sa podľa českého premiéra Petra Fialu (ODS) zhodli na potrebe navýšiť podporu Ukrajiny a že jednou z bezpečnostných záruk je do budúcnosti mať silnú armádu. Súčasne je potrebné sa viac starať „o našu bezpečnosť a posilniť prostriedky, ktoré do bezpečnosti dávame“, povedal Fiala po stretnutí v Londýne Českej televízii (ČT).

Rovnako ocenil, že spolupracujú Francúzsko a Veľká Británia, ktoré sa podľa neho ujali „akéhosi“ vedenia. „Sú to krajiny, ktoré sú v Bezpečnostnej rade, sú to jadrové veľmoci. Tak je dôležité, že spoločne pracujú s našou podporou, a myslím si, že to je dobrá správa,“ vyhlásil český premiér.

19:00 Generálny tajomník NATO Mark Rutte po summite západných lídrov v Londýne verí, že viacero európskych štátov čoskoro oznámi zvýšenie výdavkov na obranu. Odmietol tiež dohady o tom, že Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa by nepomohli spojencom v NATO v prípade ich napadnutia.

Rutte tvrdí, že niekoľko štátov na nedeľnom stretnutí oznámilo zvýšenie výdavkov na obranu. „Dnes som pri stole počul nové vyhlásenia, ktoré vám nebudem tlmočiť, pretože by to mali urobiť sami. Veľmi dobrou správou však je, že viaceré európske krajiny zvýšia výdavky na obranu,“ uviedol generálny tajomník.

Európske krajiny sa podľa Rutteho musia pripraviť na mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou a poskytnúť Kyjevu bezpečnostné záruky. „Spojenci musia zabezpečiť, aby sa (ruský prezident Vladimir) Putin už nikdy nepokúsil zaútočiť na Ukrajinu,“ uviedol. Rutte si myslí, že z tohto dôvodu bude potrebné, aby boli „Európania na Ukrajine aktívni“ a zabezpečili, že dohodnutý mier „bude zachovaný, udržateľný a trvalý.“

Generálny tajomník tiež verí, že USA pod vedením Trumpa sú oddané dodržiavaniu článku päť Washingtonskej zmluvy o spoločnej obrane Aliancie pred útokom. Trump v piatok uviedol, že verí v článok päť, ale na otázku, či by USA bránili pobaltské štáty odvetil, že sa tieto tri krajiny nachádzajú v „zložitom regióne“.

„Ako už mnohokrát povedal, je úplne oddaný článku päť o NATO,“ uviedol Rutte. „Takže, prosím, prestaňme klebetiť o tom, čo by USA mohli alebo nemohli urobiť; sú v NATO, sú zaviazaní NATO, sú zaviazaní článku päť, to hovoria neustále,“ pripomenul generálny tajomník Aliancie.

18:55 Viaceré krajiny dnes naznačili, že chcú byť súčasťou európskeho plánu pre Ukrajinu, povedal po skončení londýnskeho summitu o Ukrajine britský premiér Keir Starmer. Podľa neho už nie je čas na ďalšie reči, je čas konať.

„Všetko, čo robím, je za zachovanie mieru,“ odpovedal na otázku novinárov, či môže vylúčiť vojnu s Ruskom.

18:45 Ukrajinu v obrane proti ruskej invázii podporuje 52 percent Američanov, štyri percentá stoja za Ruskom a 44 percent nestojí ani na jednej strane. Vyplýva to z dnes zverejneného prieskumu verejnej mienky televízie CBS News a inštitútu Yougov. Sondáž, ako upozornila spravodajská stanica CNN, vznikla ešte pred piatkovou roztržkou medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a hlavou ukrajinského štátu Volodymyrom Zelenským. Prácu republikánskeho prezidenta Trumpa v Bielom dome hodnotí kladne 51 percent Američanov, naopak 49 percent ju kritizuje.

Na otázku, aké dopady na vojnu majú Trumpove kroky a vyhlásenia, uviedlo 46 percent respondentov, že stojí na strane Ruska. 43 percent má za to, že Trump pristupuje k obom bojujúcim krajinám rovnako, jedenásť percent potom vidí uprednostňovanie Ukrajiny.

Pokiaľ ide o pohľad na Rusko, tak 34 percent Američanov, respektíve 41 percent republikánov, ho podľa prieskumu vníma ako spojenca či priateľskú krajinu. Negatívne vidí Moskvu 32 percent Američanov a zhodný počet republikánov, ako nepriateľa potom 34 percent Američanov, respektíve 27 percent republikánov.

Veľký rozdiel medzi stranami je očividný v názore na to, či by USA mali naďalej poskytovať brániacej sa Ukrajine zbrane. 51 percent súhlasí, podľa straníckeho rozdelenia zastáva takýto názor 72 percent demokratov a 32 percent republikánov. Proti ďalším zbrojným dodávkam pre Ukrajinu sa vyslovilo 49 percent respondentov, konkrétne 28 percent demokratov a 68 percent republikánov.

Na prieskume, ktorý sa konal od 26. do 28. februára, sa zúčastnilo 2 311 dospelých Američanov.

18:35 Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová po summite západných lídrov v Londýne uviedla, že je potrebné „urýchlene prezbrojiť Európu“. Vyhlásila tiež, že Ukrajina potrebuje „komplexné bezpečnostné záruky“, ktoré podporia jej postavenie vo vojenskej a hospodárskej oblasti.

„V súčasnosti je mimoriadne dôležité zintenzívniť investície do obrany v dlhodobom horizonte. Ide o bezpečnosť EÚ a v geostrategickom prostredí, v ktorom žijeme sa musíme pripraviť na najhoršie, a teda posilniť našu obranu,“ uviedla šéfka EK.

Téme zbrojenia sa chce von der Leyenová venovať na nadchádzajúcom mimoriadnom zasadnutí Európskej rady, ktoré sa uskutoční budúci týždeň vo štvrtok, kde plánuje lídrom členských štátov predstaviť svoj plán v tejto oblasti.

V Londýne mali zúčastnení predstavitelia podľa von der Leyenovej „dobrú a úprimnú diskusiu“, v rámci ktorej hovorili o tom, čo je nevyhnutné urobiť preto, aby Ukrajina získala silnú pozíciu.

Šéfka EK uviedla, že Európania musia pracovať na tom, aby Ukrajinu premenili na „oceľového dikobraza, ktorý je nestráviteľný pre potencionálnych útočníkov.“ Guardian upozorňuje, že netradičné prirovnanie Ukrajiny k hlodavcovi s pichliačmi pred niekoľkým dňami použil aj britský expremiér Boris Johnson.

Na novinársku otázku, čo by odkázala Spojenými štátom odpovedala, že je pripravená „brániť demokraciu a zásady právneho štátu,“ podľa ktorých nikto „nemôže napadnúť a tyranizovať svojho suseda alebo meniť hranice silou.“

Na nedeľnom zasadnutí, ktoré zorganizoval britský premiér Keir Starmer sa zúčastnilo 19 vysokých predstaviteľov z Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska, Turecka, Dánska, Fínska, Poľska, Česka, Rumunska alebo Kanady, ako aj vedúci predstavitelia NATO a EÚ. Prítomný bol aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

18:30 Spojené štáty potrebujú ukrajinského vodcu, ktorý dokáže rokovať s Washingtonom aj Moskvou o ukončení vojny. Spravodajskej televízii CNN to povedal poradca amerického prezidenta Donalda Trumpa pre národnú bezpečnosť Mike Waltz. Poznamenal, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj musí jasne ukázať, že je pripravený na mier. Vojnu začal ruský prezident Vladimir Putin inváziou na Ukrajinu vo februári 2022.

Čítajte viac Zelenskyj možno bude musieť odstúpiť. USA potrebujú lídra Ukrajiny schopného rokovať s Ruskom, vyhlásil Trumpov poradca

17:55 Stovky demonštrantov sa cez víkend zhromaždili v lyžiarskom stredisku v americkom štáte Vermont, kde viceprezident USA J. D. Vance spolu s rodinou vyrazil na víkendovú dovolenku.

Čítajte viac Choď lyžovať do Ruska! Viceprezidenta USA Vancea na rodinnej lyžovačke privítali stovky demonštrantov

16:35 V Londýne sa začal summit európskych krajín zvolaný britským premiérom Keirom Starmerom, ktorého cieľom je podporiť Ukrajinu a obnoviť diplomatické rozhovory po piatkovej roztržke medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkou hlavou štátu Donaldom Trumpom.

„Dosiahnutie dobrého výsledku pre Ukrajinu nie je len otázkou dobra a zla, je to životne dôležité pre bezpečnosť každého tu zúčastneného národa i mnohých ďalších,“ povedal Starmer pred začiatkom rokovania, pričom po jeho pravici a ľavici sedeli Zelenskyj a francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Čo sa týka európskej bezpečnosti, tak toto je chvíľa, ktorá nastáva raz za generáciu,“ varoval premiér.

„Počas rozhovorov v minulých dňoch sme sa dohodli, že nami tvorená skupina budeme s Ukrajinou pracovať na pláne, ako zastaviť boje, a potom o tom bude rokovať s USA,“ povedal premiér. „Musíme sa zhodnúť, aké kroky z tohto stretnutia vzídu, aby sme prostredníctvom sily dosiahli mieru prospešnú pre všetkých,“ povedal na úvod rokovania Starmer. „Teda, začnime,“ dodal.

16:30 V londýnskej usadlosti Lancaster House neďaleko Buckinghamského paláca sa v nedeľu popoludní začal summit lídrov západných štátov. Na zasadnutí, ktoré zorganizoval britský premiér Keir Starmer sú prítomní 19 vysokí predstavitelia z Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska, Turecka, Dánska, Fínska, Poľska, Česka, Rumunska alebo Kanady, ako aj vedúci predstavitelia NATO a EÚ. Prítomný je aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Starmer na úvod stretnutia sediac vedľa Zelenského zopakoval neochvejnú podporu Ukrajine. Zdôraznil však, že v európskej bezpečnosti nastal moment, ktorý sa „opakuje raz za generáciu.“ Všetci európski lídri preto podľa neho musia „zintenzívniť svoje úsilie.“

„Dosiahnutie dobrého výsledku pre Ukrajinu nie je len otázkou správneho alebo nesprávneho postupu; je to životne dôležité pre bezpečnosť každého tu prítomného štátu a aj mnohých ďalších,“ vyhlásil Starmer. Nedeľné rozhovory sa podľa britského premiéra zamerajú na spôsoby ako dosiahnuť „spravodlivý a trvalý mier“ a na ďalšiu podporu Ukrajiny, „pretože aj keď Rusko hovorí o mieri, pokračuje vo svojej neúprosnej agresii.“

Stretnutie lídrov sa uskutočnilo dva dni po ostrej výmene názorov medzi Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Oválnej pracovni. Rokovanie Trump následnej predčasne ukončil a nedošlo ani k plánovanému podpisu dohody o nerastných surovinách. Podľa zdrojov amerických médií Trump dokonca uvažoval zastavenie všetkej pomoci Ukrajine.

Podľa kancelárie britského premiéra summit nadviaže na februárové rokovania z Paríža, ktoré zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron a zameria sa na „posilnenie pozície Ukrajiny – vrátane pokračujúcej vojenskej podpory a zvýšeného ekonomického tlaku na Rusko“. Cieľom summitu je znovu zdôrazniť potrebu dohody, ktorá „prinesie trvalý mier“, a prediskutovať ďalšie kroky pri plánovaní silných bezpečnostných záruk.

Starmer tiež v nedeľu uviedol, že Británia a Francúzsko budú spolupracovať s Ukrajinou na pláne zastavenia bojov s Ruskom, ktorý bude neskôr predložený Spojeným štátom.

Pred popoludňajším zasadnutím Starmer absolvoval bilaterálne rokovanie s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou, ktorá po stretnutí uviedla, že je veľmi dôležité vyhnúť sa riziku „rozdelenia Západu“ v otázke vojny na Ukrajine. Británia a Taliansko podľa nej v tejto súvislosti môžu zohrávať dôležitú úlohu a pôsobiť ako prostredníci.

Britský premiér sa telefonicky spojil aj s vedúcimi predstaviteľmi pobaltských štátov, ktorí na summit neboli pozvaní. Lídri Estónska, Litvy a Lotyšska podľa hlavnej poradkyne litovského prezidenta Asty Skaisgiryté-Liauškiené dali svoju frustráciu s neobdržaním pozvánky britskému premiérovi jasne najavo. Poradkyňa pre litovský rozhlas LRT uviedla, že Starmer začal ich nedeľnú diskusiu ospravedlnením a povedal, že „nabudúce sa takýmto veciam vyhne.“

15:10 Investíciou v sume 20 miliónov eur do rozvoja ukrajinského obranného priemyslu Litva opätovne potvrdila svoju podporu Ukrajine. Ako referuje web Ukrajinská pravda, o investícii informovala tlačová služba litovského ministerstva obrany.

„Litva bude pokračovať v investíciách do ukrajinského obranného priemyslu, nakupovať na Ukrajine pre Ukrajinu. Na tento účel sme vyčlenili 20 miliónov eur a táto suma bude naďalej rásť," uviedla litovská ministerka obrany Dovilė Šakalienėová.

Ministerka poukázala na potenciál ukrajinského obranného priemyslu stať sa kľúčovým hráčom na globálnom trhu. Ukrajinskí inžinieri totiž podľa nej majú vysokú úroveň skúseností a motivácie a rozhodovacie orgány v obrannom sektore majú odhodlanie a strategické myslenie.

14:35 Vatikán v nedeľu zverejnil text príhovoru pápeža Františka k poludňajšej modlitbe Anjel Pána, ktorú kvôli svojej hospitalizácii nemohol predniesť. Tlačová služba Vatikánu predtým informovala, že pápežov klinický stav je stabilný, strávil pokojnú noc a počas dňa oddychuje.

Ako informoval spravodajský web Vatican News, pápež sa okrem úvahy súvisiacej s evanjeliom k dnešnej nedeli zmienil aj o svojom pobyte v nemocnici, pričom sa lekárom a zdravotníkom poďakoval za starostlivosť.

Dodal, že „v srdci cíti požehnanie, ktoré je ukryté v krehkosti“, pretože „práve v týchto chvíľach sa ešte viac učíme dôverovať Bohu“, ktorému zároveň ďakoval za príležitosť, aby na tele i na duchu zakúšal to, čo mnohí chorí a trpiaci.

Poďakoval sa aj za modlitby veriacich za svoje uzdravenie, ako aj za listy, odkazy a kvety od nich.

Vyzval opäť modliť sa za Ukrajinu, Palestínu, Izrael, Libanon, Mjanmarsko, Sudán, i región Kivu v Konžskej demokratickej republike.

Dodal, že on sám sa modlí „najmä za pokoj“. „Odtiaľto (z nemocnice) sa vojna zdá ešte absurdnejšia,“ konštatoval.

V úvahe nad dnešným evanjeliom sa pápež venoval pasáži, ktorá veriacich nabáda, aby cvičili oči na pozorovanie sveta a na posudzovanie blížnych, ktoré má byť starostlivé, nie odsudzujúce. „Bratské napomenutie môže byť cnosťou. Pretože pokiaľ nie je bratské, nie je to napomenutie,“ pripomína pápež.

Využijúc Ježišov výrok, že „každý strom pozná podľa ovocia“, pápež uviedol, že „ovocím“ človeka sú napríklad aj jeho slová. „Násilné, falošné a vulgárne slová sú zlým ovocím; dobrým ovocím sú spravodlivé a úprimné slová, ktoré pridávajú našim dialógom chuť,“ dodal.

14:15 Šéf ruskej diplomacie Serger Lavrov ocenil pragmatizmus amerického prezidenta Donalda Trumpa v otázke ukončenia vojny na Ukrajine a Európu kritizoval, že chce v konflikte pokračovať. Informovala o tom agentúra TASS, podľa ktorej to Lavrov povedal v rozhovore s armádnymi novinami Krasnaja zvezda. Ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského označil za „číreho nacistu“ a „zradcu židov“.

Čítajte viac Lavrov ocenil Trumpov pragmatizmus a kritizoval Európu, že chce pokračovanie vojny

14:00 Poľský premiér Donald Tusk v nedeľu uviedol, že Poľsko by mohlo využiť svoje priateľské vzťahy s Washingtonom na to, aby pred rokovaniami s európskymi spojencami presvedčilo Spojené štáty, aby viac podporovali Ukrajinu.

Tusk pritom priznal, že existuje „určitá dilema“ v tom, že postoj USA k Ukrajine „nie je taký jasný ako ten náš“. Vyzval však prekonať túto situáciu, pričom zdôraznil, že Poľsko má teraz „vynikajúce vzťahy so Spojenými štátmi“ a v budúcnosti ich „posilní“.

Tusk vyslovil predpoklad, že na summite v Londýne bude Poľsko „viac počuť“ vďaka jeho vysokým výdavkom na obranu a „veľmi dobrým vzťahom s Američanmi“.

Avizoval tiež, že v Londýne navrhne zvýšenie počtu európskych vojakov na východnom krídle Európskej únie: vo Fínsku, pobaltských štátoch a v Poľsku, aby lepšie chránili svoje hranice s Ruskom a Bieloruskom.

„Zamyslite sa nad tým, ako to znie: 500 miliónov Európanov žiada 300 miliónov Američanov, aby ich chránili pred 130 miliónmi Rusov,“ pripomínal Tusk v rozhovore s novinármi krátko pred odletom do Londýna.

Nová americká administratíva iniciovala zblíženie s Ruskom a prezident Donald Trump a viceprezident J. D. Vance často opakujú názory a tvrdenia Kremľa o vojne, ktorú Rusko rozpútalo proti Ukrajine. Aj s týmto naratívom súvisela slovná prestrelka, ktorá sa odohrala v piatok v Bielom dome medzi Zelenským a Trumpom s Vanceom a ktorá ohrozila podporu USA Ukrajine. Tusk však v nedeľu zopakoval, že Ukrajina môže počítať s podporou jeho krajiny bez akýchkoľvek dodatočných podmienok.

Tusk tiež konštatoval, že „Európa sa prebudila“, a podporil výzvu talianskej premiérky Giorgie Meloniovej na zvolanie summitu Európskej únie a Spojených štátov.

Po tom, ako Rusko rozpútalo vojnu proti Ukrajine sa Poľsko stalo jedným z najbližších spojencov Ukrajiny. Cez Poľsko prichádza na Ukrajinu západná vojenská podpora. Poľsko na svojom území prijalo aj asi milión ukrajinských utečencov.

Čítajte viac Dohodli sa Trump a Vance vopred, že vyrobia škandál v Bielom dome? Zelenskyj si už po príchode vypočul výčitku, že nemá na sebe oblek...

13:55 Česká ministerka obrany Jana Černochová (ODS) tento víkend navštívila Ukrajinu. Uviedla, že v Charkovskej oblasti zavítala na miesta spojené s československou vojenskou históriou, uctila si pamiatku vojakov padlých počas druhej svetovej vojny i súčasnej rusko-ukrajinskej vojny. Pre jednu z charkovských brigád ozbrojených síl, ktorá teraz bráni krajinu proti ruskej agresii, odovzdala materiálnu pomoc ako zimné oblečenie, topánky alebo obväzy.

„Ukrajina bojuje túto vojnu aj za nás a je našou morálnou povinnosťou ju ďalej podporovať,“ uviedla Černochová s tým, že jej najväčším želaním je, aby zoznam mien padlých nenarastal a súčasná vojna sa čo najskôr skončila.

13:46 Ropnému tankeru Eagle S, ktorý je považovaný za súčasť tzv. ruskej tieňovej flotily a je podozrivý zo sabotáže podmorských káblov v Baltskom mori, povolili vyplávať z fínskych vôd, kde bol zadržiavaný od decembra.

Tanker plaviaci sa pod vlajkou Cookových ostrov úrady podozrievajú, že 25. decembra úmyselne ťahal kotvu desiatky kilometrov po dne Baltského mora a tým poškodil elektrický kábel a štyri telekomunikačné káble.

Kotvu tankera našli v januári príslušníci švédskeho námorníctva. Fínska polícia z účasti na trestnom čine podozrieva osem členov jeho posádky – traja z nich majú naďalej zakázané odísť z Fínska.

V nedeľňajšom vyhlásení uviedla, že keďže doterajšie vyšetrovanie vrátane forenznej prehliadky na palube plavidla pokročilo, pominuli dôvody na jeho ďalšie zadržiavanie. Do medzinárodných vôd ho bude sprevádzať fínska pobrežná stráž. Vyšetrovanie však podľa polície bude pokračovať, jeho skončenie očakáva do konca apríla.

Bezpečnostní analytici podľa AFP tvrdia, že Rusko využíva „tieňovú flotilu“ stoviek starých tankerov s neprehľadným vlastníctvom na obchádzanie západných sankcií.

V uplynulých mesiacoch bolo v Baltskom mori poškodených viacero podmorských telekomunikačných káblov. Odborníci aj politici tvrdia, že by tieto incidenty mohli byť súčasťou hybridnej vojny vedenej Moskvou.

Severoatlantická aliancia, do ktorej Švédsko i Fínsko vstúpilo po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, nedávno posilnila svoju prítomnosť v Baltskom mori, kde vyslala lode, hliadkovacie lietadlá a námorné drony, aby pomohla s ochranou kritickej infraštruktúry.

13:38 Ruské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo, že pri svojich pokračujúcich útokoch na území Ukrajiny zasiahlo aj zariadenia na spracovanie plynu. Informovala o tom britská stanica BBC.

Vo svojej pravidelnej zvodke ruský rezort spresnil, že útokmi ruskej armády bola poškodená infraštruktúra vojenských letísk a zariadení na spracovanie plynu, ktoré „podporujú prevádzku podnikov vo vojensko-priemyselnom sektore Ukrajiny, dielne na výrobu bezpilotných lietadiel a ich sklady“.

Ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusko v noci na nedeľu vyslalo do útokov na Ukrajine 79 bezpilotných lietadiel. Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zostreliť 63 z nich.

13:20 Škótsky premiér John Swinney si myslí, že pozvanie na štátnu návštevu Británie, ktoré americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi poslal britský kráľ Karol III., by malo byť odvolané, ak Spojené štáty prestanú pomáhať Ukrajine vo vojne rozpútanej Ruskom.

Škótsky premiér považuje za „jednoducho nepredstaviteľné“, aby kráľ Karol Trumpa prijal po jeho nedávnej slovnej roztržke ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorého dokonca obvinil, že nechce mier a zahráva sa s treťou svetovou vojnou.

Medzičasom bola na internete zverejnená petícia za odvolanie kráľovského pozvania pre Trumpa: za menej ako 24 hodín ju podpísali desaťtisíce ľudí.

Pozvanie od kráľa Trumpovi doručil britský premiér Keir Starmer, keď nedávno zavítal do Washingtonu. Britský panovník Trumpa pozval do niektorej zo svojich nehnuteľností v Škótsku. Ich stretnutie by sa mohlo konať buď v Dumfries House v Ayrshire alebo v zámku Balmoral v oblasti Aberdeenshire.

Swinney však pre nedeľník Sunday Mail povedal, že toto pozvanie by sa malo stiahnuť, pokiaľ Trump nebude ochotný podporovať Ukrajinu.

„Ak USA stiahnu podporu Ukrajiny, opustia spojenca a zradia demokraciu, štátna návšteva sa nemôže uskutočniť. To je jednoducho nepredstaviteľné,“ ozrejmil.

V nadväznosti na Swinneyho slová vodca SNP z Westminsteru Stephen Flynn tiež naliehal na vládu Spojeného kráľovstva, aby zvážila Trumpovu návštevu. Argumentoval, že ľudia z tímu amerického prezidenta „zosmiešňujú a dehonestujú európsku demokraciu. Kým to tak je, je nepredstaviteľné, "aby sme pred nimi rozvinuli červený koberec ako blázni, čo sa chcú zalíškať“.

„Starmer predložil ponuku na stôl, pretože sa zúfalo túži zapáčiť Trumpovi, toto zúfalstvo nám všetkým robí medvediu službu, keď je v stávke bezpečnosť našich najbližších spojencov,“ upozornil Flynn.

Výzvu na zrušenie návštevy amerického prezidenta podporili aj ďalší politici zo Škótskej národnej strany (SNP): Kirsty Blackmanová, Stephen Gethins, Emma Roddicková i Kenny MacAskill.

Správy o postoji škótskych politikov k Trumpovej návšete sa objavili v čase, keď sa v Londýne schyľuje k summitu európskych lídrov, ktorý zvolal Starmer v snahe upokojiť napätie po zásadnom zvrate vo vzťahoch medzi USA a Ukrajinou a po obnovení kontaktov medzi USA a Ruskom.

Škótsky premiér v posledných voľbách prezidenta USA podporoval Trumpovu protikandidátku Kamalu Harrisovú. Trumpov syn Eric sa v súvislosti s tým nechal počuť, že to bolo zo Swinneyho strany „nechutné“, ale že jeho otec kvôli tomu „bude môcť spávať“. Po voľbách Swinney poslal Trumpovi list, v ktorom vyjadril želanie, aby obe krajiny mali dobrý vzťah.

12:35 Momentálne sa rodí nová bezpečnostná architektúra v Európe a Slovensko je mimo. V diskusnej relácii V politike spravodajskej televízie TA3 to vyhlásil šéf opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Ako ďalej uviedol, postoj súčasnej slovenskej vlády, ktorá stavila v oblasti bezpečnosti na amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimíra Putina, je zradou národných záujmov.

Čítajte viac Šimečka: Rodí sa nová bezpečnostná architektúra Európy a Slovensko je mimo. Šutaj Eštok má iný názor

12:28 Zastavenie americkej pomoci Ukrajine by výrazne zvýšilo šance Ruska vyhrať vojnu, varujú analytici Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). To by podľa ISW mohlo viesť k zvýšenej ruskej agresii, územným ziskom Moskvy a ďalšej destabilizácii regiónu. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Čítajte viac ISW: Mieru prekáža Putin, nie Zelenskyj. Kyjev je ochotný na územné ústupky, Moskva chce kapituláciu

12:20 Cieľom na Ukrajine musí byť spravodlivý mier, ktorý vydrží a nikto ho nebude obchádzať a spochybňovať, povedal dnes v Prahe pred odletom na rokovania hláv štátov a predsedov vlád k Ukrajine premiér Petr Fiala (ODS). K takémuto mieru povedie len vojenská podpora Ukrajiny, ktorá krajinu posilní v aktuálnom konflikte, ale aj do budúcnosti. V Londýne sa podľa Fialu stretnú krajiny, ktoré si uvedomujú vážnosť situácie a chcú niečo urobiť, aby Európa bola dlhodobo bezpečnejšia.

Nikto podľa Fialu nemá radosť z toho, ako sa skončilo v piatok rokovanie medzi americkým a ukrajinským prezidentom Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenským. Schôdzka sa skončila roztržkou a predčasne. Fiala dúfa, že bude možné vzťahy oboch prezidentov a ich krajín dostať do prijateľnej roviny. Spojené štáty sú podľa Fialu naďalej spojencom a hrajú dôležitú úlohu.

„Ale ukázalo to rôzne pohľady na riešenie situácie a malo nás to prebudiť,“ vyhlásil Fiala.

Český premiér tiež povedal, že nechce, aby politika západných demokracií zodpovedala víziám Ruska. Medzinárodný poriadok, kde sa vypláca agresívna politika vedená silou, považuje za neprijateľný. Reagoval na výrok hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, ktorý tento týždeň v ruskej štátnej televízii uviedol, že radikálny posun v zahraničnej politike USA do veľkej miery zodpovedá vízii Ruska.

„Pre mňa je neprijateľné, aby sme sa fixovali na medzinárodný poriadok, kde by sa vyplácala agresívna politika vedená silou,“ vyhlásil premiér a dodal, že to, čo ruská politika dnes ponúka, je ohrozením aj pre Česko a tomu treba čeliť. „Treba robiť všetko pre to, aby sa takáto politika nevyplácala,“ uviedol premiér.

Čítajte viac Kremeľ je spokojný s Trumpom: Posun v zahraničnej politike USA do veľkej miery zodpovedá ruskej vízii

11:35 Británia a Francúzsko budú s Ukrajinou pracovať na pláne prímeria, o ktorom potom budú rokovať so Spojenými štátmi, povedal podľa agentúry AP britský premiér Keir Starmer v rozhovore s BBC. Vyjadril tiež presvedčenie, že americký prezident Donald Trump chce trvalý mier. Na adresu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý sa v piatok s Trumpom v Bielom dome dostal do tvrdého stretu, podotkol, že neurobil nič zlé.

V Londýne sa dnes za účasti viac ako desiatich európskych krajín uskutoční summit o Ukrajine, ktorý je sledovaný práve aj kvôli piatkovej bezprecedentnej roztržke. Tá viedla k horúčkovitej diplomatickej aktivite, ktorá podľa Starmera vyústila do dohody na príprave európskeho mierového plánu. Do tej sa podľa neho možno zapoja aj ďalšie krajiny. „Myslím, že sme urobili krok správnym smerom,“ poznamenal Starmer.

Európa aj Ukrajina sa usilujú o ukončenie vojny vyvolanej pred tromi rokmi Ruskom, ale zároveň požadujú jasné bezpečnostné garancie pre Ukrajinu, ktoré by ruského prezidenta Vladimira Putina odradili od ďalšej agresie. Naproti tomu Trump, ktorý sa v poslednom čase k Rusku vyjadruje ústretovo, chce čo najrýchlejšie prímerie, ale odmietol dať bezpečnostné záruky.

Starmer v rozhovore s BBC povedal, že americké záruky pre Ukrajinu budú potrebné, aj keď Európa navýši svoje obranné výdavky. Diplomati Británie a USA sa podľa neho čoskoro stretnú, aby o nich rokovali. „Nemôžete mať dohodu, ktorá sa rozpadne, a toho sa Zelenskyj obáva,“ uviedol a označil tieto obavy za oprávnené.

Pre trvalý mier na Ukrajine sú podľa britského ministerského predsedu potrebné tri veci: silná Ukrajina, európske bezpečnostné záruky a tiež poistka zo strany Spojených štátov. K druhému bodu poznamenal, že je za vytvorenie „koalície ochotných“, teda európskych krajín, ktoré sú odhodlané postupovať rýchlejšie ako doteraz, pokiaľ ide o podporu Ukrajiny a obranu Európy.

K napätej schôdzke Zelenského s Trumpom, ktorý ukrajinského prezidenta tvrdo kritizoval, tiež poznamenal, že mu bolo nepríjemné sa na to pozerať a že niečo také nechcel vidieť nikto. „Začal som telefonovať, to bola moja reakcia,“ uviedol s tým, že ešte ten večer hovoril s oboma hlavami štátov.

Zároveň povedal, že verí ako Zelenskému, tak Trumpovi, a jeho hlavným cieľom je, aby sa znovu pozornosť zamerala na prímerie.

10:00 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 110 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 876 720, uviedol v nedeľu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 25 obrnených bojových vozidiel pechoty, 51 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 241 tankov, 21 274 obrnených bojových vozidiel pechoty, 23 959 delostreleckých systémov a 1 306 raketometov.

8:30 Nová monitorovacia misia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) v sobotu prišla k Záporožskej jadrovej elektrárni, a to po prvý raz cez ruské územie. Oznámil to podľa agentúry Reuters Ruskom dosadený riaditeľ elektrárne, ktorá sa nachádza v Moskvou okupovanej časti Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Nová misia pricestovala v rámci rotácie po týždňoch odkladov spôsobených vojenskou aktivitou okolo zariadenia. Z porušovania pravidiel na zabezpečenie bezpečného prechodu tímu inšpektorov k elektrárni sa navzájom obviňujú obe strany konfliktu.

„Je zásadne dôležité, že cesta viedla prvýkrát cez územie Ruskej federácie,“ povedal vo videu zverejnenom na platforme Telegram šéf elektrárne Jurij Černičuk.

Dodal, že príchod inšpektorov zabezpečilo ruské ministerstvo obrany a národná garda a že nasledoval po „intenzívnych“ konzultáciách medzi šéfmi ruskej štátnej jadrovej korporácie Rosatom a MAAE.

Ruské jednotky obsadili Záporožskú jadrovú elektráreň, ktorá je so svojimi šiestimi reaktormi najväčšia v Európe, počas prvých týždňov plnohodnotnej invázie na Ukrajinu pred tromi rokmi. V súčasnosti zariadenie nevyrába žiadnu elektrinu.

Rusko a Ukrajina sa opakovane navzájom obviňujú z ostreľovania elektrárne alebo jej okolia s rizikom jadrovej havárie. MAAE má od septembra 2022 v elektrárni svojich inšpektorov, ako aj v ďalších ukrajinských jadrových elektrárňach.

Šéf MAAE Rafael Grossi niekoľkokrát vyzval obe strany konfliktu, aby sa zdržali akýchkoľvek akcií, ktoré by mohli elektráreň ohroziť.

8:25 Pod heslom Rusko proti Putinovi sa v sobotu v Berlíne uskutočnil pochod ruskej opozície, ktorým si pripomenuli tretie výročie ruskej invázie na Ukrajinu. Na akciu, ktorú zorganizovala Julija Navaľná, vdova po opozičnom vodcovi Alexejovi Navaľnom, spolu s prominentnými opozičnými politikmi Iľjom Jašinom a Vladimirom Kara-Murzom prišlo okolo 500 ľudí.

Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) sa účastníci protestu zišli na Postupimskom námestí a pochodovali centrom mesta – aj okolo ruského veľvyslanectva – k Brandenburskej bráne.

Ľudia počas pochodu skandovali „Nie vojne!“, „Slobodu politickým väzňom!“, ale aj „Navaľnyj“, pretože presne pred rokom – 1. marca 2024 – ho na moskovskom Borisovskom cintoríne pochovali. Účastníci protestu mali aj plagáty s fotografiami a menami ruských politických väzňov.

Demonštrácia sa konala deň po roztržke medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a prezidentom USA Donaldom Trumpom, ktorý svojho hosťa pred americkými a zahraničnými novinármi obvinil, že sa zahráva s treťou svetovou vojnou a musí pristúpiť na ponúkané pravidlá, lebo „nemá žiadne karty“.

Ruský opozičný politik Jašin, ktorý od svojho prepustenia z väzenia žije v exile, na berlínskom zhromaždení označil to, čo sa odohralo v Oválnej pracovni medzi Zelenským a Trumpom, za „hanbu“.

„Vojna sa nesmie skončiť zákulisnou dohodou alebo dohodou na spôsob Mníchova, musí sa skončiť spravodlivým mierom, bezpečnostnými zárukami a Putinom za mrežami,“ povedal Jašin.

Navaľná vo svojom príhovore vyzvala angažovať sa proti vojne na Ukrajine a za zmenu pomerov v Rusku nielen „tu, ale po celom svete.“

Podobné pochody prívržencov ruskej opozície sa v sobotu konali aj v ďalších mestách, napr. v Prahe, kde sa v centre mesta zišlo niekoľko desiatok ľudí. V Jerevane sa ľudia s protivojnovými heslami zhromaždili neďaleko ruského veľvyslanectva.

Spravodajský web Moscow Times poukázal na to, že na rozdiel od predchádzajúcej protivojnovej demonštrácie v Berlíne v novembri 2024 bolo na tomto proteste veľa ľudí s oficiálnymi vlajkami Ruskej federácie, ktorú si niektorí opozičníci zvyknú spájať s vojnou a Kremľom. Mnohí im však oponujú s tým, že trikolóra patrí všetkým Rusom – vrátane tých, ktorí sú proti vojne.

„Nerozumiem, prečo by sme mali trikolóru odovzdávať vrahom, agresorom a ničomníkom,“ povedal známy ruský obhajca ľudských práv Oleg Orlov – jeden zo 16 väzňov, ktorých Rusko v auguste prepustilo v rámci výmeny zajatcov medzi Moskvou a Západom.

Ďalším pozoruhodným aspektom protestu bola účasť asi 20 príslušníkov Ruského dobrovoľníckeho zboru – polovojenskej jednotky, ktorú tvoria prevažne Rusi a ktorá vo vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine bojuje na strane Kyjeva.

6:42 Ukrajinské útoky v ruských prihraničných regiónoch doteraz zabili 652 civilistov. Oznámil to bez dôkazov šéf ruského vyšetrovacieho výboru Alexander Bastrykin ruskej štátnej agentúre TASS, ktorá o tom informovala v nedeľu.

Medzi zabitými je 23 detí, povedal Bastrykin, ktorého úrad má v Rusku úlohu federálnej kriminálnej ústredne. Takmer 3000 civilistov podľa neho bolo zranených.

Obe strany konfliktu popierajú, že by útočili na civilistov. Plnohodnotnú vojnu proti Ukrajine rozpútalo Rusko pred viac ako tromi rokmi a na ukrajinskej strane v jej dôsledku zomreli tisíce civilistov.

6:25 O ukončení vojny vedenej Ruskom proti Ukrajine spravodlivým mierom v sobotu hovorili ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s britským premiérom Keirom Starmerom v jeho sídle v Downing Street, píše agentúra Reuters. Stretnutie sa konalo deň po roztržke Zelenského s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome. Pri príležitosti stretnutia Británia a Ukrajina podpísali zmluvu o pôžičke, ktorá má podporiť ukrajinskú obranyschopnosť.

„Stojíme pri Ukrajine, tak dlho, ako bude treba,“ povedal Starmer pred rokovaním so Zelenským. „Sme radi, že máme takých partnerov a priateľov,“ citovala Zelenského BBC.

„Dúfam, že ste počuli jasot tých davov pred Downing Street,“ povedal premiér Zelenskému. „To je ľud Spojeného kráľovstva, ktorý prišiel vyjadriť svoju podporu vám a Ukrajine a tiež naše úplné odhodlanie, neochvejné odhodlanie, štát pri vás pri dosiahnutí trvalého mieru,“ citoval Starmera denník The Guardian.

„Hovorili sme o výzvach, ktorým čelí Ukrajina a celá Európa, koordinácii s partnermi, konkrétnych krokoch smerujúcich k posilneniu Ukrajiny, a ukončeniu vojny spravodlivým mierom, sprevádzaným pevnými bezpečnostnými zárukami,“ uviedol Zelenskyj po stretnutí na sieti X s tým, že stretnutie so Starmerom bolo vrelé a dôležité. Britskej vláde a ľudu potom poďakoval za veľkú podporu trvajúcu od začiatku vojny.

„Som odhodlaný nájsť cestu, ktorá ukončí nezákonnú vojnu vedenú Ruskom a zabezpečí spravodlivý a trvalý mier, ktorý Ukrajine zaručí budúcu suverenitu a bezpečnosť,“ napísal po stretnutí na sieti X Starmer, ktorý tiež zopakoval „neochvejnú podporu Ukrajine“. Vyhlásenie zakončil ukrajinským zvolaním „Sláva Ukrajine“.

Pri príležitosti stretnutia oboch štátnikov dnes Británia a Ukrajina podpísali zmluvu o pôžičke vo výške 2,26 miliardy libier, ktorá má podporiť obranyschopnosť Ukrajiny. Pôžička má byť splatená z výnosov zo zmrazených ruských aktív. Na sieti X to uviedol ukrajinský minister financií Serhij Marčenko. Zmluvu pri virtuálnom ceremoniáli podpísali Marčenko a jeho britská kolegyňa Rachel Reevesová. Podľa Zelenského bude pôžička financovať „výrobu zbraní na Ukrajine“.

Diplomaticky sa v sobotu angažoval aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý telefonicky hovoril s premiérom Starmerom, prezidentom Zelenským, americkým prezidentom Donaldom Trumpom, šéfom Severoatlantickej aliancie Marekom Ruttom a predsedom Európskej rady Antóniem Costom. S odvolaním sa na Elysejský palác to uviedla agentúra Reuters. Rozhovory boli súčasťou prípravy na nedeľňajší summit európskych lídrov v Londýne.

Zelenskyj sa v nedeľu na žiadosť britskej vlády stretne s kráľom Karolom III. Starmer bude v nedeľu hostiť summit európskych lídrov, na ktorom sa bude rokovať o ukončení vojny na Ukrajine a tiež európskej obrane.

6:15 Britský premiér Keir Starmer v nedeľu v Londýne privíta európskych lídrov na summite, ktorého hlavnou témou budú rokovania o súčasnej pozícii Ukrajiny, možnostiach prímeria i európskej obrane. Na schôdzke sa zúčastnia predstavitelia viac ako desiatich európskych krajín vrátane Česka, Nemecka či Francúzska, generálny tajomník NATO a šéfovia Európskej komisie a Európskej rady. Prahu bude zastupovať premiér Petr Fiala.

Stretnutie nadviaže na rozhovory v Paríži, ktoré zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý týždeň. Starmer má v nedeľu dopoludnia v pláne telefonát s predstaviteľmi pobaltských štátov, v sobotu večer sa už zišiel s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Summit s predstaviteľmi európskych krajín sa uskutoční popoludní.

Dá sa očakávať, že britský premiér bude informovať o svojom štvrtkovom rokovaní s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome. Za Trumpom v týždni pricestoval tiež Macron či Zelenskyj, ktorého schôdzka s americkým prezidentom v Oválnej pracovni však prerástla v hádku. Trump okrem iného vyhlásil, že si ukrajinský prezident zahrá s treťou svetovou vojnou a vytkol mu, že nie je dosť vďačný za americkú pomoc. Ukrajina sa tretím rokom bráni rozsiahlej ruskej invázii.

Nedeľňajší summit sa podľa Downing Street zameria na „posilnenie pozície Ukrajiny v súčasnosti, vrátane pokračujúcej vojenskej podpory a zvýšeného hospodárskeho tlaku na Rusko“. Starmer chce tiež zdôrazniť potrebu „pevnej a trvalej dohody, ktorá prinesie trvalý mier,“ a silných bezpečnostných záruk.

Európski štátnici sa usilujú o to, aby sa vo vojne na Ukrajine podarilo dosiahnuť stabilné prímerie, ktoré odradí Rusko od ďalšej agresie. Niektorí Európania sú znepokojení doterajším prístupom Trumpa, ktorý zatiaľ nechce Kyjevu poskytnúť bezpečnostné záruky a dokonca tvrdil, že Ukrajina konflikt začala.

Okrem spomínaných krajín sa v nedeľu do Londýna vyberú aj predstavitelia Dánska, Talianska, Holandska, Nórska, Poľska, Španielska, Turecka, Fínska, Švédska a Rumunska.