Toto mesačné obmedzené prímerie by potom podľa Macrona otvorilo cestu k ďalšej fáze pokoja zbraní, keď by na mierové dohody dohliadali zahraničné jednotky.
Dôvodom na obmedzené prímerie je podľa Macrona to, že by bolo lepšie kontrolovateľné. Poukázal na to, že front medzi Ruskom a Ukrajinou zodpovedá vzdialenosti medzi Parížom a Budapešťou. Na dodržanie celkového pokoja zbraní by tak bolo ťažké dohliadať.
Čiastočné prímerie by zároveň podľa Francúzska a Británie otvorilo cestu k jeho ďalším fázam, a to vrátane rozmiestnenia zahraničných mierových jednotiek.
„V najbližších týždňoch nebudú na ukrajinskej pôde žiadne európske jednotky,“ povedal Macron. Dodal, že otázkou zostáva, ako tento čas využiť na prímerie a na rokovania, ktoré môžu trvať týždne.
Macron podľa francúzskych médií neverí v prímerie, ktoré by vzišlo z dohody medzi Spojenými štátmi a Ruskom, pretože ruský prezident Vladimir Putin bude chcieť Ukrajinu ponížiť a dosiahnuť demilitarizáciu tejto krajiny. Britský a francúzsky návrh tak má byť alternatívou mierového vyriešenia vojny, ktorú Putin rozpútal rozkazom k invázii vo februári 2022.
V rozhovore pre Le Figaro francúzsky prezident tiež naznačil, že európske krajiny by mali zvýšiť svoje výdavky na obranu na 3,0 až 3,5 percenta HDP, aby tak reagovali na meniace sa priority Washingtonu.
Starmer pritom ešte pred summitom v rozhovore pre britskú stanicu BBC oznámil, že Británia a Francúzsko budú spolupracovať s Ukrajinou na pláne zastavenia bojov s Ruskom, ktorý bude neskôr predložený Spojeným štátom. Tento plán predpokladá vytvorenie „koalície ochotných“, ktorá by poskytla Ukrajine bezpečnostné záruky v prípade dosiahnutia prímeria.
Mimoriadny summit západných lídrov sa konal dva dni po ostrej výmene názorov medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Oválnej pracovni. Rokovanie Trump následne predčasne ukončil a nedošlo ani k plánovanému podpisu dohody o nerastných surovinách.