„Myslím si, že na konci jeho druhého funkčného obdobia bude obraz Ameriky vo svete ešte viac pošramotený a jej medzinárodné postavenie sa ešte zhorší,“ povedal Čou denníku The Guardian. „Obyvatelia Taiwanu vedia, že Amerika upadá, čo môže ovplyvniť ich mentalitu vo vzťahu k Číne,“ myslí si.

Čína považuje Taiwan za vzbúreneckú provinciu a za legitímnu súčasť svojho územia. Podľa čínskej oficiálnej politiky „jednej Číny“ na ostrove neexistuje samostatná politická entita. Taiwan od roku 1949 funguje de facto nezávisle, má vlastnú vládu a demokratické zriadenie, zatiaľ čo v pevninskej Číne pokračuje režim jednej strany.
USA síce Taiwan ako štát neuznávajú, obe krajiny však udržujú neoficiálne vzťahy a Washington ostrovu dodáva zbrane, píše idnes.cz.
Trump už vlani vyvolal vlnu nevôle, keď vyhlásil, že Taiwan by mal USA za ochranu platiť. „Nie sme pre nich nič iné ako poisťovňa,“ povedal. V minulom týždni šéf Bieleho domu odmietol odpovedať na otázku novinárov, či by USA zabránili Číne chopiť sa kontroly nad Taiwanom silou.

„Akú dôveru budú mať Taiwančania v USA na čele s Trumpom? Možno to jedného dňa zvážia a povedia si, že pre nich možno nie je zlé byť členom najsilnejšieho národa na svete,“ povedal Čou, ktorý odišiel do výslužby v roku 2020 po viac ako štyridsiatich rokoch v armáde a na ministerstve obrany.
Čína Trumpovu administratívu vo februári obvinila z „vážnej regresie“, pokiaľ ide o postoj k Taiwanu po tom, čo americké ministerstvo zahraničia zo svojho webu odstránilo vetu o tom, že USA nepodporujú nezávislosť ostrova. Ministerstvo zmenu označilo za „rutinnú“ aktualizáciu stránok.
Trump po svojom nástupe do funkcie zaviedol clá vo výške 10 percent nad rámec existujúcich ciel na dovoz z Číny. Peking v odvete zaviedol dodatočné clá až 15 percent na niektoré druhy tovar z USA. Trump vo februári uviedol, že verí, že je možné uzavrieť s Čínou novú obchodnú zmluvu.
Napriek napätiu ohľadom Taiwanu sa Čou domnieva, že Trump je voči Číne celkovo „skôr priateľský“. „Oznámené clá sú nakoniec oveľa nižšie ako 60-percentné, ktorými hrozil,“ konštatoval niekdajší plukovník, ktorý teraz pôsobí ako analytik Centra pre medzinárodnú bezpečnosť a stratégiu na pekinskej Univerzite Čching-chua.

Čo sa týka ruskej vojny na Ukrajine, Čou odmietol myšlienku, že Čína prestáva byť dôležitá v mierových rozhovoroch. „Čína je rozhodne nepostrádateľná. Jej rola nastane, keď príde čas prímeria,“ uviedol.
Zopakoval svoje slová z februárovej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, že Peking by mohol vyslať na Ukrajinu mierové sily spolu s európskymi krajinami, ktoré nie sú členmi Severoatlantickej aliancie. „Sily NATO by Kremeľ považoval za vlkov v rúchu baránkovom,“ vyhlásil.
Čína pravidelne vyzýva na mierové rokovania, ktoré by rešpektovali územnú celistvosť všetkých krajín, ale Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu nikdy verejne neodsúdila. Naopak, hospodárske, diplomatické a vojenské vzťahy medzi Pekingom a Moskvou, ktoré boli silné už pred vojnou na Ukrajine, sa odvtedy ešte posilnili, pripomína idnes.cz.