Isté je, že v Kyjeve prežívajú najväčšie sklamanie z Washingtonu od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Prirovnávajú to k zrade v roku 1938, keď mocnosti podhodili HItlerovi Československo ako ľahkú korisť. A kým Trump škodí bezpečnostným záujmom Ukrajina, naopak, čoraz viac ide poruke Moskve: agentúra Reuters napísala, že jeho vláda pripravuje plán zmiernenia protiruských sankcií.
Rusi sa z Trumpa tešia, Ukrajincom naháňa strach. „Bude to asi najlepší príspevok k mieru. Toto riešenie by mohlo skutočne dotlačiť kyjevský režim, aby pristúpil k mierovému procesu," reagoval podľa agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Zdá sa, že Trump nás tlačí ku kapitulácii, čiže aby sme prijali ruské požiadavky," citovala agentúra UNIAN šéfa zahraničného výboru ukrajinského parlamentu Olexandra Merežka.
Trump zmrazil vojenské dodávky v plnom rozsahu. Znamená to, že Ukrajina teraz už nič nedostane ani z toho, čo je na ceste. Jej armáda nezíska napríklad žiadne zbrane a muníciu z USA, ktorú vyložili z lodí v poľských prístavoch, odkiaľ mala smerovať do arzenálu armády prezidenta Volodymyra Zelenského.
Mimochodom, vyznieva zarážajúco, že spojenci Američanov v NATO sa o rozhodnutí Trumpa dozvedeli až z médií. „Neboli sme informovaní, bolo to prijaté bez akejkoľvek konzultácie," upozornilo vo vyhlásení poľské ministerstvo zahraničných vecí. Poľsko je pritom považované za hlavného spojenca USA v strednej Európe a o Rusku hovorieva ako o svojej existenčnej hrozbe.
V Kyjeve dali najavo, že chýbajúcu vojenskú techniku a muníciu od Američanov sa pokúsia nahradiť dodávkami odinakiaľ. „Treba posúdiť možnosti nákupu alebo získania zbraní od európskych partnerov," poznamenal na sociálnej sieti Telegram šéf prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak.
Člen parlamentného výboru pre obranu Fedir Venislavskij povedal, že bez pomoci USA má Ukrajina „bezpečnostnú rezervu" približne na šesť mesiacov. „Niektoré typy zbraní, zvlášť systémy protivzdušnej obrany, nám však môžu poskytnúť iba Američania," upozornil podľa serveru RBK-Ukrajina. Od európskych krajín ich nemôže nadobudnúť, pretože im chýbajú voľné kapacity pre potreby ukrajinskej armády.
Kým Venislavskij odhaduje vznik problémov niekedy počas tohto leta, naopak, analytik Mark Cancian to vidí viac pesimisticky. Tvrdí, že chýbajúca vojenská pomoc z USA sa odzrkadlí na ukrajinsko-ruskom fronte o dva až štyri mesiace. „Dopad bude veľký, povedal by som, že ochromujúci," varoval podľa CNN Cancian, ktorý pôsobí vo washingtonskom Stredisku pre strategické a medzinárodné štúdie. Upozornil, že najneskôr do začiatku leta by sa Rusom mohlo podariť prelomiť front, čo by viedlo Ukrajinu k tomu, aby prijala Putinovu predstavu o ukončení vojny. Čiže aby akceptovala podmienky, ktoré sú pre ňu neprijateľné, doslova katastrofické.
Premiér Denys Šmyhaľ poukázal na konkrétne riziká, ktoré vzniknú po zmrazení vojenskej pomoci z USA. Hovoril o primeranej munícii potrebnej na ochranu ukrajinského neba: „Použitie drahých rakiet na ničenie lacných dronov nie je ekonomicky realizovateľné. Nemôžeme zostreliť bezpilotné lietadlo, ktoré stojí 30-tisíc až 40-tisíc dolárov, s raketou za jeden až tri milióny dolárov. Budeme hľadať spôsob, ako lacno zničiť ruské drony," citovala ho agentúra UNIAN. Šmyhaľ na tento problém poukázal v súvislosti s tým, že systému protivzdušnej obrany môže začať chýbať adekvátna munícia. „Práve v tomto smere existuje hlavné riziko – potrebný počet týchto systémov, ich oprava a údržba, dodávky munície," dodal premiér.
Určite je namieste otázka, čo robia v Kyjeve, aby neboli odkázaní na vojenskú pomoc zo zahraničia. Šmyhaľ zdôraznil, že štát investoval veľa do svojich zbrojoviek, aby posilnil vlastnú výrobu: „Za dva roky sa produkcia delostrelectva zväčšila dvojnásobne, obrnených transportérov päťnásobne, protitankových striel dvojnásobne. V súčasnosti vyrábame približne tretinu zbraní, ktoré potrebujeme, pričom náš cieľ je v tomto smere najmenej 50 percent."
Čítajte viac Trump nariadil pozastaviť vojenskú pomoc Ukrajine. Žiada Zelenského, aby ho presvedčil, že chce mier
Nateraz neobjasnenou otázkou je to, ako USA pristúpia k vojenskej technike, ktorú Ukrajinci nasadzujú na bojisku. Ide napríklad o americké tanky a obrnené transportéry, ktoré boli na fronte poškodené a treba ich opraviť. Naspäť do prevádzky ich uvádzajú v Poľsku, nie jasné, či po novom sa to bude robiť naďalej, respektíve, či opravené vojenské stroje pošlú znovu funkčné na Ukrajinu.
Z balíka vojenskej pomoci, ktorý ešte schválila vláda niekdajšieho prezidenta Joea Bidena, po rozhodnutí Trumpa nedostanú Ukrajinci napríklad obrnené transportéry. V tomto prípade mali dodávky trvať dlhšie, televízna stanica ABC informovala, že ukrajinská armáda ich mala získať v auguste tohto roku. Mimochodom, ešte jedna nevyjasnená otázka: Ukrajina obstarala časť zbraní v USA po vlastnej linke (priamymi platbami na účet amerických zbrojoviek), na ktoré ešte len čaká, ale nevedno, či Trump nevyužije páky na to, aby tieto obchody tiež zmrazil.
Obrátený chrbát Trumpa k Zelenskému znamená výzvu aj pre európske štáty. Francúzsky prezident Emmanuel Macron už po nedávnej roztržke týchto dvoch lídrov v Bielom dome upozornil, že Európania budú musieť dávať oveľa viac peňazí na svoju obranu. Pre francúzske médiá povedal, že keby padla Ukrajina, Putin sa možno nezastaví na jej území, ale na rade by mohlo byť Moldavsko a po ňom dokonca Rumunsko, ktoré je členský štát NATO.
Čítajte viac Pozastavenie pomoci USA Kyjevu: Horšie než Mníchovská dohoda, podľa Kremľa najlepší príspevok k mieru
Bude Európa musieť ísť proti Amerike, aby si ochránila na Ukrajine vlastnú bezpečnosť? „Trump šikanuje Zelenského, lebo dúfa, že uzavrie dohodu, ktorá niečo prinesie USA. Európa by mala podporiť Kyjev. Ak sa postaví za Ukrajinu, šéf Bieleho domu bude mať v ceste veľkú prekážku,“ reagoval pre Pravdu Mitchell Orenstein, profesor ruských a východoeurópskych štúdií na Pensylvánskej univerzite. Podľa neho sme svedkami rozhodujúcich momentov pre ďalšie smerovanie zahraničnej politiky USA.
Z Republikánskej strany už verejne zazneli hlasy, že Spojené štáty by mali odísť z NATO. Je to len pár jednotlivcov, ale tento názor na sociálnej sieti Twitter (X) podporil aj najbohatší človek na svete Elon Musk. Multimiliardár zásadným spôsobom prispel k tomu, že sa Trump dostal do Bieleho domu. Musk republikána podporil nielen finančne, ale v podstate mu dal k dispozícii aj nevídaný informačný priestor, keďže vlastní Twitter. „Európania čelia bezprecedentnej situácii, keď možno budú musieť zaistiť svoju bezpečnosť, vrátane možných bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, nielen s menšou podporou Ameriky, ale možno sa proti nej budú musieť aj postaviť. Nie som si istá, či sú všetky európske krajiny pripravené čeliť takejto situácii,“ povedala Marie Dumoulinová z Európskej rady pre zahraničné vzťahy.
Čítajte viac 1105. deň: Starmer telefonoval s Trumpom aj so Zelenským. Podľa Tuska už pomoc USA prestala prúdiť na Ukrajinu
Trumpa v minulosti viacerí jeho bývalí spolupracovníci obvinili z toho, že už v prvom funkčnom období zvažoval, že by USA mali vystúpi zo Severoatlantickej aliancie. Tvrdí to bývalý poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton. A roku 2023 to na konferencii GLOBSEC priamo pre Pravdu povedal aj bývalý minister obrany Mark Esper, ktorý Pentagonu šéfoval v rokoch 2019 až 2020.
Americký prezident aspoň na papieri nemôže len tak odísť z NATO. Takýto krok by si vyžadoval súhlas dvoch tretín Senátu, respektíve by si to vyžadovalo zákon, ktorý by musel prejsť oboma komorami Kongresu. Toto platí od roku 2023 a je úplne jasné, že legislatíva vznikla aj preto, aby Trumpovi sťažila prípadné stiahnutie Spojených štátov z aliancie. Návrh zákona predložili demokratický senátor Tim Kaine a jeho republikánsky kolega Marco Rubio, z ktorého sa stal minister zahraničných vecí.
Samozrejme, aj napriek platnej legislatíve sa Trump môže pokúsiť ukončiť členstvo Spojených štátov v NATO. V najhoršom prípade by mu za to mohol hroziť impeachment. A Trump má k dispozícii ešte jeden silný nástroj, ako alianciu oslabiť. Môže zo starého kontinentu stiahnuť vojakov.
Podľa analytika denníka New York Times Davida Sangera si Európa už naliehavo kladie otázku, či Trump zredukuje americkú vojenskú prítomnosť na symbolické minimum. Teda na malý počet pozemných síl, špeciálne jednotky, operátorov vesmírnych vojenských spôsobilostí a niekoľko stoviek taktických jadrových zbraní. „Najpozitívnejšia interpretácia takého Trumpovho kroku by bola, že by nútil európske štáty, aby radikálne urýchlili to, čo už dlho sľubovali, teda že by prevzali hlavnú úlohu pri obrane kontinentu. Ale je tiež pravda, že ruský vládca Vladimir Putin už roky argumentuje, že americké jednotky by sa mali stiahnuť z Európy,“ napísal Sanger.