Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre Bloomberg uviedol, že „Rusko verí, že Spojené štáty a Irán by mali vyriešiť všetky problémy prostredníctvom rokovaní“ a že Moskva „je pripravená urobiť všetko, čo je v jej silách, aby to dosiahla“.
Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí na otázku, či Rusko ponúklo sprostredkovanie medzi Teheránom a Washingtonom, podľa Bloombergu odpovedal, že je prirodzené, keď krajiny ponúkajú svoju pomoc.
Trump, ktorý sa v januári vrátil do Bieleho domu, opätovne zaviedol politiku „maximálneho tlaku“ na Irán, čo zahŕňa úsilie stlačiť jeho ropný export až na nulu s cieľom zabrániť mu získať jadrovú zbraň, píše Reuters.
Hovorkyňa iránskej vlády Fátema Mohádžeráníová podľa ruskej tlačovej agentúry TASS uviedla, že Washington by mal upustiť od svojej politiky maximálneho tlaku voči Iránu a obnoviť rozhovory s Teheránom.
Americký prezident uplatňoval voči Iránu prísnu politiku už počas svojho prvého funkčného obdobia v úrade, počas ktorého Washington odstúpil od jadrovej dohody veľmocí s Iránom z roku 2015 a proti islamskej republike opätovne zaviedol sankcie.
Rusko od začiatku vojny na Ukrajine prehĺbilo svoje vzťahy s Iránom. Ruský prezident Vladimir Putin a jeho iránsky náprotivok Masúd Pezeškiján v januári tohto roku podpísali dohodu o komplexnej strategickej spolupráci svojich krajín. Táto dohoda sa týka mnohých oblastí vrátane obchodu, vojenskej spolupráce, ale aj vzdelávania a kultúry.
Čítajte aj CNN: Čína dodala Iránu kľúčovú látku na výrobu balistických rakiet
USA v septembri minulého roka, ešte za prezidenta Joea Bidena, obvinili Teherán z dodávok balistických rakiet a dronov do Ruska na použitie proti Ukrajine. Teherán tieto tvrdenia popiera.
Informovala o tom agentúra Bloomberg, na ktorú sa odvolala agentúra Reuters, píše TASR.
Húsíovia sú teroristi
Spojené štáty označili militantné hnutie húsíov v Jemene za „zahraničnú teroristickú organizáciu“. Stalo sa tak v súlade s nariadením o opätovnom zaradení proiránskeho hnutia na tento zoznam, ktoré ešte v januári podpísal americký prezident Donald Trump. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Dnešný krok ministerstva zahraničných vecí demonštruje záväzok Trumpovej administratívy ochrániť naše národnobezpečnostné záujmy, bezpečnosť amerického ľudu a bezpečnosť Spojených štátov,“ uviedol vo vyhlásení minister zahraničných vecí USA Marco Rubio.
Húsíovia kontrolujú väčšinu Jemenu vrátane hlavného mesta Saná. Po vypuknutí vojny v Pásme Gazy začali útočiť na Izrael, ale aj na obchodné lode pri jemenskom pobreží na kľúčovej trase svetového obchodu. Zameriavajú sa najmä na lode spojené s Izraelom, USA alebo Britániou v rámci podpory palestínskej militantnej skupine Hamas. Tá viac ako 15 mesiacov viedla vojnu s Izraelom v Pásme Gazy, ktorú 19. januára pozastavilo prímerie.
Trump zaradil húsíov na zoznam „zahraničných teroristických organizácii“ aj počas svojho prvého funkčného obdobia v úrade prezidenta. Jeho nástupca Joe Biden však hnutie vyradil z tohto zoznamu po tom, čo humanitárne skupiny protestovali, že nemôžu dostať pomoc pre obyvateľov Jemenu v núdzi bez toho, aby sa dohodli s povstalcami.
Podľa AFP zaradenie húsíov na tento zoznam znamená, že každý, kto bude spolupracovať s jemenskými povstalcami, bude riskovať, že ho USA budú stíhať.
V Jemene zúri od roku 2014 občianska vojna. Jemen je najchudobnejšou krajinou Arabského polostrova a sužuje ho jedna z najhorších humanitárnych kríz na svete, pričom približne dve tretiny z 34 miliónov obyvateľov potrebujú pomoc, píše AFP.