Ako vnímate debatu o možnom nasadení európskych jednotiek na Ukrajine v prípade prímeria alebo mierovej dohody – možno ešte predtým, čo je však určite vysoko nepravdepodobné. Má Európa k dispozícii povedzme 100-tisíc vojakov na dlhodobejšie vyslanie, ktorí sú aspoň do istej miery pripravení bojovať a majú potrebné vybavenie?
Myslím si, že 100-tisíc nasadených vojakov je zbytočne veľa. Môžeme sa však pozrieť aj na tento počet. Keby sme ich niekde mali mať povedzme tri roky a museli by byť vybavení ťažkými zbraňami, tak takéto vyslanie by ohrozilo našu bezpečnosť.
Prečo?
Ohrozilo by to totiž našu schopnosť rýchlo reagovať napríklad v prípade scenára, že by sme museli brániť Pobaltie. Reálne je povedzme vyslanie 30– až 50-tisíc vojakov. Nebolo by to ľahké a najväčším problémom je, že nemáme dostatočný počet bojaschopných jednotiek s kvalitnou výzbrojou. Takže aj takéto menšie nasadenie vojakov by aspoň do istej miery oslabilo našu schopnosť reagovať na nejakú krízu na hranici Poľska, Bieloruska, Ruska, Estónska a podobne. Ale teoreticky je to možné. Ako som povedal, 100-tisíc vojakov je zbytočne veľa, reálne to vidím na tých 30– až 50-tisíc. Ani ich nasadenie by však nebolo jednoduché.
Na jednej strane je to predčasná debata a počet vyslaných vojakov by závisel aj od toho, akú misiu by museli splniť. Pravdepodobne by sme ich potrebovali viac, keby to boli jednotky nasadené na stráženie kontaktnej línie, v porovnaní s tým, keby mali na starosti len zabezpečenie dôležitej infraštruktúry alebo podobné úlohy. Na druhej strane, ak sa tým Európa zaoberá, môže to fungovať ako dôležité cvičenie, aby zhodnotila, koľko vojakov má k dispozícii. Čo si o tom myslíte?
Áno, ale úprimne povedané by som bol o niečo šťastnejší, keby sme to riešili už skôr. Mohlo by nás čakať nepríjemné zistenie, keby sme sa tým, aký počet vojakov vlastne môžeme niekam poslať, zaoberali až pri úvahách o potenciálnej obrane Pobaltia alebo Poľska. No dodám tiež, že si nemyslím, že jednotky, ktoré by sme prípadne nasadili na Ukrajine, musia pokryť celú frontovú líniu. Je to preto, že jej veľká časť je väčšinou pomerne pokojná. Zvyčajne je to tak, že extrémne a brutálne boje sa odohrávajú vo dvoch, v troch, prípadne v štyroch sektoroch. Možným riešením by preto bolo umiestniť kľúčovú časť vyslaných jednotiek do tých smerov, v ktorých sa dá očakávať budúca ruská aktivita. Do určitej miery by to mohlo vyriešiť problém s nedostatkom vojakov. Teoreticky by sme ich vedeli použiť menej, keby sme ich dokázali nasadiť šikovnejším spôsobom. Napriek tomu však musíme zdôrazniť ešte jednu vec. Rusko dalo veľmi jasne najavo, že je proti nasadeniu jednotiek Severoatlantickej aliancie. Moskva ich odmieta dokonca aj v prípade, že by sa na ne nevzťahoval článok 5 o kolektívnej obrane NATO. Je to dôležitá vec. Možno sa americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi podarí prekonať ruský odpor. No zatiaľ to vyzerá tak, že Moskva by bola ochotná akceptovať len vojakov, ktorí nie sú z krajín NATO.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
S tým súvisí ďalšia moja otázka, ktorá je, samozrejme, tiež hypotetická. Aký mandát by ste si vedeli predstaviť pre vojakov vyslaných na Ukrajinu? Rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, dohodu v rámci Európskej únie či skôr to, že sa jednorazovo vytvorí koalícia krajín, ktoré budú ochotné vyslať svoje jednotky?
Naozaj je na to veľmi ťažké odpovedať. Ako som spomenul, Rusko nechce akceptovať jednotky z NATO. Mohli by to teda azda byť indickí, pakistanskí či brazílski vojaci. V tom prípade by som predpokladal zapojenie OSN. Ale opäť hovoríme úplne hypoteticky, keďže nemáme predstavu, ako by mohlo vyzerať prímerie a aké budú postoje jednotlivých strán. Teda nielen Ukrajiny, USA či Ruska, ale aj krajín, ktoré by prípadné jednotky boli ochotné vyslať.
Ak by z toho bola celoeurópska dohoda, koľko vojakov by mohlo poslať Česko, prípadne Slovensko? Treba však pripomenúť, že súčasná vláda v Bratislave je jednoznačne proti.
Myslím si, že Česko by mohlo poslať približne jeden prápor. To by bolo udržateľné nasadenie, takže to je zhruba štyri a päť stoviek, možno 600 vojakov. Je to niečo, čo sme už v minulosti urobili napríklad v Afganistane. Bolo by teda možné, aby sme podobne veľký počet vojakov dokázali dlhodobo udržať v nasadení v zahraničí. Keby sme však uvažovali o vyslaní povedzme dvoch či troch práporov, už by to bolo veľmi zložité. Mohli by sme ich prípadne poslať tak na pol roka, ale potom by asi Česko nemalo k dispozícii dostatočný počet vojakov, aby ich vystriedalo. Časť problému spočíva v tom, že naša profesionálna armáda, respektíve všetky ozbrojené sily, ktoré sú založené na dobrovoľnom nábore, má problém s nedostatkom ľudí. Najmä bojové prápory a roty sú často naplnené len na 80, 70 alebo dokonca iba na 60 percent. Znamená to, že ak naozaj potrebujeme vytvoriť plnohodnotný prápor, musíme takpovediac kanibalizovať nejakú inú jednotku. Okrem toho Česko musí brať do úvahy, že v prípade potreby, napríklad, keby sa stalo niečo v Pobaltí, by sme NATO mali podporiť minimálne jednou brigádou. Musíme sa tomu prispôsobiť. Nemôžeme len tak povedať, že teraz pošleme jeden prápor na Ukrajinu a necháme ho tam niekoľko rokov, a potom si uvedomíme, že preto nemôžeme inde nasadiť jednu brigádu. Všetko si to vyžaduje vážnu diskusiu. Ako vravím, Česko by mohlo vyslať jeden prápor, ale aj v tom prípade musíme zvážiť, či dokážeme splniť ďalšie naše sľuby, keby to bolo potrebné. Čo sa týka Slovenska, tak vo vašom prípade je to podobné. Myslím si, že vaše absolútne maximum by mohlo byť nasadenie jedného práporu. Samozrejme, keby to bolo skutočne na stole a vaša vláda by to bola ochotná urobiť.
Čítajte viac Exrepublikán: Putin je pre Trumpa žiarivá hviezda. V Moskve sa z prezidenta USA smejú
Čiže, berúc do úvahy súčasné bezpečnostné prostredie v Európe s pokračujúcou ruskou agresiou proti Ukrajine a neistotu spojenú s tým, čo urobí americký prezident Donald Trump, môžeme povedať, že Európa jednoducho potrebuje viac vojakov? A, samozrejme, s tým súvisí otázka povinnej vojenskej služby.
Áno, potrebujeme viac vojakov. Najmä vo východnej časti Európy, čo je prípad Česka, Pobaltia, Poľska a ďalších krajín. A zdá sa, že nie sme schopní získať dostatočný počesť ľudí pre armádu iba na dobrovoľnej báze. Malo by nás to priviesť k otázke zavedenia brannej povinnosti. Ale to z niekoľkých dôvodov vôbec nie je jednoduchá debata. Samozrejme, povinná vojenská služba ponúka viaceré veľké výhody. Prináša lepšie možnosti budovať zálohy, čo je veľký problém pre všetky armády, ktoré sú založené na dobrovoľnosti. Na druhej strane, odvedenci sú zvyčajne horšie pripravení na boj ako ich profesionálni kolegovia. Znamená to, že ich efektivita na bojisku je o niečo nižšia. A máme tu aj ďalší problém.
Aký?
Už som spomenul zálohy. Je skvelé, že armády, ktoré sú založené na povinnej vojenskej službe, sa dokážu rýchlo zväčšiť. Pokiaľ však nechcete na bojisko poslať naozaj zle pripravených vojakov, pre rezervistov musíte zaistiť výcvik, aby si udržali nadobudnuté schopnosti. No nezabúdajme na to, že to už nie sú ľudia v klasickej vojenskej službe. Už pracujú alebo študujú, alebo si jednoducho robia, čo chcú. V porovnaní s počiatočným výcvikom im musíte dať oveľa väčšiu kompenzáciu. Potrebujete tiež vybudovať infraštruktúru, ktorá bude slúžiť rezervistom, aby ste ich mohli povolať. A nakoniec je tu politická otázka. Tá znie: ste ochotní poslať zálohy do boja, povedzme do Poľska alebo niekde inde? Ak odpoveď znie, že nie, tak napríklad v Česku alebo na Slovenska, ktoré momentálne nehraničia s Ruskom, nemá zmysel začínať s povinnou vojenskou službu.
Čítajte viac Austrálsky generál: Po troch rokoch od invázie sa môže Putin usmievať. Trump mu dáva všetko
Prečo si to myslíte?
Pretože vytvoríte štruktúru, ktorú nebudete ochotní použiť. Budete míňať peniaze na niečo, na čo v čase krízy nechcete reálne siahnuť. Je to ťažká otázka. Určite by sme o nej mali diskutovať, ale netvrdím, že branná povinnosť je nevyhnutne správnym riešením pre všetky krajiny. Myslím si, že by sa do nej určite mali pustiť krajiny, ktoré majú s Ruskom hranicu. Pre Čechov či Slovákov je to pravdepodobne oveľa komplikovanejšia otázka.
Momentálne sa veľa debatuje, či sa Európa môže stále spoliehať na to, že sa USA postavia na jej obranu. Podľa môjho názoru je to opodstatnená diskusia, ale samotná skutočnosť, že si musíme klásť túto otázku, asi teší šéfa Kremľa Vladimira Putina, pretože sa v tom odrážajú narušené transatlantické vzťahy. Čo si o tom myslíte? A môže sa Európa stále spoliehať na to, že ju budú USA brániť?
Putin musí byť v súčasnej situácii celkom spokojný. Chcem však zdôrazniť, že Európania v obrane stále urobili veľmi málo, s niekoľkými výnimkami, ako sú Poľsko, Estónsko a podobne. Je logické, že Američania s tým majú problém. Dokonca aj demokrati boli mimoriadne nespokojní s naším postojom. Takže niečo je potrebné zmeniť. Áno, Trump sa k tejto veci vyjadruje veľmi hlučne. Nie je to však len o ňom. Nie je to iba rétorika jedného, povedzme, zvláštneho lídra. A potom je tu druhá vec, ktorú chcem pripomenúť. Je to širší štrukturálny tlak, ktorý súvisí s rastom Číny, čo je už otázka 15 až 20 rokov. A úprimne povedané, v tomto prípade nesú vinu aj politici zo strednej a z východnej Európy.
Čítajte viac Sabotáže riadené z Kremľa? Európa musí Rusku nakresliť červené čiary, tvrdí expert
Čo nezvládli?
Neboli schopní vidieť realitu a nepripravili sa na situáciu, keď USA cítia, že čínska hrozba je oveľa dôležitejšia ako akýkoľvek potenciálny problém v Európe. Mali do obrany investovať viac pred 10 alebo už pred 15 rokmi. Neboli ochotní to urobiť a teraz už len zbierajú plody zlých rozhodnutí. Problém je v tom, že aj keby bol v Bielom dome niekto iný ako Trump, moc Číny znamená, že sa môže stať, že USA by neboli schopné zasiahnuť do krízy v Európe. Prečo? Pretože by museli uprednostniť riešenie diania v Juhovýchodnej Ázii. Znamená to tiež, že Amerika bude musieť dávať väčší dôraz na námorníctvo a letectvo. Nie na pozemnú armádu. Z toho vyplýva, že Spojené štáty nebudú mať dostatočný počet vojakov a techniky na to, aby boli kľúčovým hráčom v prípade nejakej hypotetickej vojny v Európe. Ním musíme byť my Európania. Áno, keď sa zhovárame o Trumpovi, zaujímalo by ma, či by Amerika vôbec bola ochotná pomôcť Európe v prípade nejakej krízy alebo vojny. Odpoveď nepoznám, a to je trochu desivé. Napriek tomu však musíme zdôrazniť, že aspoň do určitej miery je to naša chyba, pretože sme mali byť pripravení lepšie. Je logické, že ak by to bolo potrebné, tak sa Spojené štáty skôr pustia do konfliktu s Čínou, ako keby sa mali viazať v Európe pre Estónsko alebo Poľsko. Mali by sme však pochopiť, že toto nie je iba o Trumpovi. Takto by pravdepodobne konal akýkoľvek americký líder. Iní politici by to asi nehovorili tak otvorene ako Trump, ale ich základné priority by boli rovnaké.
Takže, aby to bolo jasné, keby si USA mali vybrať boj s Ruskom o Estónsko alebo konflikt s Čínou o Taiwan, čo by urobili?
Keby som bol americkým prezidentom, pokúsil by som sa uprednostniť Taiwan a Juhovýchodnú Áziu. Jednoznačne by to bola moja priorita.