„Porošenkovi ľudia a Julija, všetci hovoria s Trumpovým tímom. Prezentujú sa ako tí, s ktorými by sa ľahšie spolupracovalo a súhlasili by s mnohými vecami, ktoré Zelenskyj odmieta,“ uviedol pre Politico nemenovaný republikánsky expert na zahraničnú politiku. Server sa odvoláva práve na jeho svedectvo a informácie troch ukrajinských poslancov.
Obaja ukrajinskí politici rokovania s Američanmi síce potvrdili, no podľa nich sa netýkali urýchlenia prezidentských volieb. „S americkými partnermi spolupracujeme verejne a transparentne na udržaní obojstrannej podpory pre Ukrajinu,“ napísal na Facebooku Porošenko.
Ako spresnil, vyjednávali najmä o bezpečnosti a mieri, o dodávkach zbraní, spravodajských informáciách, sankciách proti Rusku či finančnej podpore.
Tymošenková na sociálnej sieti zase vyhlásila, že tím jej strany rokuje so všetkými spojencami, ktorí sú schopní zabezpečiť spravodlivý mier. Obidvaja však zdôraznili, že usporiadať voľby je možné až po skončení vojny.
Ruská propaganda
Podľa portálu sa diskusie sústredili na to, či by sa na Ukrajine mohli v krátkom čase konať voľby prezidenta. Jeho funkčné obdobie je päť rokov, takže za normálnych okolností by sa volilo v marci minulého roka. Po ruskej invázii však na Ukrajine vyhlásili stanné právo a voľby museli – v súlade s ústavou – odložiť.
Aj opozícia vrátane Tymošenkovej a Porošenka sa v minulosti vyjadrila, že zorganizovať voľby počas vojny neprichádza do úvahy. Rovnaký názor zastáva i starosta Kyjeva a bývalý slávny boxer Vitalij Kličko.
Milióny Ukrajincov totiž odišli do zahraničia alebo sa presídlili v rámci krajiny, asi 20 percent ukrajinského územia okupuje Rusko, na mnohých miestach vládne chaos a pripraviť voľby nie je možné ani z technického hľadiska.
V čase, keď na ukrajinské mestá a obce dopadajú ruské rakety, sa nedá zaručiť bezpečnosť civilistov, ktorí by vo veľkom počte prichádzali do volebných miestností. Nehovoriac o vojakoch v prednej línii, ktorí by ani nemali kde odvoliť.
Podobne to kedysi bolo aj v Británii. Parlamentné voľby sa tam konali v novembri 1935, a keď v septembri 1939 vypukla druhá svetová vojna, ďalšie sa uskutočnili až v júli 1945.
Ako navyše upozornila televízia CNN, rýchlemu konaniu volieb na Ukrajine bránia i ďalšie prekážky. Cituje šéfa ukrajinskej volebnej komisie Serhija Dubovyka, podľa ktorého sú momentálne k dispozícii len tri štvrtiny ukrajinských volebných miestností a iba prípravy podľa medzinárodných štandardov by trvali pol roka.

To, že Zelenskyj ako prezident už takmer rok „presluhuje“, využíva kremeľská propaganda. So spochybňovaním jeho legitimity začala už vlani v máji, keď mu uplynulo funkčné obdobie.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dokonca pred mesiacom vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin by bol pripravený rokovať so Zelenským, no akákoľvek dohoda by si vyžadovala serióznu diskusiu, pretože možno napadnúť jeho legitimitu.
Túto rétoriku Moskvy si osvojil aj Trump. Po tom, čo ohlásil mierové rokovania s ruskou stranou bez účasti Kyjeva, Zelenskému odkázal, že ak chce miesto pri rokovacom stole, mal by konečne zorganizovať voľby.
A keď ukrajinský prezident reagoval, že šéf Bieleho domu „žije v dezinformačnom priestore“, lebo preberá klamstvá kremeľskej propagandy, rozčúlený Trump ho na sociálnej sieti označil za „diktátora bez volieb“.
Slabí súperi
Aby Ukrajina ukončila spochybňovanie hlavy štátu, 25. februára tohto roku parlament v Kyjeve jednomyseľne schválil rezolúciu, ktorá potvrdzuje oprávnenosť zotrvania Zelenského vo funkcii, ako aj ústavnosť toho, že sa voľby odložili.
„Najvyššia rada opäť pripomína, že prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského zvolili v slobodných, transparentných a demokratických voľbách. Ukrajinský ľud ani Najvyššia rada jeho mandát nespochybňujú,“ zdôraznil parlament v uznesení.
Trump a jeho ľudia navzdory tomu pokračujú v útokoch proti Zelenskému. Niektorí republikáni už naznačili, že by mal odstúpiť. Riaditeľka Národnej spravodajskej služby (NI) Tulsi Gabbardová ukrajinské vedenie dokonca v nedeľu falošne obvinila, že zrušilo voľby a umlčalo opozíciu.

Zelenskyj počas nedávnej návštevy Londýna pripomenul, že nehodlá odstúpiť. „Nestačí len vyhlásiť voľby,“ oznámil na tlačovej konferencii.
„Museli by ste mi zabrániť, aby som sa na nich zúčastnil,“ dodal. Zopakoval, že je ochotný rezignovať, keby Ukrajinu prijali do NATO, čo je riešenie, ktoré Trump viackrát zavrhol.
Podľa portálu Politico Trumpovi vyjednávači so Zelenského rivalmi rokovali o tom, či by sa prezidentské voľby mohli konať čo najrýchlejšie – po uzavretí dohody o dočasnom prímerí, ale ešte predtým, ako sa naplno začnú mierové rokovania.
Je však otázne, čo si vlastne od toho sľubujú, lebo Tymošenková, ktorá vedie stranu Baťkivščyna, ani Porošenko nemajú reálnu šancu poraziť Zelenského, aj keby sa v krátkom čase podarilo zorganizovať voľby. (Obaja s ním prehrali už vo voľbách v roku 2019.)
Z prieskumu, ktorý minulý týždeň uskutočnila britská agentúra Survation, vyplýva, že súčasnú hlavu štátu stále podporuje 43,7 percenta opýtaných, kým Porošenka iba 10 a Tymošenkovú 5,7 percenta respondentov.
Najväčším súperom Zelenského je bývalý hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj, v súčasnosti veľvyslanec v Británii. Aj toho však podporuje o polovicu menej (20,9 percenta) voličov ako Zelenského.

Symbol odporu
Ako zhodnotil portál Politico, po nedávnej hádke medzi Trumpom a Zelenským v Bielom dome možno na politickej scéne v Ukrajine pozorovať rastúce napätie.
„Vidíme, ako sa niektoré politické frakcie začínajú hýbať,“ opísal pre server Ruslan Bortnik, riaditeľ Ukrajinského inštitútu politiky.
„Snažia sa nadviazať neformálne kontakty alebo využiť spojenie, ktoré majú s Republikánskou stranou či s Trumpovým okolím, a ukázať svoju ochotu spolupracovať s Washingtonom,“ priblížil.

Ukrajinskí politici podľa neho chápu, že bez americkej podpory Kyjev vojnu prehrá. Preto viacerí stranícki lídri Zelenského vyzývajú, aby napravil vzťahy s USA.
„Myslím, že Trumpovi je jedno, či na Ukrajine budú voľby, alebo nie. Je to Putinov naratív, Putinov cieľ. Putin Trumpa využíva, aby Ukrajinu donútil k voľbám, s jediným cieľom – rozložiť nás zvnútra. Chce odstrániť Zelenského, lebo je symbolom nášho odporu. Putin chápe, že volebná kampaň v čase vojny by zničila našu jednotu a stabilitu,“ zhrnul pre Politico Oleksandr Merežko, predseda zahraničného výboru ukrajinského parlamentu.
Správu z agentúry sme nahradili autorským článkom.