V Bruseli sa konal mimoriadny summit EÚ, na ktorom lídri členských krajín privítali prezidenta Volodymyra Zelenského. Stretnutie v Belgicku prišlo týždeň po neslávnej epizóde, keď po výmene názorov s Trumpom v Oválnej pracovni ukrajinskú hlavu štátu poslali preč z Bieleho domu. Washington následne zastavil Kyjevu vojenskú pomoc, ktorá slabla už od nástupu republikána do úradu 20. januára.
Na záveroch o podpore obrany EÚ sa zhodlo všetkých 27 lídrov vrátane slovenského premiéra Roberta Fica. Vyjadrenie o pokračujúcej pomoci Ukrajine však prešlo len vo formáte 26 krajín. Proti bol maďarský premiér Viktor Orbán.
Najvyšší predstavitelia Únie v dohodnutom texte o obrane podľa hovorkyne Európskej rady (ER) súhlasili s výrazným zvýšením príspevkov na prezbrojenie Európy. Zhodli sa na tom, že je potrebné „výrazne zvýšiť výdavky“ na armády, v čom môžu pomôcť napríklad peniaze z fondov určených na rozvoj členských krajín. Lídri štátov únie tiež privítali návrh Európskej komisie, ktorá chce dočasným pozastavením dlhových pravidiel pre armádne nákupy umožniť masívne zbrojné investície. Debatu vyvolal nemecký návrh, aby bolo zbrojenie dlhodobejšie vyňaté zo spomínaných pravidiel zakazujúcich rozpočtové schodky presahujúce tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) a dlh väčší ako 60 percent HDP. Mnohé krajiny však boli proti a v záveroch tak zostala zmienka o potrebe dbať na „udržateľnosť dlhov“.
Štáty by sa podľa svojich lídrov mali urýchlene zaoberať návrhom komisie na spoločnú pôžičku až 150 miliárd eur, z ktorej by krajiny mohli čerpať úvery, najmä na obstarávanie celoeurópskej protivzdušnej a protiraketovej obrany, delostreleckých systémov, striel a munície či dronov.
„Niet pochýb o tom, že vojna na Ukrajine, nový prístup americkej vlády k Európe a preteky v zbrojení, ktoré začalo Rusko, pre nás predstavujú úplne nové výzvy. Európa musí túto výzvu, tieto preteky v zbrojení prijať a musí v nich zvíťaziť. Som presvedčený, že Rusko prehrá preteky v zbrojení, rovnako ako Sovietsky zväz prehral podobné preteky pred 40 rokmi,“ povedal v Bruseli podľa portálu Politico poľský premiér Donald Tusk.
Podľa premiéra Fica vojna proti Ukrajine Rusko výrazne posilnila. No mnohí ekonómovia upozorňujú na to, že Moskva teraz v prvom rade investuje do vojakov, a to je z dlhodobejšieho hľadiska ťažko udržateľné, najmä pri zachovaní západných sankcií.
Fico tiež uviedol, že je proti uplatňovaniu princípu, že je potrebné dosiahnuť mier prostredníctvom sily, teda zvýšenou podporou pre Kyjev. Predseda vlády do Belgicka odchádzal tým, že by mohol vrcholnú schôdzku blokovať, čo je pozícia, ktorú mu schválil parlamentný Výbor pre európske záležitosti. No z Ficových vyjadrení vyplývalo, že EÚ sa ho príliš nemusela obávať.
Čítajte viac Analytik: USA sa skôr pustia do boja s Čínou o Taiwan ako s Ruskom o Estónsko
„Zmienka o tom, že je potrebné v súčinnosti Európskej komisie, Ukrajiny a Slovenskej republiky hľadať riešenie na obnovenie tranzitu plynu, je znesiteľná. Ak budú závery takúto formuláciu obsahovať, nemáme dôvody ich nepodporiť,“ potvrdil podľa agentúry TASR Fico na európskom výbore pred summitom.
V dokumente týkajúcom sa Ukrajiny, ktorý podporilo 26 krajín, sa nakoniec píše: Európska rada vyzýva eurokomisiu, Slovensko a Ukrajinu, aby zintenzívnili úsilie o nájdenie uskutočniteľných riešení otázky tranzitu plynu, pričom zohľadnia obavy Slovenska.
Čítajte viac Exrepublikán: Putin je pre Trumpa žiarivá hviezda. V Moskve sa z prezidenta USA smejú
Maďarský problém
Väčší problém pre ambície EÚ predstavuje maďarský premiér Viktor Orbán, ako sa aj ukázalo pre schvaľovaní záverov summitu o Ukrajine. „Šéf Európskej rady Antonio Costa sa pokúsi nájsť konsenzus s predsedom vlády, ale ak sa to nepodarí, únia sa zameria na spôsoby, ako ho obísť, a nie sa hádať,“ povedal pre agentúru Bloomberg diplomat EÚ, ktorý si neželal byť menovaný.
„Žijeme v historických časoch a mali by sme byť jednotnejší ako kedykoľvek predtým – a ak nesúhlasíte s týmto názorom, ostatní by mali ísť dopredu,“ pripomenul luxemburský premiér Luc Frieden. Aj šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová zdôraznila, že najmä, čo sa týka pomoci pre Ukrajinu, mnohé krajiny únie sú v nej ochotné pokračovať bez ohľadu na to, čo si myslí Budapešť, Bratislava či niekto ďalší. „Naša nová iniciatíva sa vníma ako koalícia ochotných, aby jedna krajina nemohla blokovať všetkých ostatných,“ vysvetlila bývalá estónska premiérka.
Takéto vyjadrenia sú aj formou tlaku na krajiny ako Maďarsko či Slovensko. Väčšinová mienka v EÚ je v tejto chvíli jasná. Únia čelí ruskej agresii a Trumpovmu tlaku, čo znamená, že musí posilniť obranu a bezpečnosť a musí na to nájsť peniaze. Aj premiér Fico povedal, že Slovensko nemá problém s plánom posilniť európsku obranyschopnosť a chce sa na tom aktívne zúčastňovať. Ak sa však bude bezpečnosť starého kontinentu riešiť mimo rámca únie, oslabí to najmä krajiny, ktoré sa ocitnú na druhej koľaji. Zároveň bude na obranu menej peňazí.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Prezbrojenie EÚ
„Európska únia urýchli mobilizáciu potrebných nástrojov a financovania s cieľom posilniť bezpečnosť Európskej únie a ochranu našich občanov. Únia tým posilní svoju celkovú obrannú pripravenosť, zníži svoje strategické závislosti, vyrieši svoje kritické nedostatky v spôsobilosti a zodpovedajúcim spôsobom posilní európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu v celej únii, aby bola schopná lepšie dodávať vybavenie v potrebných množstvách a zrýchleným tempom. To tiež prispeje k zvýšeniu európskej priemyselnej a technologickej konkurencieschopnosti,“ píše sa v záveroch summitu.
Predsedníčka eurokomisie von der Leyenová pred summitom zverejnila návrh na to, ako by EÚ mohla financovať svoju bezpečnosť. Celkovo by mohla v rámci plánu na prezbrojenie Európy (ReArm Europe Plan) dať dokopy až 800 miliárd eur.
„Prvou časťou je uvoľnenie využívania verejných financií v obrane na národnej úrovni. Členské štáty sú pripravené viac investovať do vlastnej bezpečnosti, ak majú fiškálny priestor. A my im to musíme umožniť,“ uviedla von der Leyonová. Zjednodušene povedané, ide o to, aby krajiny mohli investovať do obrany bez toho, aby im hrozili sankcie zo strany EK pre porušenie finančných pravidiel a nadmerné zadlženie.
„Druhým návrhom bude nový nástroj. Členským štátom poskytne pôžičky vo výške 150 miliárd eur na investície do obrany,“ informovala von der Leyeová. Podľa nej to umožní členským štátom lepšie spoločne investovať do bezpečnosti vrátane protileteckej a protiraketovej obrany, delostreleckých systémov, bezpilotných lietadiel, protidronových systémov či vojenskej mobility. „Samozrejme, s týmto vybavením môžu členské štáty masívne zvýšiť svoju podporu Ukrajine,“ pripomenula šéfka EK.
Čítajte viac Tri roky invázie: chcú si Ukrajinu rozdeliť Amerika a Rusko?
„Tretím bodom je využitie sily rozpočtu EÚ. Na záver: Európa je pripravená prevziať za seba zodpovednosť. ReArm Europe by mohol zmobilizovať takmer 800 miliárd eur pre bezpečnú a odolnú Európu. Budeme pokračovať v úzkej spolupráci s našimi partnermi v NATO. Toto je moment pre Európu a sme pripravení urobiť viac,“ vyhlásila von der Leyenová.
"Každá členská krajina EÚ má svoje priority, ale najdôležitejšie je, aby sme do obrany investovali viac. Peniaze sú dôležité. Bez nich je takmer nemožné pohnúť sa vpred. A je potrebné zdôrazniť, že za posledných 20 rokov sme boli ochotní míňať na obranu asi 1,5 percenta hrubého domáceho produktu. Ale ani v tom čase nebola väčšina výdavkov zameraná na nákup alebo modernizáciu. Napríklad v Česku sme v rokoch 2014 až 2016 dali menej ako 10 percent vojenského rozpočtu na vybavenie armády,“ povedal pre Pravdu vojenský analytik Jan Kofroň z Karlovej univerzity.
Rusko minulý rok podľa odhadov minulo na vojnu približne 6,7 percenta HDP. Kofroň pripomína, že Európu nezachráni jeden či dva roky zvýšených obranných výdavkov.
"To problém nevyrieši. Je to dlhodobá záležitosť. Takže naozaj musíme míňať ďalších povedzme 10 rokov. Potom budeme môcť opäť uvažovať o znížení vojenských výdavkov. Ale teraz je to tak, že musíme míňať, inak to nejde. Dôležité je to nielen z hľadiska nákupu techniky, ale aj preto, lebo to vytvára určitý typ stability pre obranný priemysel. Bez investícii nie je dôvod na to, aby niekto niečo vyrábal. Musíme naše vojenské firmy uistiť, že naša ochota míňať viac nebude obmedzená na jeden či dva roky, ale bude trvať aj desaťročie. Na úrovni Európskej únie by sme mali prehodnotiť niektoré rozpočtové pravidlá, aby sme uľahčili vojenské výdavky. Už sme rozhodli, že do deficitov nebudeme rátať investície do obrany, ktoré sú zamerané na vybavenie armád. Je to dobrý začiatok, ale mali by sme sa pozrieť aj na to, či by sa to nemalo týkať budovania infraštruktúry a vedy, výskumu a vývoja,“ vysvetlil Kofroň.