Lídri EÚ sa zhodli na posilnení európskej obrany a zároveň v nezáväznom uznesení sľúbili ďalšiu pomoc Ukrajine, ktorú Rusko pred tromi rokmi vojensky napadlo. Ruská invázia na Ukrajinu a neistá podpora Spojených štátov sú dôvodom európskych snáh viac investovať do obrany.
Čítajte viac Fico v Bruseli podporil európsku obranu aj Ukrajinu. Slovensku prešla zmienka o tranzite plynu. Pustí sa EÚ do zbrojných pretekov s Ruskom?
„Vidíme, že Európska únia teraz aktívne diskutuje o militarizácii EÚ a o rozvoji obranného segmentu. To je proces, ktorý pozorne sledujeme, pretože Európska únia stavia Rusko do pozície svojho hlavného protivníka,“ povedal Peskov. Poznamenal, že takýto postup môže viesť ku znepokojeniu Ruska, ktoré by kvôli tomu muselo prijať príslušné opatrenia na zabezpečenie vlastnej bezpečnosti.
Peskov postoj EÚ označil za konfrontačný, čo je podľa neho protichodné k snahám nájsť mierové riešenie vojny na Ukrajine.
Nedávne prehodnotenie politiky Spojených štátov voči Rusku a Ukrajine zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa viedlo podľa Reuters u európskych predstaviteľov k obavám, že sa Washington obracia k Európe chrbtom. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredajšom prejave k národu vyhlásil, že Rusko je hrozbou pre Európu aj pre Francúzsko a povedal, že začne debatu o rozšírení francúzskeho jadrového dáždnika na spojencov v Európe.
Hovorca Kremľa dnes podľa agentúry Interfax označil ako nevyhnutný dialóg medzi Ruskom a USA o kontrole zbrojenia a strategickej stabilite. Reagoval tak na štvrtkové vyhlásenie Trumpa, ktorý povedal, že „by bolo skvelé, keby sa všetci zbavili jadrových zbraní“. „Viem, že Rusko a my máme zďaleka najviac. Čína bude mať rovnaké množstvo v priebehu štyroch až piatich rokov. Bolo by skvelé, keby sme sa všetci mohli denuklearizovať, pretože sila atómových zbraní je šialená,“ povedal Trump podľa Reuters.
Peskov dnes tiež podľa ruskej štátnej agentúry TASS vyhlásil, že pri prejednávaní otázok kontroly zbrojenia by mali byť brané do úvahy európske jadrové arzenály. „Sme o tom stále presvedčení. Tým skôr, že naliehavosť zohľadnenia týchto arzenálov je teraz ešte vyššia ako predtým, s ohľadom na úplne nedávne vyhlásenia pána Macrona,“ dodal hovorca Kremľa.
USA a Rusko majú každé viac ako 5 000 jadrových hlavíc, Čína ich má zhruba 500, Francúzsko 290 a Británia 225, píše Reuters s odvolaním sa na Federáciu atómových vedcov (FAS).
Vo februári 2026 vyprší platnosť zmluvy Nový ŠTART, ktorú Rusko a USA podpísali v roku 2010 v Prahe, a ktorá obmedzuje jadrový arzenál oboch mocností. Okrem toho v roku 2023 ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon o pozastavení účasti Ruska na zmluve. Dohoda Nový ŠTART je pritom považovaná za posledný významný rusko-americký dohovor o kontrole jadrových zbraní.
Čítajte viac Putin varoval Macrona pred osudom Napoleona: Z Ukrajiny sa nestiahneme!
V reakcii na štvrtkový mimoriadny summit EÚ napísal ruský denník Izvestija, že 'členské štáty Európskej únie prijali ambiciózne plány na prezbrojenie, ktoré budú znamenať vyššie dane pre obyvateľov.
Lídrov únie podľa ruských novín čakajú značné problémy, keď budú zbrojné výdavky a tiež náklady na podporu Ukrajiny vysvetľovať ľuďom. Rusko vojensky napadlo Ukrajinu vo februári 2022. Agentúra TASS zase uviedla, že vrcholná schôdzka EÚ v Bruseli ukázala, že Európania chcú ďalej sponzorovať ukrajinskú armádu.
„Vyčlenili 800 miliárd eur na posilnenie obranných kapacít kontinentu, čo si vyžiada výrazné zvýšenie daní naprieč EÚ, ako pre noviny Izvestija potvrdili zdroje z Európskeho parlamentu,“ napísal ruský denník o plánoch EÚ. Zároveň poznamenal, že spomínaná suma navrhnutá Európskou komisiou štvornásobne prekračuje ročný rozpočet bloku.
Čítajte viac Rusi zasiahli hotel v meste Kryvyj Rih. Boli v ňom aj Američania
Odborníci podľa ruského denníka varujú, že predstavitelia členských štátov EÚ budú čeliť značným ťažkostiam, keď budú takéto výdavky obhajovať pred vlastnými občanmi. Odpovedať budú musieť ľuďom na to, prečo sa takéto sumy neinvestujú do sociálnej oblasti a na riešenie ekonomických problémov, ale radšej do vojensko-priemyselného komplexu a dodatočnej pomoci Ukrajine, napísal denník Izvestija.
Agentúra TASS uviedla, že Európania chcú naďalej zbrojením podporovať Ukrajinu, čo maďarský premiér Viktor Orbán kritizoval ako nezodpovedné. Orbán v Bruseli odmietol podporiť ďalšiu pomoc Ukrajine, preto ostatní predstavitelia štátov EÚ prijali nezáväzné vyhlásenie, v ktorom Kyjevu podporu sľubujú.
Čítajte viac 1108. deň: Turecko aj Ukrajina vyzývajú na prímerie vo vzduchu a na mori. Zelenskyj: Kyjev chce mier čo najskôr
TASS ďalej napísal, že Orbán tiež poukázal na obrovské náklady s prípadným začlenením Ukrajiny do Európskej únie a že Maďarsko preto usporiada plebiscit, či sú Maďari ochotní obetovať vlastné záujmy výmenou za ukrajinské členstvo. Orbán v rozhovore s maďarským štátnym rozhlasom povedal, že jeho vláda usporiada čoskoro národné konzultácie o budúcnosti Ukrajiny v EÚ.