Obrana a Ukrajina
„Vojna Ruska proti Ukrajine a jej dôsledky pre európsku a globálnu bezpečnosť v meniacom sa prostredí predstavujú pre Európsku úniu existenčnú výzvu,“ píše sa v záveroch vrcholnej schôdzky únie, ktorá sa konala vo štvrtok. Takéto znenie podporili aj slovenský premiér Robert Fico a jeho maďarský kolega Viktor Orbán.
Najmä v prípade Budapešti je to trochu prekvapujúce. Len nedávno Maďarsko ako jediná krajina EÚ vo Valnom zhromaždení OSN hlasovalo proti rezolúcii, ktorá odsúdila ruskú agresiu proti Ukrajine. A faktom je, že kým závery k obranným iniciatívam Orbán na summite podporil, k vyhláseniu o pokračujúcej pomoci pre Kyjev sa na rozdiel od Fica nepridal.
„Dosiahnutie mieru prostredníctvom sily si vyžaduje, aby bola Ukrajina v najsilnejšej možnej pozícii, pričom robustné vojenské a obranné kapacity Ukrajiny sú toho neoddeliteľnou súčasťou. Toto platí pred, počas a po rokovaniach o ukončení vojny,“ uvádza sa vo vyhlásení, s ktorým nemalo problém 26 krajín, teda všetci členovia EÚ okrem Maďarska.
Fico pred summitom viac ráz zopakoval, že odmieta princíp, že mier sa dá dosiahnuť prostredníctvom sily, to znamená ďalšou vojenskou, politickou a finančnou podporou pre Kyjev. Na druhej strane sa do vyhlásenia dostala zmienka o tranzite plynu z Ruska cez Ukrajinu. Slovenský premiér v Bruseli nemal tlačovú konferenciu, tú usporiadal až po návrate na Slovensko, ale na sociálnej sieti Facebook uviedol, že tým členské krajiny EÚ uznali, že prerušenie dodávok je problém. Vo vyhlásení sa v predposlednom, 12. bode píše, že Európska rada vyzýva eurokomisiu, Slovensko a Ukrajinu, aby zintenzívnili úsilie o nájdenie realizovateľných riešení otázky tranzitu plynu a pri tom zohľadnili obavy, ktoré vyjadrilo Slovensko.
Orbán zostal v Bruseli bokom a vývoj ukazuje, že drvivá väčšina členských štátov je v tejto chvíli ochotná pohnúť sa v oblasti obrany a podpory Ukrajine vpred bez ohľadu na zopár váhavcov a kritikov. Zároveň sa EÚ usiluje rozšíriť bezpečnostnú spoluprácu s ďalšími krajinami. O záveroch summitu dnes lídri únie informovali vrcholných predstaviteľov Británie, Kanady, Nórska, Islandu a Turecka.
Čítajte viac Fico v Bruseli podporil európsku obranu aj Ukrajinu. Slovensku prešla zmienka o tranzite plynu. Pustí sa EÚ do zbrojných pretekov s Ruskom?
Je to dané pokračujúcou ruskou agresiou proti Ukrajine a neistotou vyplývajúcou z krokov amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ten sa v podstate priamo postavil na stranu Moskvy, keď stopol pre Kyjev vojenské dodávky a Američania už nedávajú Ukrajincom ani spravodajské informácie.
Prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok navštívi Saudskú Arábiu. Tu by potom mali Ukrajinci rokovať s predstaviteľmi USA o mierovom procese.
„Akékoľvek prímerie alebo zastavenie boja musí byť súčasť procesu vedúceho ku komplexnej mierovej dohode. Akúkoľvek takúto dohodu musia sprevádzať silné a dôveryhodné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, ktoré prispejú k odstrašeniu budúcej ruskej agresie. Mier musí rešpektovať nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny,“ zdôraznilo dvadsaťšesť členských krajín.
Čítajte viac Analytik: USA sa skôr pustia do boja s Čínou o Taiwan ako s Ruskom o Estónsko
Ak chceš mier…
Európania sa začínajú riadiť pravidlom – ak chceš mier, pripravuj sa na vojnu. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová ešte pred summitom uviedla, že EÚ je schopná využiť na podporu bezpečnosti až 800 miliárd eur.
Lídri únie uviedli, že vítajú možnosť, že by mohli porušiť niektoré existujúce fiškálne pravidlá, keď budú investovať do obrany. Vyzvali eurokomisiu, aby preskúmala opatrenia, ktoré zohľadnia stanoviská summitu a zároveň zabezpečia udržateľnosť dlhov. EK má tiež navrhnúť ďalšie zdroje financovania obrany na úrovni EÚ a predstavitelia členských krajín zobrali na vedomie návrh eurokomisie na vytvorenie nového nástroja na poskytovanie pôžičiek štátom s podporou rozpočtu EÚ vo výške až 150 miliárd eur.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
„Čo sa týka vojny, Európa ju mala vidieť už dávno. Mala svoj liberálny moment, ale to nebol okamih, trval 30 rokov. No Európa sa mala poučiť z ruskej anexie ukrajinského Krymu, ktorej sme boli svedkami pred viac ako desiatimi rokmi. Mala posilniť svoju bezpečnosť a podľa toho na to pripraviť svoje obyvateľstvo,“ reagoval pre Pravdu Dimitris Tsarouhas, ktorý vyučuje bezpečnostné štúdie na Georgetownskej univerzite. „Nie som si vôbec istý, či väčšina Európanov je dnes ochotná vymeniť viac zbraní za menej masla. Je to zásadná výzva, pretože prišla v čase, keď Washington tlačí na Európu na všetkých frontoch, obchodných, politických a vojenských. Zároveň sa Kyjev ocitol pod obrovským tlakom, aby súhlasil s nejakým druhom prímeria, ktoré umožní Trumpovej vláde tvrdiť, že boje sa skončili. EÚ v reakcii na to teraz zvažuje nové formy koordinácie a spolupráce, ale to si bude vyžadovať bolestivé kompromisy,“ uviedol Tsarouhas, ktorý pôsobí aj ako riaditeľ výskumu v Centre pre Európsku úniu a transatlantické štúdie na Virginia Tech univerzite.