Nástup lojalistov?
„To, že máme apolitické ozbrojené sily, bola vždy jedna z veľmi silných stránok Ameriky. Armáda Spojených štátov je absolútne lojálna ústave našej krajiny. Takto u nás fungujú civilno-vojenské vzťahy od Georgea Washingtona. Teda okrem štyroch rokov v 19. storočí, keď sme pre otroctvo mali občiansku vojnu. Doteraz bolo nemysliteľné, aby sme mali politické ozbrojené sily, ale Trump sa to snaží zmeniť a usiluje sa o vytvorenie vlastnej prétoriánskej gardy,“ povedal pre Pravdu Nichols. Expert na medzinárodné vzťahy bol v minulosti členom Republikánskej strany, ale opustil ju, keďže po roku 2016 nad ňou moc prebral Trump.
Prétoriáni fungovali už za čias republiky v starovekom Ríme, ale známi sú najmä ako osobná garda cisárov. Prečo sa teraz spomínajú v súvislosti s demokratickými Spojenými štátmi?
Populistický miliardár Trump zasiahol do fungovania amerických ozbrojených síl spôsobom, ktorý príliš nemá obdobu v moderných dejinách. Mesiac po tom, čo republikán po druhý raz nastúpil do Bieleho domu, odvolal šéfa Zboru náčelníkov štábov C. Q. Browna. Generál letectva skončil ešte 21. februára. Spolu s ním minister obrany Pete Hegseth vyhodil z funkcie veliteľku námorníctva admirálku Lisu Franchettiovú, zástupcu veliteľa letectva Jamesa Slifea a najvyššie postavených právnikov (generálnych advokátov) pozemných, vzdušných a námorných síl.
Keďže 21. február bol piatok, dramatické zmeny označili komentátori za piatkový masaker. „Je to čistka. Trump chce dôstojníkov v ozbrojených silách nahradiť lojalistami,“ reagoval Nichols, ktorý v súčasnosti pôsobí ako komentátor magazínu Atlantic.
Podľa odborníka sa dá povedať, že prezident si vzal poučenie z toho, čo sa mu stalo v rokoch 2017 až 2021, keď po prvý raz vládol z Oválnej pracovne.
„Trump chce, aby mal skupinu vojenských dôstojníkov v dôležitých funkciách, ktorí nebudú verní americkej ústave, ale jemu a nikomu inému. Poučil sa z prvého volebného obdobia, keď povedal vojakom, aby išli a strieľali na demonštrantov. Ale stále tam boli generáli a predstavitelia ministerstva obrany, ktorí mu oponovali, že je to zlý nápad. Teraz Trump chce okolo seba ľudí, ktorí mu povedia áno bez ohľadu na to, čo povie. A to je podľa mňa naozaj nebezpečné,“ zdôraznil Nichols.

V lete roku 2020 zachvátili USA protesty, keď v Minneapolise policajt zavraždil Afroameričana Georgea Floyda. Vtedajší minister obrany Mark Esper neskôr povedal, že Trump sa pýtal generála Marka Milleyho, ktorý v tom čase šéfoval Zboru náčelníkov štábov, či by sa nedalo na demonštrantov strieľať.
„Bol to návrh a formálna otázka. V rozhovore sme dospeli k bodu, keď sa Trump priamo pozrel na Milleyho a spýtal sa: Nemôžete ich jednoducho zastreliť, len ich streliť do nôh alebo niečo? A v tej chvíli sme boli všetci zaskočení, pretože tento problém veľmi ťažko visel vo vzduchu,“ povedal Esper roku 2022 pre National Public Radio.
Mimochodom, Milleyho do funkcie hlavného veliteľa amerických ozbrojených síl dosadil roku 2019 Trump. Armáda na demonštrantov roku 2020 nestrieľala. Milley po odchode z ozbrojených síl Trumpa označil za fašistu do špiku kostí.

Naozaj však chce Trump generálov, ktorí splnia akýkoľvek rozkaz, hoci by šlo o streľbu do protestujúcich Američanov?
„Nezabudnite na to, čo je najdôležitejšia časť celej čistky v ozbrojených silách. Trump vyhodil hlavných právnikov z jednotlivých armádnych zložiek. Môže nastať situácia, že vojakom velenie niečo prikáže a nebude nikto, kto by poukázal na to, že to môže byť problematický rozkaz. Naopak, budú tam ľudia, ktorí budú tvrdiť, že právne je všetko v poriadku,“ vysvetlil Nichols.
„Som si istý, že Trump sa pokúsi vydať rozkazy, ktoré budú z legálneho hľadiska minimálne diskutabilné. Môže sa stať, že sa v ozbrojených silách nájdu ľudia, ktorí ich odmietnu vykonať. Faktom však je, že fungovanie americkej armády nie je navrhnuté tak, aby zastavila prezidenta. Ozbrojené sily máme na to, aby šéfa Bieleho domu podporovali. Hoci Trump vymieňa dôstojníkov, je to legálny postup. Potvrdzuje ich Senát a do svojej funkcií nastúpia v súlade s ústavou. Takže momentálne sa ešte ani nedá niečomu postaviť na odpor. Skutočná skúška príde, ak sa v reťazi velenia vyskytne očividne nezákonný rozkaz, ktorý však nejaký Trumpov lojalista označí za legálny. Vtedy nastane chvíľa veľkého napätia. Ale ešte tam nie sme,“ dodal Nichols.
Vážna strata
Dôkaz, že Trump chce okolo seba úplných lojalistov, ponúka kariéra odvolaného generála Browna. Bol to práve republikánsky prezident, ktorý z neho roku 2020 urobil veliteľa leteckých síl. Ako šéf Zboru náčelníkov štábov však už Trumpovi Brown dobrý nebol.
Prečo? Rolu určite zohralo to, že Browna do funkcie vymenoval predchádzajúci demokratický prezident Joe Biden. No asi aj to, že generál je černoch, a u Franchettiovej zase to, že je to žena. Trumpovská krajná pravica totiž vedie priam križiacke ťaženie proti programom diverzity. Podľa kritikov Bieleho domu je to však v prvom rade zámienka, ako sa zbaviť ľudí, ktorí súčasným vládcom Ameriky nevyhovujú, a zároveň je to často prejav rasizmu a mizogýnie.
„Poznám Lisu Franchettiovú dobre a je všetko iné, len nie niekto, kto sa dostal do funkcie cez program diverzity, rovnosti a inklúzie. V boji velila torpédoborcu, eskadre vojnových lodí a dvom útočným skupinám. Bola tiež veliteľkou Šiestej flotily v Stredozemnom mori. Je skúsená bojovníčka a skvelá strategička – jej odchod za takýchto okolností je pre námorníctvo vážna strata,“ napísal v komentári pre agentúru Bloomberg admirál vo výslužbe John Stavridis, ktorý velil silám NATO v Európe. Novým veliteľom Zboru náčelníkov štábov by sa mal stať generál Dan Caine. Ten už je vo výslužbe a nespĺňa ani iné podmienky na funkciu, ale Trump mal právomoc ho nominovať. Cainea však ešte musí schváliť Senát.
„Caine je inteligentný a charizmatický bývalý stíhací pilot. Bude mať však pred sebou veľmi ťažkú líderskú výzvu vzhľadom na okolnosti týkajúce sa jeho výberu a ľudské reakcie, ktoré môžeme očakávať od generálov a admirálov, ktorých preskočil,“ uviedol Stavridis.