1111. deň: Syrskyj odmietol obkľúčenie Ukrajincov v Kursku: Musíme však ustupovať. Armáda posiela posily

Čítajte viac 1110. deň: Rusi blokujú zásobovacie línie Ukrajincov v Kurskej oblasti

23:27 Ukrajinské hlavné mesto Kyjev čelí ruskému dronovému útoku, pracuje protivzdušná obrana, uviedli ukrajinské úrady a armáda. Bezpilotné lietadlá smerujú tiež na juhoukrajinský prístav Odesa.

„Viac ako desať skupín útočných dronov smeruje cez Černihivskú oblasť na Boryspilský okres v Kyjevskej oblasti, Kyjev, Boryspil, Vasylkiv,“ uviedlo na Telegrame ukrajinské letectvo. Iná skupina ruských bezpilotných prostriedkov podľa neho letí z priestoru Čierneho mora na Odesu. Podľa kyjevskej vojenskej správy pracuje protivzdušná obrana s cieľom eliminovať hrozbu na nebi nad metropolou.

22:12 Traja ľudia zahynuli a deväť ďalších utrpelo zranenia pri ukrajinskom útoku na nákupné stredisko v obci Belaja, uviedol dnes gubernátor západoruskej Kurskej oblasti Alexander Chinštejn na telegrame. Medzi zranenými sú podľa neho mladiství vo veku trinásť až štrnásť rokov. Kyjev sa k vyhláseniu ruského činiteľa nevyjadril.

Rusko vojensky napadlo Ukrajinu pred viac ako tromi rokmi. Vlani v lete Ukrajinci v rámci bojov podnikli prekvapivú ofenzívu do prihraničnej ruskej Kurskej oblasti a časť majú stále pod kontrolou. Rusi tam ale podľa médií v posledných dňoch postupujú. Mapy z otvorených zdrojov ukazujú, že tam ruská armáda preráža frontovú líniu, napísala agentúra Reuters.

Ruské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo dobytie troch ďalších obcí v tomto regióne, zatiaľ čo podľa expertov a blogerov ukrajinskej sily v Kurskej oblasti čelí hrozbe obkľúčenia a problémom so zásobovaním, uviedol predtým Reuters.

Hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže Andrij Demčenko dnes povedal, že sa Rusi snažia uchytiť v susednej ukrajinskej Sumskej oblasti, aby prerušili zásobovacie trasy ukrajinských vojakov bojujúcich v Kurskej oblasti. Hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj neskôr uviedol, že situáciu na hraniciach majú ukrajinské jednotky pod kontrolou a že na mieste rozhodol o ich posilnení. Dodal, že Ukrajincom v Kurskej oblasti nehrozí obkľúčenie, zároveň podľa neho ukrajinskí vojaci „prijímajú včasné opatrenia k manévrom na výhodnejšie obranné línie“.

21:02 Ukrajinská delegácia, ktorá sa má v utorok stretnúť v Saudskej Arábii s americkými zástupcami a rokovať o možnostiach ukončenia vojny s Ruskom, navrhne prímerie vo vzduchu a na mori. Napísali to dnes agentúry AFP a AP s odvolaním sa na nemenovaných ukrajinských predstaviteľov. Ukrajinská delegácia priletela podľa serveru Ukrajinska pravda do saudskej Džiddy s prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorého dnes čakalo rokovanie s korunným princom Muhammadom bin Salmánom. Výstupy z tohto stretnutia zatiaľ nie sú k dispozícii.

„Máme návrh na prímerie na oblohe a na prímerie na mori,“ povedal AFP nemenovaný ukrajinský činiteľ. „Sú to možnosti prímeria, ktoré možno ľahko zaviesť a monitorovať. Je možné s nimi začať,“ dodal.

S podobnou informáciou prišla tiež AP, ktorá spomína aj ďalší možný ukrajinský návrh v podobe prepustenia vojnových zajatcov. Zelenskyj takéto čiastočné prímerie a prepustenie zajatcov navrhol už v uplynulých dňoch. Utorkových rokovaní s Američanmi sa ale ukrajinský prezident nezúčastní.

Ukrajinskú delegáciu povedie podľa médií šéf kancelárie prezidenta Andrij Jermak a jej členmi budú minister obrany Rustom Umerov, šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha a Jermakov zástupca Pavlo Palisa. Americkú stranu majú podľa dostupných informácií zastupovať minister zahraničia Marco Rubio, bezpečnostný poradca prezidenta USA Michael Waltz a zrejme tiež splnomocnenec šéfa Bieleho domu pre Blízky východ Steve Witkoff.

Rubio, ktorý už tiež do Saudskej Arábie pricestoval, podľa AFP myšlienku prímeria vo vzduchu a na mori opatrne privítal. „Nehovorím, že to samo o sebe stačí, ale je to druh ústupku, ktorý potrebujete vidieť, aby ste konflikt ukončili,“ povedal reportérom šéf americkej diplomacie. „Nedosiahnete prímerie a koniec tejto vojny, ak obe strany neurobia ústupky,“ dodal.

Moskva myšlienku dočasného prímeria odmieta s tvrdením, že ide o snahu získať pre Kyjev čas a zabrániť ukrajinskému vojenskému kolapsu, napísala dnes agentúra Reuters. Zelenskyj pred svojím odletom do Džiddy uviedol, že Ukrajina chce mier a jediným dôvodom, prečo boje pokračujú, je Rusko. „Ukrajina sa usiluje o mier od prvej sekundy vojny. Vždy sme hovorili, že jediný dôvod, prečo vojna pokračuje, je Rusko,“ napísal na sociálnych médiách.

17:44 Ukrajina posiela dodatočné jednotky na posilnenie svojej cezhraničnej operácie v ruskej Kurskej oblasti. Vojská Moskvy tam zaznamenali v uplynulom období postup a opätovne získali viaceré obce. V pondelok o tom rozhodol vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj, informuje o tom TASR podľa agentúry AFP.

„Prijal som rozhodnutie posilniť naše zoskupenie potrebnými silami vrátane prostriedkov elektronického boja a bezpilotných zložiek,“ napísal Syrskyj na sociálnej sieti.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho silám sa podarilo dobyť tri obce v Kurskej oblasti a zároveň odraziť ukrajinské protiútoky.

Ukrajinské médiá v nedeľu informovali, že ukrajinské jednotky v Kurskej oblasti narážajú na problémy so zásobovaním, pretože Rusi postúpili v susednej ukrajinskej Sumskej oblasti a zablokovali zásobovacie línie. Situáciu na tejto časti frontu to výrazne zhoršilo.

Podľa nezávislých ukrajinských expertov, na ktorých sa odvoláva agentúra DPA, kontrolujú jednotky Kyjeva 300 štvorcových kilometrov v Kurskej oblasti. Po prekvapivej ofenzíve v auguste minulého roka ovládali viac ako štvornásobné územie.

Syrskyj v pondelok uviedol, že situácia na tomto úseku frontu je „pod kontrolou ukrajinských obranných síl,“ a podľa vrchného veliteľa im nehrozí obkľúčenie. Pripustil však, že vojaci musia pod rastúcim ruským tlakom ustupovať na pozície, ktoré je ľahšie udržať.

17:28 Spojené štáty chcú pochopiť postoje Ukrajiny a zistiť, aké ústupky je Kyjev na ceste k diplomatickému ukončeniu vojny s Ruskom pripravený urobiť. Dnes to podľa agentúry Reuters vyhlásil americký minister zahraničia Marco Rubio o utorkovom rokovaní s ukrajinskou delegáciou v Saudskej Arábii. Poznamenal, že výsledok schôdzky môže výrazne ovplyvniť rozhodnutie USA znovu poskytnúť Ukrajine pomoc. Washington krátko po nedávnej roztržke medzi prezidentmi USA a Ukrajiny Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenským pozastavil zbrojnú podporu Ukrajine, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii.

Rubio dúfa, že utorkové rokovanie pôjde dobre. Očakáva od neho okrem iného to, že bude jasne viditeľná ukrajinská pripravenosť na ťažké kroky. V určitý čas potom podľa šéfa americkej diplomacie bude nasledovať snaha o zapojenie Ruska a zistenie toho, ako veľmi sú pozície oboch strán od seba vzdialené.

Jednou z tém bude aj dohoda, ktorá Američanom zaistí podiel na ukrajinskom nerastnom bohatstve. Tú mal pôvodne Zelenskyj podpísať na konci februára v Bielom dome, stretnutie s Trumpom ale prerástlo do slovného konfliktu. Rubio dnes uviedol, že pred uzavretím dohody zostáva dokončiť viacero určitých detailov. Podrobnosti nespresnil.

Ukrajinsko-amerického rokovania o ukončení vojny na Ukrajine sa zúčastní Rubio, v ukrajinskej delegácii budú podľa Kyjeva minister zahraničia Andrij Sybiha, šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak či minister obrany Rustom Umerov.

14:55 Britský premiér Keir Starmer bude v sobotu hostiť virtuálne rozhovory medzi lídrami krajín, ktoré sú ochotné podporiť prímerie na Ukrajine. Oznámila to v pondelok jeho kancelária.

„Môžete očakávať, že premiér zorganizuje druhé stretnutie lídrov koalície ochotných, ktoré nadviaže na jeho summit v Lancaster House,“ uviedol hovorca Starmera. Takzvanú „koalíciu ochotných“ tvorí približne 20 krajín.

Stamer 2. marca hostil v londýnskej usadlosti Lancaster House neďaleko Buckinghamského paláca summit 19 vysokých predstaviteľov z Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska, Turecka, Dánska, Fínska, Poľska, Česka, Rumunska alebo Kanady, ako aj NATO a EÚ. Prítomný bol aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Britský premiér po summite potvrdil plán zorganizovať „koalíciu ochotných“, ktorá by dohliadala na plnenie akejkoľvek mierovej dohody na Ukrajine; vedúcu úlohu v nej by zohrávala Británia.

Dva dni pred stretnutím v Londýne mal Zelenský ostrú výmenu názorov s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Oválnej pracovni. Trump v posledných dňoch zvýšil tlak na Kyjev, aby začal mierové rokovania s Ruskom. USA preto pozastavili zdieľanie spravodajských informácií s Ukrajinou aj vojenskú pomoc Ukrajine.

Tento týždeň budú o mieri na Ukrajine rokovať aj ukrajinskí a americkí predstavitelia na stretnutí v Saudskej Arábii. Trump povedal, že od rokovaní v Džidde očakáva dobré výsledky.

O podpore Ukrajiny a európskej obrane minulý týždeň rokovali aj lídri EÚ v Bruseli. Ešte vo februári usporiadal dva mimoriadne summity o Ukrajine aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. (afp, tasr, news.sky.com)

14:27 Predseda poľského Sejmu Szymon Holownia v pondelok vyhlásil, že Elon Musk by sa mal ospravedlniť ministrovi zahraničných vecí Radoslawovi Sikorskému za jeho výroky na sociálnej sieti X, informuje portál TVN 24.

Musk vo svojom príspevku na sieti X v nedeľu uviedol, že jeho systém Starlink je chrbtovou kosťou ukrajinskej armády a keby ho vypol, celá jej frontová línia by skolabovala.

Na tento príspevok reagoval na sieti X poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski, ktorý uviedol, že poľské ministerstvo pre digitalizáciu platí za Starlink pre Ukrajinu okolo 50 miliónov dolárov ročne.

„Ak ponecháme bokom etiku toho, že sa niekto vyhráža obeti agresie – ak sa ukáže, že SpaceX je nespoľahlivý poskytovateľ, budeme nútení hľadať iných dodávateľov,“ konštatoval Sikorski. Musk následne nazval Sikorského „mužíčkom“, ktorý by mal byť ticho.

„Nikto nemá právo hovoriť poľskému ministrovi, aby bol ticho, ani že je nejaký mužíček. To je jednoducho poburujúce,“ vyhlásil Holownia.

Predseda parlamentu zdôraznil, že Poľsko je hrdým a zodpovedným štátom, ktorý si zaslúži rešpekt. „Poľsko je hrdý štát a nedovolí nikomu, bez ohľadu na to, koľko miliárd má na účte, aby ponižoval našu krajinu, našu vládu alebo sa správal k zástupcovi Poľskej republiky ako k nejakému chudákovi,“ uviedol predseda Sejmu.

Holownia dodal, že vzťahy medzi Poľskom a USA musia byť založené na faktoch a vzájomnej úcte. „Minister Sikorski nepovedal nič, čo by nebola pravda. Povedal to čestne a rozumne,“ uzavrel. (tasr)

14:25 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok chválil administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa za nedávne výroky na adresu Ukrajiny. Vo všeobecnosti sa dajú považovať za povzbudivé, povedal v rozhovore pre magazín Nové regióny Ruska, ktorý citovala agentúra TASS.

Trump v uplynulých dňoch zvýšil tlak na Kyjev, aby začal mierové rokovania s Ruskom. Riaditeľ Ústrednej spravodajskej (CIA) John Ratcliffe minulý týždeň v stredu potvrdil, že USA pozastavili výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou. Predchádzala tomu roztržka medzi Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Bielom dome, po ktorej Trump dočasne zastavil poskytovanie americkej vojenskej pomoci Ukrajine.

„Zatiaľ je priskoro robiť ďalekosiahle závery, ale to, čo sme zatiaľ počuli od predstaviteľov Trumpovej administratívy, je celkovo povzbudivé. Samotný americký prezident priznal, že rozširovanie NATO a pokusy vtiahnuť doň Ukrajinu boli jednou z hlavných príčin konfliktu,“ povedal Lavrov s odkazom na vojnu na Ukrajine, ktorú pred viac než tromi rokmi napadlo Rusko.

Ruský minister takisto ocenil svojho amerického náprotivka Marca Rubia za to, že hovorí o multipolarite moderného sveta a potrebe rešpektovať záujmy všetkých štátov. Lavrov v rozhovore spomenul aj hlasovanie vo Valnom zhromaždení OSN, kde sa USA a Rusko prvýkrát za tri roky postavili na jednu stranu a hlasovali proti rezolúcii vyzývajúcej na okamžité stiahnutie ruských síl z Ukrajiny a potvrdzujúcej jej územnú celistvosť. Túto rezolúciu presadzovali európske štáty a Kyjev.

„To všetko sú kroky správnym smerom. Vážime si ich, ale opakujem: na tomto základe je predčasné robiť nejaké hlboké závery. Vo všeobecnosti sme ani nezačali s prácou na prekonaní nahromadených problémov a rozporov v našich vzťahoch s Američanmi,“ poznamenal Lavrov.

Moskva a Washington podľa TASS zintenzívnili svoju komunikáciu po telefonáte ruského prezidenta Vladimira Putina s Trumpom z 12. februára. Odvtedy sa uskutočnili najmenej dve kolá rokovaní medzi americkou a ruskou delegáciou, raz v Saudskej Arábii a potom v Turecku.

Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová v pondelok uviedla, že na tento týždeň nie je v pláne žiadne ďalšie rokovanie zástupcov USA a Ruska v Saudskej Arábii, kde sa koná schôdzka medzi Američanmi a Ukrajincami. (tass, tasr)

13:40 Rusko pohrozilo austrálskej vláde, že vyslanie jej mierových jednotiek na Ukrajinu sa nezaobíde bez „vážnych následkov“, píše server The Guardian. Austrália totiž zvažuje, že by sa jej vojaci podieľali na takzvanej koalícii ochotných, ktorá by na Ukrajine viedla mierovú vojenskú misiu kontrolujúcu pokoj zbraní.

„Rusko už niekoľkokrát jasne uviedlo, že akákoľvek zahraničná vojenská prítomnosť na Ukrajine je absolútne neakceptovateľná. Myšlienka nasadenia západných vojenských kontingentov na Ukrajine pod maskou udržiavania mieru má preto za cieľ iba podkopať mierové úsilie. Canberra zostáva pevne na strane vojny spoločne s tým budivým posunom smerom k mierovým rokovaniam,“ uviedla vo svojom vyhlásení ruská ambasáda v Austrálii. Dodala, že nejde o vyhrážku, ale o „varovanie“.

Austrálsky premiér Anthony Albanesa už skôr opakovane vyjadril Ukrajine podporu. „Chceme mier na Ukrajine, ale chceme tiež zabezpečiť, aby Rusko za svoje nezákonné a nemorálne správanie nedostalo odmeny a aby Vladimir Putin a jeho imperialistické zámery nezískali väčšiu podporu,“ povedal Albanese. Jeho vláda ale zatiaľ nedostala žiadnu oficiálnu žiadosť podieľať sa na udržiavaní mieru na Ukrajine. „Nikto nás o nič nepožiadal. Prejednávame zatiaľ iba návrhy. Ak túto žiadosť dostaneme, budeme o tom uvažovať,“ dodal Albanese.

Austrálsky minister obrany Pat Conroy však podľa The Guardianu uviedol, že Austrália nepočíta s „takým záväzkom“.

Čítajte viac Dohoda o mieri na Ukrajine? Bez európskych vojakov takmer nemožná. Ako by mohlo vyzerať ich nasadenie

Koalíciu ochotných navrhol na začiatku tohto mesiaca britský premiér Keir Starmer pre prípad, že by sa podarilo vyjednať prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou. Plán počíta s rozmiestnením 30 000 mierových jednotiek z celej Európy na Ukrajine, ktoré by slúžili ako odstrašujúci prostriedok proti budúcim ruským útokom alebo znovuvyzbrojeniu.

Od februára 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu, darovala Austrália Kyjevu vyše 1,5 miliardy austrálskych dolárov (21,8 miliardy Sk).

13:26 Ukrajinskí predstavitelia prídu na utorňajšie rokovania so zástupcami Spojených štátov v Saudskej Arábii s návrhom prímeria vo vzduchu a na mori. Pre agentúru AFP to v pondelok uviedol nemenovaný ukrajinský zdroj.

Podľa očakávaní sa budú americko-ukrajinské rokovania v meste Džidda sústrediť na bilaterálnu dohodu o ukrajinských nerastných surovinách a možnosti ukončenia vojny na Ukrajine, ktorá sa už viac než tri roky bráni invázii Ruska.

Pôjde o prvé oficiálne stretnutie od nedávnej hádky amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho ukrajinského náprotivka Volodymyra Zelenského v Oválnej pracovni Bieleho domu. USA odvtedy dočasne pozastavili poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine aj výmenu spravodajských informácií s Kyjevom.

Americkí predstavitelia podľa agentúry Reuters uviedli, že plánujú využiť rokovania s Ukrajincami čiastočne na zistenie, či je Ukrajina ochotná urobiť materiálne ústupky Rusku s cieľom konflikt ukončiť.

Naopak, Zelenskyj minulý týždeň nastolil otázku, či je práve Moskva ochotná od vojny upustiť a vyhlásil, že to môže dokázať dvoma spôsobmi – zastavením útokov na energetickú a civilnú infraštruktúru a zastavením vojenských operácií v Čiernom mori. V pondelok zopakoval, že Ukrajina chce mier a že jediným dôvodom, prečo sa vojna predlžuje, je Rusko.

Čítajte viac Putin je pripravený na prímerie, má však niekoľko podmienok, píše Bloomberg

„Máme návrh na prímerie vo vzduchu a na mori, pretože tieto možnosti prímeria sa dajú ľahko zaviesť a monitorovať a je možné s nimi začať,“ uviedol pre AFP nemenovaný ukrajinský predstaviteľ.

V Saudskej Arábii budú ukrajinskú stranu zastupovať ministri zahraničných vecí a obrany, Andrij Sybiha a Rustem Umerov aj vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. Delegáciu Spojených štátov by mal zastupovať šéf diplomacie Marco Rubio, Trumpov osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff a poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz.

12:41 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok pred rokovaniami ukrajinských a amerických predstaviteľov v Saudskej Arábii uviedol, že Ukrajina chce mier a jediným dôvodom, prečo sa vojna predlžuje, je Rusko.

„Ukrajina sa usiluje o mier od prvej sekundy vojny a vždy sme hovorili, že jediným dôvodom, prečo vojna pokračuje, je Rusko,“ vyhlásil na sociálnych sieťach Zelenskyj, ktorý by mal do Saudskej Arábie pricestovať už v pondelok.

Ukrajinský prezident minulý týždeň povedal, že sa stretne s tamojším korunným princom Muhammadom bin Salmánom. Jeho tím bude následne rokovať s americkými predstaviteľmi o mieri na Ukrajine.

V americkej delegácii budú okrem iných minister zahraničných vecí Marco Rubio, poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a osobitný splnomocnenec pre Blízky východ Steve Witkoff. Delegáciu Ukrajiny povedie vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

Americký prezident Donald Trump v nedeľu uviedol, že od nadchádzajúcich rozhovorov očakáva dobré výsledky. Trump v posledných dňoch zvýšil tlak na Kyjev, aby začal mierové rokovania s Ruskom. USA tiež pozastavili zdieľanie spravodajských informácií s Ukrajinou. Tomuto kroku predchádzala roztržka medzi Zelenským a Trumpom v Bielom dome, po ktorej Trump dočasne zastavil americkú vojenskú pomoc Ukrajine.

Ukrajinskí a americkí predstavitelia sa v utorok v saudskoarabskej Džidde stretnú prvýkrát od spomínanej roztržky.

Americkí predstavitelia absolvujú už druhé rokovania v Saudskej Arábii v tomto roku. Tie prvé sa uskutočnili vo februári, pričom prítomní na stretnutí boli predstavitelia Ruskej federácie, ktorí s americkou stranou diskutovali aj o mieri na Ukrajine, a to bez účasti Kyjeva. Zelenskyj vtedy tieto rozhovory odsúdil a označil ich za rozhovory o Ukrajine bez ukrajinskej účasti. V tom čase zároveň v reakcii na rusko-americké rokovania oznámil odloženie svojej plánovanej cesty do Saudskej Arábie.

Kremeľ, ktorý ocenil postoj Spojených štátov po nezhodách Trumpa so Zelenským, v pondelok uviedol, že od nadchádzajúcich rozhovorov neočakáva konkrétne výsledky. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že USA pravdepodobne očakávajú, že ukrajinská strana povie, že je pripravená na mier. „To je vlastne to, na čo pravdepodobne všetci čakajú,“ uviedol Peskov.

Kyjev nalieha na trvalý a spravodlivý mier a žiada bezpečnostné záruky, ktoré by Rusko odradili od ďalšieho útoku na susednú Ukrajinu. (afp, tasr)

12:10 Bratranec amerického viceprezidenta J. D. Vance bojoval dva a pol roka v radoch ukrajinskej armády proti Rusom, než sa v januári vrátil do vlasti. Štyridsaťsedemročný Nate si ako zaprisahaný republikán zúfa nad americkým obratom v postoji voči vojne na Ukrajine. Tá sa už dlhšie ako tri roky bráni ruskej agresii, a to donedávna aj s významnou americkou pomocou.

„Donald Trump a môj bratranec si zjavne myslia, že môžu uchlácholiť (ruského prezidenta) Vladimira Putina. Mýlia sa. Rusi nám nezabudnú našu podporu Ukrajine. Sme pre Putina užitoční idioti,“ vyhlásil v rozsiahlom interview francúzskemu denníku Le Figaro.

Čítajte viac Bratranec Vancea bojoval na Ukrajine, okúsil prvú líniu. Po hádke amerického viceprezidenta so Zelenským zúril

11:16 Poľská vláda plánuje hromadné vojenské školenia, obnovu i výstavbu nových krytov civilnej ochrany a vydanie krízového manuálu pre obyvateľov, ktorý bude distribuovaný do každej domácnosti. Informuje o tom denník Rzeczpospolita.

Príručka, ktorú pripravili ministerstvá vnútra a obrany, bude doručená do každej poľskej domácnosti do konca roka. „Zanalyzovali sme príručky z 23 krajín,“ hovorí o dokumente Robert Klonowski z ministerstva vnútra a dodáva že 70 percent informácií v nich bolo rovnakých, čo podľa neho ukazuje univerzálnosť bezpečnostných potrieb.

Poľsko zároveň buduje nový systém varovania založený na mobilných upozorneniach v kombinácii so sirénami. Systém, pri ktorom sa inšpirovali na Ukrajine, má fungovať pri vojenskom ohrození aj živelných pohromách a bude spustený do konca roka. Poľsko na neho využije takmer 42 miliónov eur z Plánu obnovy.

Celkovo na rozvoj civilnej ochrany plánuje vláda v tomto roku vynaložiť takmer dva a pol miliardy eur. Súčasťou výdavkov bude revízia a modernizácia krytov, ako aj budovanie nových. Databáza, ktorú Poľsko aktualizovalo po ruskej invázii na Ukrajinu, v súčasnosti obsahuje 213-tisíc miest dočasného úkrytu a 2-tisíc krytov. Okrem krytov sa má obnoviť aj strategická cestná infraštruktúra na zlepšenie vojenskej mobility.

Okrem týchto výdavkov premiér Donald Tusk ohlásil zámer precvičiť pre prípad vojny každého dospelého muža a prezident Andrzej Duda navrhol zakotviť do ústavy minimálne výdavky na obranu na úrovni štyroch percent HDP.

Poľsko podľa analýzy spoločnosti Deloitte plánuje v rokoch 2025–2035 investovať do obrany približne 1,9 bilióna zlotých (460 miliárd eur), čo je viac než dvojnásobok výdavkov za roky 2014–2024, keď dosiahli 825 miliárd zlotých (199 miliárd eur). (rp.pl, tasr)

11:02 Ruské sily sa snažia uchytiť v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, aby prerušili zásobovacie trasy ukrajinských síl bojujúcich v susednej Kurskej oblasti na západe Ruska. Uviedol to v pondelok hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže.

Tá ruské útoky odráža aj za pomoci diel, mínometov a dronov, povedal hovorca Andrij Demčenko v ukrajinskej televízii. Rusi sa podľa neho snažia vybudovať oporný bod pri obci Novenke. Rusko tvrdí, že túto obec dobylo.

Čítajte viac Rusi sa snažia uchytiť v Sumskej oblasti, prvýkrát od začiatku invázie, tvrdí Kyjev. Útoky súvisia so situáciou v Kurskej oblasti

9:47 Rusko v pondelok oznámilo, že vyhosťuje dvoch ľudí napojených na britské veľvyslanectvo v Moskve, ktorých podozrieva zo špionáže. Ide o druhého tajomníka ambasády a manžela britskej diplomatky. Obom odobrali akreditáciu, Rusko majú opustiť do dvoch týždňov. TASR o tom informuje podľa agentúry TASS.

Druhý tajomník britského veľvyslanectva Alkesh Odedra a Michael Skinner, manžel Tabassum Rashidovej, prvej tajomníčky politického oddelenia, podľa Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) pri získavaní povolenia na vstup do Ruska úmyselne poskytli nepravdivé informácie, čím porušili ruské zákony.

„Kontrarozviedka FSB odhalila neohlásenú prítomnosť spravodajských služieb Spojeného kráľovstva pod krytím veľvyslanectva tejto krajiny v Moskve,“ uvádza sa vo vyhlásení služby, ktorá takisto tvrdí, že existujú dôkazy, že obaja diplomati podnikali podvratnú činnosť, ktorá ohrozovala bezpečnosť Ruska.

K podobnému kroku Moskva pristúpila aj vlani v novembri. Rusko vtedy vyhostilo druhého tajomníka politického oddelenia britského veľvyslanectva Edwarda Wilkesa, ktorý podľa FSB pracoval pre britskú spravodajskú službu pod diplomatickým krytím.

9:19 Traja ľudia v pokročilom veku utrpeli zranenia pri útokoch, ktoré Rusko v posledných hodinách podniklo proti Záporožskému okresu, informoval dnes šéf správy Záporožskej oblasti Ivan Fedorov na telegrame. Dvoch zranených spomenulo tiež vedenie Chersonskej oblasti. Ukrajinské letectvo oznámilo, že protivzdušná obrana za uplynulú noc zostrelila 130 zo 176 dronov nepriateľa. Ďalších 42 bezpilotných lietadiel nedosiahlo svoj cieľ pravdepodobne v dôsledku použitia prostriedkov elektronického boja.

Rusko podľa Fedorova v noci zaútočilo navádzanými leteckými bombami na dedinu Blakytne. Dva domy čiastočne zničili úlomky bômb a tlaková vlna. Zranenia utrpeli 65-ročný a 67-ročný muž. Časť Záporožskej oblasti okupuje Rusko a regiónom prechádza frontová línia. Dnes ráno Fedorov informoval o tom, že ruská armáda podnikla delostrelecký úder rovnako v Záporožskom okrese, pri ktorom utrpela zranenia 79-ročná žena.

Ďalší dvaja ľudia sú zranení po útoku dronu na auto v juhoukrajinskom Chersone, ktorý od miest ovládaných Ruskom delí len rieka Dneper. Obaja muži skončili v nemocnici. Jeden z nich má mnohopočetné zranenia nôh, rúk a tváre, druhý má tiež zranenia v tvári. Informoval o tom šéf chersonskej mestskej vojenskej správy Roman Mročko.

7:38 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 190 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 886 320, uviedol v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 18 tankov, 40 obrnených bojových vozidiel pechoty, 65 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 292 tankov, 21 400 obrnených bojových vozidiel pechoty, 24 271 delostreleckých systémov a 1 311 delostreleckých systémov.

6:25 Žiadna iná krajina na svete nedostala v posledných piatich rokoch (2020 – 2024) viac zbraní ako Ukrajina. Vyplýva to zo správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) zverejnenej v noci na pondelok. Informovala o tom agentúra DPA. Dovoz vojenskej techniky na Ukrajinu vzrástol v porovnaní s poslednými dvoma päťročnými obdobiami takmer 100-násobne. Ukrajina sa vďaka tomu, že sa už viac ako tri roky musí brániť voči agresii ruských síl, stala najväčším dovozcom zbraní na svete, konštatuje SIPRI.

Čítajte viac Ukrajina sa stala najväčším dovozcom zbraní na svete

6:05 Spojené štáty čoskoro obnovia zdieľanie spravodajských informácií s Ukrajinou, povedal americký prezident Donald Trump v nedeľu novinárom podľa serveru Axios. V utorok sa majú v Saudskej Arábii konať rokovania amerických a ukrajinských diplomatov o možnom prímerí vo vojne na Ukrajine. Trump v nedeľu tiež povedal, že dúfa, že tieto rokovania prinesú dobré výsledky.

Zdieľanie spravodajských informácií s Ukrajinou prerušili USA minulý týždeň krátko po tom, ako Trump oznámil rozhodnutie pozastaviť dodávky vojenskej pomoci tejto krajine, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii. Krátko nato ponúklo Kyjevu zdieľanie spravodajských informácií Francúzsko.

Podľa niektorých analytikov Trump týmito krokmi zvyšuje tlak na Kyjev v snahe prinútiť ho k mierovým rozhovorom a rýchlemu ukončeniu vojny na Ukrajine. Pozastavenie vojenskej pomoci Kyjevu a prerušenie zdieľania spravodajských informácií prišlo po hádke Trumpa a amerického viceprezidenta J. D. Vance s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Bielom dome, kde 28. februára pred novinármi Vance a Trump Zelenského obvinili okrem iného z toho, že nie je dosť vďačný USA za pomoc. Povedali tiež, že to nie je Kyjev, kto má v ruke tromfy na rokovania o prímerí.

V nedeľu odcestoval do Saudskej Arábie americký minister zahraničných Marco Rubio, ktorý sa tam má v pondelok v Džidde stretnúť s korunným princom Muhammadom bin Salmánom. S tým má v pondelok rokovať aj Zelenskyj, s ktorým má priletieť do Saudskej Arábie aj minister zahraničia Andrij Sybiha, šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak a minister obrany Rustom Umerov. Tí potom, už bez Zelenského, zostanú na utorkovú schôdzku s americkými diplomatmi. Zelenskyj v sobotu na sieti X napísal, že Ukrajina je pripravená ku konštruktívnemu dialógu so zástupcami Spojených štátov.

Saudská Arábia už minulý mesiac hostila rusko-americké rokovania o ukončení vojny na Ukrajine, na ktorých sa zúčastnili ministri zahraničia USA a Ruska Marco Rubio a Sergej Lavrov. Čelili za to kritike, že na rokovanie nepozvali Ukrajinu. Išlo o prvé rusko-americké oficiálne stretnutie od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Rubio túto schôdzku, ktorá sa odohrala 18. februára v Rijáde, označil za prvý krok na dlhej a zložitej ceste a zdôraznil, že s mierovým riešením musí súhlasiť Ukrajina, Rusko aj Európa. Mnohé európske krajiny majú obavy, že dohoda o ukončení vojny bude za cenu príliš veľkých ústupkov Moskve a že mier nebude trvalý.