Podmienky kapitulácie?
„Podmienky nútenej kapitulácie sú teraz jasnejšie. Trump chce dohodu o mineráloch, aby Ukrajina akceptovala stratu územia, voľby a rezignáciu prezidenta Volodymyra Zelenského. Je to odmena pre šéfa Kremľa Vladimira Putina a zároveň je to zarábanie peňazí na biede krajiny, na ktorú Rusko útočí,“ napísal na sociálnej sieti Bluesky Edward Hunter Christie, analytik Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy.
Expert takto reagoval na ukrajinsko-americké rokovanie, ktoré sa dnes koná v Saudskej Arábii. Bude to prvé verejné stretnutie vysokopostavených predstaviteľov oboch krajín od incidentu v Oválnej pracovni 28. februára. Je to Ukrajina, ktorá od roku 2014 čelí ruskému útoku a od februára 2022 veľkej invázii. Napriek tomu sa do Zelenského na schôdzke v Bielom dome pustili Trump a jeho viceprezident JD Vance, vyčítali mu údajnú nevďačnosť, či dokonca to, že by vraj mohol prispieť k rozpútaniu tretej svetovej vojny.
Trump po stretnutí vo Washingtone pozastavil vojenskú pomoc pre Kyjev, USA Ukrajine prestali poskytovať spravodajské informácie a odstrihli ju od dát z komerčných satelitov. Predstavitelia Spojených štátov sa usilujú navodiť dojem, že je to reakcia na výsledok schôdzky v Bielom dome. Očividne to však trumpovci plánovali už dlhšie. Krátko po stretnutí na to upozornil Mykola Bielieskov z ukrajinského Národného inštitútu pre strategické štúdie.
„Za takmer 40 dní druhej Trumpovej vlády neboli doručené žiadne dodávky v rámci prezidentského rozhodnutia, teda dlho pred sporným stretnutím, aj keď v tomto programe stále zostávajú peniaze. Nikdy nešlo o schôdzku v Oválnej pracovni, ktorá sa stala len zámienkou. Mierový plán Trumpa a jeho ľudí je vytváranie nátlaku na Ukrajinu,“ uviedol Bielieskov na sociálnej sieti Twitter (X). Medzitým americký prezident trúsi poznámky, že Zelenskyj je diktátor, že s Kremľom sa rokuje ľahšie a že Ukrajina vojnu aj tak možno neprežije. Ruským agresorom síce Trump minulý týždeň vágne pohrozil sankciami, ale zároveň vládca Oválnej pracovne vyhlásil, že Moskva robí len to, čo by robili všetci. Šéf Bieleho domu takto komentoval masívne útoky proti Ukrajine.
„Výsledkom pozastavenia toku spravodajských informácií sú stovky mŕtvych Ukrajincov. Skutočne to prináša výhodu nepriateľovi na frontovej línii,“ povedal pre magazín Time dôstojník ukrajinských ozbrojených síl, ktorý si neželal byť menovaný.
Čítajte viac Liberálny moment sa skončil, na rade je menej masla a viac zbraní, vraví expert. Bude mať EÚ vôľu bojovať s Putinom?
Stratégia USA
Aká je teda stratégia USA? Keď v roku 1949 vzniklo po druhej svetovej vojne NATO, jeho prvý generálny tajomník Hastings Ismay sa preslávil výrokom, že cieľom aliancie je udržať Rusov mimo Európy, Američanov v Európe a Nemcov pri zemi. Má Washington teraz úplne inú stratégiu? Budú Američania mimo Európy, Rusi v nej a Ukrajinci pri zemi?
„Sú dva spôsoby, ako sa na to pozerať. Je naozaj ťažké obviňovať Spojené štáty z toho, že sa pokúšajú nejakým spôsobom jednoducho ukončiť konflikt. Prioritou USA je teraz Čína a Juhovýchodná Ázia, nie Európa. Veľkou otázkou však je, ako to chcú USA dosiahnuť. Naozaj sa zdá, že Trump zvolil k Ukrajincom tvrdý prístup,“ povedal pre Pravdu Jan Kofroň, vojenský analytik z Karlovej univerzity.
Čítajte viac Analytik: USA sa skôr pustia do boja s Čínou o Taiwan ako s Ruskom o Estónsko
Odborník tvrdí, že aj keby americkým prezidentom nebol Trump, nie je pravdepodobné, že by Kyjev v dohľadom čase vstúpil do Severoatlantickej aliancie. Rovnako sa nedá predpokladať, že by Ukrajina nejakým jednoduchým spôsobom získala späť všetky okupované územia.
„Otázkou ale je, či to, čo napríklad povedal americký minister obrany Pete Hegseth, bolo naozaj múdre. Aspoň do istej miery mohol voliť trochu diplomatickejšie slová. Viem si predstaviť, že mohol vyhlásiť niečo v tom zmysle, že členstvo Kyjeva v aliancii je otvorená otázka. Že na rozdiel od predchádzajúcej vlády teraz Biely dom netvrdí, že Ukrajina sa raz určite stane členom NATO, ale dá sa o tom diskutovať. A je možné sa o tom rozprávať v kontexte pozícií jednotlivých zainteresovaných strán.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Namiesto toho sa mi zdá, že Američania poskytli Rusom výhodu, pretože Moskva teraz vie, že Washington nebude pri rokovaniach hrať s kartou, že Ukrajina by mohla byť v NATO. Okrem toho sú niektoré Trumpove vyjadrenia smerom k Zelenskému veľmi drsné. Označil ho za diktátora a že má štvorpercentnú popularitu. Sú to veci, ktoré jednoducho nesedia. Takže, keď to zhrniem, viaceré veci by sa pravdepodobne stali aj bez Trumpa. Buďte v tom úprimní. Napriek tomu je jeho štýl a spôsob, akým nahráva ruským záujmom, znepokojujúci. Trochu ma to znervózňuje, pretože sa tiež pýtam, do akej miery chce napríklad Trump zostať v NATO,“ vysvetlil Kofroň.
V predvečer ukrajinsko-amerických rokovaní sa mal prezident Zelenskyj stretnúť zo saudskoarabským korunným princom Muhammadom bin Salmánom. „Ukrajina sa usiluje dosiahnuť mier už od prvej sekundy vojny a my sme vždy hovorili, že jediným dôvodom, prečo vojna pokračuje, je Rusko,“ zdôraznila hlava štátu.
Podľa diplomatických zdrojov chce Kyjev na schôdzke v saudskoarabskej Džidde navrhnúť prímerie vo vzduchu a na mori. "Toto sa dá jednoducho zorganizovať a monitorovať a je možné s tým začať,“ povedal agentúre AP pod podmienkou zachovania anonymity ukrajinský predstaviteľ.
Z vyjadrení americkej strany pre agentúru Reuters však vyplýva, že Washington bude tlačiť na to, aby Kyjev čo najviac ustúpil Moskve. „Chceme vidieť, či Ukrajinci majú záujem nielen o mier, ale aj o realistický mier. Ak ich zaujímajú len hranice z roku 2014 alebo 2022, niečo vám to povie,“ reagoval pre Reuters zdroj z Trumpovej vlády. Na základe týchto slov to vyzerá tak, že Biely dom je ochotný prenechať všetky okupované územia Putinovi.
Ukrajincov budú dnes v Džidde zastupovať šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, minister zahraničných vecí Andrij Sybiha a šéf rezortu obrany Rustem Umerov. Za Američanov sa zúčastnia minister zahraničia Marco Rubio, Trumpov vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff a poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz.