1112. deň: Ukrajina súhlasila s mesačným prímerím, USA obnovili vojenskú pomoc. Trump chce tento týždeň hovoriť s Putinom

Čítajte viac 1111. deň: Syrskyj odmietol obkľúčenie Ukrajincov v Kursku: Musíme však ustupovať. Armáda posiela posily

23:32 Český minister zahraničia Ján Lipavský a vicepremiér a minister vnútra Vít Rakušan privítali výsledky dnešného rokovania USA s Ukrajinou o ukončení vojny na Ukrajine. Dohodnutý návrh na 30-dňové prímerie je dôležitým krokom k spravodlivému mieru, uviedol Lipavský na sociálnej sieti X. Navrhované prímerie preverí ochotu Ruska ukončiť vojnu, napísal Rakušan.

Na diplomacii záleží, zdôraznil Lipavský. „Dnes bol v Džidde urobený dôležitý krok ako k spravodlivému mieru, tak k tomu, aby vydržal a neumožnil ďalšiu agresiu. Rovnako dôležité je, aby boli Ukrajinci vypočutí,“ dodal na rokovanie, ktoré sa uskutočnilo v Saudskej Arábii.

Podľa Rakušana zo Saudskej Arábie prišla dobrá správa. „Zastavenie vojenskej pomoci a prerušenie zdieľania spravodajských informácií s Ukrajinou bol od začiatku krok zlým smerom,“ uviedol v narážke na skoršie kroky administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa. „Prímerie preverí skutočnú ochotu Ruska dohodnúť sa na ukončení vojny,“ dodal Rakušan.

22:47 Spojené štáty obnovili svoju vojenskú pomoc Ukrajine, oznámil to podľa agentúry Reuters dnes večer predstaviteľ ukrajinskej prezidentskej kancelárie Pavlo Palisa. Stalo sa tak krátko po tom, ako na rokovaní v saudskej Džidde ukrajinská delegácia súhlasila s americkým návrhom na 30 dní trvajúcom prímerí.

Americká vojenská pomoc je pre Ukrajinu významná. Prerušená bola po verejnej roztržke medzi prezidentmi Ukrajiny a USA Volodymyrom Zelenským a Donaldom Trumpom na konci februára v Bielom dome. „Mám potvrdené, že vojenská pomoc USA bola obnovená. Dohody sú plnené,“ uviedol večer podľa Reuters Palisa na sociálnych sieťach.

V Džidde dnes po hodinách rokovania ukrajinská delegácia súhlasila s americkým návrhom na prímerie, s ktorým teraz Spojené štáty osloví v najbližších dňoch tiež Moskvu. V spoločnom vyhlásení potom zástupcovia USA a Ukrajiny spomenuli tiež obnovu zdieľania amerických spravodajských informácií, čo je pre brániacu sa krajinu kľúčová otázka.

Spojené štáty a Ukrajina podľa dnešnej dohody vytvoria vyjednávacie tímy a okamžite začnú rokovania vedúce k trvalému mieru, ktorý Ukrajine zabezpečí dlhodobú bezpečnosť. Vyhlásenie po stretnutí spomína tiež rýchle uzavretie dohody o rozvoji ukrajinských kritických nerastných zdrojov.

22:04 Výsledok dnešného americko-ukrajinského rokovania, vrátane návrhu na vyhlásenie okamžitého 30-dňového prímeria medzi Ukrajinou a Ruskom a obnovenie bezpečnostnej pomoci USA a zdieľanie spravodajských informácií napadnutej krajine, dnes privítali dvaja najvyšší predstavitelia Európskej únie.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa v totožnom vyhlásení, zverejnenom súčasne na sieti X, uviedli: „Toto je pozitívny vývoj, ktorý môže byť krokom ku komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru pre Ukrajinu. Lopta je teraz na ruskej strane ihriska. “

Rovnaký slovný obrat dnes po rokovaní delegácií USA a Ukrajiny v saudskoarabskej Džidde použil tiež americký minister zahraničia Marco Rubio s tým, že návrh na vyhlásenie dočasného prímeria v najbližšom čase predloží Rusku a dúfa, že ho Moskva prijme.

Európska únia je spolu so svojimi partnermi pripravená zohrať v nadchádzajúcich mierových rokovaniach plnú úlohu, dodali von der Leyenová a Costa.

21:18 Francúzsko nevylučuje, že Európska únia zmrazené ruské finančné prostriedky skonfiškuje na pomoc Ukrajine, ale upozornilo, že takýto krok by mohol ohroziť finančnú stabilitu Európy. „O použití samotných aktív možno uvažovať len v rámci Európskej únie,“ povedal v utorok francúzsky premiér François Bayrou.

Podľa francúzskeho ministra financií Érica Lombarda by bol však takýto krok v rozpore s medzinárodnými dohodami. „Nech si o konaní Ruska na Ukrajine myslíme čokoľvek… nie je medzinárodným zvykom konfiškovať aktíva centrálnych bánk,“ povedal Lombard. „Podľa európskeho práva neexistuje dôvod na skonfiškovanie“ ruských aktív a, „ak by k tomu došlo bez právneho dôvodu, mohlo by to predstavovať riziko pre európsku finančnú stabilitu“, upozornil Lombard.

Použitie týchto prostriedkov by však mohlo pomôcť zaplniť obrovskú medzeru v rozpočte na obranu, keďže Európa sa snaží prevziať väčšiu úlohu v obrane Ukrajiny pred ruskou inváziou. V EÚ je v súčasnosti zmrazených viac ako 200 miliárd eur z rezerv ruskej centrálnej banky, čo predstavuje asi dve tretiny celkových ruských aktív blokovaných po celom svete.

21:07 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval NATO a šéfov európskych ozbrojených síl, aby vypracovali plán na „vymedzenie spoľahlivých bezpečnostných záruk“ pre Ukrajinu, uviedla kancelária prezidenta, píše AFP.

Podľa Macrona je potrebné začať tieto záruky plánovať čo najskôr „vzhľadom na zrýchlenie mierových rokovaní“, uviedol po Parížskom obrannom a strategickom fóre, na ktorom bolo 30 predstaviteľov štátov EÚ a NATO.

Francúzsky prezident reagoval na utorkové stretnutie ukrajinských a amerických predstaviteľov v Saudskej Arábii, výsledkom ktorých je súhlas Kyjeva s návrhom 30-dňové prímerie s Ruskom a zrušenie obmedzení USA pre vojenskú pomoc a výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou.

21:00 Donald Trump verí, že Rusko pristúpi na navrhované 30-dňové prímerie. Uviedol tiež, že americká delegácia by sa s ruskou stranou mohla stretnúť už v priebehu utorňajšej noci alebo stredy a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského je ochotný opäť pozvať do Bieleho domu. TASR o tom informuje podľa televízie BBC.

„Ukrajina. Prímerie. Pred chvíľou sme sa dohodli,“ ozrejmil Trump novinárom pred Bielym domom. „Ukrajina s tým súhlasila. Dúfajme, že s tým bude súhlasiť aj prezident Putin. Na tango sú potrební dvaja,“ vyhlásil.

Trump vysvetlil, že súčasná situácia je „veľmi rozdielna“ v porovnaní s dňom, keď ho v Bielom dome navštívil Zelenskyj. Obaja lídri sa vtedy na stretnutí dostali do ostrého sporu, ktorý vyvrcholil pozastavením americkej vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

20:40 Ako jeden z prvých svetových lídrov reagoval na návrh prímeria na Ukrajine a obnovenie vojenskej pomoci pre Kyjev zo strany USA večer poľský premiér Donald Tusk. Výsledok rokovaní americkej a ukrajinskej delegácie v Saudskej Arábii privítal. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Zdá sa, že Američania a Ukrajinci urobili dôležitý krok smerom k mieru. Európa je pripravená pomôcť dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier,“ napísal Tusk na sociálnej sieti X.

19:30 Ukrajina podporila návrh Spojených štátov na 30-dňové prímerie s Ruskom. Spojené štáty zároveň súhlasili so zrušením obmedzení pre vojenskú pomoc a výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou.

Čítajte viac USA opäť poskytnú Ukrajine zbrane. Na stole je 30-dňové prímerie. Čo na to Rusko?

19:05 Pri ruskom ostreľovaní Doneckej oblasti na východe Ukrajiny zomrelo šesť ľudí vrátane dvoch detí a ďalších sedem ľudí bolo zranených. Oznámil to gubernátor Doneckej oblasti oblasti Vadym Filaškin na sociálnej sieti Telegram.

„Večer nepriateľ ostreľoval obec Myrnohrad. Zabití boli bratia vo veku 11 a 13 rokov,“ uviedol gubernátor. Ďalší 14-ročný chlapec je po útoku vo vážnom stave v nemocnici.

„To je sama o sebe hrozná správa, ale ešte hroznejšia je, že sme v auguste až septembri minulého roka evakuovali všetkých troch do oblasti Dnepra. Deti sa zjavne nerozhodli vrátiť domov samy, ale zaplatili za toto rozhodnutie tú najstrašnejšiu cenu,“ napísal Filaškin. Gubernátor apeloval na rodičov, aby svoje deti chránili a zopakoval výzvu na evakuácie.

Pri útoku dronov na dve autá tiež jeden človek zahynul medzi obcami Pokrovsk a Rodinskoje, dvaja boli zranení. V Siversku boli traja ľudia zabití a traja zranení, v Konsťantinivke bol zranený jeden človek.

17:00 Ukrajinský generálny štáb v utorok vyhlásil, že počas nočného útoku na Rusko zasiahli ukrajinské drony ropnú rafinériu neďaleko Moskvy a ďalšie zariadenie v Oriolskej oblasti, ktoré je súčasťou systému ropovodu Družba.

Čítajte viac Na Slovensko cez Družbu netečie ropa. Ukrajinci trafili jeden z najväčších terminálov

16:45 Americký miliardár a poradca Bieleho domu Elon Musk nazval „zradcom“ demokratického senátora za Arizonu Marka Kellyho, ktorý navštívil Ukrajinu. Podľa Kellyho je dôležité, aby Američania stáli na strane krajiny, ktorá sa už viac než tri roky bráni invázii Ruska.

Čítajte viac Musk označil senátora a astronauta Kellyho za zradcu, dôvodom je jeho podpora Ukrajiny

16:20 Poľsko plánuje každoročne poskytnúť vojenský výcvik 100-tisíc civilistom. Tento plán rozšírenia vojenských rezerv chce krajina začať realizovať od roku 2027. Informoval o tom v utorok poľsky premiér Donald Tusk.

Podľa Tuska je cieľom nového programu vojenský výcvik každého dospelého muža v krajine „pre prípad vojny“. Zabezpečiť sa tak majú dostatočné rezervné sily Poľska na odrazenie „potenciálnych hrozieb“.

Nový program bude dobrovoľný, avšak krajina plánuje zaviesť systém „motivácie a stimulov“, dodal Tusk. „Napríklad ponúkneme záujemcom možnosť absolvovať kurz na získanie vodičského preukazu, vrátane oprávnenia na riadenie nákladných vozidiel,“ vysvetlil.

V súčasnosti v rámci dobrovoľnej vojenskej služby základným vojenským výcvikom prechádza ročne približne 35-tisíc Poliakov.

16:00 Predstavte si líniu bojov, ktorá je viac ako dvojnásobne väčšia, ako je najväčšia vzdialenosť medzi dvoma obývanými miestami na mape Slovenska. Obce Záhorská Ves a Nová Sedlica sú vzdušnou čiarou od seba vzdialené 429 kilometrov. Koľko mierotvorcov by dokázalo spoľahlivo dohliadať na prímerie alebo trvalý mier pozdĺž rusko-ukrajinského frontu, ktorý má tisíc kilometrov?

Čítajte viac Macron zháňa mierotvorcov pre Zelenského. Na poradu v Paríži prišiel aj slovenský generál

15:30 V pléne Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu sa v utorok diskutovalo o budúcnosti európskej bezpečnosti a podpore Ukrajiny. Viacerí poslanci zdôraznili potrebu pokračujúcej pomoci Kyjevu a nevyhnutnosť posilnenia európskej obrany. Ďalší sa obávajú zvýšených výdavkov, ktoré by mohli chýbať v iných oblastiach.

Do rozpravy sa zapojili aj predseda Európskej rady (ER) António Costa, šéfka Komisie Ursula von der Leyenová a poľský minister pre európske záležitosti Adam Szlapka ako predstaviteľ predsedníckej krajiny v Rade EÚ.

„EÚ prežíva rozhodujúci okamih,“ vyhlásil Costa. Podľa jeho slov ide o moment, ktorý sa vyznačuje rastúcim geopolitickým napätím a obrovským tlakom na multilaterálny medzinárodný poriadok založený na pravidlách.

Poznamenal, že ruská vojna proti Ukrajine a širšia hrozba pre Európu viedli EÚ ambicióznym rozhodnutiam na posilnenie obrany a bezpečnosti. „Bezpečnosť Ukrajiny nemožno oddeliť od bezpečnosti Európy,“ zdôraznil.

Szlapka uviedol, že na summite ER 20. – 21. marca sa bude diskutovať aj o tom, ako ukončiť ruskú agresiu a zabezpečiť spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine. Podľa jeho slov by to mal byť mier, o ktorom bude rokovať ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a do ktorého by mala byť zapojená EÚ, ktorej bezpečnosť je ohrozená.

Bezpečnostný poriadok Európy sa otriasa, je potrebné zvýšiť výdavky na obranu kontinentu, vyhlásila predsedníčka EK von der Leyenová. „Čas ilúzií sa skončil. Európa je vyzvaná, aby prevzala väčšiu zodpovednosť za svoju obranu. Potrebujeme zvýšiť európsku obranu. A potrebujeme to teraz,“ doplnila.

Väčšina vedúcich predstaviteľov politických skupín EP potvrdila podporu pre posilnenie bezpečnosti EÚ a uvítala nedávne rokovania ER, ktoré sa uberali týmto smerom. Mnohí poslanci podporili najnovšie návrhy EK na posilnenie obranného priemyslu (ReArm Europe), posilnenie hraníc EÚ a ďalšiu podporu Ukrajiny voči ruskej invázii.

V záujme zachovania suverenity EÚ viacerí poslanci zdôraznili význam posilnenia konkurencieschopnosti, strategickej autonómie a zabezpečenia nezávislého prístupu ku kritickým surovinám a zdrojom energie.

Časť europoslancov sa v súvislosti s plánom ReArm Europe na prezbrojenie Európy obáva zo zvýšených výdavkov, ktoré by podľa nich mohli ísť na úkor ekologických a sociálnych prechodov, výskumu a vývoja. V pléne vystúpil aj slovenský europoslanec Milan Uhrík (Európa suverénnych národov/Republika), podľa ktorého plán predstavuje ďalšiu militarizáciu, zadlžovanie, konsolidáciu a zdražovanie v EÚ.

Niektorí poslanci nesúhlasia s použitím článku 122 Zmluvy o EÚ na schválenie plánu ReArm Europe, ktorý by vylúčil EP z rozhodovacieho procesu.

14:00 Budú Ukrajinci rokovať o mieri s Ruskom alebo v skutočnosti musia v prvom rade vyjednať pokoj zbraní s USA? A stojí o to vôbec americký prezident Donald Trump?

Čítajte viac USA mimo, Ukrajina padne, Rusko bude v Európe? Princíp NATO stavia Trump na hlavu

13:55 Ako by to v praxi vyzeralo, ak by sa podarilo dohodnúť prímerie medzi Rusmi a Ukrajincami? Denník New York Times cituje 31-stránkový dokument, v ktorom medzinárodná skupina expertov konkretizuje svoje predstavy.

Čítajte viac Ako by mohlo vyzerať prímerie na Ukrajine? Na verejnosť sa dostali plány tímu expertov na ukončenie vojny

13:45 Bývalý český prezident Miloš Zeman vyjadril svoj nesúhlas s myšlienkou vystúpenia Česka z Európskej únie a Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Čítajte viac Zeman: Rusko je agresor a má to v génoch, len idiot by sa vzdal členstva v EÚ

13:40 Veľká väčšina Ukrajincov si myslí, že Rusko sa nechce zastaviť na územiach, ktoré v súčasnosti okupuje. Podľa 87 percent obyvateľov krajiny má Moskva v úmysle pokračovať v agresii aj mimo okupovaných území. Vyplýva to z prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), ktorého výsledky zverejnil v utorok. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Podľa 66 percent respondentov je konečným cieľom Ruska zničenie Ukrajiny. Z nich 28 percent predpokladá, že Moskva sa usiluje o fyzickú genocídu Ukrajincov, a 38 percent je presvedčených, že cieľom Ruska je zmocniť sa väčšiny alebo celého územia Ukrajiny a zlikvidovať jej štátnosť a národnú identitu. Len štyri oslovených respondentov sa domnievajú, že Rusko sa uspokojí so súčasnými okupovanými územiami.

Prieskum uskutočnili telefonický od 14. februára do 4. marca tohto roka a zúčastnilo sa ho 1 029 dospelých respondentov vo všetkých regiónoch Ukrajiny kontrolovaných Kyjevom.

13:00 Ukrajina je pripravená rokovať o ukončení vojny, vyhlásil šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak pri príchode na rokovanie s americkými predstaviteľmi v Džidde v Saudskej Arábii. „Sme pripravení urobiť všetko pre dosiahnutie mieru,“ citovala ukrajinského predstaviteľa agentúra AFP.

Čítajte viac Ostro sledované rokovania Ukrajiny a USA: Sme pripravení urobiť všetko pre dosiahnutie mieru, povedal Jermak

12:30 Rozsiahly dronový útok, ktorý v noci na utorok podnikla Ukrajina proti Moskve a Moskovskej oblasti, by mal prinútiť ruského prezidenta Vladimira Putina, aby prijal Kyjevom navrhované prímerie vo vzduchu. Podľa agentúry AFP to povedal šéf ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám Andrij Kovalenko. Počet obetí nočného útoku sa medzičasom zvýšil na najmenej dve, ďalších 18 ľudí vrátane troch detí je zranených, uviedli ruské úrady.

Čítajte viac Kovalenko: Najväčší ukrajinský útok na Moskvu má prinútiť Putina prijať prímerie

12:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti X stručne opísal svoj mierový návrh, ktorý ukrajinskí predstavitelia predostrú Američanom počas utorňajších rokovaní v saudskoarabskej Džidde.

Čítajte viac Zelenskyj predstavil nový mierový plán, podobá sa na predstavu európskych spojencov

12:00 Bezpečnostný poriadok Európy sa otriasa, je potrebné zvýšiť výdavky na obranu kontinentu, vyhlásila v utorok pred europoslancami v Štrasburgu predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Súčasne podľa agentúry AFP naznačila, že Európa sa už nemôže ďalej spoliehať na plnú ochranu Spojených štátov.

„Čas ilúzií sa skončil. Európa je vyzvaná, aby prevzala väčšiu zodpovednosť za svoju obranu. Potrebujeme zvýšiť európsku obranu. A potrebujeme to teraz,“ zdôraznila von der Leyenová.

Lídri 27 členských krajín EÚ sa už minulý týždeň na mimoriadnom summite v Bruseli dohodli na záveroch o posilnení obrany bloku, s návrhom ktorého prišla šéfka EK pod označením „Rearm Europe“.

Tento plán na posilnenie európskeho obranného priemyslu a zvýšenie vojenských kapacít predpokladá mobilizácia takmer 800 miliárd eur. Zároveň počíta s novým nástrojom EÚ na poskytovanie pôžičiek členským štátom zabezpečených z rozpočtu EÚ až do výšky 150 miliárd eur či s uvoľnením fiškálnych pravidiel, aby štáty mohli míňať oveľa viac.

Európske vlády sú pod tlakom administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby dávali viac na obranu svojich krajín. Spojené štáty bezpečnosť Európy garantovali od druhej svetovej vojny a Trumpova vláda spochybňuje, či by mali naďalej zohrávať ústrednú rolu v NATO.

AFP píše, že americký prezident sa od transatlantických partnerov Spojených štátov odklonil v čase, keď sa snaží o zblíženie s Ruskom a svojím tamojším náprotivkom Vladimirom Putinom s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine – čo vyvoláva obavy, že by Kyjev mohol byť donútený pristúpiť na nevýhodnú dohodu.

Von der Leyenová v utorok vyhlásila, že Putinovi nemožno veriť, ale iba ho „odstrašovať“. Podotkla, že Moskva vynakladá na svoju armádu viac „než celá Európa dohromady“.

„Všetci si želáme, aby sme žili v pokojnejšej dobe. Som však presvedčená, že ak využijeme silu nášho priemyslu, dokážeme obnoviť odstrašujúci prostriedok proti tým, ktorí sa nám snažia ublížiť,“ povedala. „Je čas vybudovať Európsku obrannú úniu, ktorá prostredníctvom jednoty a sily zabezpečí mier na našom kontinente,“ dodala šéfka EK.

Diskusie o tom, ako posilniť obranu Európy, budú pokračovať na budúci týždeň na summite v Bruseli. Komisia sa v predstihu chystá predstaviť tzv. bielu knihu s ďalšími možnosťami „výrazného zvýšenia financovania európskej obrany“.

"Európska rada bude pokračovať v práci na budovaní našej odstrašujúcej sily a posilňovaní bezpečnosti nášho kontinentu,“ povedal zákonodarcom v Štrasburgu jej predseda Antonio Costa, ktorý summity hláv štátov a vlád členských štátov Únie organizuje.

11:45 Rusko a Spojené štáty sú v poslednom čase v pravidelnom kontakte a koordinujú charakter a štruktúru nadchádzajúcich stretnutí svojich predstaviteľov. Uviedla to hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

„V súčasnosti prebiehajú intenzívne bilaterálne rokovania so Spojenými štátmi, pričom ich úroveň a formát sa často promptne koordinujú,“ odpovedala Zacharovová na otázku, či by osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Blízky východ Steve Witkoff mohol navštíviť Moskvu. „O vývoji situácie vás budeme informovať,“ prisľúbila.

Witkoff, ktorý zohráva čoraz väčšiu úlohu aj v Trumpovom úsilí o ukončenie tri roky trvajúcej vojny na Ukrajine, pred pár dňami uviedol, že sa vo štvrtok 13. marca chce stretnúť v Moskve s ruským prezidentom Vladimírom Putinom.

11:20 Ruské vojská počas ofenzívy v Kurskej oblasti na západe Ruska, kam začiatkom augusta vpadli ukrajinské jednotky, oslobodili 12 obcí a viac ako 100 kilometrov štvorcových územia, uviedlo dnes na sociálnej sieti ruské ministerstvo obrany. Ide asi o štvrtinu územia, ktoré ukrajinské sily podľa ruského velenia donedávna v Kurskej oblasti ovládali.

Agentúra Reuters, ktorá z vyjadrenia ministerstva citovala, poznamenala, že toto tvrdenie o situácii na bojisku nemohla nezávisle overiť. Pripomenula, že výpad, pri ktorom ukrajinské sily spočiatku ovládli viac ako 1 300 kilometrov štvorcových, bol najvážnejším útokom na ruské územie od invázie vojsk nacistického Nemecka na Sovietsky zväz v roku 1941. Kyjev sa tak snažil získať tromfy pre rokovania s Ruskom a tiež prinútiť Moskvu k presunu síl z východu Ukrajiny na západ Ruska. Teraz sa však ruské vojská svojím útokom snažia obkľúčiť tisíce ukrajinských vojakov v Kurskej oblasti.

Čítajte viac Informačný chaos na fronte. Prekĺzli Rusi slimačím tempom cez plynovod do tyla Ukrajincov alebo ich v cieli pozabíjali?

Ruských vojakov, ktorí sa snažia vytlačiť ukrajinské jednotky z Kurskej oblasti, dnes navštívil náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov. Odovzdal vyznamenania tým, ktorí sa podieľali na operáciách proti ukrajinskej armáde z posledných dní.

Ruské sily v Kurskej oblasti sa pravdepodobne pripravujú v najbližších dňoch zaútočil na Sudžu, usúdili analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). Okresné mesto Sudža, obsadené Ukrajincami krátko po vpáde do Kurskej oblasti, doteraz zostáva v ukrajinských rukách. Ale ruskí vojenskí blogeri tvrdia, že ruské sily, podporované severokórejskými vojakmi, už útočia na predmestí.

Minulý mesiac prvý zástupca náčelníka ruského generálneho štábu Sergej Rudskoj armádnemu denníku Krasnaja zvezda povedal, že ruské vojská v Kurskej oblasti oslobodili „viac ako 800 kilometrov štvorcových, čo predstavuje 64 percent územia pôvodne ovládnutého nepriateľom (1 268 kilometrov štvorcových)“. Bolo to po prvý raz, čo Moskva zverejnila presné údaje o území okupovanom Ukrajinou a pripustila, že viac ako 400 kilometrov štvorcových zostáva v ukrajinských rukách, napísala vtedy agentúra AFP.

Tento pondelok britská rozviedka upozornila, že Ukrajinci stále ovládajú asi 300 kilometrov štvorcových v Kurskej oblasti. V ten istý deň hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj ubezpečil, že aktuálne nehrozí obkľúčenie ukrajinských jednotiek v Kurskej oblasti. Dodal, že tieto jednotky „prijímajú včasné opatrenia na presun na výhodnejšie obranné línie“, čo niektorí komentátori chápu ako predzvesť ústupu ukrajinských síl z Kurskej oblasti.

Čítajte viac 1111. deň: Syrskyj odmietol obkľúčenie Ukrajincov v Kursku: Musíme však ustupovať. Armáda posiela posily

10:55 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 887 620 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 300 vojakov, 11 tankov, 23 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 198 dronov, 75 delostreleckých systémov a 134 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 303 tankov, 21 423 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 40 205 vozidiel a autocisterien, 24 346 delostreleckých systémov, 1 313 odpaľovacích raketových systémov, 1 103 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 28 801 dronov, 3 121 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 775 kusov špeciálnej techniky.

10:35 Čína očakáva, že v snahe ukončiť vojnu medzi Ukrajinou a Ruskom je možné dospieť k spravodlivému a trvalému riešeniu, ktoré bude prijateľné pre všetky strany. V utorok to uviedla hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning.

„Čína podporuje všetky snahy, ktoré prispievajú k mierovému riešeniu krízy,“ odpovedala Ning na otázku o rokovaniach amerických a ukrajinských predstaviteľov v saudskoarabskej Džidde. Čína je podľa nej naďalej ochotná zohrávať konštruktívnu úlohu pri politickom riešení vojny na Ukrajine.

Čína sa vo vojne na Ukrajine prezentuje ako neutrálna strana a tvrdí, že ani jednej z bojujúcich strán neposkytuje vojenskú pomoc. Zostáva však blízkym politickým a hospodárskym spojencom Ruska. Členovia Severoatlantickej aliancie a spojenci Kyjeva označili Peking za „rozhodujúceho podporovateľa“ vojny, ktorú nikdy neodsúdil.

Na rozhovoroch v Saudskej Arábii budú Ukrajinu zastupovať ministri zahraničných vecí a obrany Andrij Sybiha a Rustem Umerov a vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. V delegácii Spojených štátov bude šéf diplomacie Marco Rubio, Trumpov osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff a poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz.

Podľa očakávaní sa rokovania sústredia na bilaterálnu dohodu o ukrajinských nerastných surovinách a možnosti ukončenia vojny na Ukrajine, ktorá sa už viac než tri roky bráni invázii Ruska. Podľa nemenovaného ukrajinského zdroja AFP prídu ukrajinskí predstavitelia na stretnutie s návrhom obmedzeného prímeria vo vzduchu a na mori. Rubio tento návrh označil za sľubné riešenie, Ukrajina však podľa neho bude musieť urobiť ústupky.

„Očakávame a dúfame, že strany môžu dosiahnuť spravodlivé a trvalé riešenie, ktoré bude prijateľné pre všetky strany,“ dodala hovorkyňa čínskej diplomacie.

10:30 Poľskí ministri údajne dostali odporúčanie byť opatrní pri komentovaní vyjadrení významných amerických politikov. Odporúčanie nie je kritikou ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského pre jeho konfrontáciu s Elonom Muskom na sieti X, ide vraj o reakciu na správy o vnútorných rozporoch v americkej administratíve. Napísal o tom portál Onet s odvolaním sa na nemenované zdroje z prostredia poľskej vlády, informuje spravodajca TASR.

Zdroje Onetu uviedli, že ide o reakciu na konflikt medzi Muskom a americkým ministrom zahraničných vecí Markom Rubiom pre znižovanie počtu štátnych zamestnancov, ktoré Musk presadzuje. Rubio mu vyčítal paralýzu federálnej agentúry USAID, ktorá podľa Muska hospodárila neefektívne.

Čítajte viac Musk, Rubio a „malý muž“ Sikorski sa pochytili na sieti X pre Starlink: Front by sa zrútil, ak by som ho vypol. Ale neurobím to

Konfrontácia medzi Muskom a Sikorským sa odohrala v nedeľu a týkala sa možnosti vypnutia systému Starlink Ukrajine. Sikorski v diskusii povedal, že za systém Poľsko platí a ak sa firma Elona Muska ukáže ako nespoľahlivý dodávateľ, Varšava sa poobzerá po novom. Musk následne označil Sikorského za „mužíčka“, ktorý by mal byť radšej ticho. Americký miliardár kritizoval Sikorského aj v pondelok, keď ho na sieti X nazval „Sorosovou bábkou“.

Muskovo správanie v pondelok kritizoval republikánsky kongresman Don Bacon. „Toto nie je v poriadku. Potrebujeme väčšiu disciplínu v Bielom dome. Poľsko je náš priateľ,“ povedal Bacon pre televíziu CNN. Podľa vlastných slov s poľskými vojakmi slúžil a nepozná proamerickejšiu krajinu než Poľsko.

Čítajte viac Muska nemenoval. Tusk vyzval priateľov Poľska, aby rešpektovali spojencov a neboli arogantní

9:45 Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa počas noci podarilo zostreliť ruskú raketu Iskander-M a tiež 79 zo 126 ruských dronov. Ďalších 35 bezpilotných lietadiel nedosiahlo svoje ciele, pravdepodobne kvôli rušeniu prostriedkami rádioelektronického boja. Uviedlo to dnes ukrajinské letectvo. Pri nálete ruského dronu na Cherson na juhovýchode krajiny bol zranený 40-ročný cyklista, oznámili tamojšie úrady.

Ruské útoky napáchali škody v Doneckej, Odeskej, Charkovskej, Sumskej a Kyjevskej oblasti, uviedlo letectvo bez ďalších podrobností.

Ukrajina sa už viac ako tri roky bráni ruskej vojenskej agresii, súčasťou bojov sú vzdušné útoky, ktoré podnikajú obe krajiny. Rusko opakovane bombarduje ukrajinské územie a tvrdí, že útočí na vojenské ciele. Zároveň sa pokúša ochromiť ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Ukrajinské úrady pravidelne informujú o zásahoch civilných objektov a zabitých a zranených civilistov.

Taktiež Kyjev uvádza, že sa pri útokoch na Rusko zameriava na vojenské ciele alebo energetické zariadenia, ktoré podporujú ruské vojnové úsilie. Aj z Ruska občas prichádzajú správy o civilných obetiach. Civilistov zomreli už tisíce, drvivá väčšina z obetí sú Ukrajinci, napísala predtým agentúra Reuters.

9:30 Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v pondelok telefonoval s osobitným vyslancom prezidenta USA Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keithom Kelloggom. Témou boli nadchádzajúce rokovania USA a Ukrajiny, ktoré sa uskutočnia v utorok v Saudskej Arábii.

Podľa hovorcu rezortu Pawla Wroňského sa Sikorski a Kellogg zhodli, že mier na Ukrajine, ktorý je cieľom rokovaní, musí byť spravodlivý. Ďalšie podrobnosti o obsahu rozhovoru ministerstvo nezverejnilo. Krátko po ňom Sikorski informoval o jeho priebehu ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu.

Rokovania medzi Ukrajinou a USA sa uskutočnia v rovnakom formáte a na rovnakom mieste ako februárové stretnutia medzi americkými a ruskými delegáciami, pričom ruská strana sa na nich tentoraz nezúčastní. Ukrajinskú delegáciu povedú šéf diplomacie Sybiha, šéf kancelárie prezidenta Andrij Jermak, minister obrany Rustem Umerov a zástupca šéfa prezidentskej kancelárie Pavlo Palisa. USA budú zastupovať minister zahraničných vecí Marco Rubio, poradca prezidenta pre národnú bezpečnosť Michael Waltz a Steve Witkoff.

Minulý týždeň Washington oznámil pozastavenie vojenskej podpory Ukrajine, pričom neskôr bolo prerušené aj zdieľanie spravodajských informácií a prístup k družicovým snímkam.

7:53 Ukrajinská delegácia pricestovala do Džiddy v Saudskej Arábii na rokovania s americkými predstaviteľmi, oznámil dnes na sociálnej sieti šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak, ktorý vedie ukrajinský tím. Naznačil, že prioritami je ochrana ukrajinských záujmov, jasná vízia ukončenia vojny s Ruskom a efektívna spolupráca s americkými partnermi. Ukrajina sa už viac ako tri roky bráni ruskej agresii, a to aj vďaka pomoci Západu.

Ukrajinsko-amerických rokovaní sa má zúčastniť americký minister zahraničia Marco Rubio, očakávaní sú aj poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a splnomocnenec pre Blízky východ Steve Witkoff. V ukrajinskej delegácii by mali byť podľa Kyjeva tiež ministri zahraničia a obrany Andrij Sybiha a Rustem Umerov.

6:45 Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že v noci na utorok ruská protivzdušná obrana odrazila masívny útok ukrajinských bezpilotných lietadiel, pričom zachytila a zničila 337 dronov, z nich 91 v Moskovskej oblasti.

Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) uviedla – a úrady to medzičasom potvrdili – že dronové útoky si v Moskovskej oblasti vyžiadali najmenej jednu obeť a troch ranených. Hlásia aj materiálne škody, napr. na bytových domoch.

V dôsledku útokov dronov došlo k dočasnému obmedzeniu prevádzky na moskovských letiskách Domodedovo, Vnukovo, Šeremetevo a na podmoskovskom letisku Žukovskij.

Niektoré prímestské vlaky v Moskovskej oblasti nevypravili pre poškodenie železničných tratí.

Najviac dronov – 126 – v noci na utorok zaregistrovali a zneškodnili nad Kurskou oblasťou pri hraniciach s Ukrajinou. Moskva a Moskovská oblasť čelili útoku 91 dronov. Ďalších 38 ich bolo zneškodnených nad Brianskou oblasťou, 25 nad Belgorodskou oblasťou, 22 nad Riazanskou oblasťou a desať nad Kalužskou oblasťou.

Menšie počty dronov hlásili aj z Lipeckej, Oriolskej, Voronežskej a Nižnonovgorodskej oblasti, uviedlo ministerstvo obrany. Operačné veliteľstvo Riazanskej oblasti tiež informovalo o masívnom útoku ukrajinských dronov – systémy protivzdušnej obrany ministerstva obrany ich tam zostrelili 22.

Útoky na ruské hlavné mesto, vzdialené od ukrajinských hraníc stovky kilometrov, prichádzajú pred očakávaným stretnutím najvyšších predstaviteľov USA a Ukrajiny, ktoré sa uskutoční v utorok v Saudskej Arábii.

Ukrajina je pripravená predložiť Spojeným štátom svoj plán čiastočného prímeria s Ruskom v nádeji, že tak obnoví podporu od USA – svojho kľúčového spojenca a darcu počas vyše tri roky trvajúcej vojny rozpútanej Ruskom, dodala AFP.

Rozhovory v Saudskej Arábii budú na najvyššej úrovni od nedávnej schôdzky v Bielom dome, kde sa zišli prezidenti Ukrajiny a USA Volodymyr Zelenskyj a Donald Trump. Rokovanie sa však skončilo roztržkou, keď Trump i jeho viceprezident J. D. Vance vyčítali Zelenskému údajnú nevďačnosť za pomoc poskytnutú Ukrajine Spojenými štátmi.

V snahe prinútiť Ukrajinu sadnúť si k rokovaciemu stolu Washington následne pozastavil vojenskú pomoc Ukrajine, ako aj zdieľanie spravodajských informácií a prístup k družicovým snímkam.

6:00 Ruská protivzdušná obrana zničila viac ako 30 dronov smerujúcich na Moskvu, uviedol starosta ruskej metropoly Sergej Sobjanin. Dve moskovské letiská dočasne prerušili prevádzku.

Sobjanin uviedol, že bezpilotné prostriedky boli zostrelené v Domodedovskom a Ramenskom okrese v Moskovskej oblasti. Celkovo podľa neho protivzdušná obrana zostrelila 33 dronov.

„Podľa predbežných informácií nedošlo k žiadnym škodám ani zraneniam,“ uviedol Sobjanin v sérii príspevkov na Telegrame.

Ruský letecký úrad Rosavijacija podľa agentúry Reuters uviedol, že v súvislosti so správami o dronových útokoch boli pozastavené lety na letiskách Žukovo a Domodedovo.

Ukrajina sa už viac ako tri roky bráni ruskej vojenskej agresii, súčasťou bojov sú vzdušné útoky, ktoré podnikajú obe krajiny. Tvrdenie Sobjanina nebolo možné nezávisle overiť, Ukrajina sa k nemu nevyjadrila.

5:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred utorňajšou schôdzkou so zástupcami Spojených štátov v saudskoarabskej Džidde navrhol prepustiť ukrajinských aj ruských zajatcov. Krok by podľa neho pomohol vytvoriť dôveru pred rozhovormi o konci vojny.

Zástupcovia USA a Ukrajiny v utorok v saudskoarabskej Džidde povedú rokovania o ukončení rusko-ukrajinskej vojny. Rozhovory budú prvé medzi oboma stranami od nedávnej návštevy Zelenského vo Washingtone, ktorá sa skončila roztržkou medzi ním a americkým prezidentom Donaldom Trumpom a viceprezidentom J.D. Vancem. Washington potom pozastavil dodávky americkej vojenskej pomoci Ukrajine a zdieľanie spravodajských informácií.

„Zdôraznil som otázku prepustenia väzňov a návratu našich detí, čo by sa mohlo stať kľúčovým krokom pri budovaní dôvery v diplomatické snaženie,“ napísal Zelenskyj na X po pondelkovom rokovaní so saudským korunným princom Muhammadom bin Salmánom. Uviedol tiež, že Ukrajina bude počas rozhovorov s USA „úplne konštruktívna“.

Za americkú stranu sa rozhovorov zúčastní minister zahraničia USA Marco Rubio, očakávaní sú aj Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a splnomocnenec pre Blízky východ Steve Witkoff. V ukrajinskej delegácii by mali byť podľa Kyjeva minister zahraničných vecí Andrij Sybiha, šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak či minister obrany Rustom Umerov. Sám Zelenskyj sa podľa všetkého rokovania nezúčastní, hoci tiež pricestoval do Saudskej Arábie.

Agentúry s odvolaním sa na nemenovaných ukrajinských predstaviteľov predtým uviedli, že ukrajinská delegácia Spojeným štátom tiež navrhne prímerie vo vzduchu a na mori.