Dokument vznikol počas rokovaní zástupcov USA, Ruska a Ukrajiny, ktoré sa uskutočnili v Ženeve. Vypracoval ho think tank s názvom Ženevské centrum pre bezpečnostnú politiku, ktorý podporuje švajčiarska vláda. V dokumente, ktorý zverejnil denník New York Times, sa podrobne opisuje, ako by mohla vyzerať dohoda o ukončení bojov.
Podľa expertov musí byť budúce prímerie pevne zakotvené, na rozdiel od Minských dohôd. Hlavným problémom bola vtedy absencia jasného vymedzenia sankcií v prípade porušenia dohody.
Rovnako sa počíta s vytvorením 10-kilometrovej nárazníkovej zóny, ktorá by v prípade zastavenia bojov oddeľovala obe armády. Na bezpečnosť by mali dohliadať príslušníci zahraničných armád, britskej a francúzskej. Misia by pôsobila na základe mandátu OSN alebo iného medzinárodného orgánu.

Thomas Greminger, riaditeľ Ženevského centra pre bezpečnostnú politiku, ktorý sa v rokoch 2017 až 2020 podieľal na monitorovaní prímeria na Ukrajine, vytvoril v roku 2022 tím expertov na riešenie súčasného konfliktu po ruskej invázii.
Greminger oslovil predstaviteľov medzinárodných organizácií aj vojenských veliteľov s vyjednávacími skúsenosťami a nezávisle rokoval aj s odborníkmi z Ukrajiny, Ruska, USA a Európy.
Tieto stretnutia neboli oficiálnymi summitmi, ale skôr neformálnymi rozhovormi, kde účastníci prinášali jasné pozície svojich vlád. Cieľom bolo vytvoriť komunikačný kanál s Moskvou a prediskutovať možné scenáre urovnania konfliktu.

Aj keď výsledky tejto iniciatívy sú zatiaľ neisté, Gremingerove snahy naznačujú, že za oficiálnymi kulisami stále pokračujú neformálne rokovania. Tieto diskusie vedú k rôznym dohodám, ako bola napríklad výmena väzňov alebo dočasná dohoda o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more.
Zákulisné rozhovory sú podľa Gremingera symbolom nádeje, že by sa neskôr mohlo podariť nájsť zhodu aj vo všeobecnejších otázkach.
Podľa návrhu think tanku zameraného na bezpečnosť by medzinárodní pozorovatelia mali spolupracovať s ruskými a vojenskými predstaviteľmi na vyjednávaní konkrétnych krokov, ako je prepustenie zadržaných osôb, odmínovanie území alebo vytvorenie civilných koridorov v zónach s vysokým napätím.
Samuel Charap, odborník na Rusko z RAND Corporation, však vyjadruje skepticizmus ohľadom realizovateľnosti takéhoto plánu, najmä pre dĺžku hranice medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorá je päťkrát dlhšia než demilitarizovaná zóna medzi Severnou a Južnou Kóreou. K tomu sa pridáva aj množstvo a sofistikovanosť zbraní, ktoré majú obidve strany konfliktu.
Hoci Charap pracuje na alternatívnych návrhoch na monitorovanie prípadného prímeria, ako sú senzory na bezpilotných lietadlách, bójach či člnoch, tvrdí, že k dohode medzi oboma stranami je zatiaľ ďaleko.
Západ je opatrný, keďže pred začiatkom invázie Putin tvrdil, že žiadny útok na Ukrajinu neplánuje, čo mnohých vedie k presvedčeniu, že medzinárodné monitorovacie misie neodradia Kremeľ od ďalšej agresie.

Expert na Rusko Janis Kluge z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti sa však domnieva, že Rusko nikdy nebude súhlasiť s plánom, ktorý by zaručoval Ukrajine plnú nezávislosť a suverenitu.