Aj bez znalostí vojenského plánovača asi správne odpoviete, že by boli potrebné rádovo desiatky tisíc príslušníkov. A vôbec by nevyznelo prehnane hovoriť o šesťcifernom počte mierotvorcov. O ich prípadnom nasadení dôverne rokovali tento utorok v Paríži hlavní generáli z krajín, ktoré prejavili ochotu zapojiť sa do misie. Stretnutie náčelníkov generálnych štábov armád zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Premiér Robert Fico vyhlásil, že Slovensko nevyšle svojich príslušníkov do misie, na rokovaní v Paríži však bol prítomný aj predstaviteľ generálneho štábu slovenskej armády Slavomír Verčimák.
Krajiny, ktoré sú pripravené garantovať a monitorovať pokoj zbraní, dostali neformálne označenie koalícia ochotných. Teraz je to maximum, čo môžu Európania podniknúť po tom, čo ich Američania odmietli prizvať k rokovaciemu stolu s Rusmi a Ukrajincami. Macron pozval kľúčových generálov, aby debatovali o operačných detailoch prípadnej misie.
Ukrajinský prezident tvrdí, že proti riziku obnovenia bojov by bol potrebný šesťciferný počet mierotvorcov. „Minimálne 200-tisíc,“ povedal nedávno Volodymyr Zelenskyj. Na ilustráciu: o niečo viac vojakov (216-tisíc) má Poľsko, ktoré disponuje treťou najväčšou armádou v rámci členských krajín NATO.
Najvplyvnejšími stúpencami mierovej misie sú Macron a britský premiér Keir Starmer. Takzvaná koalícia ochotných sa zatiaľ skladá približne z dvadsiatich štátov. Svoj záujem prejavili napríklad Švédsko, Dánsko, Belgicko a dokonca aj vzdialená Austrália. Dokázali by však ochotné krajiny vytvoriť taký obrovský kontingent, ako si ho predstavuje Zelenskyj?
Najprv treba pripomenúť, že s Američanmi sa nedá počítať. Prezident USA Donald Trump dal jasne najavo, že o mierovú misiu sa majú postarať Európania. Keby boli v Bielom dome ústretoví, kapacity by sa výrazne rozšírili. Ozbrojené sily Spojených štátov totiž majú až viac ako dva milióny príslušníkov (takmer 1,3 milióna aktívnych vojakov a vyše 810-tisíc mužov a žien v zálohe).
Čítajte viac VIDEO: Hádka Trumpa, Vancea a Zelenského: Buď sa dohodneme, alebo končíme. Skončili
Francúzsky bezpečnostný analytik Philippe Migault je presvedčený, že európske štáty nedokážu dať dokopy 200-tisíc mierotvorcov. „Sú veľmi vzdialené od tohto počtu a sú hlboko rozdelené v názore na túto tému. Poliaci a Taliani nechcú rozmiestniť svoje jednotky na Ukrajine, ani Maďari a Slováci. Francúzi by vedeli mobilizovať niekoľko tisíc vojakov, podobne Briti,“ poznamenal pre server Euractiv Migault, ktorý je riaditeľom Európskeho strediska pre strategické analýzy.
Realistický odhad počtu mierotvorcov je výrazne menší v porovnaní s potrebami, o ktorých sa zmienil Zelenskyj. „Je ťažké predstaviť si jednotky, ktoré by mali viac ako 40-tisíc príslušníkov,“ povedal pre Euractiv ďalší francúzsky bezpečnostný expert Élie Tenenbaum. Riaditeľ Centra bezpečnostných štúdií Tenenbaum sa nazdáva, že tieto sily by sa dali nasadiť východne od rieky Dneper, kde by sa stali bariérou proti prípadnému opakovanému vpádu ruskej armády. Vzdušné sily by zase mohli plniť úlohy pri ochrane bezletovej zóny nad veľkými mestami a objektmi kľúčovej infraštruktúry na ukrajinskom území.
Čítajte viac USA mimo, Ukrajina padne, Rusko bude v Európe? Princíp NATO stavia Trump na hlavu
Nateraz však problém spočíva nielen v reálnom počte mierových síl, súvisí aj s postojom Ruska. V Moskve dali opakovane najavo, že odmietajú súhlasiť s príslušníkmi z členských krajín NATO. Znamená to, že aj keby sa téma misie dostala na stôl Bezpečnostnej rady OSN, v Kremli by vydali pokyn svojmu zástupcovi na pôde Spojených národov, aby vetoval návrh.
A ešte jedna zmienka o predstave Zelenského: naozaj by bolo nevyhnutných až 200-tisíc mierotvorcov? Nedá sa vylúčiť, že je to taktika, keď sa zveličením skutočných potrieb snaží primať európskych spojencov, aby sa angažovali v čo najväčšom možnom počte, pričom možno sám dobre vie, že údaj, o ktorom hovorí, je nereálny. Túto špekuláciu môže potvrdzovať tvrdenie britských novín Financial Times, ktoré napísali, že ukrajinskí predstavitelia za zatvorenými dverami povedali svojim podporovateľom v Európe, že realisticky odhadujú nasadenie maximálne 50-tisíc mierotvorcov.
Nemožno ešte obísť jednu vážnu vec: čo by nasledovalo, keby Rusi porušili pokoj zbraní s tým, že by zasiahli mierotvorcov? Je logické, že Európania budú požadovať od Trumpa, aby im poskytol silné garancie. Inak povedané – potrebujú vedieť, ako by sa zachoval šéf Bieleho domu v takom prípade, respektíve ako by zakročil proti Rusku, ktoré by zmrazený ozbrojený konflikt s Ukrajinou mohlo zmeniť na priamu vojenskú konfrontáciu so Západom.