1113. deň: Ukrajinské sily menia pozície v Kursku, Rusi zajali stovky vojakov. Oblasť navštívil Putin

Čítajte viac 1112. deň: Ukrajina súhlasila s mesačným prímerím, USA obnovili vojenskú pomoc. Trump chce tento týždeň hovoriť s Putinom

22:40 Ministri obrany Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska a Poľska (E5) sa v stredu stretli v Paríži a prisľúbili konkrétne kroky na posilnenie európskej obrany a poskytnutie bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.

Medzi európskymi krajinami vzniká „veľmi široký konsenzus“ o posilnení dlhodobej bezpečnosti Kyjeva, a to prostredníctvom ukrajinských ozbrojených síl, uviedol francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu po stretnutí.

„Je zrejmé, že sa objavuje veľmi široký konsenzus (…) že prvou z bezpečnostných záruk pre Ukrajinu je samozrejme samotná ukrajinská armáda,“ spresnil Lecornu pred novinármi a vylúčil akúkoľvek povojnovú „demilitarizáciu“ Ukrajiny.

Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz taktiež privítal „skutočnú jednotu kontinentu“ a poukázal na hrozbu zo strany Ruska. Podľa neho ide o to, aby sme „udržali Rusko čo najďalej od všetkých našich štátov, a na to musíme pomôcť Ukrajine“.

Nemecký minister Boris Pistorius doplnil, že napriek rýchlemu tempu zmien by súčasná situácia mohla Európe pomôcť. „Som presvedčený, že ak budeme konať teraz, ak uprednostníme bezpečnosť v Európe (…), vyjdeme z tejto situácie posilnení,“ vyhlásil.

Britský minister obrany John Healey zas uviedol, že Británia a jej spojenci vedia, že „sa musíme posilniť“ a znovu vyzbrojiť. „Snažíme sa vytvoriť koalíciu a túto prácu urýchľujeme,“ dodal.

Stretnutie sa konalo v bývalej vojenskej nemocnici Val-de-Grâce v Paríži. Na úvodnej časti schôdzky sa prostredníctvom videospojenia zúčastnil aj ukrajinský minister obrany Rustem Umerov.

Schôdzka E5 je novým formátom rokovaní, ktorý vznikol po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA. Januárové rozhovory vo Varšave sa zamerali tiež na rozvoj výrobných kapacít v zbrojárstve v európskych štátoch, ako aj na rozvoj spoločných iniciatív s Ukrajinou.

22:55 Šéf americkej diplomacie Marco Rubio pricestoval do Kanady na stretnutie lídrov skupiny siedmich priemyselne najvyspelejších štátov sveta (G7). Jednou z tém stretnutia bude aj ukončenie vojny na Ukrajine, no akékoľvek debaty ohľadom Trumpových opakovaných hrozieb prevziať kontrolu nad Kanadou Rubio odmietol. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP a portálu eNCA.

Rubio v stredu pristál v meste Quebec a pred odcestovaním do mesta Charlevoix, v ktorom sa stretnutie uskutoční, povedal, že rokovania G7 sa budú týkať niekoľkých tém vrátane prímeria medzi Ukrajinou a Ruskom. Prípadné prevzatie kontroly Spojených štátov nad Kanadou podľa neho predmetom diskusie nebude. „Budeme sa sústrediť na skupinu G7… Toto nie je stretnutie o tom, ako prevezmeme moc nad Kanadou,“ ozrejmil Rubio.

Šéfka kanadskej diplomacie Melanie Jolyová v stredu uviedla, že kanadská suverenita vo všeobecnosti „nie je predmetom vyjednávania“. Zároveň varovala európskych lídrov, aby Trumpove hrozby nebrali na ľahkú váhu. „Ak to USA môžu spraviť nám, svojmu najbližšiemu priateľovi a spojencovi, potom nie je nikto v bezpečí,“ povedala Jolyová novinárom pred odchodom do Charlevoix.

Návšteva Rubia prichádza v čase napätia medzi Ottawou a Washingtonom spôsobeného nielen vyjadreniami amerického prezidenta, ale aj jeho rozhodnutím uvaliť clá na kanadský hliník a oceľ.

Rubiova cesta do Kanady je provou návštevou člena amerického kabinetu do krajiny od opätovného nástupu Donalda Trumpa na post prezidenta USA.

21:52 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyjadril nádej, že Moskva „konštruktívne odpovie“ na návrh 30-dňového prímeria medzi Ukrajinou a Ruskom. Návrh Spojených štátov sa Kyjev už rozhodol akceptovať, píše AFP.

„Prijatie prímeria zo strany Ukrajiny považujeme za pozitívne a dôležité. Teraz dúfame, že Rusko bude reagovať konštruktívne,“ povedal Erdogan na spoločnej tlačovej konferencii s poľským premiérom Donaldom Tuskom, ktorý je v súčasnosti na návšteve v Turecku.

„Postoj Turecka k tejto vojne bol od prvého dňa veľmi jasný. Nechceme ďalšie krviprelievanie a dúfame, že naši dvaja susedia ukončia vojnu spravodlivým mierom,“ dodal turecký prezident.

Tusk vyjadril nádej, že Ankara bude zohrávať dôležitú úlohu pri presadzovaní mieru. „Prezidentovi Erdoganovi som predložil jasný návrh – aby Turecko prevzalo čo najväčšiu zodpovednosť v mierovom procese, pri zabezpečovaní stability a bezpečnosti v celom našom regióne,“ povedal poľský líder.

Erdogan v stredu zopakoval návrh, aby Turecko hostilo prípadné mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom.

21:23 Ukrajinské jednotky sa v ruskej Kurskej oblasti miestami sťahujú na výhodnejšie pozície, pripustil veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj. Na predmestí mesta Sudža podľa neho pokračujú boje. Ruské straty v bojoch Kurskej oblasti, ktoré sa začali prekvapivým vpádom ukrajinskej armády vlani v auguste, vyčíslil Syrskyj na viac ako 50 000 vojakov.

O stiahnutí Ukrajincov z mesta Sudža v Kurskej oblasti dnes informovali ukrajinské médiá. Prezident Volodymyr Zelenskyj k tomu predtým uviedol, že ruské vojská zosilneli útoky a Kyjev sa snaží šetriť životy svojich vojakov.

Syrskyj napísal večer na Telegrame, že Rusko sa snaží vytlačiť ukrajinské sily z Kurskej oblasti a preniesť boje na územie ukrajinskej Sumskej a Charkovskej oblasti.

„V najzložitejšej situácii bolo a zostáva mojou prioritou zachrániť životy ukrajinských vojakov. Na tento účel armádne jednotky v prípade potreby manévrujú na výhodnejšie pozície,“ uviedol Syrskyj. „Napriek zvýšenému tlaku rusko-severokórejskej armády budeme držať obranu v Kurskej oblasti tak dlho, kým to bude vhodné a potrebné,“ dodal.

Od začiatku kurskej operácie 6. augusta 2024 predstavuje podľa neho straty ruskej armády na tomto frontovom úseku 54 000 vojakov a 2 100 kusov techniky. Zajatých bolo necelých 1 000 ruských vojakov, mesto Sudža bolo ruskými údermi takmer úplne zničené, dodal.

Informácie znepriatelených strán nie je v podmienkach vojny možné nezávisle overiť.

20:40 Ruský prezident Vladimir Putin podľa televíznych záberov v stredu navštívil vojakov v ruskej Kurskej oblasti zapojených do bojov proti ukrajinským jednotkám a vypočul si hlásenie o ich postupe, píše AFP. „Spolieham sa na to, že všetky bojové úlohy, ktoré stoja pred našimi jednotkami, budú splnené a územie Kurskej oblasti bude čoskoro úplne oslobodené od nepriateľa,“ povedal Putin v televíznom prejave.

Putin je na záberoch v maskáčovom oblečení a rozpráva sa s náčelníkom generálneho štábu Valerijom Gerasimovom. Návštevu v Kurskej oblasti potvrdil pre ruské tlačové agentúry aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Podľa štátnej agentúry TASS ide o prvú návštevu ruského prezidenta v oblasti od prekvapivej ofenzívy Kyjeva v auguste 2024.

Gerasimov na záberoch uviedol, že Rusko zajalo 430 ukrajinských vojakov. Zoskupenie ukrajinskej armády je podľa neho „izolované“ a prebieha jeho „systematické ničenie“. Putin vyhlásil, že so zajatými by sa malo „zaobchádzať ako s teroristami v súlade so zákonmi Ruskej federácie“. To naznačuje, že by mohli byť súdení ruskými súdmi a uväznení na desiatky rokov, píše AFP.

Ukrajinské sily v auguste nečakane vpadli do ruskej Kurskej oblasti a za dva týždne obsadili približne 1 300 štvorcových kilometrova. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdil, že cieľom tejto vojenskej operácie je zmierniť tlak na ukrajinské jednotky bojujúce proti ruským silám na východe Ukrajiny. Zároveň chceli prinútiť Moskvu, aby presmerovala zdroje na obranu vlastného územia, a tiež poskytnúť Kyjevu potenciálnu výhodu pri budúcich mierových rokovaniach.

Podľa ruského ministerstva obrany sa ruským silám darí získavať späť stratené územia vrátane niekoľkých dedín. Ruské jednotky údajne vstúpili aj do mesta Sudža – najväčšieho mesta, ktoré Kyjev obsadil počas svojej prekvapivej ofenzívy.

Informácie znepriatelených strán nie je v podmienkach vojny možné nezávisle overiť.

19:48 Britská vláda v stredu oznámila, že vyhostila ruského diplomata Andreja Kelina a jeho manželku. Je to reakcia na vyhostenie dvoch zamestnancov britského veľvyslanectva v Moskve začiatkom tohto týždňa pre údajnú špionáž. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a AFP.

„Vysoký predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí, ktorý si dnes predvolal ruského veľvyslanca (Kelina), dal jasne najavo, že Spojené kráľovstvo nebude tolerovať zastrašovanie zamestnancov britských veľvyslanectiev a ich rodín. V dôsledku toho prijímame okamžité recipročné opatrenia a rušíme akreditáciu ruského diplomata a diplomatickej manželky,“ uviedlo britské ministerstvo zahraničných vecí v oficiálnom vyhlásení.

Spojené kráľovstvo v stredu obvinilo Moskvu, že vedie „čoraz agresívnejšiu a koordinovanejšiu kampaň obťažovania britských diplomatov (a) vyhlasuje zlomyseľné a úplne nepodložené obvinenia o ich práci“.

Rusko v pondelok bez poskytnutia dôkazov obvinilo dvoch britských diplomatov zo špionáže a aktivít ohrozujúcich bezpečnosť a dalo im dva týždne na opustenie krajiny. Británia obvinenia odmieta a označila ich za „úplne falošné (a) vykonštruované s cieľom ospravedlniť rastúce prenasledovanie britských diplomatov“.

Akékoľvek ďalšie kroky „bude (Spojené kráľovstvo) považovať za eskaláciu a bude na ne primerane reagovať“, varovala britská vláda. Zároveň obvinila Moskvu zo snahy úplne zatvoriť jej ambasádu v ruskej metropole.

Podľa AP Londýn bezprostredne neuviedol žiadny časový rámec odchodu Kelina a jeho manželky z krajiny.

19:10 Americký prezident Donald Trump v stredu oznámil, že vyjednávači smerujú do Ruska na rokovania o možnom prímerí medzi Moskvou a Kyjevom. Ukrajina v utorok súhlasila s návrhom Washingtonu na 30-dňové pozastavenie bojov, informuje AFP.

„Dúfame, že sa nám podarí dosiahnuť prímerie zo strany Ruska,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni počas stretnutia s írskym premiérom Micheálom Martinom. „A ak sa nám to podarí, myslím si, že to bude 80 percent cesty k ukončeniu tohto strašného krviprelievania,“ doplnil.

Americký prezident verí, že prezident Vladimir Putin bude s návrhom prímeria súhlasiť. Moskva sa k dohode zatiaľ priamo nevyjadrila a čaká, kým bude o návrhu Spojených štátov oficiálne informovaná aj s podrobnosťami. Trump neposkytol podrobnosti o zložení vyjednávacieho tímu.

USA teraz naliehajú na Rusko, aby dohodu prijalo. V opačnom prípade by Washington mohol podniknúť kroky, ktoré by boli pre Moskvu finančne nevýhodné a „veľmi zlé“, dodal americký prezident. Zopakoval, že vojnu treba zastaviť.

Čítajte viac Trump: Ak neprinútime Rusko k mieru, budeme pokračovať v boji a zásobovaní Ukrajiny

18:33 Po skončení vojny rozpútanej Ruskom a zrušení všetkých obmedzení na vycestovanie za hranice by mohlo Ukrajinu opustiť 200-tisíc až pol milióna mužov. Povedal to v stredu ukrajinský vicepremiér Oleksij Černyšov. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Černyšov tak poukázal na demografické výzvy, ktorým Ukrajina čelí. Na ukrajinských územiach pod kontrolou Kyjeva žije približne 32 miliónov ľudí, uviedol podpredseda vlády. Približne 5 miliónov ukrajinských utečencov zostáva v zahraničí pod dočasnou ochranou hostiteľských krajín, zatiaľ čo milióny ďalších žijú v tých častiach krajiny, ktoré okupuje Rusko. Minister odhaduje, že len približne 30 % Ukrajincov žijúcich v zahraničí sa vráti domov v priebehu prvého roka po skončení vojny. Ďalších 30 % sa pravdepodobne vôbec nevráti, dodal.

Demografické trendy tiež nepracujú v prospech Ukrajiny. V krajine sa ročne narodí 150-tisíc detí, ale umiera 450-tisíc obyvateľov, pričom tento údaj nezahŕňa úmrtia súvisiace s vojnou, uviedol minister. To komplikuje už aj tak hrozivú situáciu na trhu práce Ukrajiny, ktorej v súčasnosti chýba viac ako 4,5 milióna pracovníkov, dodal Černyšov.

18:13 Premiér Robert Fico (Smer) podporuje všetky mierové plány a návrhy na prímerie na Ukrajine. Uviedol to na sociálnej sieti.

„Každý deň vojny na Ukrajine je spojený so vzájomným zabíjaním Slovanov, ktoré odmietam od samotného začiatku konfliktu. Som predsedom vlády krajiny, ktorá miluje mier, a ktorá dôsledne realizuje suverénnu slovenskú zahraničnú politiku orientovanú na všetky štyri svetové strany,“ dodal Fico.

17:30 Vojaci so štátnym znakom trojzubca na uniforme sa zo Sudže stiahli, nad mestom sa objavila štátna vlajka s trikolórou. Po viac ako siedmich mesiacoch sa Rusom podarilo dobyť strategicky dôležité mesto, ktoré ovládali Ukrajinci. Sudžu mali pod kontrolou od augusta 2024, keď nečakane prenikli do Kurskej oblasti. Znamená najnovší postup Putinovej armády, že by ozbrojené sily Zelenského mohli prísť o všetky územné zisky v tomto ruskom regióne?

Čítajte viac Medvedev tvrdil, že kotol sa uzatvára. Syrskyj ubezpečil, že obkľúčenie nehrozí. Stratia Ukrajinci všetky obsadené územia v Kurskej oblasti?

16:15 Prípadné nasadenie vojakov z krajín NATO pod akoukoľvek vlajkou a v akejkoľvek forme na ukrajinskom území by predstavovalo pre Rusko hrozbu, povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorkovom rozhovore pre zahraničných blogerov.

Podľa Lavrova Rusko za žiadnych okolností nebude tolerovať prítomnosť jednotiek z krajín NATO ako mierových síl na ukrajinskom území.

„Nikto s nami o ničom nehovorí. Stále dokola opakujú, ‚nič o Ukrajine bez Ukrajiny‘, ale robia všetko o Rusku bez Ruska,“ vyjadril sa ruský minister pre blogerov Maria Nawfala z Austrálie a Larryho Johnsona a Andrewa Napolitana z USA.

„(Americký prezident Donald) Trump, mimochodom, na otázku o mierových silách povedal, že je príliš skoro o tom diskutovať, ale zvyčajne je potrebný súhlas všetkých strán. Prečo by sme mali súhlasiť s mierovými silami alebo dokonca so skupinou mierových síl? Takže oni chcú vytvoriť (vojenskú) silu zloženú z krajín, ktoré nás vyhlásili za nepriateľa, a chceli by prísť ako mierotvorcovia?“ vyhlásil šéf ruskej diplomacie.

V utorok sa v saudskoarabskej Džidde konali rokovania zástupcov Ukrajiny a Spojených štátov. Kyjev po nich vyjadril ochotu pristúpiť na americký návrh na 30 dní zastaviť boje a okamžite začať jednať s Ruskom. Spojené štáty zase obnovili poskytovanie vojenskej pomoci a výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou. Šéf americkej diplomacie Marco Rubio následne povedal, že loptička je teraz na strane Ruska.

O podpore Ukrajiny a európskej obrane minulý týždeň rokovali aj lídri EÚ v Bruseli. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyslovil predpoklad, že mier na Ukrajine si možno bude vyžadovať nasadenie európskych jednotiek. Objasnil, že nepôjdu bojovať na frontovú líniu, ale budú na Ukrajinu poslaní „po podpísaní mieru, aby zabezpečili jeho dodržiavanie“.

16:10 Ukrajina predpokladá, že Spojené štáty zosilnia sankcie proti Rusku, ak Moskva neprijme americký návrh na 30-dňové prímerie, povedal dnes novinárom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Kyjev už s návrhom na prímerie súhlasil a USA následne obnovili dodávky vojenskej pomoci aj zdieľanie spravodajských informácií s Ukrajinou.

Čítajte viac Zelenskyj: USA zosilnia sankcie proti Rusku, ak odmietne prímerie. Naša schôdzka zhatila Putinove plány

15:40 Európska komisia (EK) začala ďalšie kolo spoločných nákupov plynu. Kupujúcich vyzvala, aby dali vedieť, že majú záujem o účasť vo výberovom konaní. Dopyt po plyne bude možné tento mesiac podať na viac šesťmesačných období od júla 2025 do októbra 2030, uviedla komisia. Cieľom spoločných nákupov je uľahčiť v Európe prechod od ruského plynu na plyn od iných dodávateľov.

„Komisia dnes štartuje druhé kolo strednodobého párovania s cieľom koordinovať nákupy plynu v rámci platformy AggregateEU,“ uvádza sa v oznámení exekutívy EÚ. „Pre účasť v strednodobom výberovom konaní je potrebné podať dopyt do 17. marca, od 18. do 21. marca bude vypísané výberové konanie na vyjadrenie záujmu zo strany potenciálnych dodávateľov,“ píše sa ďalej.

Po spárovaní dopytu a ponuky prostredníctvom platformy si jednotlivé spoločnosti dojednajú zmluvu bilaterálne. Dopyt môžu predkladať a potom agregovať kupujúci z EÚ a z Energetického spoločenstva, čo je medzinárodná organizácia, ktorá zahŕňa členské krajiny EÚ a niekoľko nečlenských krajín.

Európska únia spustila spoločnú platformu pre nákup plynu v roku 2023, aby sa pokúsila vyrokovať lepšie zmluvy. Ceny plynu sa v Európe výrazne zvýšili v lete 2022, skokovému rastu predchádzali komplikácie na trhu po invázii ruských vojsk na Ukrajinu z februára toho istého roku. Rusko bolo dovtedy kľúčovým dodávateľom plynu do EÚ.

15:25 Minister obrany Robert Kaliňák vyzval Rusko, aby prijalo návrh na prímerie vo vojne na Ukrajine, ktorý vzišiel z utorkového americko-ukrajinského rokovania. Samotný návrh minister privítal. Rovnako tak minister zahraničných vecí Juraj Blanár.

„Oceňujem enormné úsilie novej administratívy Spojených štátov amerických sprostredkovať mierové diskusie v Saudskej Arábii, ktoré ponúkajú počiatočné nevyhnutné prímerie vo vojenskom konflikte na Ukrajine. Ide o dôležitý posun, ktorý môže zastaviť zabíjanie a viesť k hľadaniu trvalého mierového riešenia,“ uviedol Blanár.

Čítajte viac Kaliňák vyzval Rusko, aby prijalo návrh prímeria na Ukrajine. Blanár: Moskva by mala konať

15:20 Európsky parlament dnes schválil uznesenie, v ktorom víta plán Európskej komisie na prezbrojenie ReArm Europe. Podľa europoslancov Rusko dnes predstavuje pre EÚ najväčšiu hrozbu. Európsky parlament tiež chce, aby rozhodovanie v záležitostiach obrany bolo menej zložité, napríklad opustením princípu jednomyseľnosti.

Európsky parlament žiada zvýšenie výdavkov na obranu kvôli rastúcej globálnej nestabilite, vojne na Ukrajine aj zmene postoja americkej administratívy prezidenta Donalda Trumpa voči Ukrajine. Rusko europoslanci označujú za „najvýznamnejšiu priamu a nepriamu hrozbu pre EÚ a jej bezpečnosť“. Únia podľa uznesenia čelí najväčšej hrozbe pre svoju celistvosť od konca studenej vojny.

V uznesení Európsky parlament víta plán komisie ReArm Europe, ktorý by mohol podľa komisie pomôcť nájsť až ďalších 800 miliárd eur na obranu vďaka voľnejším rozpočtovým pravidlám a tiež novému plánu vo výške 150 miliárd eur. Vyzvali tiež na to, aby Európska komisia zvážila vydanie špeciálnych dlhopisov, ktoré by financovali výdavky na vojenské technológie a obranu.

Uznesenie podporilo 419 poslancov zo 669, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní. Proti ich bolo 204, 46 sa zdržalo.

Europoslanci tiež vyzvali štáty EÚ, aby viac spolupracovali v oblasti obrany, napríklad prostredníctvom spoločných nákupov. Podľa Európskeho parlamentu by sa nemala prehlbovať závislosť štátov EÚ od technológií z krajín mimo EÚ, napríklad Spojených štátov. Europoslanci podporujú možnosť, aby v rámci Severoatlantickej aliancie vznikol "európsky pilier, ktorý by mohol konať aj nezávisle od USA a ďalších neúnijných krajín v NATO.

V hlasovaní podľa informácií ČTK neuspela požiadavka, ktorá obsahovala kompromisný návrh uznesenia, aby únijné krajiny vynakladali najmenej tri percentá HDP na svoju obranu.

15:15 Ukrajinské sily sa podľa aktualizovanej mapy bojiska od projektu Deepstate, pokladaného za blízky ukrajinskej armáde, stiahli z ruského mesta Sudža. Uviedli to dnes agentúry Reuters a Unian. Informácie o stiahnutí z mesta Sudža, ktoré Ukrajinci dobyli vlani v auguste pri výpade do západoruskej Kurskej oblasti, neboli doteraz oficiálne potvrdené, dodal Unian. Boje na okrajoch mesta podľa DeepState pokračujú, napísala neskôr agentúra Reuters a dodala, že mapa nepredstavuje oficiálny dokument. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes v súvislosti so situáciou v Kurskej oblasti povedal, že ukrajinské velenie sa snaží maximálne šetriť životy vojakov.

Čítajte viac Sudža padla. Ukrajinci opustili vlani dobyté ruské mesto, šetria životy vojakov

15:05 Americký minister zahraničia Marco Rubio vyhlásil, že USA vyzývajú Rusko, aby ukončilo nepriateľské akcie proti Ukrajine. Zopakoval, že konflikt nemá vojenské riešenie. Uviedol tiež, že sa ešte v stredu USA skontaktujú s Ruskom.

Čítajte viac Rubio: Dôrazne vyzývame Rusko, aby ukončilo nepriateľské akcie proti Ukrajine

14:40 Útoky ukrajinských bezpilotných lietadiel hlboko na ruskom území podľa britskej spravodajskej služby dokazujú, že ruské vedenie stojí pred úlohou chrániť infraštruktúru a strategické zariadenia v kombinácii s ochranou operácií na frontovej línii. Britská rozviedka to uviedla v súvislosti s útokom v noci na stredu, keďže ruský rezort obrany vyhlásil, že zničil 337 dronov vrátane 91 dronov v Moskovskej oblasti. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Ruský prezident „Putin a ruské vedenie takmer určite považujú schopnosť Ukrajiny zasiahnuť a spôsobiť rozvrat v Moskve za významnú hanbu. Podkopáva to aj naratív ruského vedenia o konflikte ako o lokalizovanej operácii," konštatuje britská rozviedka.

V Moskve po útoku dronmi hlásili požiare a dočasné uzavreli všetky štyri moskovské letiská a železničné spojenie medzi Moskvou a Domodedovom. Podľa britskej spravodajskej služby však ruské médiá o útoku príliš neinformovali, čo môže naznačovať, že ruské vedenie je znepokojené možnou negatívnou reakciou obyvateľstva.

14:30 Europarlament v dnešnom uznesení privítal americký návrh na prímerie na Ukrajine i obnovenie vojenskej a spravodajskej podpory Ukrajincov zo strany Spojených štátov. V texte však poslanci zároveň kritizujú kroky administratívy prezidenta Donalda Trumpa pred utorkovým americko-ukrajinským rokovaním v Saudskej Arábii. Európsky parlament súčasne vyzval členské krajiny a EÚ, aby výrazne zvýšili svoju podporu Ukrajine.

V uznesení EP víta výsledky rokovaní medzi americkou a ukrajinskou delegáciou v Džidde, a to návrh na 30-dňové prímerie a obnovu americkej spravodajskej a vojenskej pomoci. Parlament vyzval Rusko, aby návrh na prímerie prijalo a zastavilo všetky útoky na ukrajinské obyvateľstvo a územie.

Za uznesenie hlasovalo 442 europoslancov, proti bolo 98. Zdržalo sa 126 zo 666 prítomných europoslancov. Zástupca frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) Nicola Procaccini navrhol, aby parlament odložil hlasovanie vzhľadom na utorkové rokovanie v Saudskej Arábii, s čím však neuspel. Veľká časť uznesenia vznikala pred utorkovou schôdzou, na vývoj parlament zareagoval schválením pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý navrhla frakcia Európskej ľudovej strany.

Europoslanci v uznesení kritizujú niektoré kroky Trumpovej administratívy pred utorkovým rokovaním a vyjadrili „hlboké znepokojenie“ zo zmeny postoja Spojených štátov k vojne na Ukrajine. V uznesení europoslanci tiež vyjadrovali konsternáciu z uzmierovania medzi USA a Ruskom.

Pre možné oslabenie podpory, ktorú Ukrajina dostáva z USA, europoslanci vyzvali EÚ a členské krajiny, aby „výrazne zvýšili a zrýchlili“ vojenskú podporu Ukrajine, a zopakovali svoju požiadavku, aby krajiny vynakladali na podporu Ukrajiny najmenej 0,25 percenta HDP. Európsky parlament tiež žiada, aby Ukrajina nemala žiadne obmedzenia pri používaní darovaných zbraní pri úderoch na ruské územie.

„EÚ musí prispieť k silným bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu, ktoré by odradili Rusko od ďalšej agresie,“ domnieva sa Európsky parlament. „Budúcnosť Ukrajiny sa nachádza v EÚ,“ uvádza v uznesení, ktoré vyzvalo na zrýchlenie prístupových rozhovorov krajiny do únie.

Europoslanci v uznesení tiež kritizujú Maďarsko za „vyhrážanie sa, že zablokuje obnovenie sankcií EÚ a že obmedzí primeranú odozvu EÚ“ na dianie na Ukrajine.

Európsky parlament od začiatku vojny na Ukrajine kritizuje Rusko za jeho agresiu a označil ho za „štát, ktorý podporuje terorizmus a ktorý používa teroristické prostriedky“. EP tiež vyzýva krajiny EÚ a orgány, aby sprísnili sankcie na Rusko prísnejším dodržiavaním už prijatých opatrení aj zavedením nových obmedzení. Podľa textu uznesenia EÚ a členské štáty Ukrajiny poskytli od začiatku vojny finančnú pomoc vo výške 140 miliárd eur. Výška vojenskej pomoci z EÚ podľa EP predstavovala 48 miliárd eur.

13:20 Štyria civilisti boli zabití a ďalší dvaja boli zranení pri ukrajinskom útoku na mlyn v západoruskej Kurskej oblasti. Uviedol to na platforme Telegram gubernátor oblasti Alexander Chinštejn.

Zabití boli podľa gubernátora traja muži a jedna žena, zamestnanci veľkomlyna v obci Kozyrevka. Jeden zranený bol hospitalizovaný.

Malú časť Kurskej oblasti ovládajú od leta ukrajinskí vojaci, ktorí však v posledných dňoch ustupujú ruským jednotkám. Počas poslednej ofenzívy ruské vojská oslobodili 12 obcí a viac ako 100 kilometrov štvorcových, informovalo v utorok ruské ministerstvo obrany. Ide o asi štvrtinu územia, ktoré ukrajinské sily podľa ruského velenia donedávna v Kurskej oblasti ovládali.

Projekt DeepState, ktorý má blízko k ukrajinskej armáde, dnes uviedol, že ruské sily už vstúpili do východnej časti mesta Sudža. Ruská štátna agentúra TASS dokonca tvrdí, že vstúpili do centra mesta. Kyjev ruský postup zatiaľ nepotvrdil.

Ukrajina dúfa, že kontrolu nad malou časťou Kurskej oblasti využije ako vyjednávaciu kartu v prípade mierových rokovaní. V utorok ukrajinská armáda podnikla najrozsiahlejší dronový útok na území Ruska od začiatku ruskej agresie proti susednej krajine. Rusko uviedlo, že jeho protivzdušná obrana zostrelila asi 340 ukrajinských dronov a že v Moskovskej oblasti prišli o život traja ľudia a ďalších takmer 20 utrpelo zranenia.

Stalo sa tak niekoľko hodín pred začiatkom rokovaní ukrajinskej a americkej delegácie v saudskoarabskej Džidde o možnostiach ukončenia vyše troch rokov trvajúcej vojny. Kyjev v Džidde súhlasil s americkým návrhom na začatie okamžitého 30-dňového prímeria. Kremeľ chce návrh ešte len posúdiť.

12:30 Poslanci dolnej komory holandského parlamentu zamietli v utorok večer tesnou väčšinou plán Európskej komisie na posilnenie obranného priemyslu eurobloku.

Lídri členských krajín EÚ vrátane holandského premiéra Dicka Schoofa súhlasili minulý týždeň na mimoriadnom summite v Bruseli s posilnením obrany v súlade s návrhmi, ktoré predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pod označením Rearm Europe. Tento plán počíta s celkovou mobilizáciou vo výške takmer 800 miliárd eur a zároveň s novým nástrojom EÚ na poskytovanie pôžičiek členským štátom z rozpočtu EÚ až do výšky 150 miliárd eur či s uvoľnením fiškálnych pravidiel, aby štáty mohli míňať oveľa viac.

Proti nemu sa však v holandskom parlamente hlasovali traja zo štyroch koaličných partnerov vrátane najpočetnejšej Strany slobody (PVV) vedenej krajne pravicovým populistom Geertom Wildersom, píše DPA. Konkrétne pomerom hlasov 73 ku 71 zahlasovali za uznesenie, ktorým vyjadrili nespokojnosť s programom Rearm Europe v jeho súčasnej podobe, a Amsterdam vyzvali, aby jeho podporu stiahol, uvádza holandský portál NL Times. Schoof sa tak podľa Euobservera dostal do trápnej situácie, nakoľko návrh v Bruseli odobril.

Čítajte viac Liberálny moment sa skončil, na rade je menej masla a viac zbraní, vraví expert. Bude mať EÚ vôľu bojovať s Putinom?

Tri koaličné strany kritizovali najmä potenciálne financovanie plánu prostredníctvom zvýšenia štátneho dlhu. Proti Rearm Europe sa rázne stavia aj samotný Wilders, ktorý vyhlásil, že premiér Schoof by mal teraz svoju podporu plánu stiahnuť aj v Bruseli. „Takto by to malo fungovať v demokracii,“ povedal.

Otázka obrany a zbrojenia ešte viac rozdeľuje už aj tak pomerne nestabilnú holandskú pravicovú vládu. Plán Rearm Europe v rámci koalície podporuje len pravicovo-liberálna Ľudová strana slobody a demokracie (VVD), ktorú v minulosti viedol bývalý holanský premiér a súčasný generálny tajomník NATO Mark Rutte. Podľa poslancov VVD by bolo „nezodpovedné“, keby Holandsko teraz svoju podporu na úrovni EÚ stiahlo.

12:25 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu uviedol, že ruská armáda zaznamenáva značný pokrok v úsilí vytlačiť ukrajinské jednotky z pohraničnej ruskej Kurskej oblasti. Armáda podľa ministerstva obrany opätovne získala kontrolu nad ďalšími piatimi dedinami.

„Informácie poskytnuté našou armádou ukazujú, že naše jednotky úspešne postupujú v Kurskej oblasti, oslobodzujú oblasti, ktoré boli pod kontrolou militantov. Dynamika je dobrá,“ vyhlásil Peskov.

Ministerstvo obrany medzičasom oznámilo, že jeho jednotky opäť získali pod kontrolu päť obcí v Kurskej oblasti. V utorok ruské jednotky podľa ministerstva opätovne získali od Ukrajiny 12 dedín v tejto oblasti, ako aj viac než 100 štvorcových kilometrov územia.

Ruská tlačová agentúra TASS v stredu informovala, že ruské sily vstúpili aj do mesta Sudža a vedú tam „útočné operácie“. Ide o najväčšie mesto, ktoré Kyjev obsadil ešte na začiatku svojej prekvapivej ofenzívy. Ruské médiá zverejnili video, ktoré údajne zachytáva ruských vojakov mávajúcich vlajkou v centre Sudže, píše AFP.

Ukrajinské sily v auguste nečakane vpadli do ruskej Kurskej oblasti a za dva týždne obsadili približne 1300 štvorcových kilometrov jej územia. Ruským jednotkám sa však podarilo získať späť časti územia. Podľa Kyjeva a Západu pomáhajú ruským jednotkám pri bojoch v Kurskej oblasti aj severokórejskí vojaci. Agentúra Reuters v piatok na základe máp bojiska informovala, že desaťtisíce ukrajinských vojakov v Kurskej oblasti sú takmer obkľúčené ruskými silami a odrezané od hlavných zásobovacích línií.

Čítajte viac Sudža padla. Ukrajinci opustili vlani dobyté ruské mesto, šetria životy vojakov

11:45 Poľsko je spokojné s novými návrhmi a iniciatívami na ukončenie ruskej agresie na Ukrajine. Po stretnutí s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom to v stredu vo Varšave vyhlásil šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski.

Po rokovaniach v saudskoarabskej Džidde Ukrajina súhlasila s návrhom 30-dňového prímeria a USA oznámili obnovenie vojenskej pomoci a spravodajskej podpory. Ukrajinský minister zahraničných vecí odtiaľ letel priamo do Varšavy, kde svojho poľského kolegu osobne informoval o výsledkoch rokovaní ako prvého z predstaviteľov krajín EÚ.

Sikorski pripomenul, že ešte pred rokovaniami v Saudskej Arábii konzultoval situáciu so Sybihom a predtým aj s osobitným vyslancom prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko generálom Keithom Kelloggom.

Počas spoločnej tlačovej konferencie Sybiha vyzdvihol dôležitosť utorkových rokovaní s americkou delegáciou v Džidde. „Výsledky týchto rokovaní sú veľmi významné, takmer historické,“ vyhlásil Sybiha ktorý poďakoval Poľsku za podporu a uviedol, že Ukrajina si želá ukončenie vojny a spravodlivý mier

Poľský minister tiež informoval, že transporty americkej pomoci cez poľské letisko Jasionka sa vrátili na pôvodnú úroveň.

11:40 Rusko na americký návrh na 30-dňové prímerie zareaguje až po tom, čo mu Spojené štáty poskytnú podrobnosti, uviedol v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Moskva podľa neho momentálne dôkladne analyzuje vyhlásenia, ktoré vyplynuli z rokovaní medzi americkými a ukrajinskými predstaviteľmi v Saudskej Arábii.

Čítajte viac Rusi sa vykrúcajú. Potrebujeme informácie, odkázal Peskov. Putin návrh neprijme, Rusko postupuje, povedal zdroj z Kremľa

11:20 Väčšina ukrajinských síl už pravdepodobne opustila ruskú Kurskú oblasť a prešla na ukrajinskú stranu hranice. S odvolaním sa na svoje zdroje to oznámil magazín Forbes. Kyjev to zatiaľ oficiálne nekomentoval. Rusi zatiaľ postúpili najmenej na okraj kedysi päťtisícového mesta Sudža.

Čítajte viac Sudža padla. Ukrajinci opustili vlani dobyté ruské mesto, šetria životy vojakov

11:05 Predsedu Progresívneho Slovenska Michal Šimečka a člen predsedníctva hnutia Ivan Korčok vyzývajú predstaviteľov vládnej koalície, aby po neustálom opakovaní mantry o mieri teraz ukázali skutočné činy.

Čítajte viac PS koalícii: Chcete mier? Ukážte činy a vyzvite Putina, aby prijal prímerie

10:55 Island vyčlení viac ako dva milióny eur do Fondu energetickej podpory Ukrajiny. Uviedlo to v utorok ukrajinské ministerstvo energetiky, informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Týmto príspevkom celková suma islandskej pomoci pre ukrajinský energetický sektor prekročí 5,6 milióna eur. Podľa ukrajinského rezortu energetiky Reykjavík v rokoch 2023 až 2024 poslal Kyjevu financie na pomoc energetike štyrikrát. Tieto peniaze sa použili na nákup zariadení pre energetické spoločnosti v Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti.

Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko zdôraznil význam takýchto príspevkov pri obnove dodavok elektriny a tepla do ukrajinských domácností a pri oprave infraštruktúry poškodenej ruskými útokmi. „Sme vďační Islandu za jeho podporu a za ďalší príspevok k energetickej stabilite Ukrajiny,“ povedal Haluščenko.

10:40 Americký prezident Donald Trump dúfa, že prímerie medzi Ukrajinou a Ruskom sa podarí dosiahnuť „v najbližších dňoch“. Referuje o tom web gazeta.ua.

Čítajte viac Trump: Ak neprinútime Rusko k mieru, budeme pokračovať v boji a zásobovaní Ukrajiny

10:20 V Kyjeve sa v noci na stredu ozvali explózie. Protivzdušná obrana zostruje nad ukrajinským hlavným mestom ruské drony, napísal server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na regionálnych činiteľov. Výbuchy podľa servera Ukrajinska pravda bolo počuť už skôr tiež v Dnipre, odkiaľ prichádzajú informácie o poničení infraštruktúry a domov, a v meste Sumy zasiahol dron mestskú infraštruktúru. Útok dronu je hlásený tiež z Charkova.

„Masívny útok nepriateľských dronov,“ uviedol na telegrame šéf správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak a dodal, že v regióne vzplanul bližšie nespresnený objekt infraštruktúry. Neskôr informoval o zostrelení 12 z 20 ruských dronov a niekoľkých požiaroch v Dnipre.

„Bolo poškodených asi desať súkromných domov. Sú rozbité okná v škôlke a škole. O mŕtvych alebo zranených nie sú informácie,“ dodal vo svojej následnej správe Lysak.

Starosta druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkova informoval o útoku ruského dronu, ktorý zasiahol miesto medzi domami. „Na mieste je jeden človek s akútnou stresovou reakciou,“ napísal na telegrame starosta Ihor Terechov.

V meste Sumy na severe Ukrajiny zasiahol dron mestskú infraštruktúru a spôsobil požiar, píše Ukrajinska pravda.

10:10 Vojenská pomoc Ukrajine cez poľské logistické uzly opäť prúdi v pôvodnej kapacite. Deje sa tak deň po americko-ukrajinských rokovaniach v Saudskej Arábii. Oznámil to v stredu poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski, informuje spravodajca TASR.

„Potvrdzujem, že dodávky zbraní cez Jasionku sa obnovili na pôvodné úrovne,“ povedal podľa agentúry AFP novinárom Sikorski pred stretnutím so svojim ukrajinským náprotivkom Andrijom Sybihom. Ten do Varšavy priletel z Džiddy po rokovaniach s USA, na ktorých sa delegácie dohodli na obnovení pomoci.

Šéfka amerických tajných služieb Tulsi Gabbardová na sieti X potvrdila aj obnovenie poskytovania spravodajských informácií Ukrajine. „Rozhodnutím prezidenta bola prestávka v poskytovaní spravodajských informácií ukončená,“ dodala s tým, že vďaka americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi je zastavenie krviprelievania na Ukrajine bližšie.

Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz už v utorok povedal, že Poľsko je plne pripravené okamžite obnoviť transport americkej pomoci na Ukrajinu. Jeho logistické uzly sú v nepretržitej prevádzke, keďže tadiaľ prúdi na Ukrajinu pomoc aj z iných štátov.

10:05 Najmenej štyroch mŕtvych – občanov Sýrie, ktorí boli členmi posádky lode zasiahnutej v prístave – si vyžiadal ruský útok na Odesu. Ruská raketa zabila ženu v meste Kryvyj Rih, uviedli ukrajinské úrady. Rusko počas noci vypálilo na Odesu a Kryvyj Rih tri rakety Iskander-M a proti Ukrajine vyslalo tiež 133 dronov, z ktorých sa 98 podarilo zostreliť, ďalšie dve desiatky dronov nedoleteli do cieľa, zrejme kvôli rušeniu prostriedkami rádioelektronického boja, uviedlo ukrajinské letectvo. Bez ďalších podrobností pripustilo, že ruské útoky spôsobili škody v Odeskej, Charkovskej, Sumskej a Kyjevskej oblasti.

„Rusko včera večer (v utorok) zaútočilo na prístav v Odese. Balistická raketa poškodila loď Pinar, plaviacu sa pod vlajkou Barbadosu. Žiaľ, zahynuli štyria ľudia – občania Sýrie. Najmladší mal 17 rokov, najstarší 24 rokov,“ napísal šéf správy Odeskej oblasti Oleh Kiper na sociálnej sieti Telegram. Ďalší dvaja ľudia – Ukrajinec a Sýrčan – boli zranení. Loď podľa Kipera práve nakladala pšenicu určenú pre Alžírsko. „Bola to úplne civilná loď,“ zdôraznil. Pri útoku bolo poškodené ešte jedno plavidlo, móla a sklady s obilím.

Na Kryvyj Rih zaútočili ruské sily v stredu ráno, zahynula 47-ročná žena, uviedol šéf Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak. Ruské sily zasiahli tiež objekt infraštruktúry, v ktorom vypukol požiar, oznámili tamojšie úrady. Lysak neskôr dodal, že počet ranených stúpol na deväť, sedem z nich muselo byť hospitalizovaných a traja z pacientov sú vo vážnom stave.

Ruský útok zasiahol civilné ciele, poškodil infraštruktúru, výškové budovy, administratívnu budovu, autobusy, garáže, viac ako desať áut, obchody a vzdelávacie zariadenia. Vzniknuté požiare boli medzitým uhasené, informoval šéf oblastnej správy.

Kryvyj Rih je častým cieľom ruských útokov odkedy ruské vojská vpadli do susednej krajiny, poznamenala agentúra Reuters.

Ukrajina sa už viac ako tri roky bráni ruskej vojenskej agresii, súčasťou bojov sú vzdušné útoky, ktoré podnikajú obe krajiny. Rusko opakovane bombarduje ukrajinské územie a tvrdí, že útočí na vojenské ciele. Zároveň sa pokúša ochromiť ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Ukrajinské úrady pravidelne informujú o zásahoch civilných objektov a zabitých a zranených civilistov.

Taktiež Kyjev uvádza, že sa pri útokoch na Rusko zameriava na vojenské ciele alebo energetické zariadenia, ktoré podporujú ruské vojnové úsilie. Aj z Ruska občas prichádzajú správy o civilných obetiach. Civilistov zomreli už tisíce, drvivá väčšina z obetí sú Ukrajinci, napísala predtým agentúra Reuters.

10:00 Nemecký kancelár Olaf Scholz privítal návrh na 30-dňové prímerie vo vojne na Ukrajine, ktorý vzišiel z utorkového americko-ukrajinského rokovania v saudskoarabskej Džidde. Na sieti X Scholz napísal, že teraz záleží na ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ako sa k návrhu postaví.

„Nápad na 30-dňové prímerie je dôležitým a správnym krokom smerom k spravodlivému mieru pre Ukrajinu,“ napísal kancelár na sieti X. Zároveň opätovne ubezpečil, že Nemecko stojí na strane Ukrajiny a USA, a výslovne privítal „návrhy z Džiddy“. „Teraz záleží na Putinovi,“ dodal.

Americká a ukrajinská delegácia sa v utorok stretli pri prvých rozhovoroch od nedávnej roztržky medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Bielom dome. V spoločnom vyhlásení vyjednávači uviedli, že Ukrajina je pripravená prijať americký návrh na začatie okamžitého 30-dňového prímeria. USA po rokovaní v Džidde obnovili svoju vojenskú pomoc Ukrajine a tiež zdieľanie spravodajských informácií s Kyjevom.

Nemecko je po Spojených štátoch druhým najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajincom. Scholz opakovane ubezpečuje Kyjev o nemeckej solidarite. Veľkým podporovateľom Ukrajiny v jej obrane proti ruskej agresii je aj pravdepodobný budúci nemecký kancelár Friedrich Merz.

9:35 Riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin absolvoval v stredu prvý telefonický rozhovor s novým šéfom americkej Ústrednej spravodajskej služby(CIA) Johnom Ratcliffom. Dohodli sa, že obe inštitúcie budú udržiavať pravidelné kontakty.

Cieľom týchto kontaktov je „prispieť ku globálnej stabilite a bezpečnosti“, ako aj k „zníženiu konfrontácie vo vzťahoch medzi Moskvou a Washingtonom“, píše sa vo vyhlásení SVR.

Naryškin a Ratcliffe diskutovali aj o kontaktoch medzi SVR a CIA v oblastiach spoločného záujmu a riešení krízových situácií.

Telefonát sa uskutočnil v ten istý deň, keď predstavitelia Ukrajiny na rozhovoroch v Saudskej Arábii podporili návrh USA na 30-dňové prímerie vo vojne s Ruskom a súhlasili s okamžitými rokovaniami s Moskvou.

Posledný známy kontakt medzi šéfmi CIA a SVR bol v novembri 2022, keď sa Naryškin v Ankare stretol s vtedajším šéfom CIA Williamom Burnsom.

9:30 Ako si Amerika predstavuje mier? Ako kapituláciu Ukrajiny? A chce Washington, aby v niečom ustúpila aj Moskva?

Čítajte viac Zelenskyj sa vraj Trumpovi ospravedlnil. Presvedčila Ukrajina Ameriku, aby Rusku neponúkala všetko?

7:27 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 430 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 889 050, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o tri tanky, sedem obrnených bojových vozidiel pechoty, 44 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 306 tankov, 21 430 obrnených bojových vozidiel pechoty, 24 390 delostreleckých systémov a 1 314 raketometov.

6:15 Akékoľvek dohody budú za ruských podmienok, nie amerických, reagoval na výsledky utorkového americko-ukrajinského rokovania v saudskej Džidde podpredseda hornej komory ruského parlamentu Konstantin Kosačov. Kyjev pritom súhlasil s americkým návrhom na 30 dní trvajúce prímerie v bojoch s Ruskom a Washington obnovil svoju vojenskú pomoc Ukrajine.

Čítajte viac Kosačov: Dohody sa píšu na fronte a budú za ruských podmienok, nie amerických

6:10 Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v stredu uviedol, že informoval viacero európskych rezortných kolegov o rozhovoroch so Spojenými štátmi, ktoré označil za prelomové. Kyjev na nich vyjadril ochotu podporiť návrh Washingtonu na 30-dňové prímerie vo vojne s Ruskom. Informovala o tom agentúra Reuters.

Spojené štáty po viac ako ôsmich hodinách rokovaní ukrajinských a amerických predstaviteľov v saudskoarabskej Džidde v utorok súhlasili, že obnovia vojenskú pomoc a poskytovanie spravodajských informácií Ukrajine.

Sybiha, ktorý sa na rozhovoroch zúčastnil, následne podľa vlastných slov hovoril „o výsledkoch tohto prelomového stretnutia“ s viacerými európskymi ministrami zahraničných vecí vrátane Davida Lammyho z Británie, ako aj so šéfkou diplomacie EÚ Kajou Kallasovou.

Ukrajinská delegácia podľa neho americkým predstaviteľom povedala, že európski partneri sa musia zúčastniť na prípadných mierových rokovaniach. „Držíme sa postoja – žiadne rozhodnutie o dlhodobej bezpečnosti Európy bez Európy,“ zdôraznil Sybiha na sociálnej sieti.

V stredu sa ukrajinský minister stretne vo Varšave s poľským partnerom Radoslawom Sikorským, oznámil poľský rezort diplomacie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý bol v Saudskej Arábii, nezúčastnil sa však na rozhovoroch s USA, označil prímerie za „pozitívny návrh“ pokrývajúci frontovú líniu, nielen boje vo vzduchu a na mori. „Teraz je na Spojených štátoch presvedčiť Rusko, aby urobili to isté,“ povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore. Dodal, že aj bude Rusko súhlasiť, prímerie nadobudne účinnosť okamžite.