„Nevieme, s kým budeme spolupracovať, ale sme otvorení diskusiám a debatám… s každou stranou“ o budúcej politike krajiny, uviedla Wangenheimová. Podľa jej slov sa rozhovory uskutočnia „v najbližších dňoch“.
Voľby na autonómnom území Dánska vyhrali Demokrati s trojnásobne lepším výsledkom než v roku 2021. Zisk 29,9 percenta hlasov im zabezpečil 10 mandátov v 31-člennom parlamente. Druhá skončila so ziskom 24,5 percenta ďalšia opozičná strana Naleraq, ktorá presadzuje rýchlu nezávislosť.
„Bola som veľmi prekvapená. Dúfali sme možno v ďalšie dva alebo tri mandáty, ale teraz ich máme 10,“ povedala Wangenheimová.
Ľudia chcú zmenu
Všetky politické strany vo voľbách a väčšina z 57 000 obyvateľov Grónska podporuje nezávislosť ostrova. Demokrati sú zástancami tzv. pomalého získania nezávislosti.
„Ľudia chcú zmenu… Chceme viac obchodu na financovanie nášho blahobytu,“ povedal líder strany Demokrati Jens-Frederik Nielsen. „Nechceme nezávislosť zajtra, chceme dobrý základ,“ zdôraznil pred novinármi Nielsen, ktorý teraz bude mať príležitosť vytvoriť vládnu koalíciu.
Čítajte viac Ani USA a už ani Dánsko. Grónsko smeruje k samostatnosti: Nie je otázka či, ale kedy
Pomalšiu cestu k nezávislosti podporujú aj strany doterajšej koalície Inuit Ataqatigiit (Inuitské spoločenstvo) a Siumut (Vpred), ktoré získali spolu 36 percent hlasov. V posledných voľbách v roku 2021 mali 66,1 percenta.
Utorkové parlamentné voľby v Grónsku boli ostro sledované pre opakované vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého by USA mali nad krajinou prebrať kontrolu. Ostrov je podľa neho dôležitý pre bezpečnosť USA. V súčasnosti autonómne územie Dánska ašpiruje na získanie nezávislosti, čo predpokladá aj dánska ústava a zákony. Má dôležitý geostrategický význam a Spojené štáty tam majú vojenskú základňu.
Čítajte viac Bude EÚ skôr vo vojne s USA alebo s Ruskom? Odpovedá expertka
Grónski aj dánski politici odmietajú nároky USA a podľa prieskumu verejnej mienky takúto zmenu schvaľuje len malá menšina obyvateľov.
Grónsko, ktoré má len 57 000 obyvateľov, sa ocitlo v geopolitickom zápase o Arktídu, kde otepľovanie zvyšuje prístupnosť prírodných zdrojov a otvára nové dopravné trasy. V regióne zintenzívnili svoje aktivity Rusko i Čína, približuje Reuters.
Trump začal ešte pred januárovým návratom do Bieleho domu tvrdiť, že USA by mali prebrať kontrolu nad Grónskom. Ostrov je podľa neho dôležitý pre bezpečnosť USA. Grónsko, ktoré ašpiruje na nezávislosť od Dánska, má dôležitý geostrategický význam a Spojené štáty tam majú vojenskú základňu.
Čítajte viac Vy Grónsko, tak my Kaliforniu. Dánski satiristi už majú pod petíciou 200-tisíc podpisov. Bude z Los Angeles Løs Ångeles?
Trump pôvodne odmietol vylúčiť vojenskú silu na získanie ostrova, čo znepokojilo mnohých Grónčanov. Svoj postoj neskôr zmiernil a vyhlásil, že bude rešpektovať vôľu miestnych obyvateľov, no je pripravený investovať „miliardy dolárov“, ak sa pričlenia k Spojeným štátom.
Nároky USA na toto územie pritom odmietajú ako grónski, tak aj dánski politici, pričom podľa prieskumu verejnej mienky by za takúto zmenu bola len malá menšina obyvateľov.