„Toto je veľmi dôležité a už som o tom hovoril – prímerie na Ukrajine. Dohoda bola dosiahnutá veľmi nedávno. Dúfam, že v najbližších dňoch dôjde k úplnému prímeriu," povedal Trump počas svojej tlačovej konferencie.
Poznamenal, že každý deň dostáva správy o 3–4 tisícoch úmrtí na Ukrajine. „Ľudia však neumierajú len na fronte. Ľudia umierajú v mestách, kde explózie ničia budovy,“ povedal.

Vyjadril sa aj k stretnutiu ukrajinskej a americkej delegácie v Saudskej Arábii. „Myslím si, že je to veľká zmena oproti tomu, čo ste videli pri poslednej návšteve Oválnej pracovne. Toto je úplné prímerie. Ukrajina súhlasila… Ale podľa mňa je prímerie veľmi dôležité. Ak neprinútime Ruskú federáciu k zastaveniu paľby, budeme len pokračovať v boji a zásobovaní Ukrajiny,“ zakončil Trump, ktorý priznal, že je pripravený opäť pozvať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského do Bieleho domu.
V utorok Trump tiež povedal, že tento týždeň pravdepodobne bude hovoriť s ruským vodcom Vladimirom Putinom.
Na otázku v súvislosti s možnosťou úplného prímeria na Ukrajine Trump odpovedal: „Dúfam, že to bude v priebehu nasledujúcich dní, rád by som to videl.“ „Viem, že zajtra nás čaká veľké stretnutie s Ruskom a dúfam, že z neho vzíde niekoľko skvelých rozhovorov,“ dodal šéf Bieleho domu.

Trumpove vyjadrenia prišli po tom, ako americkí a ukrajinskí predstavitelia ukončili dlhé rokovania v Saudskej Arábii, na ktorých Washington súhlasil s ukončením pozastavenie zdieľania spravodajských informácií a s obnovením vojenskej pomoci Kyjevu.
Rokovanie v Džidde je úspech, Trump však musí zatlačiť na Putina
Utorková americko-ukrajinská zhoda na prímerí vo vojne na Ukrajine je úspechom pre Spojené štáty aj Ukrajinu, o prelome však hovoriť nemožno. Ten nastane až vo chvíli, keď sa americkému prezidentovi , doteraz veľmi ústretovému k postojom vodcu agresorskej krajiny Vladimira Putina, podarí vyvinúť na šéfa Kremľa tlak a prinútiť ho k ústupkom, zhodujú sa v komentároch západné médiá.
„Nedá sa tomu hovoriť prelom, pretože k trvalému mieru vedie ešte dlhá cesta," píše web britskej stanice BBC, ktorej komentátor označuje zhodu za „zásadnú zmenu kurzu", ktorá dokazuje, že s Trumpom nie je „žiadna dohoda mŕtva". Naráža na nepredvídateľný vývoj z posledných týždňov, keď volil americký prezident na adresu ukrajinského vodcu Volodymyra Zelenského veľmi ostré slová, označil ho za diktátora, potom ho pozval do Bieleho domu na podpis dohody o ukrajinskom nerastnom bohatstve, z ktorého po bezprecedentnej médiami prenášanej roztržke zišlo.
Komentátori sa zhodujú, že za rýchlym obratom je najmä Trumpova snaha dosiahnuť čo najskôr dohodu, ktorú by mohol verejnosti prezentovať ako svoj veľký diplomatický úspech. Počas minuloročnej kampane vyhlasoval, že dohodne mier na Ukrajine za 24 hodín od nástupu do úradu, kde je teraz takmer dva mesiace.
„Dohoda o ukrajinských nerastoch, ktorá sa zdala pre Washington prioritou, sa teraz ocitla na druhej koľaji," podotýka francúzsky denník Le Monde. V základných obrysoch dohody o prímerí sa o využívaní ukrajinského nerastného bohatstva Spojenými štátmi nehovorí. Trump pritom tento bod predtým s americkou podporou Ukrajiny priamo spájal a prítomnosť amerických firiem ťažiacich vzácne kovy a zeminy označoval za bezpečnostnú záruku, vďaka ktorej Putin znovu nezaútočí.

„Pre Moskvu je to teraz moment pravdy, ktorý bude možno vyžadovať nepríjemné kompromisy, ak (Rusko) myslí mier vážne," píše vo svojej analýze americká stanica CNN. Rusko v prvých reakciách vyhlásilo, že o svojich krokoch plánuje rozhodnúť samo bez nátlaku zvonku. Moskva dlhodobo odmieta napríklad prítomnosť západných jednotiek na Ukrajine, ktorú však ako bezpečnostnú záruku požaduje Kyjev.

„Rozhodujúce budú podnety, ktoré bude môcť Trump ponúknuť Putinovi, aby kývol,“ píše španielsky El País, podľa ktorého doteraz šéf Bieleho domu vyjadroval s Putinom súhlas, čo k mieru nepovedie. Ruského vodcu teraz musí presvedčiť, aby pristúpil na „čo najrobustnejšie záruky dodržiavania mieru, ktoré nemajú nič spoločné s ukrajinskými vzácnymi zeminami", dodáva denník.