Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia v reakcii na vyjadrenie Kyjeva, že je ochotný súhlasiť s prímerím, uviedla, že Rusko si vypracuje stanovisko samo. „Vytváranie pozície Ruskej federácie neprebieha v zahraničí kvôli nejakým dohodám alebo snahe niektorých strán. Formovanie pozície Ruskej federácie prebieha vo vnútri Ruskej federácie,“ povedala Marija Zacharovová podľa Reuters.
Čítajte viac Zelenskyj sa vraj Trumpovi ospravedlnil. Presvedčila Ukrajina Ameriku, aby Rusku neponúkala všetko?
Putinov hovorca Peskov teraz pripomenul, že americký minister zahraničia a poradca pre národnú bezpečnosť po rokovaní s ukrajinskou delegáciou v Džidde prisľúbili, že poskytnú ruskej strane podrobné informácie. „Najprv by sme tieto informácie mali dostať,“ povedal. „Tiež máme naplánované kontakty s Američanmi a rátame, že počas nich budeme plne informovaní,“ dodal.
„Takisto nevylučujeme, že môže vzniknúť aj téma telefonického rozhovoru na najvyššej úrovni. Ak takáto potreba vznikne, bude veľmi rýchlo zorganizovaná. Existujúce kanály na dialóg s Američanmi to umožňujú urobiť v dosť krátkom čase,“ povedal Peskov. Podľa agentúry Interfax pritom upozornil, že takýto telefonát doteraz nebol dohodnutý a Washington oň nepožiadal. Záporne tiež odpovedal na otázku, či sa obe strany dohodli, kde a kedy by sa Trump a Putin mohli osobne stretnúť.
Čítajte viac USA opäť poskytnú Ukrajine zbrane. Na stole je 30-dňové prímerie. Čo na to Rusko?
Nemenované ruské zdroje predtým podľa agentúry Reuters na americký návrh reagovali rezervovane a naznačili, že ruský prezident Vladimir Putin ho v jeho súčasnej podobe pravdepodobne neprijme. „Pre Putina je ťažké s tým (prímerím) v súčasnej podobe súhlasiť,“ povedal Reuters vysokopostavený ruský zdroj, ktorý kvôli citlivosti témy hovoril pod podmienkou anonymity. „Putin má silnú pozíciu, pretože Rusko postupuje,“ dodal. Pre ruského prezidenta by podľa neho bolo ťažké súhlasiť s myšlienkou prímeria bez toho, aby si vyjasnil podmienky a získal nejaké záruky. Bez toho by sa totiž ruská pozícia mohla rýchlo oslabiť. Iný vysokopostavený ruský zdroj uviedol, že návrh na prímerie sa z pohľadu Moskvy javí ako pasca, pretože pre Putina by bolo ťažké zastaviť vojnu bez konkrétnych záruk alebo prísľubov. Tretí ruský zdroj upozornil, že celkovým výsledkom je, že Spojené štáty súhlasili s obnovením vojenskej pomoci a zdieľaním spravodajských informácií s Kyjevom a ozdobili tento krok návrhom na prímerie.
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v televíznom rozhovore, natočenom v utorok, ale odvysielanom dnes, vyhlásil, že Rusko nepristúpi na kompromisy, ktoré by ohrozili životy ľudí. Zopakoval tiež, že pre Rusko za žiadnych podmienok nebude akceptovať prítomnosť vojakov z členských štátov NATO na Ukrajine.
Vojna, ktorú začalo Rusko svojou inváziou na Ukrajinu 24. februára 2022, si dosiaľ vyžiadala stovky tisíc mŕtvych, vysídlila milióny ľudí a vyvolala najväčšiu roztržku medzi Moskvou a Západom od kubánskej raketovej krízy v roku 1962, píše Reuters.
Americký prezident Donald Trump doterajšiu politiku voči Moskve zvrátil, začal s ňou opätovne rokovať na bilaterálnej báze a dočasne pozastavil poskytovanie americkej vojenskej pomoci aj výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou.
Čítajte viac Trump: Ak neprinútime Rusko k mieru, budeme pokračovať v boji a zásobovaní Ukrajiny
Oboje obmedzenia napokon Spojené štáty po približne týždni zrušili v utorok, keď Ukrajina vyjadrila ochotu prijať návrh na 30-dňové prímerie s Ruskom, ktorý na rokovaniach s jej zástupcami v saudskoarabskej Džidde predložili americkí predstavitelia. Loptička je teraz na strane Ruska, povedal po stretnutí šéf americkej diplomacie Marco Rubio.
Vysokopostavený ruský predstaviteľ pre Reuters povedal, že pre Putina bude náročné súhlasiť s myšlienkou prímeria bez toho, aby sa dohodli podmienky a získali nejaké záruky. „Putin má silnú pozíciu, pretože Rusko napreduje,“ povedal zdroj pod podmienkou zachovania anonymity. Bez záruk popri prímerí by sa podľa neho pozícia Ruska mohla rýchlo oslabiť a Západ by potom mohol obviniť Moskvu, že nie je schopná vojnu ukončiť.
Podľa ďalšieho ruského predstaviteľa návrh na pozastavenia bojov pôsobí z pohľadu Ruska ako pasca. Aj on tvrdí, že Putin by len ťažko zastavil vojnu bez konkrétnych záruk alebo prísľubov. Tretí zdroj zase upozornil, že celkový dojem spočíva v tom, že Spojené štáty súhlasili s obnovením vojenskej pomoci a výmeny spravodajských informácií a tento krok „ozdobili“ návrhom na prímerie.
Predseda zahraničného výboru hornej komory ruského parlamentu Konstantin Kosačov zdôraznil, že prípadná dohoda musí byť za podmienok, ktoré určí Rusko, nie Spojené štáty.
„Rusko (na Ukrajine) postupuje, a preto to bude s Ruskom inak,“ uviedol Kosačov v príspevku na sieti Telegram. „Akékoľvek dohody – so všetkým pochopením pre potrebu kompromisu – by mali byť za našich podmienok, nie za amerických. A to nie je chválenkárstvo, ale pochopenie, že skutočné dohody sa stále píšu tam, na fronte. To by mali pochopiť aj vo Washingtone,“ dodal.
Čítajte viac Kosačov: Dohody sa píšu na fronte a budú za ruských podmienok, nie amerických
Reuters pripomína, že Putin opakovane odmieta krátkodobé prímerie. „Nepotrebujeme prímerie, potrebujeme dlhodobý mier zabezpečený zárukami pre Ruskú federáciu a jej občanov. Je zložitou otázkou, ako tieto záruky zabezpečiť,“ povedal v decembri. V januári na schôdzke ruskej Rady bezpečnosti zase naznačil, že by nemalo dôjsť „k nejakému oddychu na preskupenie síl a prezbrojenie s cieľom následného pokračovania konfliktu“.
Svoje podmienky na ukončenie vojny na Ukrajine Putin stanovil vlani v júni. Ukrajina sa podľa nich musí vzdať ambície vstúpiť do NATO a stiahnuť vojakov zo všetkých štyroch svojich oblastí, ktoré si nárokuje Rusko, hoci ich nemá plne pod kontrolou. Podľa ruských odhadov ovládajú sily Moskvy momentálne 75 percent územia ukrajinskej Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti a viac než 99 percent územia Luhanskej oblasti.
Čítajte viac USA mimo, Ukrajina padne, Rusko bude v Európe? Princíp NATO stavia Trump na hlavu
Ruská invázia vo februári 2022 pripravila o život státisíce ľudí, milióny ďalších vyhnala z domovov a tiež spustila najväčšiu konfrontáciu medzi Moskvou a Západom od čias karibskej krízy v roku 1962. Ale prezident Donald Trump zmenil doterajšiu americkú politiku, keď začal bilaterálne rokovania s Ruskom a načas prerušil vojenskú pomoc a zdieľanie spravodajských informácií s Ukrajinou. Rusko v súčasnosti okupuje takmer pätinu ukrajinského územia, približne 113 000 kilometrov štvorcových, a už mesiace postupuje vpred, zatiaľ čo Ukrajina v auguste ovládla časť pohraničnej Kurskej oblasti na západe Ruska, ale ukrajinské pozície slabnú a ovládnuté územie sa zmenšuje, pripomenul Reuters.