1114. deň: Putin chystá odmietavú reakciu na návrh prímeria, ale bojí sa to Trumpovi povedať priamo, myslí si Zelenskyj

Čítajte viac 1113. deň: Ukrajinské sily menia pozície v Kursku, Rusi zajali stovky vojakov. Oblasť navštívil Putin

23:12 Ruské úrady výrazne rozšírili zoznam predstaviteľov členských štátov a inštitúcií Európskej únie, ktorí majú zakázaný vstup do Ruska, oznámilo vo štvrtok ministerstvo zahraničných vecí v Moskve. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Rusko k tomuto kroku pristúpilo v reakcii na najnovšie sankcie, ktoré Únia uvalila na krajinu, upresnilo ministerstvo. Ministri zahraničných vecí EÚ prijali vo februári 16. balík sankcií namierených voči Rusku, ktorý sa po prvý raz zameral na burzu kryptomien.

„Európska únia, posadnutá myšlienkou spôsobiť našej krajine strategickú porážku, naďalej zvyšuje jednostranné, z hľadiska medzinárodného práva nelegitímne a reštriktívne opatrenia voči Rusku,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva podľa agentúry TASS.

„V reakcii na tieto nepriateľské kroky ruská strana výrazne rozšírila zoznam predstaviteľov európskych inštitúcií a členských štátov EÚ, ktorí majú… zakázaný vstup na územie nášho štátu,“ priblížilo vyhlásenie. Týka sa to napríklad predstaviteľov bezpečnostných zložiek, štátnych a obchodných inštitúcií krajín EÚ, občanov európskych krajín zodpovedných za poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine či vykonávanie činností zameraných na narušenie územnej celistvosti Ruska.

„Nepriateľské kroky proti Ruskej federácii nezostanú bez odozvy. Napriek všetkému bude Rusko naďalej obhajovať svoje národné záujmy a ochranu nového, spravodlivého svetového poriadku,“ dodalo ministerstvo podľa TASS.

21:28 Ruský prezident Vladimir Putin podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pripravuje odmietavú reakciu na návrh prímeria, ale bojí sa to povedať priamo americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Zelenskyj to podľa agentúry Reuters uviedol dnes večer s tým, že Rusko požaduje v rámci prímeria podmienky, ktorých cieľom je pokoj zbraní odložiť alebo mu zabrániť.

„Fakticky teraz pripravuje odmietavú reakciu, pretože sa Putin samozrejme bojí Trumpovi povedať, že chce vo vojne pokračovať, že chce zabíjať Ukrajincov,“ uviedol Zelenskyj. „Preto v Moskve kladú myšlienke prímeria také podmienky, aby sa nestalo vôbec nič, alebo aby sa nemohlo stať čo najdlhšie,“ dodal s tým, že Washington vyjadril pripravenosť zabezpečiť dohľad a overovanie prímeria. „To je možné zabezpečiť vďaka možnostiam Ameriky a Európy,“ uviedol ukrajinský prezident. Prímerie podľa neho poskytne čas „na prípravu odpovedí na všetky otázky týkajúce sa dlhodobej bezpečnosti a skutočného, spoľahlivého mieru a povedie k predloženiu plánu na ukončenie vojny“.

Spojené štáty čakajú, ako sa Rusko vyjadrí k ich návrhu na uzavretie okamžitého 30-dňového prímeria. Ukrajina s ním súhlasila po utorkových rokovaniach v saudskoarabskej Džidde. Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak dnes uviedol, že Ukrajina nepristúpi na zamrznutý konflikt s Ruskom.

Putin dnes povedal, že súhlasí s návrhmi na zastavenie bojov, ale mali by viesť k dlhodobému mieru a k riešeniu príčin krízy.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Jermak dnes uviedol, že zástupcovia Ukrajiny dali v Džidde „veľmi jasne najavo“, že nepristúpia na zamrznutý konflikt. Dodal, že Spojené štáty sú aj proti tomu, aby sa situácia premenila na zamrznutý konflikt. Ukrajina sa s americkými zástupcami rovnako podľa Jermaka zhodla na tom, že do mierového procesu budú zahrnutí európski predstavitelia.

„Hlavné je, že Ukrajina nie je sama, Ukrajina je s partnermi,“ povedal Jermak. „Dohodli sme sa s našimi americkými partnermi, že zástupcovia Európy budú rozhodne zapojení do mierového procesu,“ dodal.

20:52 Ukrajinský vládny predstaviteľ anonymne zopakoval, že Kyjev odmieta akékoľvek nároky Ruska na jeho územie. Ukrajina si je však vedomá, že v súčasnosti nemôže vojenskou silou získať Moskvou okupované územie späť. Podľa predstaviteľa k tomu bude musieť dôjsť časom diplomatickou cestou, píše Reuters.

„Ukrajina dala jasne najavo, že neuzná práva Ruska na naše územie,“ povedal predstaviteľ v súvislosti s rozhovormi medzi ukrajinskými a americkými predstaviteľmi v Saudskej Arábii.

„Ak hovoríte o realite, že Ukrajina teraz nemôže získať späť celé svoje územie vojenskou silou, áno, chápeme to. Chápeme, že časť nášho územia bude potrebné vrátiť diplomatickou cestou, čo samozrejme môže trvať dlhšie,“ dodal ukrajinský predstaviteľ.

Podľa neho Kyjev považuje prijatie návrhu na 30-dňové prímerie za „konštruktívny kompromis“, ktorý má prispieť k pokroku smerom k ukončeniu vojny.

Ruské sily kontrolujú takmer pätinu ukrajinského územia po vojenskej invázii Moskvy z 26. februára 2022.

19:15 Päť krajín susediacich s Ruskom, konkrétne Poľsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Fínsko, sú „blízko“ k dohode o odstúpení od zmluvy o zákaze protipechotných mín. „Veríme, že sme veľmi blízko k tomuto riešeniu,“ povedala vo štvrtok novinárom vo Varšave litovská ministerka obrany Dovilé Šakaliené.

Minulý týždeň poľský premiér Donald Tusk oznámil, že odporučí odstúpenie Poľska od dohovoru, čo vyvolalo kritiku zo strany humanitárnych organizácií. Teraz sa k Poľsku môžu pridať aj pobaltské štáty a Fínsko, ktoré sú znepokojené rastúcou agresiou zo strany Ruska.

Na spoločnej tlačovej konferencii s poľským ministrom obrany Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom Šakaliené uviedla, že všetkých päť krajín vedie „veľmi intenzívne diskusie“ o spoločnom rozhodnutí. Poľský minister obrany označil rozhodnutie za „nevyhnutné“ a zdôraznil dôležitosť „predstavenia spoločnej pozície“ v tejto otázke.

Všetkých päť krajín vyjadrilo obavy o svoju bezpečnosť od plnohodnotnej invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 a predtým uviedli, že prehodnocujú svoju podporu Ottawskej konvencii, ktorá zakazuje signatárom nadobúdať, vyrábať, skladovať alebo používať protipechotné míny. Ukrajinské úrady obvinili Moskvu z „genocídnych aktivít“ pre používanie protipechotných mín ruskými silami na Ukrajine.

Medzi signatárov Ottawského dohovoru patrí viac ako 160 krajín, vrátane Ukrajiny, ale nie USA alebo Rusko.

18:11 Ruské vedenie sa obrátilo na dôležité firmy, aby mu pred rokovaním s americkou stranou o možnom prímerí vo vojne na Ukrajine oznámili, ktoré západné sankcie sú pre nich najciteľnejšie. Dnes to napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na dvoch ľudí z ruskej podnikateľskej sféry. Najväčšie problémy ruským spoločnostiam podľa zástupcov ruskej obchodnej sféry spôsobuje znemožnenie prístupu do systému medzinárodných platieb.

Reuters píše, že ruské ministerstvo priemyslu a obchodu rozosiela formulár, v ktorom sa firiem pýta, ktoré sankcie dopadli na ich podnikanie najviac. Agentúra však podotýka, že jej novinári ku kópii dotazníka nemajú prístup.

Reuters uvádza, že väčšinou pod podmienkou zachovania anonymity s novinármi hovorila viac ako desiatka ľudí, medzi nimi zamestnanci veľkých vývozcov, poradcovia, právnici a ekonómovia. Najproblematickejšie sú podľa nich zahraničné platby, ako bolestivé označili ale aj sankcie zamerané na ruskú energetiku, ktoré sa týkajú veľkých ruských ropných spoločností alebo takzvanej tieňovej flotily tankerov prepravujúcich ruskú ropu.

„Vzhľadom k nákladom na transakcie a vyrovnávanie prostredníctvom tretích krajín všetko veľmi zdraželo,“ povedal jeden z oslovených. „Najdôležitejším, najnebezpečnejším a najciteľnejším obmedzením je to týkajúce sa platieb v dolároch,“ dodal.

Čítajte viac Hrozí, že v sobotu vypršia. Orbán stále blokuje predĺženie sankcií EÚ proti Rusku a Bielorusku

Hovorca Kremľa dnes na otázku, ktoré sankcie by si Rusko prialo predovšetkým zrušiť, povedal, že Moskva považuje všetky sankcie za ilegálne. „Čo sa týka podrobností, už sú predmetom rokovania,“ povedal.

17:05 Rusko súhlasí s návrhmi na zastavenie bojov, mali by však viesť k dlhodobému mieru a k riešeniu príčin krízy, povedal podľa štátnej agentúry TASS ruský prezident Vladimír Putin.

Čítajte viac Rusko súhlasí s prímerím, ale... Putin žiada „úspech operácie“ v Kursku. Trump: Sľubné, ale neúplné

16:01 Európsky súd pre ľudské práva nariadil Ukrajine vyplatiť odškodnenie kvôli nečinnosti štátu počas potýčok proruských a proukrajinských demonštrantov v Odese v máji 2014

Čítajte viac Uhorelo 47 ľudí, úrady nezabránili násiliu. Súd nariadil Kyjevu vyplatiť za Odesu odškodné, vinu pripísal aj ruskej propagande

15:40 Slovensko apeluje na Rusko, aby sa veľmi konštruktívne zaoberalo návrhmi na prímerie z Džiddy a hľadalo spôsob, ako pristúpiť k mierovému rokovaniu. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár to povedal vo Varšave na tlačovej konferencii s poľským náprotivkom Radoslawom Sikorskim. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.

„Dnes je absolútne kľúčové začať prímerím a ten prvý krok sa už udial,“ uviedol minister v reakcii na dohodu USA a Ukrajiny zo Saudskej Arábie. Ukrajina v nej súhlasila s vyhlásením 30-dňového prímeria. Podľa ministra má na situáciu vplyv aj EÚ svojimi sankciami a mala by byť prítomná pri jej riešení.

„Ak Rusko ten test zavrhne, bude jasné, kto chce vojnu a kto mier,“ povedal Sikorski. Poľský minister tiež uviedol, že slovenská a poľská vláda odpovedajú na výzvy, ktoré prináša Rusko, trochu iným spôsobom, ale na stretnutí mohli lepšie porozumieť svojim stanoviskám.

Blanár na tlačovej konferencii tiež konštatoval, že Poľsko je z obchodného hľadiska tretí najdôležitejší partner Slovenska a slovenskí investori majú záujem o poľský trh. Obaja ministri sa venovali aj posilneniu cezhraničnej spolupráce, revízii spoločných zmlúv, cezhraničnej zdravotníckej spolupráci a situácii na Ukrajine.

14:55 Pred šiestimi rokmi generálny riaditeľ Gazpromu Alexej Miller, spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina, uviedol, že Európa bude potrebovať čoraz viac ruského plynu. Invázia na Ukrajinu však všetko zmenila.

Čítajte viac Gazprom je na kolenách, zachráni ho prímerie? Gigant musí šetriť a predať aj luxusné sídlo

14:34 Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec obvinil ruské sily z popráv piatich zajatých ukrajinských vojakov.

Ukrajinskí predstavitelia od začiatku ruskej invázie obvinili ruské jednotky zo zabitia desiatok ukrajinských vojakov, ktorí padli do zajatia.

Lubinec na sociálnych sieťach napísal, že ruské sily pokračujú v zabíjaní ukrajinských vojnových zajatcov. „Na sociálnych sieťach sa šíri ďalšie video údajnej popravy neozbrojených ukrajinských vojakov, ktorých zajali Rusi,“ uviedol ukrajinský ombudsman.

Spomínané video podľa neho zachytáva najmenej piatich údajne zabitých vojnových zajatcov. „Znova vidíme cynické ignorovanie medzinárodného humanitárneho práva zo strany ruskej armády,“ dodal Lubinec.

Na neoverených záberoch bolo vidieť päť osôb vo vojenskej uniforme ležiacich na zablatenej zemi. Niektoré z týchto osôb mali strelné rany na hlave, píše AFP.

Čítajte viac Vojnové zločiny na kamere: Rusi brutálne popravili ukrajinských zajatcov, všetko si natočili

Lubinec povedal, že so záležitosťou oboznámil OSN a Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) a naliehal, aby preskúmali dôkazy o zabitiach zajatých ukrajinských vojakov.

**13:45 Z Moskvy neprišla žiadna „zmysluplná“ odpoveď na návrh USA o dočasnom 30-dňovom prímerí na Ukrajine, z čoho vyplýva, že Kremeľ chce v bojoch pokračovať, povedal vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

„Žiaľ, prešiel už viac než jeden celý deň a svet nepočul žiadnu zmysluplnú odpoveď z Ruska na tieto návrhy. Toto opäť ukazuje, že Rusko sa usiluje o čo najväčšie predĺženie vojny a odloženie mieru. Dúfame, že tlak zo strany USA bude dostatočný, aby donútil Rusko ukončiť túto vojnu,“ uviedol Zelenskyj vo vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach.

**13:25 Poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov kritizoval návrh na dočasné prímerie na Ukrajine a uviedol, že by išlo iba o „oddychový čas“ pre ukrajinskú armádu. Akákoľvek dohoda o zastavení bojov na Ukrajine podľa Ušakova musí zabezpečiť záujmy Ruska.

„Pre ukrajinskú armádu by to bolo len dočasné vydýchnutie,“ povedal Ušakov po telefonáte s poradcom amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Mikeom Waltzom.

Rusko podľa Ušakova požaduje, aby dohoda zaistila ruské záujmy. „O to sa usilujeme – mierové riešenie, ktoré zohľadní legitímne záujmy našej krajiny,“ vyhlásil poradca šéfa Kremľa. Podľa neho sa k veci čoskoro vyjadrí aj ruský prezident Vladimir Putin.

Ušakov však zdôraznil, že „kroky imitujúce mierové akcie v súčasnej situácii nikto nepotrebuje“.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok ráno naznačil, že Putin by sa k navrhovanému prímeriu mohol vyjadriť počas plánovanej štvrtkovej tlačovej konferencie s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom.

12:20 Fínsko a Ukrajina podpísali bilaterálnu dohodu o obrannej spolupráci. Oznámilo to fínske ministerstvo obrany. Zároveň ohlásilo nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajincov, ktorí sa už viac ako tri roky bránia plnohodnotnej ruskej agresii.

Obe krajiny sa dohodli na prehĺbení obrannej spolupráce, vrátane vyzbrojovania, výmeny spravodajských informácií a výroby munície, uviedlo ministerstvo.

V dnešnom vyhlásení Fínsko tiež oznamuje, že Ukrajine poskytne ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote okolo 200 miliónov eur. Balíček má zahŕňať napríklad delostreleckú muníciu.

Fínska ministerka zahraničia Elina Valtonenová v stredu britskej rozhlasovej stanici Times Radio povedala, že Fínsko určite bude súčasťou takzvanej koalície ochotných, teda krajín, ktoré sa chcú aktívne podieľať na podpore ukrajinskej bezpečnosti po ukončení vojny, a to aj vyslaním svojich vojakov do prípadnej budúcej mierovej misie na Ukrajine.

Fínsko, ktoré predvlani v reakcii na ruskú agresiu vstúpilo do Severoatlantickej aliancie, patrí rovnako ako ostatné severské štáty k najodhodlanejším podporovateľom Ukrajiny. Krajina zdieľa s Ruskom najdlhšiu spoločnú hranicu zo všetkých členských štátov Európskej únie.

12:10 Rusko je pripravené rokovať s Američanmi o návrhu na prímerie vo vojne na Ukrajine už dnes, povedala hovorkyňa ruského rezortu zahraničia Marija Zacharovová. Do Moskvy podľa agentúry TASS priletela delegácia amerických vyjednávačov vedená Stevom Witkoffom, špeciálnym vyslancom amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Spojené štáty čakajú na ruské vyjadrenie k svojmu návrhu na uzavretie okamžitého 30-dňového prímeria. Ukrajina s ním súhlasila po utorkových rokovaniach v saudskoarabskej Džidde.

„Počas budúcich rozhovorov s americkou stranou sme pripravení prerokovať túto iniciatívu. Môžem povedať, že takéto kontakty sú možné už dnes,“ cituje Zacharovovú agentúra Interfax.

V stredu spolu telefonicky hovorili poradca ruského prezidenta Vladimira Putina pre zahraničnú politiku Ušakov a poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz. „Dal som najavo, že (navrhované prímerie) nie je ničím iným ako dočasnou príležitosťou na oddych pre ukrajinskú armádu,“ povedal dnes Ušakov v televízii Rossija-1. Moskva sa podľa neho usiluje o dlhodobé riešenie, ktoré bude brať do úvahy jej „záujmy a obavy“.

Peskov nevylúčil, že by Putin dnes mohol mať medzinárodný telefonický rozhovor. Neuviedol s kým, ale agentúra Reuters v tejto súvislosti napísala, že Trump čaká na Putinovu reakciu na návrh prímeria v konflikte na Ukrajine. Ten Rusko rozpútalo vo februári 2022.

Spojené štáty podľa Peskova poskytli Moskve určité informácie o navrhovanom prímerí a Rusko očakáva, že v tom ich zástupcovia budú pokračovať počas osobných stretnutí v nasledujúcich dňoch.

Čítajte viac Maximalistické požiadavky a drsný prístup, radia Kremľu pred rokovaním mozgy od FSB

12:00 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) vo štvrtok oznámila, že zadržala muža podozrivého z odoslania listových bômb vojenským predstaviteľom, ktorý údajne konal na príkaz Ukrajiny.

Podozrivý, ktorý sa narodil v roku 2003, tento mesiac poslal balíky obsahujúce výbušniny „vojenským pracovníkom a predstaviteľom v Moskovskej, Voronežskej, Krasnodarskej a Saratovskej oblasti“.

Bezpečnostné zložky prekazili útoky po tom, ako počas kontroly na letisku v Čeľabinsku objavili bomby.

„Našlo sa päť balíkov s improvizovanými výbušnými zariadeniami, ktoré boli zamaskované ako darčekové sady parfumov,“ uviedla FSB.

Rusko tvrdí, že za plánovanými útokmi stoja ukrajinské bezpečnostné služby, ktoré si údajne najali podozrivého ruského občana. Ten mal útoky vykonať za finančnú odmenu. Podľa FSB ho ukrajinská strana prestala kontaktovať po tom, čo odoslal balíky s bombami.

Hoci Ukrajina zvyčajne nekomentuje prekazené útoky voči ruskej strane, v minulosti už boli jej útoky mierené voči ruským vojenským predstaviteľom zodpovedným za tri roky trvajúcu vojnu na Ukrajine, píše AFP.

Ruské bezpečnostné zložky prenasledujú každého, kto je podozrivý z konania v prospech Ukrajiny, pričom súdy často odsudzujú prichytených na základe obvinení z vlastizrady. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 v Rusku zadržali stovky civilistov za spoluprácu s Kyjevom, pripomína AFP.

11:25 Plány Európskej únie na zvýšenie výdavkov na obranu sú podnecovaním k vojne vychádzajúcim z mýtu, že Rusko ohrozuje Európu. Povedala to podľa agentúry Reuters hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová.

Čítajte viac Putin zbrojí ako nikdy. Ale plány EÚ sú podnecovaním k vojne, tvrdí Moskva: Je mýtus, že ohrozujeme Európu

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová minulý týždeň predstavila plán, ktorý by mal sprístupniť až 800 miliárd eur na posilnenie európskej obranyschopnosti a na okamžitú pomoc Ruskom napadnutej Ukrajine. Súčasťou programu je okrem iného návrh na uvoľnenie rozpočtových pravidiel Európskej únie s cieľom umožniť členským štátom zvýšiť investície do obrany bez postihu za nadmerný deficit rozpočtu a tiež nové spoločné pôžičky vo výške 150 miliárd eur.

Čítajte viac Liberálny moment sa skončil, na rade je menej masla a viac zbraní, vraví expert. Bude mať EÚ vôľu bojovať s Putinom?

EÚ tento plán oznámila v súvislosti s obavami, že Európa si už nemôže byť istá tým, že jej Spojené štáty budú naďalej poskytovať vojenskú obranu. Podľa Zacharovovej ide o „podnecovanie vojny na európskom kontinente“. Obvinila európskych politikov, že šíria nepravdivé správy o údajnej ruskej hrozbe. „Ide o úmyselne vymyslený príbeh vychádzajúci z rusofóbie, ktorú propagujú neschopní bruselskí úradníci“.

Zacharovová zopakovala, že Rusko za neprijateľné považuje rozmiestnenie vojakov cudzích krajín na Ukrajine „pod akoukoľvek vlajkou“. Považovalo by to za zapojenie týchto krajín do konfliktu a odpovedalo by všetkými dostupnými prostriedkami, varovala hovorkyňa ruskej diplomacie.

O možnosti vyslať na Ukrajinu mierovú misiu, ktorá by dohliadala na dodržiavanie prípadného pokoja zbraní, hovoria Británia a Francúzsko.

11:20 Keby Európska komisia bola akceptovala predchádzajúce mierové plány predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána, tak by bolo možné zachrániť státisíce životov. Podľa servera nepszava.hu to povedal vo štvrtok šéf úradu maďarskej vlády Gergely Gulyás, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Gulyás pripomenul, že Budapešti sa vtedy ušlo pre jej mierový návrh odmietanie a urážanie. Teraz Brusel ten istý návrh víta.

„Nezmyselné zabíjanie, ktoré sa odvtedy deje, ťaží aj ich svedomie,“ zdôraznil šéf úradu vlády. Situácia na Ukrajine sa odvtedy zhoršila a nie zlepšila, zdôraznil.

10:40 Ruské vojská oslobodili okresné mesto Sudža v Kurskej oblasti na západe krajiny, oznámilo dnes ruské ministerstvo obrany podľa tlačových agentúr. Mesto vlani v auguste pri svojom výpade do ruského pohraničia dobyli ukrajinské jednotky. O ich stiahnutí z mesta informovali médiá v stredu.

Čítajte viac Ruské vojská dobyli mesto Sudža na západe krajiny, oznámila Moskva

10:30 Rusko by malo zaujať tvrdý rokovací postoj pokiaľ ide o prímerie na Ukrajine a trvať na maximalistických požiadavkách, navrhuje dokument pripravený pre Kremeľ ruským think tankom blízkym tajnej službe FSB. O materiáli informuje The Washington Post (WP).

Čítajte viac Maximalistické požiadavky a drsný prístup, radia Kremľu pred rokovaním mozgy od FSB

10:23 Ruská armáda v noci na dnes a ráno intenzívne ostreľovala Cherson, informovali úrady v tomto juhoukrajinskom meste. Terčom ruského dronového útoku sa stalo okrem iných Dnipro. Rusko v noci na dnes na Ukrajinu zaútočilo s nasadením 117 dronov a jednej balistickej rakety Iskander-M, uviedlo letectvo napadnutej krajiny.

Šéf vojenskej správy v Chersone Roman Mročko počas noci podľa ruskojazyčného servisu BBC varoval, že mesto intenzívne ostreľuje ruská armáda, a vyzval obyvateľov, aby išli do krytov. O niekoľko hodín neskôr pri ďalšej vlne ostreľovania utrpela smrteľné zranenia 42-ročná žena. 60-ročný muž utrpel zranenia, keď na neho zaútočil ruský dron.

V Dnipre skončili v nemocnici tri ženy, ktoré utrpeli zranenia v dôsledku útoku bezpilotného lietadla, informoval šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak na telegrame. Na tejto platforme tiež zverejnil fotografie poškodenej obytnej budovy a auta. Protivzdušná obrana v tomto regióne vo východnej časti krajiny zostrelila 11 ruských dronov. Uviedol tiež, že v Dnipre je poškodený nešpecifikovaný objekt infraštruktúry, rovnaké následky mal aj ruský útok pri meste Samar na severovýchod od Dnipra. Ukrajinské dráhy v dôsledku útoku na svoje energetické objekty zmenili trasy niektorých vlakov v tomto regióne.

Manželský pár prišiel v stredu o život pri ruskom nálete na Kosťantinivku v Doneckej oblasti, informovala podľa BBC polícia v tomto regióne, ktorého značnú časť ovládajú ruské sily. Ďalších päť ľudí je zranených a vznikli škody na viacerých obytných domoch, na lekárni, obchode, automobiloch a plynovode. Len niekoľko kilometrov od mesta zúria boje.

Ukrajinská protivzdušná obrana podľa letectva zneškodnila celkovo 74 dronov, ďalších 38 nedosiahlo svoje ciele, pravdepodobne kvôli rušeniu prostriedkami rádioelektronického boja, uvádza ukrajinské letectvo. Bližšie neurčené škody sú hlásené zo Sumskej, Charkovskej, Odeskej, Kyjevskej a Záporožskej oblasti.

Podľa ruského ministerstva obrany jeho armáda v noci na štvrtok zneškodnila 77 ukrajinských dronov nad Brjanskou, Kalužskou, Kurskou, Voronežskou a Belgorodskou oblasťou. Telegramový kanál Astra uvádza, bezpilotné lietadlo zaútočilo na plynárenský objekt v Saratovskej oblasti pri Petrovsku na severe regiónu. Gubernátor Kalužskej oblasti Vladislav Šapša informoval, že zostrelený dron zasiahol technickú budovu v priemyselnom podniku v oblasti na severozápad od Kalugy. Na mieste začalo horieť, hasiči podľa Šapšu požiar uhasili. Jeden človek utrpel ľahšie zranenia. Letisko v Saratove, Volgograde a Penze dočasne prerušilo prevádzku, píše Astra.

10:05 Rusko pokračuje v zabíjaní zajatých ukrajinských vojakov, uviedol ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec s odvolaním sa na video šírené po sociálnych sieťach, ktoré pravdepodobne zachytáva zavraždenie aspoň piatich neozbrojených vojnových zajatcov.

„Opäť vidíme cynické pohŕdanie medzinárodným humanitárnym právom zo strany ruskej armády,“ napísal na platforme Telegram ombudsman, ktorého vyjadrenie citovali médiá. „Tí, čo dávajú rozkazy a páchajú takéto zverstvá, musia byť prísne potrestaní,“ zdôraznil Lubinec. Dodal, že o vojnovom zločine informoval OSN a Medzinárodný výbor Červeného kríža.

Medzinárodné humanitárne právo, a najmä tretí Ženevský dohovor, hovorí o ochrane vojnových zajatcov. Ich zabitie je vojnovým zločinom.

Nejde o prvý prípad svojho druhu. Lubinec koncom januára informoval, že ruskí vojaci vo východoukrajinskej Doneckej oblasti zastrelili šiestich ukrajinských vojnových zajatcov a svoj zločin natočili na video, ktoré zverejnili na internete. Ukrajinská generálna prokuratúra vtedy uviedla, že „počas útoku na pozície ukrajinských vojsk v Doneckej oblasti okupanti vzali do zajatia šesť príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl a následne ich zastrelili“.

BBC v decembri informovala, že ruskí vojaci len za rok 2024 zabili 127 ukrajinských zajatcov. Od vlaňajšieho leta a jesene ide podľa Kyjeva o systematické konanie, ktoré je súčasťou ruskej politiky. Podľa médií v posledných mesiacoch najmä z Doneckej oblasti pribúda správ o mučení, zneužívaní a zabíjaní ukrajinských zajatcov.

10:00 Členské štáty EÚ sa stále nezhodli na predĺžení sankcií proti ruským a bieloruským občanom a firmám. Maďarsko chce podľa informácií ČTK zo zoznamu vyškrtnúť osem mien. Bez dohody sankcie vypršia túto sobotu 15. marca, musia sa pritom predlžovať každých šesť mesiacov.

Na sankčnom zozname EÚ je teraz viac ako 2 400 osôb a subjektov so zmrazeným majetkom a zákazom cestovania; dôvodom pre zaradenie bol ich podiel na narúšaní územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny.

Diplomati členských krajín európskeho bloku v Bruseli o predĺžení sankcií rokovali v pondelok. Dohodu sa však nepodarilo dosiahnuť. Opäť sa majú stretnúť vo štvrtok dopoludnia a tiež v piatok. Práve vtedy je posledný deň na dosiahnutie zhody, aby sa predĺženie sankcií následne ešte formálne schválilo takzvanou písomnou procedúrou všetkými štátmi EÚ a všetko sa stihlo do soboty.

Sankcie si vyžadujú jednomyseľný súhlas všetkých 27 členov Európskej únie, pričom Maďarsko podľa informácií ČTK stále požaduje vyškrtnutie ôsmich osôb zo sankčného zoznamu EÚ.

Budapešť v januári blokovala aj predĺženie ekonomických sankcií voči Rusku, teda najrôznejších obmedzení dovozu a vývozu, ktoré sa rovnako musia predlžovať každých šesť mesiacov. Tieto sankcie by bez dohody vypršali 31. januára a hrozilo tak, že by prestali platiť všetky sektorové obmedzenia obsiahnuté v schválených sankčných balíkoch. Zároveň by to znamenalo uvoľnenie zmrazených ruských aktív držaných v Belgicku. Nakoniec Budapešť ustúpila, keď od Európskej komisie získala uistenie týkajúce sa „budúcej energetickej bezpečnosti Maďarska“. Členské štáty sa tak na predĺžení týchto sankcií zhodli 27. januára.

9:55 Poľský prezident Andrzej Duda vyzval Spojené štáty na rozmiestnenie jadrových zbraní v Poľsku kvôli odstrašeniu Ruska od ďalšej agresie. Uviedol to v rozhovore poskytnutom denníku Financial Times, z ktorého citovali poľské aj zahraničné médiá. Duda uviedol, že o svojom návrhu nedávno diskutoval s vyslancom amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Rusko a Ukrajinu Keithom Kelloggom.

Čítajte viac Prezident Duda vyzval USA na rozmiestnenie jadrových zbraní v Poľsku

9:20 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok možno bude hovoriť o prímerí na Ukrajine, ak sa ho na to novinári na tlačovej konferencii opýtajú.

Peskov uviedol, že šéf Kremľa má plánovanú spoločnú tlačovú konferenciu s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom, ktorý sa vo štvrtok v Moskve stretne s Putinom.

„Všetko bude závisieť od toho, čo sa novinári opýtajú,“ povedal hovorca Kremľa pre ruskú agentúru TASS v odpovedi na otázku, či sa Putin bude vyjadrovať k záležitostiam mimo rusko-bieloruských bilaterálnych vzťahov, ako napríklad k Ukrajine.

Ukrajina v utorok na rokovaniach s americkými predstaviteľmi v saudskoarabskej Džidde podporila návrh Spojených štátov na 30-dňové prímerie s Ruskom. USA zároveň súhlasili so zrušením obmedzení pre vojenskú pomoc a výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio po stretnutí povedal, že loptička je teraz na strane Ruska.

Peskov v stredu uviedol, že Moskva na spomínaný návrh prímeria zareaguje až po tom, čo jej USA poskytnú podrobnosti.

9:00 Možno už dnes alebo najneskôr zajtra príde z Kremľa odpoveď, na ktorú čaká celý svet. Predpokladá sa, že prezident Vladimir Putin by mohol oznámiť, či privítal návrh prímeria medzi Ruskom a Ukrajinou. Šéf Bieleho domu Donald Trump, ktorý má už súhlas od ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského, dúfa, že k pokoju zbraní sa po Kyjeve prikloní aj Moskva. Dal pritom najavo, že v opačnom prípade bolestivo sprísni protiruské sankcie. Dá sa odhadnúť, čo si Putin vyberie?

Čítajte viac Putin asi prijme ponuku na prímerie. Aké podmienky by si ale mohol určiť, aby Zelenskyj nakoniec nepristúpil na pokoj zbraní?

8:36 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 200 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 890 250, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o jeden tank, dve obrnené bojové vozidlá pechoty a 19 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 307 tankov, 21 432 obrnených bojových vozidiel pechoty a 24 409 delostreleckých systémov.

8:35 Rusko zostrelilo v noci na štvrtok na svojom území 77 ukrajinských dronov. Zhruba 30 z nich zneškodnilo nad Brianskou oblasťou hraničiacou s Ukrajinou a ďalších 25 nad Kalužskou oblasťou, oznámilo tamojšie ministerstvo obrany. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Rezort obrany dodal, že drony boli zostrelené aj nad Kurskou, Voronežskou, Rostovskou a Belgorodskou oblasťou.

K najnovšiemu ukrajinskému útoku došlo len dva dni po tom, čo Rusko v noci na utorok zostrelilo nad Moskovskou oblasťou vyše 90 a na území celej krajiny až 337 bezpilotných lietadiel, pričom zahynuli traja ľudia a viacero ďalších utrpelo zranenia. Moskovský primátor Sergej Sobianin utorňajší útok označil za „najmasívnejší útok nepriateľských dronov na Moskvu“.

6:59 Ruská operácia zameraná na vytlačenie ukrajinských síl zo západoruskej Kurskej oblasti vstúpila do záverečnej fázy, informoval vo štvrtok ráno hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Píše o tom TASR podľa agentúry Reuters.

Ukrajinské sily v auguste nečakane vpadli do ruskej Kurskej oblasti a za dva týždne obsadili približne 1300 štvorcových kilometrov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdil, že cieľom tejto vojenskej operácie je zmierniť tlak na ukrajinské jednotky bojujúce proti ruským silám na východe Ukrajiny. Zároveň chceli prinútiť Moskvu, aby presmerovala zdroje na obranu vlastného územia, a tiež poskytnúť Kyjevu potenciálnu výhodu pri budúcich mierových rokovaniach.

5:55 Rusko predložilo Spojeným štátom zoznam požiadaviek, ktorými podmieňuje dohodu o ukončení vojny na Ukrajine a obnovení vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom. Napísala to v noci na štvrtok agentúra Reuters s odvolaním sa na dva zdroje oboznámené s touto záležitosťou. Zatiaľ však podľa nej nie je jasné, čo presne Moskva požaduje a či je ochotná začať mierové rokovania s Kyjevom ešte pred súhlasom s jej podmienkami.

Ruskí a americkí predstavitelia rokovali o podmienkach Moskvy pri osobných aj online rozhovoroch v priebehu posledných troch týždňov, uviedli zdroje Reuters. Ruské požiadavky pritom označili za všeobecné a podobné tým, ktoré Kremeľ predkladal Ukrajine, Spojeným štátom a Severoatlantickej aliancii už skôr.

Medzi ne Rusko okrem iného zaraďovalo záväzok Západu, že sa Ukrajina v budúcnosti nestane členskou krajinou NATO a že na Ukrajine nebudú rozmiestnené zahraničné jednotky, a tiež požiadavku, aby medzinárodné spoločenstvo uznalo Krym a štyri okupované oblasti Ukrajiny za súčasť Ruska, pripomína Reuters.

Rusko v posledných rokoch tiež požaduje, aby sa Spojené štáty a NATO zaoberali tým, čo Kremeľ označuje za „prvotné príčiny“ vojny, vrátane rozširovania NATO na východ. Rusko začalo nevyprovokovanú vojenskú inváziu do susednej krajiny vo februári 2022 na priamy rozkaz prezidenta Vladimira Putina.

Čítajte viac Putin je zrazu na Ukrajine v diplomatickom kúte. Dostal ponuku, ktorú nemôže odmietnuť?

Americký prezident Donald Trump teraz čaká na Putinovo vyjadrenie, či bude súhlasiť s navrhovaným okamžitým 30-dňovým prímerím, ktoré jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj v utorok po rokovaní delegácií USA a Ukrajiny v saudskoarabskej Džidde označil za prvý krok k mierovým rozhovorom. V stredu Trump vyhlásil, že v tomto smere dostal pozitívne správy, a vyjadril nádej, že Putin návrh na pokoj zbraní rovnako ako Zelenskyj prijme. Americkí predstavitelia sú podľa neho už na ceste do Ruska, aby tam o prímerí rokovali.

Niektorí americkí činitelia, zákonodarcovia a odborníci sa však obávajú, že Putin, bývalý dôstojník KGB, prímerie v skutočnosti využije na to, aby zintenzívnil svoju snahu vraziť klin medzi USA, Ukrajinu a Európu a zmariť akékoľvek mierové rozhovory, dodal Reuters.