„Súhlasíme s návrhmi na zastavenie bojov, ale vychádzame z predpokladu, že prímerie by malo viesť k trvalému mieru a odstrániť základné príčiny krízy,“ povedal Putin podľa štátnej agentúry TASS na tlačovej konferencii s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom v Moskve. Šéf Kremľa tiež uviedol, že treba diskutovať o niektorých záležitostiach a že si možno zatelefonuje s Trumpom. V Moskve je teraz delegácia amerických vyjednávačov vedená zvláštnym Trumpovým vyslancom Stevom Witkoffom.
„Ako sa budú riešiť otázky na celej línii kontaktu?“ povedal Putin a vzniesol okrem iného otázku, „kto určí, kde a kto porušil prípadnú dohodu o prímerí“. Moskva podľa jeho slov podporuje myšlienku na ukončenie konfliktu. Šéf Kremľa s odvolaním sa na vývoj bojov uviedol, že 30-dňové prímerie by vzhľadom na vývoj bojov bolo výhodné pre Ukrajinu a vyjadril sa k situácii v ruskej Kurskej oblasti. „Situácia je úplne pod našou kontrolou a skupina, ktorá napadla naše územie, je izolovaná,“ uviedol Putin. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov o niečo skôr povedal, že ruská operácia, ktorá má za cieľ vytlačiť Ukrajincov z regiónu, vstúpila do záverečnej fázy.
Ruských vojakov v Kurskej oblasti navštívil Vladimir Putin. Išlo o prvú návštevu ruského prezidenta v oblasti od prekvapivej ofenzívy Kyjeva v auguste 2024.
Rusko začalo inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022. Ukrajinci nápor nepriateľských vojsk čiastočne odrazili a niektoré územia dobyli späť. Moskva však okupuje rozsiahlu časť ukrajinského územia a v poslednom čase invázne sily na východe krajiny zotrvalo postupujú. Vlani v lete naopak ukrajinskí vojaci prenikli do ruskej Kurskej oblasti, postup ruskej armády proti nim tam v posledných dňoch zrýchlil. Ruské ministerstvo obrany dnes okrem iného oznámilo, že ruská armáda oslobodila okresné mesto Sudža.
Veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj pripustil, že ukrajinské vojská miestami ustupujú, ale na predmestí Sudánu podľa neho ešte v stredu pokračovali boje. Vojenská správa ukrajinskej Sumskej oblasti, ktorá susedí s týmto regiónom, nariadila povinnú evakuáciu obyvateľov z ôsmich obcí pri hraniciach s Ruskom. Ako dôvod uviedla zhoršenie bezpečnostnej situácie.
Putin tiež poďakoval svojmu americkému náprotivku Trumpovi za jeho úsilie ukončiť vojnu. Šéf Bieleho domu potom podľa agentúry AFP povedal, že ak Moskva odmietne návrh na prímerie, bude to pre svet sklamaním. Kyjev súhlasil s americkým návrhom na dočasný pokoj zbraní po utorkových rokovaniach s americkou stranou v saudskoarabskej Džidde.
Čítajte viac Putin asi prijme ponuku na prímerie. Aké podmienky by si ale mohol určiť, aby Zelenskyj nakoniec nepristúpil na pokoj zbraní?
Trump ponúkol mierny optimizmus ohľadom Putinovho vyhlásenia, napísala dnes agentúra AP. Šéf Bieleho domu vyjadrenia ruského prezidenta označil za sľubné. „Neboli ale úplné,“ uviedol Trump na začiatok stretnutia v Bielom dome so šéfom NATO Markom Ruttem. „Mnoho detailov konečnej dohody bolo prerokovaných. Teraz uvidíme, či tam Rusko je. A ak nie je, bude to pre svet okamih veľkého sklamania,“ povedal americký prezident podľa AFP.
Médiá sa následne nezhodli v tom, ako sa dnes Putin postavil k návrhu na pokoj zbraní. Podľa denníka The Wall Street Journal (WSJ) prímerie zatiaľ odmietol, denník Ukrajinska pravda či britská stanica BBC upozorňujú, že položil veľa otázok. Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) napísal, že pokoj zbraní Putin spojil s rozsiahlymi podmienkami. Podľa Zelenského Rusko požaduje v rámci prímeria podmienky, ktorých cieľom je pokoj zbraní odložiť alebo mu zabrániť. Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak uviedol, že Kyjev nepristúpi na zamrznutý konflikt.
Zahraničnopolitický poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov podľa agentúry Reuters vyhlásil, že 30-dňové prímerie by Moskve nič neprinieslo. „Len to Ukrajincom umožňuje preskupiť sa, nabrať silu a pokračovať (v boji),“ povedal Ušakov. Rusko by malo zaujať tvrdý vyjednávací postoj, pokiaľ ide o prímerie na Ukrajine, a trvať na maximalistických požiadavkách, navrhuje podľa denníku The Washington Post dokument pripravený pre Kremeľ ruským think-tankom blízkym tajnej službe FSB.
Reuters tiež píše, že Moskva predložila Washingtonu zoznam požiadaviek, ktorými podmieňuje dohodu o ukončení vojny a obnovení vzťahov medzi Ruskom a USA. Zatiaľ však podľa nej nie je jasné, čo presne požaduje. Tá istá agentúra uviedla, že ruské vedenie sa obrátilo na dôležité firmy, aby mu pred rokovaním s americkou stranou o možnom prímerí oznámili, ktoré západné sankcie sú pre nich najciteľnejšie. Najväčšie problémy ruským spoločnostiam podľa zástupcov tamojšej obchodnej sféry spôsobuje znemožnenie prístupu do systému medzinárodných platieb.
Čítajte viac Putin zbrojí ako nikdy. Ale plány EÚ sú podnecovaním k vojne, tvrdí Moskva: Je mýtus, že ohrozujeme Európu
Agentúra AP s odvolaním sa na svoje zdroje napísala, že ukrajinskej armáde došli balistické strely ATACMS, ktoré jej v minulosti dodali Spojené štáty. Podľa nemenovaného amerického činiteľa Washington poskytol Kyjevu menej ako 40 týchto striel a že ukrajinskej armáde došli koncom januára.
Fínsko oznámilo podpis bilaterálnej dohody o obrannej spolupráci s Ukrajinou a tiež nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajincov v hodnote okolo 200 miliónov eur. Súbor má zahŕňať napríklad delostreleckú muníciu. Švédsko poskytne Ukrajine vyše 1,4 miliardy švédskych korún na pomoc s rekonštrukciou a rozvojom a tiež na pokrytie naliehavých humanitárnych potrieb, oznámil dnes Štokholm.
Štáty EÚ sa medzitým stále nezhodli na predĺžení sankcií voči ruským a bieloruským občanom a firmám. Maďarsko, ale aj Slovensko chcú podľa informácií ČTK zo zoznamu vyškrtnúť niekoľko mien. Bez dohody sankcie vypršia 15. marca, inak sa predlžujú každých šesť mesiacov.