Trumpova averzia
Šéf Bieleho domu sa netají svojou averziou k Severoatlantickej aliancii. V minulosti dokonca vyhlásil, že by nebránil krajiny NATO, ktoré investujú do bezpečnosti nedostatočne. Nie je však celkom jasné, čo tým v skutočnosti Trump myslí. Teraz totiž vraví, že aliančné štáty by mali dávať na obranu päť percent hrubého domáceho produktu, čo nespĺňa ani Amerika.
A môže to byť ešte horšie. Posadnutosť Trumpa Grónskom či Kanadou by v extrémnom prípade mohla viesť dokonca až k vojenskému konfliktu Európy a USA.
Samozrejme, niečo také je stále v podstate nepredstaviteľné. Ale české ministerstvo obrany sa radšej podujalo na to, aby verejnosti vysvetlilo, že americké zbrane mu budú fungovať, aj keby Praha robila niečo, čo by sa Washingtonu nepáčilo. Špecificky sa to týka stíhačiek piatej generácie F-35. Česko si ich objednalo 24, za stroje zaplatí približne 6,5 miliardy dolárov a všetky má mať k dispozícii do roku 2035.
„Budú môcť USA v budúcnosti kedykoľvek vypnúť softvér, ktorý je potrebný pre lietadlá F-35? Nie, softvér sa nedá vypnúť na diaľku. Je možné iba obmedziť jeho rozvoj takým spôsobom, že výrobca neposkytne jeho aktualizácie. Na lietadlo ako také táto situácia nemá vplyv. Je to podobné ako pri mobilných telefónoch. V momente, keď nie je k dispozícii najnovšia aktualizácia, dá sa používať ďalej, aj keď modernejší softvér môže umožniť využitie nových funkcií,“ vysvetlilo české ministerstvo obrany.
Zatiaľ platí, že Američania sú spojenci. Európa však musí rátať s tým, že kroky Trumpa jednoducho budú mať vplyv na bezpečnostnú situáciu na starom kontinente. Biely dom sa spolieha na to, že sa na Ukrajine podarí s Ruskom uzavrieť mier. Ak sa to naozaj stane, takmer určite Washington stiahne domov približne 20-tisíc vojakov, ktorých poslal najmä do východnej Európy v súvislosti s inváziou, ktorá sa začala vo februári 2022.
„Ak sa Trumpova vláda rozhodne výrazne zmeniť bezpečnostnú prítomnosť Spojených štátov v Európe, bude potrebné vyriešiť, čo s dekádami vojenskej integrácie. USA nemusia úplne odísť zo svojich základní. Biely dom by však mohol požadovať, aby Európa platila Amerike viac za ochranu. V súčasnosti hostiteľské štáty pokrývajú približne 34 percent prevádzkových nákladov vojenských základní Spojených štátov,“ uvádza analýza americkej Rady pre zahraničné vzťahy.
Americký minister obrany Pete Hegseth chce v každom z najbližších piatich rokoch ušetriť osem percent z rozpočtu Pentagonu. Určite si to bude vyžadovať zmeny v nasadení vojakov USA v zahraničí. Televízia CNBC nedávno informovala, že Trumpova vláda zvažuje, že výrazne okreše veľkosť a právomoci vojenského veliteľstva AFRICOM, ktoré má na starosti Afriku a sídli v Stuttgarte. V nemeckom meste funguje aj americké veliteľstvo EUCOM a v prípadnej novej štruktúry by patril AFRICOM tam.
Čítajte viac USA mimo, Ukrajina padne, Rusko bude v Európe? Princíp NATO stavia Trump na hlavu
Momentálne v Európe pôsobí 75– až 105-tisíc amerických vojakov. Tieto počty sa menia v závislosti od rotácií jednotiek či cvičení. Podľa švédskeho denníka Expressen však vraj Washington rozmýšľa nad tým, že vojaci USA sa v budúcnosti nebudú zapájať do európskych manévrov. Znamenalo by to úspory na logistickej infraštruktúre.
Jadrový arzenál USA
Európa pozorne sleduje aj plány Spojených štátov týkajúce sa jadrových zbraní. Amerika v rámci NATO svojím atómovým arzenálom chráni spojencov. Jadrové zbrane USA sa nachádzajú v Belgicku, v Nemecku, v Taliansku, v Holandsku a v Turecku. O ich rozmiestnenie viac ráz prejavil záujem poľský prezident Andrzej Duda.
„Otvorenou otázkou zostáva, ako by stiahnutie vojakov USA ovplyvnilo stav amerických atómových zbraní v Európe. Odstránenie takzvaného jadrového dáždnika Spojených štátov by vytvorilo značnú dieru v európskom kolektívnom atómovom arzenáli, ktorú by Rusko mohlo ľahko využiť,“ varovala spomenutá analýza Rady pre zahraničné vzťahy.
Zatiaľ to však nevyzerá tak, že by sa Washington chystal výrazne zmeniť to, ako má umiestnené jadrové zbrane. Český vojenský analytik Jan Kofroň však súhlasí s tým, že pre Európu by bolo zložité vytvoriť si vlastný spoločný program jadrového odstrašenia.
Čítajte viac Čistky v armáde: chce Trump generálov, ktorí budú strieľať do Američanov?
„Pre Čechov a Slovákov by to bola asi jediná cesta, ako sa rýchlo dostať k atómovým zbraniam. Ale v podstate by si to vyžadovalo vytvorenie federácie. A ak stále máme v Európe odlišné vnímanie hrozieb, bolo by veľmi komplikované vytvoriť niečo ako spoločný program jadrového odstrašenia alebo jednotnú armádu,“ povedal pre Pravdu Kofroň.