1115. deň : Trump sprísnil sankcie voči ruským bankám. Taktika na ukončenie Putinovej invázie, hodnotí Fox News

Čítajte viac 1114. deň: Putin chystá odmietavú reakciu na návrh prímeria, ale bojí sa to Trumpovi povedať priamo, myslí si Zelenskyj

22:44 Zo záverov správy Nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Ukrajinu Organizácie spojených národov (OSN) vyplýva, že Rusko sa vo vojne na Ukrajine dopustilo zločinov proti ľudskosti, akými sú napríklad násilné zmiznutia alebo mučenie. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.

„Komisia dospela k záveru, že sa ruské úrady dopustili násilných zmiznutí a mučení, ktoré sú považované za zločiny proti ľudskosti,“ uvádza správa. „Oba boli spáchané ako súčasť rozsiahleho a systematického útoku proti civilnému obyvateľstvu v súlade s koordinovanou štátnou politikou,“ konštatovala komisia.

„Ruské orgány sa počas dlhodobého väznenia dopustili aj iných priestupkov a zločinov. Mnohí zajatci boli nezvestní mesiace či roky a niektorí v zajatí zomreli,“ tvrdí správa.

Podľa záverov vyšetrovania ruské úrady „systematicky mučili určité skupiny väzňov s cieľom získať informácie, vyvinúť na ne nátlak a zastrašiť ich. Počas vypočúvaní úrady taktiež údajne využívali "sexuálne násilie ako formu mučenia zadržiavaných mužov“.

Komisia tvrdí, že navyše narástol počet incidentov, pri ktorých ruské jednotky zabili alebo zranili ukrajinských vojakov, ktorí sa vzdali alebo boli zajatí. Agentúra AFP pripomína, že podľa medzinárodného práva je takéto konanie považované za vojnový zločin.

„Svedectvá vojakov, ktorí dezertovali z ruských ozbrojených síl, naznačujú, že existuje nariadenie nebrať zajatcov, ale radšej ich zabíjať,“ píše sa v správe.

Rada OSN pre ľudské práva (HRC) zriadila 4. marca 2022 Nezávislú medzinárodnú vyšetrovaciu komisiu pre Ukrajinu s cieľom vyšetrovať podozrenia na porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva spáchané počas konfliktu. Správu pred HRC oficiálne odprezentujú v utorok.

21:46 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval Rusko, aby prijalo návrh dočasného prímeria na Ukrajine a prestalo robiť vyhlásenia, ktorých cieľom je „zdržiavať“ proces, píše AFP. „Rusko teraz musí prijať americko-ukrajinský návrh na 30-dňové prímerie. Ruská agresia na Ukrajine sa musí skončiť. Zverstvá sa musia zastaviť,“ napísal Macron na sociálnej sieti X.

Uviedol, že o navrhovanom prímerí v piatok diskutoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a následne s britským premiérom Keirom Starmerom.

Zelenskyj na X potvrdil telefonát s Macronom a povedal, že hovorili o „mnohých dôležitých otázkach, rôznych scenároch vývoja udalostí a našich ďalších krokoch“. Francúzskeho prezidenta tiež oboznámil s výsledkami americko-ukrajinských rokovaní v Saudskej Arábii. „Naše tímy pokračujú v práci na jasných bezpečnostných zárukách a čoskoro budú pripravené,“ dodal ukrajinský prezident.

Ukrajina v utorok podporila návrh Spojených štátov na 30-dňové prímerie s Ruskom. USA zároveň súhlasili so zrušením obmedzení pre vojenskú pomoc a výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou.

20:35 Krajiny Európskej únie podporili plány na zavedenie ciel na dovoz ďalších poľnohospodárskych produktov a niektorých hnojív z Ruska a Bieloruska. Zámerom je zvýšenie finančného tlaku na Moskvu pre vojnu na Ukrajine.

Opatrenia, ktoré v januári navrhla Európska komisia, schválili v piatok na rokovaní v Bruseli predstavitelia vlád. Cieľom návrhu je zamerať sa na 15 percent ruských poľnohospodárskych tovarov, na ktoré sa clá nevzťahujú. Ak ho presadia, všetok dovoz poľnohospodárskych výrobkov z Ruska by podliehal európskym clám.

19:50 Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio v piatok po rokovaní skupiny G7 v Kanade uviedol, že je opatrne optimistický v otázke uzavretia prímeria medzi Ruskom a Ukrajinou. Obe strany konfliktu zároveň vyzval na kompromisy.

Čítajte viac Rubio vidí šancu na prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou

18:50 Ruský prezident Vladimir Putin vyzval ukrajinské jednotky bojujúce v ruskej Kurskej oblasti, aby sa vzdali. Uviedol to krátko po tom, čo mu jeho americký náprotivok Donald Trump adresoval výzvu, aby ušetril životy obkľúčených ukrajinských vojakov. Ukrajinská armáda však tvrdenia o obkľúčení svojich jednotiek poprela. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

„Výzva prezidenta Trumpa je nám sympatická,“ uviedol Putin v televíznom prejave. „Ak zložia zbrane a vzdajú sa, bude im zaručený život a dôstojné zaobchádzanie,“ ozrejmil šéf Kremľa a vyzval ukrajinské velenie, aby svojim jednotkám vydalo rozkaz na kapituláciu.

Ukrajinské sily sa v uplynulých dňoch dostali pod silný tlak ruskej armády predovšetkým v ruskej Kurskej oblasti. Rusko vo štvrtok oznámilo, že prevzalo kontrolu nad Sudžou – najväčším mestom, ktoré Ukrajina počas svojej viac než polročnej ofenzívy v Kurskej oblasti obsadila.

Obkľúčenie ukrajinských jednotiek, o ktorom hovoril Trump, však ukrajinská armáda poprela. „Neexistuje žiadna hrozba obkľúčenia našich jednotiek,“ napísal generálny štáb vo vyhlásení na sociálnych sieťach, ktoré sa týkalo najmä Kurskej oblasti.

Putin v stredu navštívil Kurskú oblasť prvýkrát, odkedy do nej v auguste minulého roka prenikli ukrajinské jednotky. Počas návštevy vyhlásil, že so zajatými by sa malo „zaobchádzať ako s teroristami v súlade so zákonmi Ruskej federácie“.

17:45 Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa nepredĺžila výnimku zo sankčného režimu voči Rusku, ktorá doteraz umožňovala transakcie s ruskými bankami súvisiace s platbami za energie. S odvolaním sa na americké médiá to uviedol spravodajský web Ukrajinská pravda.

Platnosť výnimky pre transakcie s ruskými bankami vypršala o polnoci zo stredy na štvrtok. Výnimku mohlo využívať dvanásť ruských bánk pri realizácii platieb za zemný plyn, ropu a ropné produkty, uhlie, urán a súvisiace technológie. V podstate to umožňovalo ruským bankám spracovávať platby za vývoz ruských energií, najmä ropy.

Novinár Fox News s odvolaním sa na anonymný zdroj uviedol, že neobnovenie výnimky je „vyjednávacou taktikou na ukončenie invázie“. Zdroj Fox News dodal, že Spojené štáty budú „pokračovať v uplatňovaní sankcií, ktoré zostávajú jednou z kľúčových pák“ na ukončenie vojny na Ukrajine.

16:47 Rusko zámerne kladie podmienky, pretože chce, aby sa diplomacia rozpadla a vojna pokračovala, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Vyjadril sa takto na sieti X, kde informoval o svojom hovore so štátnym tajomníkom Vatikánu Pietrom Parolinom. Kyjev je podľa Zelenského pripravený urobiť kroky vedúce k mieru, Moskva podľa neho všetko komplikuje a naťahuje.

Čítajte viac Zelenskyj: Rusko kladie podmienky, lebo chce, aby vojna pokračovala

16:05 Nemecký kancelár Olaf Scholz bude budúci týždeň dva dni pred summitom Európskej únie hostiť rokovania s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom o situácii na Ukrajine, oznámila v piatok nemecká vláda.

„Európske politické témy budú prirodzene v centre diskusie, ale určite budú zohrávať úlohu aj znepokojujúce medzinárodné otázky, ktoré sa týkajú nás všetkých, najmä vývoja na Ukrajine,“ uviedol hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit.

Utorkové stretnutie lídrov Francúzska a Nemecka podľa agentúry AFP prichádza v čase, keď sa Európania snažia dospieť k jednotnému postoju po zmene zahraničnej politiky Spojených štátov v súvislosti s trojročným konfliktom na Ukrajine.

„Stretnutie poslúži ako príprava pred summitom Európskej únie v Bruseli vo štvrtok a v piatok,“ dodal Hebestreit.

Scholzov mandát kancelára onedlho v dôsledku predčasných volieb minulý mesiac skončí. Jeho pravdepodobný nástupca Friedrich Merz vyzýva na zvýšenie výdavkov na obranu pre obavy o americké záväzky v Európe a nepriateľský postoj Ruska voči európskym krajinám.

15:56 Ministri zahraničných vecí skupiny G7 vyzvali v piatok Moskvu, aby súhlasila s navrhovaným 30-dňovým prímerím na Ukrajine. V prípade, že by Rusko na prímerie nepristúpilo, je G7 ochotná naň uvaliť ďalšie sankcie. Vyplýva to zo záverečného spoločného vyhlásenia skupiny prijatého na zasadnutí v Kanade.

Členovia G7 v záverečnom vyhlásení vyzývajú Rusko, aby súhlasilo s prímerím a plne ho realizovalo. Zdôraznili, že akékoľvek prímerie sa musí dodržiavať, a podčiarkli potrebu bezpečnostných „uistení“, aby sa zabezpečilo, že Ukrajina bude schopná odradiť a brániť sa proti akejkoľvek opakovanej agresii. Vyjadrili tiež svoju neutíchajúcu podporu územnej celistvosti Ukrajiny.

Podľa svetovej agentúry dali štáty skupiny G7, ktorú tvorí Británia, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko a Spojené štáty, spoločným vyhlásením najavo jednotu po viacerých nezhodách medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho západnými spojencami.

„Počas našich dlhých rozhovorov sa nám podarilo dosiahnuť dôslednú jednotu skupiny G7 v rôznych otázkach, o ktorých sme diskutovali. Jedna z nich, ktorú by som chcela osobitne vyzdvihnúť, sa týka Ukrajiny,“ povedala kanadská ministerka zahraničných vecí Mélanie Jolyová. „Všetci ministri zahraničných vecí krajín G7 súhlasia s návrhom USA na prímerie, ktorý podporujú Ukrajinci,“ uviedla a zdôraznila, že na ťahu je teraz Rusko.

Podľa informácií Reuters boli rokovania o konečnej podobe textu náročné, pričom USA požadovali upraviť pasáže týkajúce sa Ukrajiny a Blízkeho východu. Z tohto dôvodu zo spoločného vyhlásenia a vypadla fráza o bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu, ako aj pasáž o riešení izraelsko-palestínskeho konfliktu na princípe dvojštátneho riešenia.

15:40 Bielorusko sa v blízkej budúcnosti formálne s Ruskom nespojí. Povedal to piatok bieloruský vodca Alexander Lukašenko v hornej komore ruského parlamentu. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent. Lukašenko a Putin však v piatok podpísali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa zaviazali rozšíriť bilaterálnu obchodnú, hospodársku a investičnú spoluprácu.

Začiatkom januára tohto roku ruské nezávislé médium Meduza s odvolaním sa na zdroje blízke Kremľu uviedlo, že ruský prezident Vladimir Putin by sa mohol vrátiť k plánu na formálne pohltenie Bieloruska po skončení vojny Ruska proti Ukrajine.

Kremeľ už pred začiatkom rozsiahlej invázie na Ukrajinu údajne vypracoval plán na „plazivú anexiu“ Bieloruska do roku 2030. V pláne boli načrtnuté kroky na „zosúladenie“ ruských a bieloruských zákonov, „koordinovanú zahraničnú a obrannú politiku“ a hospodársku integráciu založenú na ruských záujmoch.

15:38 Za veľmi dobré a produktívne označil v piatok americký prezident Donald Trump štvrtkové rokovanie svojho osobitného vyslanca Stevea Witkoffa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Podľa Trumpa existuje „veľmi dobrá šanca“ na skončenie vojny na Ukrajine.

Čítajte viac Trump žiada Putina, aby ušetril obkľúčených ukrajinských vojakov. Putinova odpoveď: Nech sa vzdajú

15:20 Pred summitom Európskej únie, ktorý sa koná na budúci týždeň, musí o bruselských témach týkajúcich sa podpory Ukrajine a rozvoja obrany EÚ rozhodnúť aj maďarský parlament. Podľa servera atv.hu to povedal v piatok predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa slov Orbána možno v Bruseli očakávať veľkú a náročnú diskusiu o pokračujúcej podpore Ukrajiny. Okrem toho bude na programe aj rozvoj obrany EÚ prostredníctvom spoločnej pôžičky.

„Maďarský parlament sa musí do štvrtka k týmto témam vyjadriť. V zmysle ústavy sa pri nich vyžaduje dvojtretinový súhlas zákonodarného zboru,“ spresnil premiér.

Maďarský parlament bude zasadať prvé tri dni budúceho týždňa, píše server.

15:05 Trhová kapitalizácia nemeckého výrobcu zbraní Rheinmetall predbehla automobilového giganta Volkswagen Group, čo je znakom ekonomického posunu Nemecka od automobilov k obrane. Informuje o tom portál Politico.

Trhová kapitalizácia Rheinmetallu bola po uzatvorení štvrtkového obchodovania na úrovni 55,7 miliardy eur a trhová hodnota Volkswagenu 54,4 miliardy eur.

Odvtedy ako sa v januári do Bieleho domu vrátil Donald Trump, sa hodnota zbrojovky Rheinmetall viac ako strojnásobila. Stúpla aj hodnota iných veľkých európskych zbrojárskych spoločností. Akcie ich amerických rivalov však klesli pre rastúce obavy, že Trumpova nepredvídateľná politika môže poškodiť americký export zbraní.

15:00 Ruská armáda za posledný týždeň znovu získala kontrolu nad 29 obcami v Kurskej oblasti, kam vlani v lete prekvapivo prenikli ukrajinské jednotky. Informovalo o tom ministerstvo obrany v Moskve. Hlási aj dobytie jednej dediny v ukrajinskej Sumskej oblasti, ktorá je cez hranicu od Kurskej oblasti. Tieto informácie nemožno nezávisle overiť.

Agentúra Reuters podotýka, že ruská armáda v poslednom čase zosilnela svoje snahy vytlačiť ukrajinské sily z Kurskej oblasti. Vo štvrtok Moskva oznámila dobytie okresného mesta Sudža, dnes informovala o oslobodení Gončarovky ležiacej v tesnom susedstve.

Pri prekvapivej invázii do Kurskej oblasti Ukrajinci prenikli do hĺbky asi 30 kilometrov a ovládli územie s rozlohou približne 1 300 kilometrov štvorcových a celkovo 90 obcí. Po povolaní posíl vrátane vojakov z KĽDR začala ruská armáda Ukrajincov z regiónu vytláčať. Cieľom ukrajinskej operácie v Kurskej oblasti bolo prinútiť Rusko, aby kvôli nej stiahli časť síl z frontu v Doneckej oblasti. Kyjev si tiež od operácie sľuboval, že obsadené ruské územie použije ako nástroj pri možnom vyjednávaní s Moskvou.

Ruské ministerstvo obrany dnes uviedlo, že ruské jednotky dobyli prihraničnú dedinu Noveňke v Sumskej oblasti. Na sociálnych sieťach sa objavujú nepotvrdené informácie, že do ruských rúk padla neďaleká Basivka. O bojoch v týchto miestach informovali vo štvrtok analytici z projektu DeepState, ktorý má blízko k ukrajinskej armáde. Vo štvrtok úrady v Sumskej oblasti nariadili kvôli zhoršenej bezpečnostnej situácii evakuáciu obyvateľov z ôsmich prihraničných dedín.

Ruský prezident Vladimir Putin tento týždeň nariadil vojenským veliteľom, aby čo najrýchlejšie dokončili operáciu s cieľom vytlačiť Ukrajincov z ruského územia. Uviedol tiež, že Rusko by malo pomyslieť na vytvorenie nárazníkovej zóny pozdĺž hranice so susednou krajinou.

Hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže Andrij Demčenko povedal, že situácia v Sumskej oblasti sa nijako výrazne nezmenila, píše Reuters. Uviedol, že malé ruské útočné skupiny sa snažia prekonať hranicu a dostať sa do Noveňke a susednej Žuravky.

Ruské jednotky do Sumskej oblasti vpadli koncom februára 2022 na začiatku invázie do susednej krajiny, v apríli toho istého roku sa ale z tohto regiónu stiahli.

13:05 Šéf ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám Andrij Kovalenko pripomenul, že nešlo o prvý útok na rafinériu v Tuapse. Poznamenal, že patrí medzi najväčšie podniky tohto druhu v Rusku a má strategický význam pre ruskú armádu, pretože dodáva pohonné hmoty Čiernomorskej flotile a jednotkám na juhu krajiny.

Ukrajinské drony zasiahli kompresné stanice na plynovode v ruskej Tambovskej oblasti a susednej Saratovskej oblasti, informuje RBK Ukrajina s odvolaním sa na nemenované zdroje ukrajinskej tajnej službe SBU. V Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou bol zasiahnutý sklad rakiet pre systémy S-300/S-400, ktorý sa nachádza pri obci Radkovka v severnej časti regiónu. Zo správy nie je jasné, kedy Ukrajina tieto útoky podnikla.

13:00 Ukrajinské drony útočili v noci na piatok na ruské energetické zariadenia a zasiahli sklad rakiet na území Ruska, uviedol nemenovaný ukrajinský bezpečnostný zdroj. Pri ruskom vzdušnom útoku na Ukrajine utrpelo zranenia viacero ľudí.

Zdroj uviedol, že drony vyslané Bezpečnostnou službou Ukrajiny (SBU) zasiahli systémy plynových kompresorov v Tambovskej a Saratovskej oblasti na západe Ruska. Ukrajinský dron podľa neho zasiahol aj sklad s raketami používanými pre ruské systémy protivzdušnej obrany S-300 a S-400.

Starosta Moskvy Sergej Sobianin medzitým oznámil, že ruské systémy protivzdušnej obrany zostrelili štyri ukrajinské drony, ktoré smerovali k hlavnému mestu. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Ukrajina cez noc vypustila 28 bezpilotných lietadiel.

Gubernátor juhoruskej Krasnodarskej oblasti uviedol, že v dôsledku ukrajinského útoku vypukol požiar v ropnej rafinérii v čiernomorskom letovisku Tuapse. Vznietila sa tam palivová nádrž obsahujúca 20.000 ton ropných produktov, spresnili tamojší predstavitelia.

Kyjev informoval, že Rusko útočilo na územie Ukrajiny v noci na piatok dovedna 27 dronmi. Úrady v Charkovskej oblasti na východe krajiny uviedli, že si tieto útoky vyžiadali osem zranených.

Ukrajinské i ruské dronové útoky však v porovnaní s predchádzajúcimi dňami neboli natoľko intenzívne a odohrali sa v čase po americko-ukrajinských rokovaniach v saudskoarabskej Džidde, ktorých výsledkom je návrh na 30-dňové prímerie v bojoch na Ukrajine. V piatok Kremeľ vyjadril k tomuto návrhu „opatrný optimizmus“.

Čítajte viac VIDEO: Ukrajinský dron dopadol blízko trasy, ktorou jazdí Putin do Kremľa

11:36 Do Česka v sobotu príde ukrajinský minister obrany Rustom Umerov, prijme ho ministerka obrany Jana Černochová (ODS). Umerovu návštevu v Prahe oznámilo české ministerstvo obrany.

Umerov tento rok na začiatku februára rokoval na Ukrajine s delegáciou Agentúry pre medzivládnu obrannú spoluprácu českého ministerstva obrany a zástupcov českých zbrojoviek. Následne uviedol, že Česko a Ukrajina spúšťajú nové spoločné projekty, aby posilnili ukrajinské vojsko čeliace ruskej invázii. Jedným z nich je výroba pušiek podľa dánskeho modelu financovania. Hovorili tiež o pokračovaní muničnej iniciatívy i koordinácii dodávok ďalšieho vojenského materiálu.

11:30 Fínsky súd na doživotie do väzenia poslal Rusa, ktorý sa na východnej Ukrajine v rokoch 2014 až 2015 dopustil vojnových zločinov. Informujú o tom server denníka Helsingin Sanomat a agentúra Reuters, podľa ktorej je to jeden z mála prípadov, keď bol mimo Ukrajiny niekto súdený kvôli vojnovým zločinom v konflikte, ktorý začal niekoľko rokov pred plnohodnotnou ruskou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022.

Čítajte viac Ruský neonacista dostal vo Fínsku za vojnové zločiny doživotie. Kyjev: Prelomový verdikt, Kremeľ kritizuje

10:20 Členské štáty Európskej únie sa dnes zhodli na predĺžení sankcií proti ruským a bieloruským občanom a firmám, oznámili ČTK diplomatické zdroje. Nakoniec sa podarilo nájsť kompromis, zo zoznamu podľa všetkého zmizli štyri mená a Maďarsko aj Slovensko svoju blokáciu stiahli. Bez dohody by sankcie vypršali v sobotu 15. marca, musia sa predlžovať každých šesť mesiacov. Teraz teda boli predĺžené do 15. septembra.

Čítajte viac Fico a Orbán vydupali vyškrtnutie štyroch mien zo sankčného zoznamu

10:15 Litovské ozbrojené sily nakúpia od miestnych výrobcov protitankové míny za 50 miliónov eur. Oznámil to vo verejnoprávnom rozhlase LRT premiér Gintautas Paluckas.

„Na nákup protitankových mín bolo vyčlenených celkovo 50 miliónov eur. Míny budú dodané od litovských výrobcov, čím sa zabezpečí, že finančné prostriedky zostanú v Litve a budú môcť byť použité na investície do obrany,“ uviedol Paluckas.

Litva dosiaľ nakupovala väčšinu protitankových mín zo zahraničia. V nasledujúcom desaťročí plánuje vynaložiť na rozvoj ich výroby celkovo 600 miliónov eur.

Časť z týchto prostriedkov sa podľa premiéra môže použiť aj na výrobu protipechotných mín. Ich použitie, produkciu, skladovanie a získanie zakazuje Ottawský dohovor, od ktorého chce však Litva odstúpiť spolu s ďalšími štyrmi štátmi susediacimi s Ruskom – Lotyšskom, Estónskom, Poľskom a Fínsko.

Litovská ministerka obrany Dovilé Šakalienéová vo štvrtok potvrdila, že pätica je „blízko“ k dosiahnutiu dohody o tejto veci. Krajiny k tomuto kroku podľa agentúry AFP pristupujú pre obavy o svoju bezpečnosť kvôli agresii Ruska, ktoré pred viac než tromi rokmi vojensky napadlo Ukrajinu.

10:00 Saudská Arábia podporuje „všetky iniciatívy“ zamerané na ukončenie vojny na Ukrajine. Povedal to saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi počas telefonického rozhovoru, uvádza sa v piatkovom vyhlásení po rokovaniach medzi USA a Ukrajinou v Džidde, výsledkom ktorých bol návrh na 30-dňové prímerie.

Bin Salmán v rozhovore s Putinom zopakoval „odhodlanie Saudskej Arábie sprostredkovať dialóg a podporiť všetky iniciatívy zamerané na dosiahnutie politického riešenia“ konfliktu na Ukrajine.

Telefonát de facto lídra Saudskej Arábie s Putinom, týkajúci sa možného riešenia konfliktu na Ukrajine, potvrdil v piatok aj Kremeľ. Došlo k nemu krátko po tom, čo Putin vo štvrtok uviedol, že Rusko súhlasí s návrhmi Spojených štátov na prímerie na Ukrajine, avšak prípadná dohoda by sa musela zaoberať základnými príčinami konfliktu a je podľa neho potrebné vyriešiť mnoho detailov.

Putin bin Salmánovi tiež povedal, že „mimoriadne oceňuje sprostredkovateľské úsilie Saudskej Arábie“, ktorá 18. februára hostila rokovania medzi ruskými a americkými predstaviteľmi, uvádza sa vo vyhlásení Kremľa.

Americký prezident Donald Trump v stredu uviedol, že dúfa v súhlas Kremľa s americkým návrhom na 30-dňové prímerie, ktorý Ukrajina podporila. Putin sa šéfovi Bieleho domu poďakoval za úsilie ukončiť vojnu.

9:30 Európa musí zvažovať katastrofické bezpečnostné scenáre. Mnohí diplomati a politici v zákulisí priznávajú, že si nikto nemôže byť istý, či by Amerika Donalda Trumpa skutočne prišla na pomoc spojencom v NATO, keby ich napadlo Rusko, prípadne niekto iný.

Čítajte viac Americké atómovky v Európe zostanú, vojakov USA však bude menej

9:11 Nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorý navrhuje Európska únia, by mohol mať tento rok hodnotu až 40 miliárd eur. Vyplýva to z dokumentu, ktorý má ČTK k dispozícii. Ide o nový návrh v rámci iniciatívy šéfky úniovej diplomacie Kaji Kallasovej. Balík by mal obsahovať všetko od delostreleckých granátov až po systémy protivzdušnej obrany. Cieľom je ukázať podporu Ukrajine, ktorá sa už tri roky bráni ruskej invázii.

„Na mimoriadnom rokovaní Európskej rady 6. marca vyzvalo 26 lídrov Radu EÚ, aby urýchlene pokročila v práci na posilnení vojenskej podpory Ukrajine, ako je navrhnuté v tejto iniciatíve,“ stojí v dokumente, ktorý bol rozoslaný jednotlivým štátom EÚ. K podpore Ukrajiny sa minulý týždeň na summite prihlásilo 26 štátov EÚ, proti sa postavil maďarský premiér Viktor Orbán.

„Zúčastnené štáty sa vyzývajú, aby v roku 2025 poskytli Ukrajine vojenskú podporu v predbežnej hodnote aspoň 20 miliárd eur a potenciálne dosahujúcu až 40 miliárd eur, v súvislosti s ukrajinskými potrebami,“ dodáva dokument.

Prioritou sú podľa európskej diplomacie tieto oblasti: po prvé veľkorážna delostrelecká munícia, po druhé systémy protivzdušnej obrany, rakety, drony a stíhačky, po tretie podpora výcviku a tiež nesmrtiaca podpora a po štvrté príspevky členských štátov k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu.

„Tam, kde je to možné, by vybavenie v týchto kategóriách malo byť obstarávané z ukrajinského obranného priemyslu, ako aj z príslušných iniciatív spájajúcich európsky a ukrajinský obranný priemysel,“ hovorí návrh. Každý zo zúčastnených štátov by mal k vojenskej pomoci prispieť „v súlade so svojou ekonomickou váhou“. Pomoc sa môže uskutočňovať „vo forme vecného plnenia“ alebo prostredníctvom finančného príspevku.

Štáty, ktoré sa na iniciatíve podieľajú, majú do 30. apríla informovať diplomaciu EÚ a svojich kolegov z iných krajín, ako plánujú „splniť svoj príslušný príspevok“, hovorí dokument, ktorý pozostáva z 11 bodov.

„Ako prvý krok v rámci navrhovanej iniciatívy a v reakcii na vyjadrené požiadavky Ukrajiny by sa zúčastnené štáty mali na marcovom zasadnutí Európskej rady zhodnúť na poskytnutí dvoch miliónov nábojov veľkorážnej delostreleckej munície v roku 2025,“ dodáva dokument. Marcový summit EÚ sa začína vo štvrtok 20. marca, za Česko sa ho zúčastní premiér Petr Fiala.

V reakcii na pokračujúcu ruskú agresiu na Ukrajine poskytla Európska únia Kyjevu od februára 2022 pomoc vo výške asi 140 miliárd eur, z toho asi 50 miliárd eur tvorila vojenská pomoc. EÚ a jej členské štáty poskytli Ukrajine v roku 2024 približne 20 miliárd eur na pokrytie jej obranných potrieb.

8:48 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 891 660 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 410 vojakov, šesť tankov, 11 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 153 dronov, 46 delostreleckých systémov a 114 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 313 tankov, 21 443 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 40 469 vozidiel a autocisterien, 24 455 delostreleckých systémov, 1 314 odpaľovacích raketových systémov, 1 103 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 29 136 dronov, 3 121 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 777 kusov špeciálnej techniky.

8:11 Moskva a Moskovská oblasť sa v noci na dnes stali terčom dronového útoku, pri ktorom boli podľa ruskojazyčného servisu BBC poškodené obytné domy. Vo štvrtok večer v ruskom hlavnom meste o prímerí vo vojne na Ukrajine rokoval splnomocnenec šéfa Bieleho domu Steve Witkoff. Cieľom ruského dronového útoku sa vo štvrtok večer a v noci na dnes stala severoukrajinská Charkovská oblasť, kde horela nemocnica. Úrady hlásia osem zranených.

Starosta Moskvy Sergej Sobjanin podľa agentúry Reuters uviedol, že protivzdušná obrana zneškodnila štyri drony, ktoré sa snažili na mesto zaútočiť. Záchranné zložky pracujú na mieste, kde dopadli trosky zostrelených lietadiel, dodal. Gubernátor Moskovskej oblasti Andrej Vorobjov informoval o zostrelení dvoch bezpilotných lietadiel nad Balašichou na východnom predmestí ruského hlavného mesta, ďalší sa zrútil južne od Moskvy. Trosky zostrelených dronov dopadli na stavenisko a na rozostavaný dom. Nikomu sa nič nestalo.

Reuters podotýka, že ruské úrady sa nezmienili o tom, že dronové útoky podnikla Ukrajina, proti ktorej Rusko viac ako tri roky vedie vojnu. V noci na utorok armáda napadnutej krajiny podnikla doteraz najrozsiahlejší dronový útok proti Rusku, pri ktorom v Moskovskej oblasti prišli o život traja ľudia.

BBC uvádza, že pred 02:00 (01:00 SEČ) z moskovského letiska Vnukovo po rokovaní s ruskými predstaviteľmi zrejme odletel splnomocnenec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff. Nie je jasné, či sa zišiel so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. O niekoľko hodín neskôr bola prevádzka na letisku Vnukovo dočasne zastavená kvôli hrozbe dronového útoku.

Gubernátor juhoruského Krasnodarského kraja Veniamin Kondraťjev na telegrame informoval, že po ukrajinskom útoku vznikol požiar na nádrži s benzínom v rafinérii v Tuapse. Na hasení ohňa, ktorý zachvátil plochu vyše 1 000 metrov štvorcových, sa podľa neho podieľa asi 120 ľudí. Neuviedol, či rafinériu zasiahol dron alebo strela. Rafinéria v Tuapse sa zameriava na export, svoje produkty vyváža najmä do Číny, Singapuru, Malajzie a Turecka. Dokáže spracovať 240 000 barelov ropy denne, uvádza Reuters.

Štyri deti sú medzi siedmimi zranenými v dôsledku ruského dronového útoku na Charkov, informovali podľa BBC úrady v druhom najväčšom ukrajinskom meste. Krátko po polnoci sa v po dronovom útoku vznietila strecha nemocnice v meste Zoločiv ležiacom severne od Charkova neďaleko ruských hraníc. Zranenia utrpela jedna zdravotníčka, informoval šéf vojenskej správy Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

6:15 Viceprezident USA JD Vance vo štvrtok povedal, že by bol šokovaný, keby chcel prezident Donald Trump rozšíriť jadrové zbrane ďalej na východ do Európy, uviedla agentúra Reuters.

Vance odpovedal na otázku o poľskom prezidentovi, ktorý vyzval USA, aby presunuli jadrové zbrane na svoje územie ako odstrašujúci prostriedok proti budúcej ruskej agresii.

„S prezidentom som o tejto konkrétnej otázke nehovoril, ale bol by som šokovaný, keby podporil rozšírenie jadrových zbraní ďalej na východ do Európy,“ povedal počas rozhovoru v televízii Fox News. „Hovoríme o budúcnosti ľudskej civilizácie,“ povedal Vance.

Z rozhovoru citovala aj ruská agentúra TASS, podľa ktorej Vance kritizoval prístup predchádzajúcej americkej administratívy. „(Bývalý prezident Joe) Biden nás ospalo viedol k jadrovému konfliktu,“ povedal Vance.

„Potrebujeme, aby prevládli chladné hlavy, aj v otázke s Ruskom a Ukrajinou. Stratégiou Bidenovej administratívy bolo doslova zasypať Ukrajinu zbraňami, nechať Rusov a Ukrajincov vykrvácať a dúfať, že sa nejako zo vzduchu vynorí dohoda,“ povedal.

"Donald Trump sa venuje tvrdej diplomacii a zapája celú svoju administratívu, aby zistil, čo chcú Ukrajinci a čo chcú Rusi. Vojna je hlúpa, nikdy by sa nezačala, keby bol prezidentom, a jej pokračovanie nie je v záujme nikoho,“ dodal viceprezident.

6:10 Šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová sa domnieva, že Rusko pristúpi na americký návrh prímeria s Ukrajinou, ale oznámi svoje podmienky. Podľa agentúry Reuters to Kallasová povedala na okraji zasadnutia ministrov zahraničia krajín G7 v Kanade.

Spojené štáty podľa Kallasovej účastníkom summitu oznámili, že sa Rusko možno snaží hrať hru s cieľom proces predĺžiť a zahmlievať, čo Washington nechce.

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok prvýkrát verejne komentoval americký návrh na 30-dňové prímerie v bojoch medzi Ruskom a Ukrajinou. Moskva podľa neho s návrhmi súhlasí, existuje ale rad otázok, napríklad ako dohliadať na dodržiavanie pokoja zbraní.

Americký prezident Donald Trump označil vyjadrenie šéfa Kremľa za sľubné, ale neúplné. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Putin pripravuje odmietavú reakciu na návrh prímeria, no bojí sa to povedať priamo šéfovi Bieleho domu. Kyjev s návrhom už súhlasil.