Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 117 dní
- Moskva za uplynulý deň podľa Ukrajiny stratila 1 400 vojakov
- Rusko tvrdí, že z Kurskej oblasti evakuovalo 371 svojich civilistov
- Ukrajinské médiá potvrdzujú stiahnutie ukrajinských vojakov z ruskej Sudže
- Koalícia ochotných plánuje vyslať viac ako 10-tisíc vojakov strážiť mier na Ukrajine
Ruských vojakov v Kurskej oblasti navštívil Vladimir Putin. Išlo o prvú návštevu ruského prezidenta v oblasti od prekvapivej ofenzívy Kyjeva v auguste 2024.
Čítajte viac 1115. deň : Trump sprísnil sankcie voči ruským bankám. Taktika na ukončenie Putinovej invázie, hodnotí Fox News
18:59 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uskutočnil v nedeľu personálnu zmenu vo vedení ozbrojených síl. Na návrh ministra obrany Rustema Umerova s okamžitou platnosťou vymenoval za nového náčelníka generálneho štábu generálmajora Andrija Hnatova, informovala agentúra DPA.
"Dnes na môj návrh prezident Ukrajiny vymenoval generálmajora Andrija Viktorovyča Hnatova za náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny. Má viac ako 27 rokov vojenských skúseností,“ uviedol Umerov na Facebooku.
Úlohou Hnatova, doterajšieho zástupcu náčelníka generálneho štábu, bude podľa Umerova obnoviť a zlepšiť štruktúru vedenia ozbrojených síl na všetkých úrovniach.
Doterajšieho náčelníka generálneho štábu Anatolija Vladyslavovyča Bargylevyča vymenoval Umerov za nového generálneho inšpektora ministerstva obrany.
18:20 Takzvaná koalícia ochotných plánuje vyslanie viac ako 10-tisíc vojakov na Ukrajinu na mierovú misiu. Uviedli to dnes britské noviny The Sunday Times s odvolaním sa na britské vládne a armádne zdroje.
Čítajte viac Koalícia ochotných plánuje vyslať viac ako 10-tisíc vojakov strážiť mier na Ukrajine
16:41 Šance, že bude ruský prezident Vladimir Putin súhlasiť s prímerím v bojoch na Ukrajine, sú podľa fínskeho prezidenta Alexandra Stubba „veľmi chabé“. Povedal to počas rozhovoru pre britskú spravodajskú stanicu BBC, odvysielaného v nedeľu, informuje TASR podľa agentúry DPA.
„Putin nechce mier,“ podotkol Stubb. Pôvodným cieľom ruského prezidenta totiž podľa neho bolo „ukončenie existencie“ Ukrajiny, a „tento svoj cieľ nezmenil“.
Kým Ukrajina prejavila ochotu zvážiť dočasné prímerie, Rusko sa stále odmieta zapojiť do bezprostredných rokovaní, najmä po návrhu USA na 30-dňové prímerie v bojoch, píše DPA.
Po sobotňajšom virtuálnom summite 29 svetových lídrov britský premiér Keir Starmer, ktorý schôdzku inicioval, obvinil Putina, že sa pokúša „oddialiť“ prímerie.
15:33 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil v nedeľu Moskvu z toho, že nemá záujem o ukončenie vojny, pričom poukázal na pokračujúcu vlnu ruských útokov na ukrajinské mestá. TASR o tom píše podľa správy agentúry DPA.
„Tí, čo chcú, aby sa vojna čo najskôr skončila, sa takto nesprávajú,“ napísal Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti X, čím ako píše DPA narážal na deklarovanú ochotu Moskvy dosiahnuť zastavenie bojov. Dodal, že za posledný týždeň „Rusi vypustili (na ukrajinské územie) viac ako 1020 útočných dronov, takmer 1360 navádzaných leteckých bômb a vyše desať rakiet rôzneho typu“.
Ruské ministerstvo obrany medzičasom taktiež informovalo, že Ukrajina opakovane útočila dronmi na ruské územie.
Zelenskyj v zásade súhlasí s 30-dňovým prímerím navrhovaným Spojenými štátmi, ruský prezident Vladimir Putin si kladie podmienky a svoje požiadavky dosiaľ nezmiernil, približuje DPA.
14:30 Rusko sa usiluje o vytlačenie posledných ukrajinských vojakov z Kurskej oblasti ležiacej na západe krajiny, napísala dnes agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na ruských činiteľov a proruských vojnových blogerov. Ukrajinské médiá ako server Ukrajinska pravda alebo agentúra Unian dnes potvrdzujú stiahnutie ukrajinských vojakov z okresného mesta Sudža, vychádzajú z mapy zverejnenej ukrajinským generálnym štábom.
Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii už vyše tri roky, vlani v lete ukrajinskí vojaci naopak prenikli do ruskej Kurskej oblasti, kde podľa médií obsadili vyše 1300 kilometrov štvorcových územia. Rusi sa ich aj s pomocou severokórejských vojakov pokúšajú vytlačiť. V uplynulých dňoch ruská protiofenzíva zrýchlila a Moskva vo štvrtok oznámila dobytie Sudže. V piatok hlásila, že za posledný týždeň znovu získala kontrolu nad 29 obcami v oblasti. Podľa Reuters Ukrajinci kontrolujú asi 110 kilometrov štvorcových v tomto regióne.
Ukrajinský generálny štáb zverejnil mapu, ktorá ukazuje kompletné stiahnutie ukrajinských ozbrojených síl zo Sudže, napísal dnes web Ukrajinska pravda. Podobnú správu vydal Unian, ktorý upozornil, že na mape je Sudža označená ako miesto pod ruskou kontrolou. Ukrajinský generálny štáb stiahnutie vo svojej správe výslovne nespomína. „Za uplynulý deň sa v Kurskej oblasti odohralo 19 stretov,“ napísalo ukrajinské vojenské velenie a dodalo svoju bilanciu ruských vzdušných útokov v oblasti.
12:15 Rusko v nedeľu uviedlo, že evakuovalo do bezpečia 371 svojich civilistov z území, ktoré opätovne dobylo od ukrajinských síl v pohraničnej ruskej Kurskej oblasti. TASR informuje podľa agentúry AFP.
Odkedy spomínané územia v auguste minulého roka dobyla ukrajinská armáda, o živote tamojších civilistov sa príliš veľa nevedelo a v Rusku sa v súvislosti s ich osudom zdvihla vlna hnevu, približuje agentúra.
Civilisti zostali uviaznutí po tom, čo Ukrajina podnikla do Kurskej oblasti prekvapivý prienik v auguste 2024, teda viac než dva roky po začiatku ruskej vojenskej invázie na jej územie.
„Od 12. marca bolo z oslobodených obývaných oblastí evakuovaných dovedna 371 osôb vrátane 14 detí,“ uviedol na sociálnych sieťach úradujúci gubernátor Kurskej oblasti Alexandr Chinštejn. Ako spresnil, 220 civilistov bolo umiestnených do dočasného ubytovania v Kurskej oblasti, kým zvyšok sa uchýlil k svojim príbuzným.
11:34 Ukrajinská armáda úspešne nasadila v bojoch svoju pokročilú protilodnú riadenú strelu Neptune, uviedol v sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR informuje podľa agentúry DPA.
„Je to nová ukrajinská raketa, presný zásah. Jej dosah je 1000 kilometrov,“ napísal Zelenskyj na platforme Telegram bez uvedenia ďalších podrobností o jej vývoji.
Podľa DPA sa Zelenskyj vo svojom príspevku o presnom zásahu odvolával na úder na ruskú ropnú rafinériu v čiernomorskom letovisku Tuapse z piatka tohto týždňa, ako uviedli noviny Ukrajinska pravda s odvolaním sa na vlastné zdroje.
Úrady v Tuapse ešte v sobotu uvádzali, že rafinéria stále horí.
V apríli 2022 Ukrajina potopila ruský krížnik Moskva s protilodnou strelou R360 Neptune, ktorú sama vyvinula, pripomína DPA. Táto zbraň bola odvtedy ďalej vyvíjaná a jej dosah sa rozšíril.
Zelenskyj v prípade najnovšej verzie tejto rakery hovoril ako o „dlhej“ strele. Z vojenských údajov vyplýva, že výroba série spomínanej rakety prebieha od novembra 2024.
11:26 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 400 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 894 240, uviedol v nedeľu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o desať tankov, 20 obrnených bojových vozidiel pechoty, 78 delostreleckých systémov, dva raketomety a 180 bezpilotných lietadiel.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 325 tankov, 21 478 obrnených bojových vozidiel pechoty, 24 561 delostreleckých systémov, 1 317 raketometov a 29 413 bezpilotných lietadiel.
8:10 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vylúčil v sobotu opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby, no povedal, že chce mobilizovať spoločnosť vo svetle ruskej agresie. Oznámenie o tom podľa vlastných slov zverejní v najbližších týždňoch, informuje agentúra AFP. V niektorých európskych krajinách zavedenie povinnej vojenskej služby zvažujú. Premiér Robert Fico pred niekoľkými dňami vylúčil jej zavedenie. Uviedol, že povinná vojenská služba „nie je na stole“.
Macron v rozhovore pre regionálne médií uviedol, že návrat k povinnej vojenskej službe „nie je realistickou možnosťou“. Konštatoval, že Francúzsko už nemá „logistiku“ na opätovné zavedenie brannej povinnosti, ktorá sa skončila v roku 2001.
„Budeme hľadať spôsoby, ako mobilizovať civilistov,“ povedal Macron s tým, že chce upevniť „mobilizáciu spoločnosti s ohľadom na krízy“.
Európske krajiny vrátane Francúzska diskutujú o obnovení povinnej vojenskej služby, aby posilnili svoju obranu po invázii Ruska na Ukrajinu. Obavy o silu NATO sa zvýšili po vyhlásení amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Európa sa musí postarať o vlastnú bezpečnosť, napísala AFP.
Opätovné zavedenie určitej formy povinnej vojenskej služby podľa nedávneho prieskumu podporuje 61 percent Francúzov. Macron počas predvolebnej kampane v roku 2017 sľuboval zaviesť mesačnú povinnú službu, no táto myšlienka našla len chladnú odozvu v armáde.
Macron hľadá spôsoby, ako motivovať mladých ľudí k vojenskej službe. V januári požiadal vládu a armádu, aby do mája predložili návrhy na to, ako mobilizovať viac dobrovoľníkov na podporu ozbrojených síl v prípade potreby.
Expremiér Édouard Philippe navrhol vytvorenie dobrovoľnej vojenskej služby, ktorá by umožnila každoročne výcvik najmenej 50 000 mužov a žien. Minister obrany Sébastien Lecornu sa vyslovil za posilnenie záložných síl na 100 000 príslušníkov.
8:05 Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a jeho ruský rezortný kolega Sergej Lavrov hovorili v sobotňajšom telefonáte o ďalšej fáze rozhovorov o ukončení vojny Ruska proti Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.
Šéfovia diplomacie sa dohodli, že budú pokračovať v práci na obnovení komunikácie medzi Spojenými štátmi a Ruskom, oznámila hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí USA. Vo vyhlásení sa neuvádzajú detaily o termíne ďalšieho kola bilaterálnych rozhovorov, ktorých hostiteľom je Saudská Arábia.
Rubio tiež poskytol Lavrovovi aktualizované informácie o vojenskej aktivite na Blízkom východe, kde americké sily v sobotu uskutočnili útoky proti húsijským povstalcom v Jemene, píše sa v oznámení.
Sobotňajší telefonát bol tretím kontaktom medzi Rubiom a jeho ruským náprotivkom od začiatku druhého funkčného obdobia Donalda Trumpa, pripomína poľská agentúra PAP.
Napriek vzniknutému napätiu medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským Kyjev v zásade súhlasil s návrom Spojených štátov na 30-dňové prímerie, ak Moskva zastaví svoje útoky na východe Ukrajiny.
Ruský prezident Vladimir Putin však s prímerím zatiaľ priamo nesúhlasil a stanovil podmienky nad rámec toho, čo predpokladá dohoda USA s Ukrajinou, dodáva AFP.
8:00 Rusko a Ukrajina pokračovali vo vzdušných útokoch, ktoré spôsobili zranenia a škody, napísala v nedeľu ráno agentúra Reuters s odvolaním sa na miestnych činiteľov. Ruské ministerstvo obrany oznámilo zničenie 31 ukrajinských dronov počas noci nad štyrmi ruskými oblasťami. Ukrajinské letectvo, ktoré zvyčajne informuje o rozsahu ruského úderu na Ukrajinu, zatiaľ svoju bilanciu ruských úderov nezverejnilo.
Podľa Moskvy ruská protivzdušná obrana zničila v noci 16 dronov nad Voronežskou oblasťou, deväť nad Belgorodskou, päť nad Rostovskou a jeden nad Kurskou oblasťou. Moskva zvyčajne neinformuje o celkovom počte bezpilotných lietadiel vyslaných ukrajinskou armádou, ale iba o zostrelených strojoch.
Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov na telegrame informoval o zranení troch ľudí kvôli útokom ukrajinských dronov – najprv o zranení ženy a sedemročného dieťaťa pri zásahu rodinného domu v obci Gubkin, neskôr ešte o jednej zranenej žene v dedine Dolgoje.
Pred hrozbou ruských vzdušných úderov varovali v noci tiež ukrajinské úrady. V mnohých ukrajinských oblastiach bol vyhlásený poplach kvôli útoku bezpilotných lietadiel, napísala v noci ruská služba BBC.
V severoukrajinskom Černivine nepriateľské drony poškodili päťposchodovú budovu a dva súkromné domy, informoval server Ukrajinska pravda. Protivzdušná obrana podľa inej správy rovnakého webu zasahovala v Kyjevskej oblasti, ktorá obklopuje metropolu.
Šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak medzitým v sobotu večer uviedol, že kvôli ruskému ostreľovaniu mesta Nikopol a dronovým útokom jedna žena zahynula, dve dievčatá vo veku jedenásť a tri roky utrpeli zranenia a poranená bola tiež sedemdesiatpäťročná žena.
Ukrajina sa ruskej vojenskej agresii bráni už vyše troch rokov, súčasťou bojov sú vzdušné útoky, ktoré podnikajú obe krajiny. Rusko opakovane bombarduje ukrajinské územie a tvrdí, že útočí na vojenské ciele. Zároveň sa pokúša ochromiť ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Ukrajinské úrady pravidelne informujú o zásahoch civilných miest a zabitých civilistov.
Taktiež Kyjev uvádza, že sa pri útokoch na Rusko zameriava na vojenské ciele alebo energetické zariadenia, ktoré podporujú ruské vojnové ťaženie. Aj z Ruska občas prichádzajú správy o civilných obetiach. Civilistov zomreli už tisíce, drvivá väčšina z obetí sú Ukrajinci, napísala predtým agentúra Reuters.