Britský minister obrany John Healey sa vo štvrtok stretne s vojenskými predstaviteľmi v Londýne, aby spresnili rozsah a podobu plánovaného nasadenia. Medzi krajiny, ktoré plán vo všeobecnej rovine podporujú, patrí väčšina európskych štátov, Austrália, Kanada a Nový Zéland, dodal The Sunday Times.
Jeden z vojenských zdrojov uviedol, že konečná veľkosť nasadených pozemných síl podľa všetkého výrazne prekročí 10-tisíc vojakov. V prípade prímeria medzi Ruskom a Ukrajinou to má Moskvu odradiť od ďalšej invázie.
Zatiaľ čo sa zhruba 35 krajín zaviazalo poskytnúť zbrane, logistickú podporu a spravodajské informácie, podrobnosti o tom, ktoré štáty pošlú pozemné jednotky, nie sú známe. „Bude to významná sila s účasťou mnohých štátov,“ citovali noviny nemenovaný zdroj z okolia vlády, ktorý odmietol oznámiť podrobnosti kvôli obavám z reakcií Moskvy.
Súčasťou iniciatívy je tiež nasadenie dvoch britských protiponorkových lodí, ktoré boli vlani odovzdané ukrajinskému námorníctvu. Plavidlá sú pripravené na operácie v Čiernom mori hneď, ako sa otvoria prielivy Bospor a Dardanely. Turecko v januári uviedlo, že dve lode na vyhľadávanie a ničenie mín nepustí do Čierneho mora. Zdôvodnilo to tým, že by porušilo medzinárodný pakt ohľadom plavby cez tieto úžiny v čase vojny, napísala vtedy agentúra Reuters.
Starmer zdôraznil, že „Putin skôr alebo neskôr bude musieť prísť k rokovaciemu stolu“ a že cieľom nie je len „dočasná pauza, ale trvalý mier s pevnými bezpečnostnými zárukami“. Pri utorkových rokovaniach s ukrajinskou delegáciou v Saudskej Arábii oznámili Spojené štáty návrh na 30-dňové zastavenie bojov na Ukrajine, ktorý Kyjev prijal. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že podľa ruskej hlavy štátu Vladimira Putina je potrebné vyriešiť niekoľko bodov, kým bude možné s prímerím súhlasiť. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Moskva si kladie nové podmienky, aby pretiahla pokračovanie bojov.
