1118. deň: Pôjdu vojaci EÚ na Ukrajinu? Do koalície 'ochotných' sa zrejme zapojí až 30 krajín: Bude to značná sila

Čítajte viac 1 117. deň: Ukrajinci sa stiahli z ruskej Sudže. Kyjev použil novú strelu Neptun s doletom 1000 km

22:50 Tvrdenia litovskej prokuratúry, že za vlaňajší podpaľačský útok na obchodný dom IKEA vo Vilniuse je zodpovedná ruská vojenská tajná služba GRU, sa zhodujú s podozreniami Poľska týkajúcimi sa podobného rozsiahleho požiaru nákupného centra vo Varšave. Povedal to v pondelok poľský premiér Donald Tusk.

„Drahí spojenci, vyšetrovanie litovskej prokuratúry potvrdilo naše podozrenia, že za založenie požiarov v nákupných centrách vo Vilniuse i Varšave sú zodpovedné ruské tajné služby,“ napísal Tusk na sociálnej sieti X reagujúc na zistenia litovskej prokuratúry. „Je dobré to vedieť pred rokovaniami. Taká je povaha tohto štátu,“ dodal s odkazom na avizované utorňajšie rokovania USA a Ruska o možnom prímerí na Ukrajine, približuje PAP.

Artúras Urbelis z litovskej generálnej prokuratúry v pondelok oznámil, že „požiar v obchodnom dome IKEA vo Vilniuse vnímame ako teroristický útok a prípad posielame na súd,“ pričom dodal, že za incidentom stojí ruská GRU.

Zmienený požiar vo Vilniuse z mája 2024 si nevyžiadal nijaké obete a zadržaní boli v súvislosti s ním dvaja veľmi mladí ukrajinskí občania vo veku do 20 rokov. Jedného zadržali v Litve, druhého v Poľsku. Podľa litovskej prokuratúry sa zistilo, že tieto osoby boli cez sériu sprostredkovateľov najatí z Ruska a celý prípad je napojený na ruské bezpečnostné sily a GRU.

Ukrajinec, ktorého zadržali v Litve, mal byť podľa zistení litovskej prokuratúry počas jari 2024 aj v Poľsku. S ďalšou osobou pritom mali plánovať podpálenie a zničenie obchodných domov v Litve aj Lotyšsku, a to za odmenu 10.000 eur. Urbelis tvrdí, že sa nezamerali len na supermakety, ktorých však podpálili viac než jeden.

Uviedol tiež, že osoby, ktoré sa podarilo litovskej prokuratúre identifikovať, či už ako páchateľov, alebo sprostredkovateľov, sú zjavne spojené aj s trestnými činmi spáchaným v susednom Poľsku.

Požiar v nákupnom centre vo Varšave spôsobil škody vo výške tri a pol milióna zlotých (830.000 eur). Zhorelo pri ňom zhruba 80 percent z tohto centra. Došlo k nemu len krátko pred požiarom vo Vilniuse. Moskva účasť na oboch podpaľačských útokoch popiera.

22:00 Ruský plynárenský koncern Gazprom vykázal za minulý rok podľa ruských účtovných štandardov čistú stratu takmer 13 miliárd USD. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na ruské médiá.

Plynárenská firma zaznamenala za rok 2024 na základe ruských účtovných štandardov čistú stratu 1,076 bilióna rubľov, čo v prepočte predstavuje 12,89 miliardy USD (11,82 miliardy eur). Na porovnanie, v roku 2023 dosiahol Gazprom podľa ruských účtovných štandardov zisk 695,6 miliardy rubľov.

Výsledky na základe medzinárodných štandardov by mala ruská plynárenská spoločnosť zverejniť do konca apríla. Za rok 2023 vykázal Gazprom v tomto prípade stratu 629 miliárd rubľov, čo bola jeho prvá celoročná strata za viac než 20 rokov.

21:08 Taliansko a Španielsko sú voči návrhu EÚ prisľúbiť Ukrajine tento rok balík ďalšej vojenskej pomoci do výšky 40 miliárd eur zdržanlivé, uviedli po pondelkovom zasadnutí ministrov zahraničných vecí v Bruseli nemenovaní diplomati. Naopak, iniciatíva šéfky diplomacie EÚ Kaji Kallasovej má podľa nich silnú podporu krajín severnej a východnej Európy.

Kallasová po rokovaní Rady EÚ pre zahraničné veci povedala, že jej návrh má „širokú politickú podporu“ a teraz sa diskutuje o jeho podrobnostiach. Agentúra TASS jej vyjadrenie interpretovala tak, že ministri v tomto smere k dohode zatiaľ nedospeli.

Európski predstavitelia tvrdia, že Ukrajinu je nevyhnutné naďalej vojensky podporovať v čase, keď je neistá budúca pomoc zo strany administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorá ukončila diplomatickú izoláciu Ruska a tlačí na obe strany, aby rokovali.

Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku preto prišla s návrhom, podľa ktorého by mohol Kyjev tento rok dostať vojenskú pomoc vo výške aspoň 20 miliárd eur. To je suma, ktorú EÚ napadnutej krajine poskytla minulý rok. Celkový objem vojenskej pomoci na rok 2025 by však mohol dosiahnuť 40 miliárd eur – v závislosti od potrieb Kyjeva.

Rôzne postoje krajín EÚ k tejto iniciatíve podľa Reuters odrážajú rozdelenie na štáty, ktoré sú geograficky bližšie k Rusku a poskytli Ukrajine viac pomoci, a na tie, ktoré sú od neho ďalej a pomohli menšou čiastkou v pomere k ich ekonomikám.

V Európe v tejto oblasti podľa nemeckého Kielskeho inštitútu pre globálnu ekonomiku (IfW) vedú Estónsko, Dánsko a Litva, ktoré v období od januára 2022 do decembra 2024 poskytli Ukrajine pomoc za viac než dve percentá svojho HDP. Naopak, Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Slovinsko patria medzi krajiny, ktoré poskytli najmenej – menej než pol percenta svojho HDP. Na konci rebríčka je Maďarsko, ktoré má v EÚ podľa Reuters vládu najviac naklonenú Rusku.

Slovensko zastúpené veľvyslancom na zasadnutí v Bruseli podľa troch diplomatov EÚ naznačilo, že nebude plánu Kallasovej brániť, ale zároveň odmietne prispieť. SR spolu s Maďarskom neposkytuje Ukrajine vojenskú pomoc. Podľa európskych predstaviteľov nebudú môcť návrh blokovať, pretože príspevky by boli dobrovoľné.

Ministri zahraničných vecí Talianska a Španielska dali najavo, že je priskoro na to, aby zaujali definitívny postoj. Podľa nemenovaných diplomatov vznieslo isté pochybnosti aj Francúzsko.

Šéf talianskej diplomacie Antonio Tajani vysvetlil, že návrh bude ešte potrebné podrobne prerokovať a zohľadniť aj nadchádzajúci vývoj. Podľa jeho slov sa teraz čaká na výsledky telefonátu Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý sa bude týkať amerického návrhu na 30-dňové prímerie na Ukrajine.

Taliansko musí podľa svojho ministra navyše nájsť prostriedky na zvýšenie vlastných výdavkov na obranu. „Je tu veľa výdavkov, ktoré treba riešiť,“ povedal.

Španielsky minister José Manuel Albares zase uviedol, že Madrid sa tento rok zaviazal poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc vo výške jednej miliardy eur. „Nepotrebujeme čakať, kým Kallasová predloží nejaký návrh, aby sme ukázali, že Kyjev sa môže na našu podporu spoľahnúť,“ dodal Albares. O jej iniciatíve podľa neho zatiaľ rozhodnuté nie je.

20:40 Ukrajinské dobrodružstvo na okupovanom ruskom území trvalo viac ako sedem mesiacov. A tak ako rýchlo Ukrajinci v auguste 2024 dosiahli územné zisky v Kurskej oblasti, podobným tempom ich teraz stratili. Znamená to, že ich prezident Volodymyr Zelenskyj prišiel o žetón pri rokovaniach o ukončení vojny. Naopak, šéf Kremľa Vladimir Putin, ktorému jeho generáli vlani v lete tvrdili, že kurský región oslobodia do dvoch-troch týždňov, sa tam konečne dočkal takmer všade vztýčených ruských vlajok.

Čítajte viac Ukrajinci bojovali ako levy, ale presile Rusov podľahli. Ustupovali peši. Prečo ich Putinova armáda rýchlo vyhnala z Kurskej oblasti?

19:55 Ukrajinská armáda v boji po prvý raz použila novú strelu s plochou dráhou letu vlastnej výroby nazývanú „Dlhý Neptún“. Ide o novú verziu protilodnej strely Neptún s doletom tisíc kilometrov. Pokrok v ukrajinskom raketovom programe minulý týždeň oznámil prezident Ruskom napadnutej krajiny Volodymyr Zelenskyj.

Čítajte viac Ukrajinci na ruskej rafinérii úspešne otestovali Dlhý Neptún. Zelenskyj: Nová raketa, presný úder, tisíc kilometrov

19:28 Zoznam pripravených tém na telefonický rozhovor medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom zahŕňa aktuálne otázky, predovšetkým však urovnanie konfliktu na Ukrajine, uviedol v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Plán utorňajšieho telefonátu sa podľa neho dohodol v priebehu niekoľkých dní. Všetky témy, o ktorých budú lídri diskutovať, označil Peskov za špeciálne.

Čítajte viac Peskov: Všetky témy sú špeciálne. Putin bude s Trumpom hovoriť najmä o Ukrajine

18:42 Nemecko v rámci novej zásielky vojenskej pomoci dodalo Ukrajine 24 obrnených vozidiel odolných voči mínam, muníciu pre tanky Leopard 1 a pre bojové vozidlá pechoty. Informuje o tom web Ukrajinská pravda na základe údajov nemeckej vlády.

Súčasťou novej pomoci sú aj tri samohybné protilietadlové systémy Gepard a 10-tisíc kusov munície pre tieto systémy. Berlín Kyjevu dodal aj rakety pre systém protivzdušnej obrany stredného doletu IRIS-T SLM, 5-tisíc kusov 155-milimetrovej munície, 2-tisíc kusov 122-milimetrovej munície a 2-tisíc kusov munície pre mínomety kalibru 120-milimetrov.

Ukrajinská armáda z Nemecka dostala aj ďalšie drony, vrátane 50 prieskumných dronov VECTOR s náhradnými dielmi a 30 systémov na detekciu dronov.

16:02 Nemecká armáda vytvára domobraneckú divíziu, ktorú nasadí pri prírodných katastrofách, ale aj na ochranu územnej celistvosti a kľúčovej infraštruktúry. Bundeswehr, ako sa nemecká armáda volá, to oznámil na svojom webe s tým, že divízia bude sformovaná k 1. aprílu. Armáda uviedla, že vzhľadom na zmenenú bezpečnostnú situáciu po ruskom útoku na Ukrajinu nadobudla vnútorná ochrana krajiny na význame, preto je nevyhnutné ju posilniť.

Nemecko má už teraz domobranecké jednotky, ktoré spadajú pod jednotlivé spolkové krajiny. Do novej divízie zaradenej pod velenie pozemných síl bude začlenených päť existujúcich plukov a jeden novo vytvorený. Spravodajský portál Tagesschau napísal, že divízia bude mať zatiaľ asi 6000 mužov a žien v zbrani, ich miestom nasadenia potom bude výhradne Nemecko.

„Pojem domobrana znamená ochranu a obranu vlastného územia štátu. Netýka sa to len vojenských hrozieb, ale aj podpory v krízových situáciách, napríklad počas prírodných katastrof, rozsiahlych výpadkov elektrickej energie alebo pandémií,“ uviedla armáda.

Čítajte viac Bundeswehr sa zmenšuje a starne

Bundeswehr medzi úlohami novej divízie uvádza aj podporu jednotiek Severoatlantickej aliancie, pokiaľ budú v Nemecku nasadené. Divízia bude tiež chrániť významné dopravné cesty aj ďalšiu infraštruktúru a tiež dôležité objekty.

14:50 K takzvanej koalícii ochotných, teda skupine krajín pripravených zúčastniť sa prípadnej mierovej misie na Ukrajine po zastavení bojov, by sa mohlo pridať vyše 30 štátov Dnes to podľa agentúry Reuters vyhlásil hovorca britského premiéra Keira Starmera. Poznamenal, že z týchto krajín by značná časť poskytla aj vojakov.

„Možnosti prispenia sa budú líšiť, ale bude to značná sila, značný počet krajín, ktoré vojakov poskytnú,“ povedal hovorca.

Starmer v sobotu usporiadal virtuálny summit svetových lídrov o ukrajinskej bezpečnosti. Britský premiér po rokovaní povedal, že koalícia ochotných krajín vypracuje plány, aby pomohli zabezpečiť Ukrajinu na súši, na mori aj na nebi v prípade mierovej dohody s Ruskom. Rusko, ktoré Ukrajinu napadlo vo februári 2022, teraz možnú prítomnosť vojakov z krajín NATO na ukrajinskom území odmieta.

Čítajte viac Putin je pripravený na prímerie, má však niekoľko podmienok, píše Bloomberg

Takzvaná koalícia ochotných plánuje vyslanie viac ako 10-tisíc vojakov na Ukrajinu na mierovú misiu, napísal nedeľník The Sunday Times. Medzi krajiny, ktoré plán vo všeobecnej rovine podporujú, patrí väčšina európskych štátov a tiež Austrália, Kanada a Nový Zéland.

Starmer na summite vyzval svojich kolegov na zvýšenie tlaku na ruského prezidenta Vladimíra Putina, aby Moskva pristúpila na Američanov navrhované tridsaťdňové prímerie v bojoch medzi Ruskom a Ukrajinou. Kyjev s prímerím už súhlasil. Putin zatiaľ povedal, že Moskva je tejto myšlienke naklonená, ale stále podľa neho zostáva vyriešiť dôležité otázky vrátane príčin súčasnej krízy. Americký prezident Donald Trump bude v utorok hovoriť s Putinom.

14:18 Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie na summite EÚ, ktorý sa začína vo štvrtok, vyzvú Rusko, aby ukázalo skutočnú politickú vôľu ukončiť vojnu proti Ukrajine. Vyplýva to z návrhu záverov summitu, ktorý má ČTK k dispozícii. Účastníci stretnutia tiež zdôraznia dôležitosť zvýšenia vojenskej podpory napadnutej krajiny. Česko bude na rokovaní zastupovať premiér Petr Fiala.

„Európska rada znovu vyjadruje podporu komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru založenému na zásadách Charty OSN a medzinárodného práva a víta všetko úsilie o dosiahnutie takého mieru,“ stojí v predbežnom návrhu záverov, o ktorom dnes neskôr popoludní budú diskutovať veľvyslanci členských štátov EÚ a text teda ešte môže priznať zmien.

„Európska rada víta spoločné vyhlásenie Ukrajiny a Spojených štátov po ich stretnutí v Saudskej Arábii 11. marca 2025, vrátane návrhu na dohodu o prímerí, humanitárne úsilie a obnovenie zdieľania spravodajských informácií a bezpečnostnej pomoci USA. Európska rada vyzýva Rusko, aby preukázalo skutočnú politickú vôľu ukončiť vojnu,“ stojí ďalej.

Summit začína vo štvrtok 20. marca. Je možné, že by sa mohol konať iba jeden deň, napísal pred pár dňami vo pozývacom liste lídrom EÚ predseda Európskej rady António Costa. „Vzhľadom na neistotu ohľadom možného medzinárodného vývoja nemôžem vylúčiť možnosť, že budeme musieť pokračovať v piatok ráno,“ dodal.

13:44 Južná Kórea prijme severokórejských vojakov zajatých ukrajinskou armádou, pokiaľ prejavia želanie do Južnej Kórei odísť. Dnes to v telefonickom rozhovore povedal juhokórejský minister zahraničia Čo Te-jul svojmu ukrajinskému náprotivku Andrijovi Sybihovi, píše s odvolaním sa na juhokórejskú diplomaciu agentúra Reuters.

Južná Kórea prijme zajatých severokórejských vojakov, pokiaľ o to prejavia záujem, pretože podľa juhokórejskej ústavy sú považovaní za občanov Južnej Kórey, uviedla agentúra Jonhap. Severná Kórea vyslala v októbri do Ruska asi 11-tisíc vojakov, aby sa po boku ruskej armády zúčastnili vojny proti Ukrajine, píše Jonhap. V januári a februári KĽDR podľa agentúry vyslala do Ruska ďalších vojakov.

Na začiatku tohto roka Ukrajina oznámila, že jej armáda v ruskej Kurskej oblasti, ktorú v minulosti čiastočne obsadila, zajala dvoch severokórejských vojakov. Podľa Kyjeva bolo v Rusku v období do začiatku januára v boji zabitých či zranených viac ako 3000 severokórejských vojakov, píše Reuters.

13:19 Robert Fico zopakoval, že Slovensko sa nezúčastní na žiadnej vojenskej misii na Ukrajine a nevydá na vojenskú pomoc Ukrajine ani cent.

Čítajte viac Fico na stretnutí s veľvyslancami EÚ: Budeme pokračovať v diplomatickej ofenzíve. Sankcie proti Orbánovi? Nikdy

12:42 Členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej alianci (NATO) je jej najúčinnejšou bezpečnostnou zárukou a musí zostať súčasťou budúcich mierových rokovaní, povedal dnes v rozhovore pre server RBK Ukrajina ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha.

„NATO nemôže byť vypustené z agendy (vyjednávania), to je prvá pozícia,“ povedal šéf ukrajinskej diplomacie s tým, že to je zakotvené v ukrajinskej ústave. Rusko sa dlhodobo stavia proti členstvu Ukrajiny v aliancii a požaduje neutralitu krajiny, ktorú vojensky napadlo pred viac ako tromi rokmi.

Naposledy ukrajinské členstvo v NATO odmietol v nedeľu v námestník ruského ministerstva zahraničných vecí Alexander Druško. „Budeme požadovať, aby sa súčasťou dohody stali železné bezpečnostné záruky (pre Rusko),“ povedal Gruško v denníku Izvestija. Podľa neho by súčasťou takýchto záruk mal byť záväzok zo strany krajín NATO, že Ukrajinu neprijmú.

V minulosti sa proti prijatiu Ukrajiny do NATO vymedzil aj americký prezident Donald Trump. Trump 26. februára uviedol, že Kyjev „môže zabudnúť“ na vstup do aliancie. „Urobíme to najlepšie, čo môžeme, aby sme pre obe strany vyjednali tú najlepšiu dohodu,“ povedal Trump. „Pre Ukrajinu sa budeme veľmi snažiť dohodnúť, aby získala späť čo najviac (územie),“ povedal Trump s tým, že aj ruský prezident Vladimir Putin bude však musieť pri rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine urobiť ústupky.

Čítajte viac Komu Trump prisúdi najväčšiu atómovú elektráreň v Európe? Putinovi by pomohla na Kryme, jej strata by Zelenského zabolela

12:18 Česko podporuje nový balíček vojenskej pomoci EÚ pre Ukrajinu, uviedol v Bruseli minister zahraničných vecí Ján Lipavský. Návrh šéfky úniovej diplomacie Kaji Kallasovej by mohol mať tento rok hodnotu až 40 miliárd eur. Mal by obsahovať všetko od delostreleckých granátov až po systémy protivzdušnej obrany. Cieľom je ukázať podporu Ukrajine, ktorá sa už tri roky bráni ruskej invázii.

„Balíček vítame, podporujeme ho. Je potrebné doriešiť ešte určité nejasnosti, ale za Česko zaznela jasná správa, že potrebujeme ďalej podporovať Ukrajinu, vojensky, politicky aj ekonomicky, takže tento balíček do toho zapadá,“ povedal Lipavský. „Česko je aj aktívnym účastníkom londýnskeho formátu koalície ochotných. Uvidíme, kam dôjdeme v Európskej únii, pre nás je ale dôležité, aby Európa zostala geopolitickým hráčom,“ dodal.

Britský premiér Keir Starmer po sobotňajšom virtuálnom rokovaní so svetovými štátnikmi povedal, že takzvaná koalícia ochotných krajín vypracuje plány, aby pomohla zaistiť bezpečnosť Ukrajiny v prípade mierovej dohody s Ruskom. Schôdzky sa prostredníctvom videokonferencie zúčastnil aj český premiér Petr Fiala. Britský denník The Sunday Times následne informoval, že koalícia ochotných plánuje vyslanie viac ako 10 000 vojakov na Ukrajinu v rámci prípadnej mierovej misie.

12:01 Ukrajinskí vojaci prirovnali k hororovému filmu svoje zážitky pri terajšom ústupe zo západoruskej Kurskej oblasti, do ktorej ukrajinská armáda vpadla v rámci ofenzívy v auguste minulého roka.

Čítajte viac Scény ako z hororu: cesty lemujú mŕtvoly a vraky. Ukrajinci opísali ústup z Kurskej oblasti

11:29 Požiar v zariadení energetickej infraštruktúry v ruskej Astrachánskej oblasti vypukol v noci na pondelok po tom, ako sa stala terčom útoku dronmi. Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedol to na komunikačnej platforme Telegram gubernátor oblasti Igor Babuškin.

„V areáli zariadenia vypukol požiar v dôsledku pádu trosiek z dronu," uviedol Babuškin, ale nekonkretizoval, v ktorom zariadení požiar vypukol. Zdôraznil však, že drony zaútočili na palivovú a energetickú infraštruktúru oblasti.

Gubernátor vyhlásil, že ruský systém protivzdušnej obrany zareagoval úspešne a všetci zamestnanci postihnutého zariadenia boli vopred evakuovaní. Dodal však, že jeden človek utrpel zranenie.

10:52 Podmienky, ktoré si kladie Rusko pre súhlas s prímerím vo vojne na Ukrajine, ukazujú, že Moskva v skutočnosti nechce mier, povedala novinárom šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová pred dnešným rokovaním ministrov zahraničia bloku v Bruseli.

Šéfka úniovej diplomacie zopakovala, že pokiaľ ide o rokovania o Ukrajine, „mier je teraz na ruskej strane ihriska“. „Podmienky, ktoré predložili, ukazujú, že v skutočnosti nechcú mier, pretože ide o všetky ich konečné ciele, ktoré chcú vo vojne dosiahnuť,“ povedala Kallasová na adresu Ruska.

Minulý týždeň priniesol posun v diplomatickom úsilí o ukončenie viac ako tri roky trvajúcej ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine, keď Ukrajina po stretnutí s predstaviteľmi USA v Saudskej Arábii oznámila prijatie návrhu Washingtonu na 30-dňový pokoj zbraní.

10:10 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 210 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 895 450, uviedol v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 19 tankov, 11 obrnených bojových vozidiel pechoty, 37 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 344 tankov, 21 489 obrnených bojových vozidiel pechoty, 24 598 delostreleckých systémov a 1 318 raketometov.

8:29 Muža, ktorý je podozrivý z vraždy 31-ročného ukrajinského protiruského aktivistu Demiana Hanula, vzal v nedeľu súd v juhoukrajinskom meste Odesa na dva mesiace do vyšetrovacej väzby. V noci na pondelok o tom informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Hovorca prokuratúry v Odese spresnil, že zadržaným je 46-ročný dezertér z ukrajinskej armády, ktorý sa medzičasom k činu priznal. Podľa jednej z vyšetrovacích verzií šlo o vraždu na objednávku.

Prokuratúra spresnila, že pracuje na zistení totožnosti objednávateľa trestného činu, ako aj ďalších spolupáchateľov. Demian Hanul bol zastrelený v Odese 14. marca. V ten istý deň bol zadržaný aj údajný páchateľ trestného činu.

Hanul bol v rokoch 2013–14 aktivistom tzv. revolúcie dôstojnosti na Ukrajine. V rokoch 2014–16 bol členom hnutia Pravý sektor a 2. mája 2014 bol účastníkom stretov medzi prívržencami a odporcami euromajdanu v Odese. Časť proruských aktivistov sa vtedy uchýlila do Domu odborov, kde v dôsledku použitia zápalných fliaš vypukol požiar. V horiacej budove zostali uväznení ľudia. Viac ako 40 z nich – najmä proruských aktivistov – pri požiari zahynulo.

V posledných rokoch sa Hanul angažoval ako vodca pravicového radikálneho hnutia Pouličný front, pričom presadzoval demoláciu pamätníkov zo sovietskej éry na Ukrajine, pokúšal sa rušiť koncerty ruských interpretov a ostro kritizoval odporcov mobilizácie.

Minulý rok na Hanula v Rusku v neprítomnosti vydali zatykač pre podozrenie z ničenia alebo poškodzovania vojenských cintorínov, pamätníkov alebo iných s Ruskom spätých objektov. V Rusku mu za to hrozilo 20 rokov väzenia. Viaceré médiá vlani v júli informovali, že Hanul po vyhrážkach požiadal ukrajinskú políciu o ochranu. (reuters, tasr)

7:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu vymenoval za nového náčelníka generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl Andrija Hnatova. Ukrajina brániaca sa ruskej agresii sa snaží reštrukturalizovať a posilniť svoju armádu, zatiaľ čo sa zúčastňuje bojov v ruskej Kurskej oblasti a čelí rastúcemu tlaku v Doneckej oblasti.

Hnatov nahradil Anatolija Barhylevyča, ktorý túto funkciu zastával od februára 2024. Vymenovanie oznámil generálny štáb v nedeľu prostredníctvom svojho kanála na sieti Telegram. „Systematicky transformujeme ozbrojené sily Ukrajiny, aby sme zvýšili ich bojovú efektivitu,“ uviedol minister obrany Rustom Umerov.

Barhylevyč bude teraz pôsobiť ako generálny inšpektor ukrajinského ministerstva obrany. Umerov zdôraznil, že Barhylevyč „zostane súčasťou tímu“, bude dohliadať na dodržiavanie vojenských štandardov a posilňovanie disciplíny v armáde.

Generálmajor Andrij Hnatov od tohtoročného januára pôsobil vo funkcii zástupcu náčelníka generálneho štábu pre výcvik a komunikáciu. Predtým Hnatov velil operačno-strategickej skupine Chortycja, ktorá je zodpovedná za veľkú časť frontu na východe Ukrajiny a obranu mesta Pokrovsk. (ap, čtk)

7:14 Únijní ministri zahraničia budú v pondelok v Bruseli diskutovať o ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine aj o vzťahoch medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. S ministrami sa prostredníctvom videokonferencie spojí ich ukrajinský náprotivok Andrij Sybiha.

Predmetom diskusie bude aj nový balíček vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorý navrhuje šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová a ktorý by mohol mať tento rok hodnotu až 40 miliárd eur. Balíček by mal obsahovať všetko od delostreleckých granátov až po systémy protivzdušnej obrany.

Cieľom je ukázať podporu Ukrajine, ktorá sa už tri roky bráni ruskej invázii. Očakáva sa aj diskusia o ďalšom už sedemnástom balíčku sankcií proti Rusku. (čtk)

6:15 Americký prezident Donald Trump uviedol, že bude v utorok hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informujú o tom agentúry Reuters a AP.

„V utorok budem hovoriť s prezidentom Putinom. Cez víkend sa urobilo veľa práce,“ povedal Trump novinárom na palube Air Force One počas neskorého letu z Floridy späť do Washingtonu. „Chceme zistiť, či môžeme túto vojnu ukončiť. Možno môžeme, možno nie, ale myslím, že máme veľmi dobrú šancu,“ povedal americký prezident.

Hoci Rusko neuspelo vo svojom pôvodnom cieli dobyť Ukrajinu za tri dni, stále kontroluje veľké časti krajiny. Trump uviedol, že súčasťou rozhovorov okolo ukončenia vojny bude otázka územia a elektrární.

Čítajte viac Komu Trump prisúdi najväčšiu atómovú elektráreň v Európe? Putinovi by pomohla na Kryme, jej strata by Zelenského zabolela

5:50 Rusko odmieta, aby boli na Ukrajine po ukončení vojny rozmiestnené akékoľvek zahraničné vojenské jednotky, nielen z krajín NATO. V mierovej zmluve bude Moskva požadovať neutralitu Ukrajiny a vylúčenie jej prijatia do NATO. Podľa agentúry Reuters to uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexander Gruško v denníku Izvestija.

„Budeme požadovať, aby sa súčasťou dohody stali železné bezpečnostné záruky (pre Rusko),“ povedal námestník. Podľa neho by súčasťou týchto záruk mal byť záväzok zo strany krajín Severoatlantickej aliancie, že Ukrajinu do paktu neprijmú.

Prípadná otázka neozbrojených pozorovateľov môže byť podľa ministerstva prerokovaná až po dojednaní mierovej zmluvy.

Takzvaná koalícia ochotných plánuje podľa denníka The Sunday Times vyslanie viac ako 10 000 vojakov na Ukrajinu na mierovú misiu. Jednotky, pravdepodobne prevažne z Británie a Francúzska, majú predstavovať odstrašujúcu silu brániacu ruskému útoku po prípadnom uzatvorení prímeria.

Čítajte viac Rusi našli novú taktiku, ktorá nivočí Ukrajincov. Je to varovanie aj pre NATO, píše Business Insider

Bývalý ruský prezident a podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev varoval, že vyslanie mierových síl NATO na Ukrajinu by mohlo viesť k vojne s Ruskom. Uviedol to v statuse, ktorý v nedeľu v angličtine zverejnil na svojom konte na sieti X, píše agentúra DPA.

Medvedev pripomenul, že Rusko nikdy nebude akceptovať prítomnosť vojenských krajín NATO na Ukrajine, čo opakovane tlmočilo francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi i britskému premiérovi Keirovi Starmerovi.

„Opakovane im hovoríme, že mierové sily musia byť z krajín, ktoré nie sú členmi NATO,“ napísal Medvedev, pričom pripomenul, že vyslanie „desaťtisícov“ vojakov bude v Moskve vnímať ako „vojenskú pomoc neonacistom v Kyjeve. To znamená vojnu s NATO“. V tejto súvislosti Medvedev vyzval európskych lídrov, aby túto otázku konzultovali s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Zvláštny vyslanec Bieleho domu Steven Witkoff v nedeľu stanici CNN povedal, že americký prezident Donald Trump by budúci týždeň mohol hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Američania sa chystajú v najbližších dňoch hovoriť aj s ukrajinskými predstaviteľmi.

Na otázku, či sú Spojené štáty ochotné niektoré ukrajinské územia okupované Ruskom uznať ako ruské územie Witkoff povedal, že sa k tomu teraz nechce vyjadrovať. „Myslím, že je to v tejto chvíli trochu predčasné,“ dodal.

Americký minister zahraničia Marco Rubio povedal televízii CBS, že konečná mierová dohoda bude „zahŕňať veľa tvrdej práce, ústupky zo strany Ruska i Ukrajiny“ a že bude ťažké tieto rokovania medzi znepriatelenými stranami vôbec začať, „kým po sebe budú strieľať“.

Pri utorkových rokovaniach s ukrajinskou delegáciou v Saudskej Arábii Spojené štáty oznámili návrh na 30-dňové zastavenie bojov na Ukrajine, ktorý Kyjev prijal. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že podľa Putina je potrebné vyriešiť niekoľko bodov, kým bude možné s prímerím súhlasiť.