Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 119 dní
- Trump priznal, že hádka so Zelenským bola plánovaná. Odhalil, prečo sa pustil do ukrajinského lídra
- Chceme ukončiť vojnu tento rok, vyhlásil šéf ukrajinskej diplomacie. Vyzval Rusko, aby prijalo 30-dňové prímerie
- Řehka: Rusko nás považuje za slabých. Generál odhaduje, koľko má Európa na prípravu
- Putin vyhovel Trumpovi, vydal rozkaz 30 dní neútočiť na energetickú infraštruktúru. Žiada však úplné zastavenie vojenskej pomoci Kyjevu
Čítajte viac 1118. deň: Pôjdu vojaci EÚ na Ukrajinu? Do koalície 'ochotných' sa zrejme zapojí až 30 krajín: Bude to značná sila
23:00 Na ruských a vzápätí aj na ukrajinských sociálnych sieťach sa objavila nepotvrdená správa o začatí evakuácie obyvateľov jedného z pohraničných okresov Belgorodskej oblasti na západe Ruska, pre pokus ukrajinských jednotiek o vpád do regiónu. Úrady o žiadnej evakuácii oficiálne neinformovali. Rusko naopak tvrdí, že v utorok odrazilo niekoľko pozemných útokov ukrajinskej armády, ktorá sa snažila preniknúť do Belgorodskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou a ruskou Kurskou oblasťou, odkiaľ ukrajinské jednotky podľa vyjadrení Ruska ustupujú. Informovala o tom britská stanica BBC s tým, že k prekročeniu štátnej hranice Ruskej federácie nedošlo.
Čítajte viac Ruské kanály píšu o evakuácii pohraničia, Moskva vraj zmarila pokusy ukrajinskej armády o prienik do Belgorodskej oblasti
21:50 Lotyšsko od stredy obmedzí premávku na hraničných priechodoch s Ruskom a Bieloruskom a povolí vstup len motorovým vozidlám. Oznámila to v utorok tamojšia vláda odvolávajúc sa na Moskvou organizovaný prílev migrantov na svojich hraniciach.
Vláda v Rige schválila v utorok zákaz prechodu chodcov a nemotorových vozidiel na troch hraničných priechodoch s Ruskom a jeho spojencom Bieloruskom, ktoré sú ešte otvorené.
„Rozhodnutie obmedziť prevádzku týchto hraničných priechodov bolo prijaté v súlade s rizikami hybridných hrozieb a migračnej krízy,“ oznámila.
Z prílevu migrantov na hraniciach pritom obvinila „stratégie Ruska a Bieloruska, ktorých cieľom je organizovať migračné toky škodlivé pre členské štáty EÚ“.
AFP približuje, že Lotyšsko – rovnako ako susedné pobaltské krajiny Litva a Estónsko a tiež Poľsko – dlhodobo obviňujú Moskvu i Minsk z takéhoto konania, ktorého cieľom je – podľa nich – dosiahnuť destabilizáciu regiónu.
Súhlas s opatrením vlády deklarovala aj lotyšská pohraničná stráž, ktorá pozoruje na hraniciach „organizované skupiny“ migrantov. Uviedol to jej šéf Guntis Pujáts, pričom dodal, že takéto skupiny prichádzajú na kontrolné stanovištia na hraniciach, hoci nemajú povolenie na pobyt v EÚ ani víza do schengenského priestoru.
Obmedzenia začnú platiť od stredy, a to na hraničných priechodoch Terehova a Grebneva na hraniciach s Ruskom a priechode Paternieki na hraniciach s Bieloruskom. Lotyšská vláda pritom neuviedla, či ide len o dočasné kroky, respektíve kedy budú zrušené.
Lotyšsko postavilo v uplynulých rokoch plot pozdĺž celých svojich hraníc s Bieloruskom a tento rok plánuje dokončiť obdobnú bariéru aj na svojich hraniciach s Ruskom.
21:45 Rusko odmietlo prímerie, na Ukrajinu práve útočia ruské drony, tvrdia o výsledku telefonického rozhovoru amerického prezidenta Donalda Trumpa s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom zdroje servera RBK-Ukrajina z ukrajinskej prezidentskej kancelárie. Podľa agentúry Reuters ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Ukrajina podporuje americký návrh na zastavenie útokov na energetickú infraštruktúru. Dúfa, že čoskoro bude môcť hovoriť s americkým prezidentomo jeho telefonickom hovore so šéfom Kremľa.
Čítajte viac Ďalší masívny ruský útok na Ukrajinu. Putin tým podľa Zelenského odmietol návrh na prímerie
21:10 Ruský prezident Vladimir Putin v utorok vyhlásil, že Západ sa pokúsi podkopať Rusko bez ohľadu na to, či zruší sankcie. Podnikateľom v Moskve na stretnutí Ruského zväzu priemyselníkov a podnikateľov povedal, že by mali investovať niekde inde ako na Západe. Vyhlásil tiež, že pre západné firmy, ktoré vzdorovito opustili Rusko, zrejme nebude návrat jednoduchý. Povedal, že im neumožní, aby svoje podniky zanechané v Rusku lacno odkúpili späť, alebo aby ľahko zaplnili medzery na trhu, ktoré už medzičasom zaplnili ruskí podnikatelia.
Čítajte viac Putin: Západ sa nás pokúsi podkopať bez ohľadu na to, či zruší sankcie. Pre firmy, ktoré vzdorovito opustili Rusko, návrat nebude lacný
20:45 Americký prezident Donald Trump sčervenal, keď ho ruský vodca Vladimir Putin nechal „hodinu čakať“, kým prijal jeho telefonický hovor, píše o ich utorkovom telefonáte portál The Mirror.
„Zdá sa, že ruský prezident postupoval podľa Trumpovej knihy ‚Umenie urobiť dohodu‘ v snahe presadiť svoju moc nad západným rivalom. Rozhovor sa pripravoval dlho, aby obaja lídri rokovali o osude Ukrajiny po troch rokoch vojny," konštatuje portál.
Čítajte viac Putin len mávol rukou. Trump musel s červenou tvárou na hovor so šéfom Kremľa čakať hodinu
20:40 Telefonický rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom bol veľmi dobrý a produktívny, uviedol dnes na sociálnej sieti Truth Social americký prezident Donald Trump. Potvrdil tiež dohodu na okamžitom prímerí, pokiaľ ide o útoky na energetiku a infraštruktúru. Chce, aby sa čoskoro podarilo uzavrieť prímerie úplné. Rusko a Spojené štáty vytvoria expertné skupiny pre urovnanie ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, oznámil predtým hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Lídri podľa neho pokračovali v podrobnej a úprimnej diskusii o konflikte. Putin povedal Trumpovi, že je pripravený sa spoločne usilovať o trvalé riešenie situácie na Ukrajine.
Čítajte viac Putin vyhovel Trumpovi, vydal rozkaz 30 dní neútočiť na energetickú infraštruktúru. Žiada však úplné zastavenie vojenskej pomoci Kyjevu
20:05 Európa musí do roku 2030 prezbrojiť a byť schopná svojich nepriateľov odstrašovať. Dnes to v prejave na kodanskej Kráľovskej vojenskej akadémii povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. V stredu predstaví plán nazvaný Pripravenosť 2030.
„Pripravenosť 2030 znamená prezbrojiť a vytvoriť také (vojenské) kapacity, aby sme mali schopnosť odstrašovať,“ vyhlásila šéfka Európskej komisie. V druhej polovici terajšej dekády sa podľa nej vytvorí nový svetový poriadok a Európa musí byť schopná sa sama brániť.
Ako jeden z hlavných bodov plánu Pripravenosť 2030 von der Leyenová spomenula výdavky na zbrojenie, ktoré síce členské krajiny EÚ podľa nej od roku 2021 navýšili o viac ako 31 percent, ale ktoré sú stále nižšie ako výdavky Spojených štátov, Číny a Ruska. V súvislosti s tým predsedníčka EK pred časom predstavila plán, ktorý by mal sprístupniť až 800 miliárd eur na posilnenie európskej obranyschopnosti a na okamžitú pomoc Ruskom napadnutej Ukrajine. Navrhla tiež rozvoľniť rozpočtové pravidlá Európskej únie s cieľom umožniť členským krajinám zvýšiť investície do obrany bez postihu za nadmerný schodok rozpočtu a tiež nové spoločné pôžičky vo výške 150 miliárd eur.
V rámci programu Pripravenosť 2030 by tiež EÚ podľa von der Leyenovej, bývalej nemeckej ministerky obrany, mala investovať do celoúniovej siete pozemných koridorov, letísk a prístavov kvôli rýchlemu presunu vojsk. Potrebné sú tiež investície do vojenskej techniky, vrátane moderných prostriedkov vojny alebo využitia umelej inteligencie na vojenské účely. „Rozsah, náklady a komplexnosť takýchto projektov je nad možnosti jednotlivých členských štátov, ale spoločne ako Európania to môžeme zvládnuť,“ povedala.
Európska komisia počíta s posilnením podpory poskytovanej Ukrajine, pretože je potrebné urobiť túto krajinu „natoľko silnou, aby bola nestráviteľná pre prípadných útočníkov“, uviedla von der Leyenová. Plánuje vytvoriť s Ukrajinou spoločnú pracovnú skupinu, ktorá bude koordinovať vojenskú pomoc zo strany EÚ a členských štátov určenú Kyjevu. Dvadsaťsedmička sa ale tiež môže od Ukrajiny podľa von der Leyenovej učiť pokiaľ ide o transformáciu zbrojného priemyslu.
Ďalšou prioritou plánu Pripravenosť 2030 je posilnenie európskeho obranného priemyslu. „Musíme nakupovať v Európe,“ uviedla šéfka únijnej exekutívy.
19:50 Talianskej premiérke Giorgie Meloniovej sa nepáčia niektoré body plánu Európskej komisie na prezbrojenie. Uviedla to pri rozprave so senátormi pred summitom EÚ, ktorý sa uskutoční vo štvrtok a v piatok v Bruseli. Okrem iného by podľa Meloniovej mal mať plán iný názov. Talianske vládne sily majú k zámeru komisie odlišné stanoviská. Rozdelená je však v tomto ohľade aj opozícia.
Meloniová uviedla, že nesúhlasí, aby sa plán na zvýšenie obranyschopnosti Európskej únie volal ReArm Europe, pretože to považuje za zavádzajúce. „V čase hybridných hrozieb je bezpečnosť veľmi širokou oblasťou,“ uviedla Meloniová, podľa ktorej nemožno otázku obranyschopnosti zredukovať na iba nákup zbraní a prezbrojenia. Podľa talianskej premiérky sa plán mal volať Defend Europe, aby bolo jasné, že bude možné z neho financovať aj množstvo ďalších oblastí, ktoré nesúvisia s nákupom vojenskej technológie.
Ohľadom plánu talianska premiérka povedala, že Taliansko, ktoré má dlhodobo problémy s vysokým štátnym zadlžením, chce hľadať aj ďalšie spôsoby, ako financovať obranu, než cez vydanie nového dlhu, či už na národnej alebo unijnej úrovni.
Meloniová tiež odmietla predstavu, že európske štáty môžu zabezpečiť samé svoju bezpečnosť. „Je správne, aby sa Európa pripravila urobiť svoju časť úlohy, ale bolo by v najlepšom prípade naivné, a v najhoršom šialené, myslieť si, že by to zvládla sama, bez NATO,“ uviedla Meloniová. Podporila však myšlienku, aby v rámci Severoatlantickej aliancie vznikol európsky pilier, ktorý by doplnil ten severoamerický.
Talianska premiérka sa podľa agentúry AFP aj talianskej tlače snaží vytvoriť spoločný menovateľ medzi odlišnými pozíciami k plánom na prezbrojenie v Európskej únii vo svojej koalícii. Meloniovej strana Bratia Talianska plán podporuje s výhradami, strana Hore Taliansko ministra zahraničných vecí Antonia Tajaniho tvrdí, že je za väčšiu spoluprácu v oblasti obrany na únijnej úrovni. Proti plánu sa potom vyjadrila Liga. Jej predseda a vicepremiér Matteo Salvini v pondelok uviedol, že z plánu na prezbrojenie budú profitovať nemecké zbrojovky. Minulý týždeň ďalší predstaviteľ Ligy a minister financií Giancarlo Giorgetti uviedol, že považuje za „zvláštnu naliehavosť“ zvýšiť výdavky na obranu, keď vojna na Ukrajine trvá tretí rok.
Meloniová tiež odmietla návrhy Francúzska a Británie na vyslanie vojakov na Ukrajinu v rámci bezpečnostných záruk pre túto krajinu v prípade dojednania prímeria či mieru s Ruskom. Takýto krok premiérka považuje za „zložitý, riskantný a málo účinný“. Namiesto toho navrhuje, aby sa na Ukrajinu vzťahoval článok 5 Severoatlantickej zmluvy o vzájomnej obrane bez toho, aby Ukrajina bola formálne členom NATO. Podľa nej to neznamená, že v prípade napadnutia by ostatné krajiny museli na Ukrajinu vyslať vojakov. O možnej reakcii by štáty NATO v prípade potreby rokovali. „Použitie sily je jedna z možností, ale nie je jediná,“ uviedla premiérka.
Podobne rozdelená v otázkach obrany a podpory Ukrajiny je popri talianskom vládnom bloku aj opozícia. Najväčšia opozičná Demokratická strana podporuje dodávky zbraní Ukrajine a tiež väčšiu spoluprácu v oblasti obrany na únijnej úrovni. Proti ďalšej vojenskej podpore Ukrajiny a proti plánu ReArm Europe je druhá najväčšia opozičná strana Hnutie piatich hviezd, ktorá na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu minulý týždeň zorganizovala protest proti zámerom komisie.
18:30 Poľská vláda v pondelok schválila návrh nariadenia týkajúceho sa obrannej pripravenosti štátu. Informoval o tom v pondelok na tlačovej konferencii po rokovaní vlády vicepremiér a minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz, ktorý zasadnutie viedol. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.
Vicepremiér uviedol, že prijaté nariadenie rozlišuje dva stupne pripravenosti krajiny – stav pripravenosti a stav plnej obrannej pripravenosti štátu. Zároveň zdôraznil, že pri budovaní bezpečnostných opatrení je nevyhnutná úzka koordinácia medzi všetkými zložkami moci. Nariadenie bolo prijaté po konzultácii s poľským Národným bezpečnostným úradom.
Kosiniak-Kamysz sa vyjadril aj k plánu Poľska odstúpiť od Ottawskej dohody o zákaze protipechotných mín. Spolu s ministrami obrany pobaltských štátov v utorok podpísali odporúčanie odstúpiť od tejto dohody. Návrh teraz musí schváliť vláda aj parlament a následne ho musí podpísať prezident. Schválenie očakáva v priebehu niekoľkých mesiacov a po ňom bude mať podľa jeho slov armáda rozviazané ruky, aby mohla konať vo veci použitia týchto mín.
Minister uviedol, že dôvodom odstúpenia je bezpečnostné ohrozenie na východnej hranici, odmietol sa však vyjadriť k jej možnému zamínovaniu.
Vláda predbežne schválila aj návrh novely zákona o investíciách do veterných elektrární. Ten počíta so zrušením pravidla, ktoré od roku 2016 zakazovalo výstavbu veterných turbín pri obytných budovách vo vzdialenosti menšej než desaťnásobok výšky turbíny. Nová legislatíva má minimálnu vzdialenosť stanoviť na 500 metrov.
Poľsko plánuje do roku 2027 v Severnom mori postaviť jeden z najväčších veterných parkov na svete. Podľa ministra je diverzifikácia zdrojov energie dôležitou súčasťou budovania bezpečnosti Poľska, ktoré by sa nemalo spoliehať len na zopár veľkých elektrární.
18:00 Prezident USA Donald Trump v utorok telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Telefonát trval viac ako dve a pol hodiny. Biely dom ani Kremeľ bezprostredne neinformovali o obsahu rozhovoru, obe strany však podvečer potvrdili, že telefonát sa skončil.
Čítajte viac Putin vyhovel Trumpovi, vydal rozkaz 30 dní neútočiť na energetickú infraštruktúru. Žiada však úplné zastavenie vojenskej pomoci Kyjevu
17:52 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok pricestoval na oficiálnu návštevu Fínska. Rokovania s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom a ďalšími predstaviteľmi sa uskutočnia v stredu a budú zamerané na podporu Ukrajiny zo strany Fínska a na opatrenia smerujúce k ukončeniu vojny rozpútanej Ruskom.
Podľa Kyjeva sa na rokovaniach okrem prezidentov zúčastnia aj fínska ministerka financií Riikka Purraová, minister obrany Antti Häkkänen a ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová. Na záver rokovaní majú prezidenti v pláne spoločnú tlačovú konferenciu.
Zelenského program v Helsinkách bude zahŕňať aj stretnutia s predsedom parlamentu Jussim Halla-ahom a predsedom vlády Petterim Orpom, ako aj so študentmi Helsinskej univerzity. Počas návštevy v Helsinkách sa Zelenskyj oboznámi aj s problematikou civilnej ochrany.
Fínsko patrí k európskym krajinám, ktoré Rusko v dôsledku vojny na Ukrajine vnímajú ako svoje ohrozenie. Aj pre to po vypuknutí vojny spolu so Švédskom požiadalo o členstvo v aliancii NATO, ktoré dosiahlo v apríli 2023.
Ako uviedla agentúra AFP, Zelenskyj zavítal do Helsínk v deň telefonátu amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina.
Trump dal pred časom jasne najavo, že je pripravený diskutovať o tom, ktoré časti okupovanej Ukrajiny si Rusko bude môcť ponechať. V nedeľu na margo toho dodal, že Moskva a Washington hovoria o „rozdelení určitých aktív“.
Fínsko, ktoré má s Ruskom spoločnú 1340 kilometrov dlhú hranicu, počas druhej svetovej vojny viedlo so Sovietskym zväzom dve vojny. Sovietskemu zväzu napokon – v rámci mierovej dohody so sovietskym vodcom Josifom Stalinom – odstúpilo desať percent svojho územia – vrátane oblasti, kde sa narodili Stubbov otec a starí rodičia.
„My vo Fínsku presne chápeme, čím prechádzate,“ povedal Stubb Zelenskému v prejave pri príležitosti tretieho výročia začiatku vojny na Ukrajine 24. februára. „Som si istý, že budeme musieť prijať mier s Putinom,“ povedal Stubb a dodal, že podpora, ktorú Ukrajina má vo fínskej verejnosti, „je podporou identity a historickej skúsenosti“.
Stubb začiatkom marca navrhol aj to, aby sa Ukrajina automaticky stala členom NATO, ak by Rusko porušilo akúkoľvek budúcu dohodu o prímerí.
17:21 Estónsky premiér Kristen Michal v utorok oznámil, že Estónsko chce na budúci rok zvýšiť výdavky na obranu na najmenej päť percent HDP. Na sociálnej sieti X vysvetlil, že cieľom je, aby akákoľvek agresia voči Estónsku bola v konečnom dôsledku neuskutočniteľná, píše TASR.
„Rusko nezmenilo svoje ciele a imperiálne ambície. Toto je reálna hrozba pre Európu aj NATO,“ napísal Michal na sieti X.
Zvýšenie výdavkov na obranu na päť percent HDP avizoval Michal aj pred dvomi týždňami, keď súčasne poznamenal, že v záujme tohto zvýšenia bude treba uvoľniť rozpočtové pravidlá EÚ. Doplnil, že príslušný návrh predniesla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
16:15 Okolo 16. hodiny stredoeurópskeho času sa začal telefonický rozhovor medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Potvrdil to podľa agentúry AP Biely dom. Počas približne dvojhodinového rozhovoru by mali prezidenti diskutovať o aktuálnych otázkach, dominantnou témou má byť urovnanie konfliktu na Ukrajine.
Čítajte viac Putin vyhovel Trumpovi, vydal rozkaz 30 dní neútočiť na energetickú infraštruktúru. Žiada však úplné zastavenie vojenskej pomoci Kyjevu
14:35 Český prezident Petr Pavel veľmi skoro navštívi Kyjev, kde sa stretne s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Na dnešnej konferencii Naša bezpečnosť nie je samozrejmosť na Pražskom hrade to uviedol poradca ukrajinského prezidenta Oleksandr Kamyšin. Hlavy štátu podľa neho preberú, ako posilniť Európu s ohľadom na spoločné budovanie slobodného sveta.
Pavel navštívil Ukrajinu krátko po svojej inaugurácii v roku 2023 spoločne s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Rokoval vtedy so Zelenským a navštívil aj východoukrajinské Dnipre. Zelenskyj bol na oficiálnej návšteve v Prahe v júli 2023. „Prezident Pavol veľmi skoro navštívi Kyjev a stretne sa s naším prezidentom,“ uviedol dnes Kamyšin. Rokovania sa podľa neho budú týkať posilnenia Európy.
13:25 Britský premiér Keir Starmer telefonicky informoval amerického prezidenta Donalda Trumpa o diskusiách takzvanej koalície ochotných, teda skupiny krajín pripravených zúčastniť sa prípadnej mierovej misie na Ukrajine po zastavení bojov. Trumpovi tiež podľa agentúry Reuters povedal, že Ukrajina musí mať čo najsilnejšiu pozíciu, aby dosiahla spravodlivý a trvalý mier s Ruskom, ktoré ju vo februári 2022 vojensky napadlo.
Rozhovor medzi Starmerom, ktorý sa stavia do čela koalície ochotných, a Trumpom sa podľa dnešného vyhlásenia hovorcu britskej vlády uskutočnil v pondelok neskoro večer, teda len niekoľko hodín pred dnešným pripravovaným rozhovorom medzi šéfom Bieleho domu a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
„Zopakoval, že všetci musia spolupracovať na tom, aby Ukrajina bola v čo najsilnejšej pozícii, aby si zabezpečila spravodlivý a trvalý mier,“ povedal Starmerov hovorca o téme telefonátu medzi britským premiérom a Trumpom.
V sobotu usporiadal Starmer virtuálny summit svetových lídrov o ukrajinskej bezpečnosti, medzi účastníkmi bol aj český premiér Petr Fiala. Britský premiér po rokovaní povedal, že koalícia ochotných krajín vypracuje plány, ktoré by pomohli zabezpečiť Ukrajinu na súši, na mori i na nebi v prípade mierovej dohody s Ruskom.
13:13 Pravdepodobný budúci nemecký kancelár Friedrich Merz v utorok uviedol, že navrhované navýšenie rozpočtu na obranu je potrebné na boj s „agresívnou vojnou proti Európe“, ktorú vedie ruský prezident Vladimir Putin. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.
„Je to vojna proti Európe, nielen proti územnej celistvosti Ukrajiny,“ povedal Merz v parlamente pred hlasovaním o balíku na financovanie infraštruktúry.
Podľa Merza ruská agresia zahŕňa kyberútoky a špionáž, podpaľačstvo, nájomné vraždy a dezinformačné kampane, ktoré „sa pokúšajú rozdeliť a marginalizovať Európsku úniu“.
Šéf kresťanských demokratov (CDU/CSU), ktorí minulý mesiac zvíťazili v parlamentných voľbách, tvrdí, že Európa čelí „agresívnemu Rusku“, aj „nepredvídateľným Spojeným štátom“.
12:56 Rusko podľa náčelníka generálneho štábu Karela Řehku úplne neverí, že Európa má vôľu a jednotu sa mu stavať. Povedal to na konferencii Naša bezpečnosť nie je samozrejmosť. Rusko považuje Európu za slabú, čo je nebezpečné, myslí si šéf armády. Postupne sa podľa neho skracuje čas, ktorý má Európa na prípravu, aby sa vyhla problému. Rusi potrebujú aj menej ako päť rokov, aby urobili chybnú kalkuláciu a spôsobili Európe problémy, povedal.
Čítajte viac Řehka: Rusko útočí len na slabých, a nás považuje za slabých. Generál odhaduje, koľko má Európa na prípravu
12:01 Ukrajina a Rusko pokračovali v noci na dnes vo vzdušných útokoch, informovali úrady oboch krajín. Obe strany hlásili škody či ranených. Ukrajinské vzdušné sily oznámili útok celkovo 137 ruských dronov a uviedli, že 63 z nich zostrelili a ďalších 64, ktoré označuje za imitácie útočných dronov, zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobili škody. O osude zvyšných strojov sa nezmieňujú. Rusko informovalo o zničení 46 ukrajinských dronov v štyroch oblastiach.
Podľa ruského ministerstva obrany systémy protivzdušnej obrany zostrelili celkovo 41 ukrajinských dronov nad Belgorodskou, po dvoch nad Brjanskou a Kurskou, a jeden v Orelskej oblasti. Kurský gubernátor Alexander Chinštejn na telegrame informoval o zranení štyroch mužov v Sudžanskom okrese. Ďalší zranení sú na iných miestach.
Tisíce ľudí v centrálnej Ukrajine zostali v utorok bez elektriny po ruských útokoch. Útoky zasiahli kritickú infraštruktúru a spôsobili rozsiahle škody.
Gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov podľa ruskej služby BBC informoval o explózii „služobného autobusu“ kvôli bližšie nespresnenej výbušnine na ceste blízko obce Grafovka, pri ktorom utrpeli zranenia dve ženy a muž. Gladkov tiež uviedol, že Ukrajinci útočili 49 dronmi, z nich 12 protivzdušná obrana zostrelila.
Kvôli ruskému dronovému útoku v noci vypukli v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti požiare v dvoch podnikoch, informoval šéf oblastnej vojenskej správy Serhij Lysak bez bližších podrobností. Úder sa podľa neho obišiel bez zranených.
V Kyjeve spadli trosky dronu do areálu školy na začiatku vyučovacieho dňa, uviedol na telegrame náčelník vojenskej správy ukrajinskej metropoly Tymur Tkačenko. Žiaci boli podľa neho v čase poplachu v krytoch.
11:16 Ukrajinský minister zahraničia Andrii Sybiha vyjadril nádej, že Rusko prijme návrh na bezpodmienečné prímerie. Vyzval Rusko, aby súhlasilo s 30-dňovým prímerím na Ukrajine, ktoré navrhol Washington. Urobil tak pred telefonickým rozhovorom šéfa Kremľa Vladimira Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
Sybiha uviedol, že Ukrajina chce ukončiť vojnu tento rok a očakáva, že Rusko prijme návrh na bezpodmienečné prímerie. Ak však Rusko tento návrh odmietne, Ukrajinci budú naďalej klásť odpor, uviedol šéf ukrajinskej diplomacie pre Firstpost.
„Veríme, že vojna sa skončí tento rok. Všetkých nás spája tento strategický cieľ – dosiahnuť spravodlivý, komplexný a trvalý mier. Očakávame, že Rusko prijme bezpodmienečné prímerie,“ povedal.
Zdôraznil, že je v záujme všetkých krajín podporiť Ukrajinu, aby zabránili „iným aktérom na svetovej scéne“ konať rovnako ako Rusko.
„Tento konflikt je o obnovení svetového poriadku založeného na rešpektovaní územnej celistvosti a suverenity, preto potrebujeme podporu medzinárodného spoločenstva – diplomatickú podporu, ekonomickú podporu, humanitárnu podporu – aby na Ukrajine zavládol spravodlivý a komplexný mier,“ zdôraznil minister.
Dodáva, že „Rusko nedosiahlo žiadny strategický cieľ na Ukrajine“ a predpokladá, že Ukrajina má teraz „najsilnejšiu armádu na európskom kontinente – približne 1 milión vojakov s dennými bojovými skúsenosťami.“
11:07 Ukrajina bez garancií bezpečnosti a suverenity a záruk proti ďalším útokom Moskvy by bola zdrojom geopolitických rizík pre celú Európu. Na dnešnej konferencii Naša bezpečnosť nie je samozrejmosť na Pražskom hrade to povedal minister zahraničia Ján Lipavský. Podpora Ukrajiny sa podľa šéfa diplomacie stala neoddeliteľnou od našej bezpečnosti, a teda aj prosperity.
Ruskú agresiu proti Ukrajine Lipavský považuje za najväčšiu súčasnú výzvu pre európsku bezpečnosť. Ukrajina je podľa neho plnohodnotnou hrádzou proti ruskému imperializmu a v českom záujme je jej pomáhať tak, aby v tom mohla pokračovať.
Prebudený ruský imperializmus prahne po obnovení sféry vplyvu, kam v očiach Moskvy patrí aj ČR, myslí si Lipavský. S koncom vojny na Ukrajine nezmizne. „Koniec paľby, keď príde, bude určite dobrou správou, ale aj naše vlastné dejiny nás učia, že každý kompromis, ktorý ponechá agresorovi priestor na nejaký ďalší útlak alebo nátlak, bude len prestávkou pred ďalšou konfrontáciou,“ povedal.
Ukrajina bez garancií bezpečnosti a suverenity, bez záruk proti ďalším útokom Moskvy, bude podľa Lipavského zdrojom geopolitických rizík a nepokoja pre celý európsky kontinent, predovšetkým pre jeho východnú a strednú časť. „My ponesieme náklady tohto geopolitického nepokoja. Môže to byť ďalšia utečenecká vlna pred novým ruským násilím, môže to byť určitá riziková prirážka pre investície do tohto regiónu, celý rad ďalších dôsledkov,“ poznamenal.
10:47 Očakávaný telefonický rozhovor medzi prezidentami Spojených štátov a Ruska, Donalda Trumpa a Vladimira Putina, by sa mal začať o 14.00 h SEČ a trvať by mal dve hodiny, uviedol v utorok Kremeľ. Predmetom ich diskusie budú vzájomné vzťahy či vojna na Ukrajine, píše TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.
„Je veľké množstvo tém z oblasti normalizácie našich vzťahov a ukrajinskej otázky, o ktorých budú obaja prezidenti rokovať,“ vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Lídri budú hovoriť tak dlho, ako budú považovať za potrebné,“ dodal.
10:32 Budovanie bezpečnostnej architektúry Európy na dôvere voči Rusku nemá zmysel, kým Rusko neprestane kradnúť cudzie územie. V úvode dnešnej konferencie Naša bezpečnosť nie je samozrejmosť to na Pražskom hrade povedal premiér Petr Fiala (ODS). Mier na Ukrajine nemožno zabezpečiť iba vyjednávaním s Kremľom, diplomacia bez podporných ekonomických a vojenských argumentov nefunguje, doplnil premiér.
Európska únia podľa Fialu teraz musí dať na druhú koľaj oxid uhličitý a zamerať sa na počítanie iných veličín. „Vedeckých patentov, vzniknutých štart-upov, inovácií, vyrobených moderných lietadiel alebo napríklad dronov,“ povedal. Nepriatelia slobodného sveta podľa neho totiž nepočkajú, kým Európa dokončí svoju zelenú tranzíciu. „Skúsenosti posledných rokov sú nemilosrdné. Rusko nezastaví. Trvá mu zhruba štyri až šesť rokov, kým sa po jednej vojne pripraví zase na ďalšie,“ povedal.
Toto časové obdobie má Európa na to, aby sa zmenila a postavila na vlastné nohy, doplnil Fiala. „A je to tiež meradlo, ktoré určí, čím bude Európa v budúcnosti. Nesmieme sa stať morálnymi víťazmi, hrdými vo svojej porážke. My musíme vyhrať vo všetkých významoch toho slova,“ zdôraznil.
10:20 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 897 010 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 560 vojakov, osem tankov, 20 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 149 dronov, 42 delostreleckých systémov a 107 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 352 tankov, 21 509 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 40 892 vozidiel a autocisterien, 24 640 delostreleckých systémov, 1 319 odpaľovacích raketových systémov, 1 107 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 29 616 dronov, 3 121 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 780 kusov špeciálnej techniky.
10:11 Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zvažuje možnosť uznať okupovaný ukrajinský polostrov Krym ako ruské územie v rámci potenciálnej dohody o ukončení vojny. Referuje o tom web semafor.com s odvolaním sa na dvoch vysokých predstaviteľov oboznámených s touto záležitosťou.
Zdroje uviedli, že Trumpova administratíva skúma rôzne možnosti ukončenia vojny, pričom jednou z nich je uznanie Krymu ako súčasť Ruska. Americká strana tiež zvažuje možnosť odvolať sa na Organizáciu Spojených národov (OSN), aby prijala príslušné rozhodnutie.
Trump formálne neurobil žiadne rozhodnutia a možné kroky ohľadne Krymu sú údajne dve z množstva možností, ktoré sa objavujú.
Hovorca Rady národnej bezpečnosti USA Brian Hughes pre Semafor povedal, že administratíva „neprijala žiadne takéto záväzky a nebudeme o tejto dohode rokovať prostredníctvom médií“.
„Len pred dvoma týždňami boli Ukrajina a Rusko na míle vzdialené od dohody o prímerí a teraz sme bližšie k dohode vďaka vedeniu prezidenta Trumpa. Cieľ zostáva rovnaký: zastaviť zabíjanie a nájsť mierové riešenie tohto konfliktu,“ skonštatoval Hughes.
6:00 Americký prezident Donald Trump bude v utorok telefonicky hovoriť so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom o Američanmi navrhovanom prímerí na Ukrajine. Kyjev s ním súhlasí, Moskva k nemu ale má mnoho výhrad.
„Mnohé prvky záverečnej dohody boli dohodnuté, ale ešte veľa zostáva. Tisíce mladých vojakov a ďalších ľudí sú zabíjané. Každý týždeň zomrie 2 500 vojakov na oboch stranách a to sa musí skončiť TERAZ. Veľmi sa teším na rozhovor s prezidentom Putinom,“ uviedol Trump na svojej sociálnej sieti.
Témou rozhovoru podľa Trumpa bude ukončenie vojny na Ukrajine. Agentúra Reuters v tejto súvislosti s odvolaním sa na doterajšie vyjadrenie šéfa Bieleho domu uviedla, že Trump bude s Putinom zrejme rokovať o územných ústupkoch zo strany Kyjeva a o správe Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá sa nachádza v Ruskom okupovanej časti Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.
Ruské jednotky obsadili Záporožskú jadrovú elektráreň, ktorá je so svojimi šiestimi reaktormi najväčšia v Európe, počas prvých týždňov plnohodnotnej invázie na Ukrajinu pred tromi rokmi. V súčasnosti zariadenie nevyrába žiadnu elektrinu.
5:55 Francúzsky prezident Emmanuel Macron a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj spolu hovorili, aby okrem iného skoordinovali pozície pred debatou Trumpa a Putina. Každý z nich o tom informoval na sociálnej sieti.
Vyjadrenie Macrona: Prezident Zelenskyj preukázal odvahu prijať americký návrh na 30-dňové prímerie. Teraz je na Rusku, aby dokázalo, že skutočne chce mier.
Dosť bolo úmrtí. Dosť zničených životov. Dosť bolo devastácie. Zbrane musia stíchnuť. Zverstvá a sabotáže musia prestať. Deportované ukrajinské deti sa musia spojiť so svojimi rodinami. To všetko sú podmienky, ktoré musí Rusko splniť. A som presvedčený o záväzku prezidenta Trumpa v tejto veci.
Teraz musíme so všetkými našimi partnermi pokročiť vpred, aby sme predložili konkrétny mierový plán. Mierový plán, ktorý poskytuje Ukrajine silné bezpečnostné záruky. Mierový plán, ktorý zabezpečuje trvalý mier na Ukrajine a v Európe. Mierový plán, ktorý zabráni Rusku v opätovnom útoku.
Vyjadrenie Zelenského: „Zajtra uplynie týždeň odvtedy, čo bol na stole návrh USA na prímerie na oblohe, na mori a v prvej línii. Realizácia tohto návrhu sa mohla začať už dávno. Každý deň v čase vojny je otázkou ľudských životov. Teraz, takmer o týždeň neskôr, je každému na svete jasné – dokonca aj tým, ktorí posledné tri roky odmietali uznať pravdu – že je to Putin, kto pokračuje v naťahovaní tejto vojny. Putin už týždeň nie je schopný vytlačiť zo seba "áno“ návrhu na prímerie. Hovorí, čo chce, ale nie to, čo chce počuť celý svet. Návrh bezpodmienečného prímeria je v podstate o záchrane životov, čo umožňuje diplomatom pracovať na zaistení bezpečnosti a trvalého mieru – návrh, ktorý Rusko ignoruje. Je potrebný tlak, aby Moskva konečne uznala, že ich vojna musí byť ukončená.