Putin informoval Trumpa, že v stredu 19. marca si Rusko a Ukrajina vymenia po 175 zajatcov a Rusko ako gesto dobrej vôle odovzdá Kyjevu 23 ťažko ranených ukrajinských vojakov, uviedol Kremeľ podľa agentúry TASS. Obaja prezidenti sa podľa Kremľa dohodli, že zostanú v kontakte ohľadom všetkých prerokovaných otázok a tiež sa vyslovili za normalizáciu rusko-amerických vzťahov.
Putin tiež súhlasil s 30-dňovým prerušením útokov na energetickú infraštruktúru a dal príslušný rozkaz armáde. Ruský prezident zároveň stanovil úplné zastavenie zahraničnej vojenskej pomoci aj výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou ako podmienku ukončenia vojny. Označil to za kľúčové preto, aby sa konflikt neeskaloval a aby sa jeho riešenie presmerovalo do politického a diplomatického poľa.
Kremeľ zdôraznil, že ruský prezident v telefonáte „potvrdil svoju principiálnu oddanosť mierovému vyriešeniu konfliktu“ a vyjadril pripravenosť spolupracovať s americkými partnermi na vypracovaní možných ciest k urovnaniu, ktoré by malo byť komplexné, udržateľné a dlhodobé. Putin tiež poukázal na to, že pri urovnaní konfliktu je nevyhnutné prihliadať na „bezpodmienečnú nevyhnutnosť odstrániť prvotné príčiny krízy a zákonné záujmy Ruska“.
Hlavy štátov počas svojho druhého telefonátu rokovali aj o americkom návrhu na 30-dňové prímerie, s ktorým Ukrajina minulý týždeň súhlasila. Putin podľa Kremľa vzniesol niekoľko „vážnych“ pripomienok, ktoré sa týkajú monitorovania zastavenia bojov pozdĺž celej frontovej línie. Stanovil aj požiadavky Ruska na zastavenie mobilizácie Ukrajincov a prezbrojenia ukrajinskej armády.
Jedinou reálnou dohodou medzi lídrami – súdiac podľa oznámenia Kremľa – sa tak stal Putinov súhlas s Trumpovým návrhom, aby sa obe strany konfliktu na 30 dní zriekli útokov na energetické objekty, poznamenal server BBC News. Kremeľ sa nezmienil o akýchkoľvek konkrétnejších dohodách otvárajúcich cestu k 30-dňovému prímeriu, s ktorým pod tlakom Washingtonu súhlasila Ukrajina, dodal server.
Putin podľa Kremľa tiež poukázal na riziká údajne späté s neschopnosťou kyjevského režimu rešpektovať uzavreté dohody a na „barbarské teroristické zločiny“ spáchané ukrajinskými ozbrojencami na civilistoch.
Trump tiež podporil Putinov nápad usporiadať v USA a v Rusku hokejové zápasy medzi hráčmi severoamerickej ligy NHL a ruskej KHL, uviedol Kremeľ podľa TASS.
Trump: Telefonát s Putinom bol veľmi dobrý a produktívny
Americký prezident označil telefonát s ruským lídrom za veľmi dobrý a produktívny. V príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že sa dohodli na okamžitom zastavení útokov na „všetku energetiku a infraštruktúru“ s tým, že budú urýchlene pracovať na úplnom prímerí a nakoniec aj ukončení vojny medzi Ruskom a Ukrajinou.
„Táto vojna by sa nikdy nezačala, keby som bol prezidentom! Hovorilo sa o mnohých prvkoch mierovej dohody vrátane toho, že hynú tisíce vojakov,“ uviedol Trump.
Podľa neho si ukončenie ozbrojeného konfliktu želá Putin i ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Tento proces teraz beží naplno a dúfajme, že v záujme ľudstva túto svoju prácu dokončíme!“ dodal.
Biely dom: Trump hovoril s Putinom o potrebe uzavrieť prímerie na Ukrajine
Biely dom vo vyhlásení uviedol, že prezidenti telefonicky hovorili o potrebe mieru a prímeria na Ukrajine. A tiež o Blízkom východe, potrebe zastaviť šírenie strategických zbraní a o bilaterálnych vzťahoch medzi USA a Ruskom.
„Lídri sa dohodli, že posun k mieru sa začne prímerím v oblasti energetiky a infraštruktúry, ako aj technickými rokovaniami o zavedení námorného prímeria v Čiernom mori, úplného prímeria a trvalého mieru,“ uvádza sa podľa stanice Sky News vo vyhlásení k telefonátu, ktoré dostala od Bieleho domu.
Rokovania sa podľa dokumentu začnú okamžite a uskutočnia sa na Blízkom východe. Prvé rozhovory Američanov a Rusov a následne Američanov a Ukrajincov sa uskutočnili v Saudskej Arábii.
Prezidenti podľa Bieleho domu tiež hovorili všeobecne o Blízkom východe ako regióne „potenciálnej spolupráce s cieľom zabrániť budúcim konfliktom“. Podľa agentúry Reuters sa Trump a Putin tiež zhodli, že by Irán nikdy nemal byť v pozícii, ktorá by mu umožnila zničiť Izrael.
Ďalšou témou telefonátu boli otázky týkajúce sa strategických zbraní a ako zabrániť ich šíreniu. „Ďalej rokovali o potrebe zastaviť šírenie strategických zbraní a budú spolupracovať s ďalšími stranami s cieľom zabezpečiť čo najširšie uplatnenie,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Na záver lídri hovorili aj o zlepšovaní bilaterálnych vzťahov. „Obaja lídri sa zhodli, že budúcnosť so zlepšenými bilaterálnymi vzťahmi medzi Spojenými štátmi a Ruskom má obrovské prínosy. To zahŕňa obrovské hospodárske dohody a geopolitickú stabilitu po dosiahnutí mieru,“ uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu.
Čítajte aj Trump priznal, že hádka so Zelenským bola plánovaná. Odhalil, prečo sa pustil do ukrajinského lídra
Zelenskyj: O suverenite nemožno vyjednávať
Putin, na ktorého rozkaz ruské vojská pred viac ako tromi rokmi vpadli do susednej krajiny a rozpútali najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, dal predtým opakovane najavo, ako podmienky pre ukončenie vojny, že Rusko nepripustí členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii. Požaduje tiež „demilitarizáciu“ susednej krajiny a tiež stiahnutie ukrajinských vojakov zo štyroch ukrajinských oblastí, ktoré ruské vojská po vpáde do susednej krajiny vo februári 2022 čiastočne okupovali a Moskva ich na jeseň 2022 vyhlásila za pripojené k Rusku. Drvivá väčšina krajín sveta tieto anexie neuznáva, podobne ako anexiu ukrajinského polostrova Krym, ktorú Rusko podniklo už na jar 2014.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už skôr uviedol, že o suverenite jeho krajiny nemožno vyjednávať a že Rusko sa musí vzdať územia, ktorého sa zmocnilo. Ukrajina nemieni rokovať o neutralite ani o znížení počtu svojich vojakov a nikdy neuzná dočasne okupované územie za ruské, uviedol dnes na sociálnej sieti šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Uvedené body označil za „červené línie“, teda neprekročiteľné medze, a za požiadavky, na ktoré Ukrajina nikdy nepristúpi.
Scholz a Macron ocenili možné zastavenie ruských útokov na ukrajinskú energetiku
Zastavenie ruských útokov na energetickú infraštruktúru na Ukrajine môže byť prvým krokom, musí však viesť k úplnému prímeriu a rokovaniam o mieri. Po rokovaní s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom to v Berlíne povedal nemecký kancelár Olaf Scholz. Reagoval tak na telefonát Trumpa s Putinom.
Zastavenie útokov môže byť podľa Scholza „prvým dôležitým krokom“. „Ďalším krokom musí byť úplné prímerie pre Ukrajinu, a to čo možno najrýchlejšie,“ povedal nemecký kancelár. Znovu zdôraznil, že Ukrajina sa môže na Európu spoľahnúť. „Nenecháme ju v úzkych,“ povedal. Zároveň je podľa Scholza dôležité, aby aj Washington pokračoval v podpore Kyjeva v jeho obrane proti ruskej agresii.
Francúzsky prezident Macron zdôraznil, že Ukrajinci nesmú chýbať pri prípadných mierových rokovaniach. Prímerie, ktoré by im predchádzalo, musí byť potom podľa neho „overiteľné“, mier „pevný a trvalý“. „Budeme pokračovať v podpore ukrajinskej armády v obrannej vojne proti ruskej agresii,“ uistil tiež Macron.
Scholz a Macron dnes v Berlíne rokovali viac ako hodinu, o vojne na Ukrajine, ale tiež o vojne medzi Izraelom a palestínskym teroristickým hnutím Hamas a zvyšovaní obranyschopnosti Európy. Zišli sa pred summitom Európskej únie v Bruseli, ktorý sa začne vo štvrtok. Koordinácia pred týmto summitom bola jedným z deklarovaných cieľov rokovania.
Britský premiér Keir Starmer privítal pokrok v rokovaniach o prímerí a dodal, že rozhovory musia viesť k „trvalému a spravodlivému“ mieru.
Výzvy a očakávania pred telefonátom
Ukrajinský minister zahraničia Andrii Sybiha pred telefonátom vyzval Rusko, aby súhlasilo s 30-dňovým prímerím na Ukrajine, ktoré navrhol Washington. Sybiha uviedol, že Ukrajina chce ukončiť vojnu tento rok.
S Trumpom sa pred rozhovorom s Putinom telefonicky spojil britský premiér Keir Starmer. Amerického prezidenta informoval o diskusiách takzvanej koalície ochotných, teda skupiny krajín pripravených zúčastniť sa prípadnej mierovej misie na Ukrajine po zastavení bojov. Trumpovi tiež podľa agentúry Reuters povedal, že Ukrajina musí mať čo najsilnejšiu pozíciu, aby dosiahla spravodlivý a trvalý mier s Ruskom, ktoré ju napadlo.
„Zopakoval, že všetci musia spolupracovať na tom, aby Ukrajina bola v čo najsilnejšej pozícii, aby si zabezpečila spravodlivý a trvalý mier,“ povedal Starmerov hovorca o téme telefonátu medzi britským premiérom a Trumpom.
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková pred telefonátom vyzvala Trumpa, aby nerobil jednostranné ústupky Putinovi, ktoré by mohli poškodiť Ukrajinu.
Čítajte aj Ukrajinci bojovali ako levy, ale presile Rusov podľahli. Ustupovali peši. Prečo ich Putinova armáda rýchlo vyhnala z Kurskej oblasti?
Semafor: Trump zvažuje, že v rámci mierových rozhovorov uzná Krym ako ruský
Spravodajský server Semafor dnes napísal, že Trump zvažuje uznanie ukrajinského Krymského polostrova, ktorý Rusko v roku 2014 anektovalo v rozpore s medzinárodným právom, za ruský. Biely dom o tom podľa neho uvažuje v súvislosti s mierovou dohodou, ktorá by ukončila vojnu na Ukrajine, ktorá sa už tri roky bráni ruskej agresii. Agentúre Reuters sa nepodarilo túto správu nezávisle overiť a Biely dom vec podľa Semaforu odmietol komentovať.
Semafor s odvolaním sa na dva informované zdroje uviedol, že americkí predstavitelia rovnako rokovali o tom, že by sa USA mohli snažiť prinútiť OSN, aby tiež uznala Krym za ruský.
Trump podľa Semaforu ohľadom uznania Krymu za ruský neurobil konečné rozhodnutie a ide o jednu z rôznych možností.