„Nebola to nočná mora, bolo to skutočné. Vojna sa vrátila. Len tak, bez varovania,“ opísala desivú noc Marám Humaidová z mesta Dajr al-Balah neďaleko Gazy. Bolo asi 2.10 h, keď jej rodinu zobudili ohlušujúce výbuchy.
„Otec! Mama! Čo sa deje?!“ kričala od strachu jej dcéra. „Nedokázala som ju upokojiť. Moju myseľ zachvátila panika,“ zverila sa portálu televízie Al Džazíra.
Utrpenie civilistov
Letecké útoky zasiahli rozsiahle územie Pásma Gazy. A to napriek tomu, že tamojší moslimovia práve oslavovali ramadán, čo je pre nich posvätný čas pôstu, duchovnej obnovy a modlitieb.
Mómena Kórejkeha zastihlo bombardovanie v Gaze. „Útok zabil veľa členov mojej rodiny. Niektorých sa nám stále nepodarilo vyslobodiť z trosiek. Zatiaľ sme našli asi 26 tiel mojich príbuzných a 20 ďalších ľudí,“ priblížil pre Al Džazíru.
„Je jasné, že cieľmi boli civilisti vrátane detí. Útok bol úplne barbarský,“ povedal pre portál Middle East Eye (MEE) Jósri al-Ghár z mesta Chán Júnis. Pri bombardovaní zomrela jeho tehotná sestra s manželom a troma deťmi.
Štvrté dieťa vyviazlo s ťažkými zraneniami. Svetu vyčíta, že nerobí dosť, aby zastavil toto násilie. „Keby zabili mačiatko, svet by protestoval. Teraz počuť iba ohlušujúce ticho,“ posťažoval sa.
Čítajte viac Vyšetrovanie útoku Hamasu na Izrael: Armáda zlyhala, útok ju prekvapil rozsahom aj brutalitou
Na nedostatočné odsúdenie izraelského útoku upozornila aj Basma Aríf al-Nšalseh z Gazy, ktorej chýba i ráznejší protest islamských krajín.
„Kde sú moslimovia? Kde sú veriaci v tento svätý mesiac?“ citoval ju portál MEE. Nočný útok ju pripravil o dcéru, zaťa i sestru s troma deťmi. „Už rok a pol trpíme. Žijeme v stanoch, presídlení spolu s deťmi. Žerú nás muchy a štípu ploštice. Kde je to prímerie?“ rozhorčila sa.
Podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva si posledné bombardovanie v Pásme Gazy vyžiadalo najmenej 404 mŕtvych a 562 zranených. Ako spresnil hovorca civilnej obrany v Gaze, medzi obeťami je minimálne 130 detí a desiatky žien.
„Od kolegov sme počuli, že mnohé zdravotnícke zariadenia v Pásme Gazy sú doslova preplnené,“ informoval v utorok na brífingu v Ženeve hovorca Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca Tommaso Della Longa.
Ako dodal, miestnym zdravotníkom pre bojkotovanie humanitárnej pomoci zo strany Izraela chýbajú i základné lieky.
Foto: Jehad Alshrafi
Porušené prímerie
Rozkaz na útok vydal izraelský premiér Benjamin Netanjahu. O „silný zákrok“ proti Hamasu požiadal so zdôvodnením, že teroristická organizácia nechce prepustiť zvyšných zajatcov a odmieta všetky návrhy na prímerie.
„Izrael bude odteraz proti Hamasu postupovať so zvyšujúcou sa vojenskou silou,“ uviedla vo vyhlásení jeho kancelária.
Izraelská armáda potvrdila, že je pripravená pokračovať v akcii tak dlho, ako to bude potrebné, a rozšíriť ju aj nad rámec leteckých útokov, čo by znamenalo obnovenie pozemnej ofenzívy. To, že Tel Aviv počíta i s takým scenárom, naznačuje aj výzva izraelských ozbrojených síl, aby sa Palestínčania evakuovali z východnej časti územia a presunuli sa viac do stredu.
Čítajte viac Smrť sa volá Levanduľa. Ako v Gaze zabíjala umelá inteligencia - s teroristami aj ženy a deti
Na sociálnej sieti X o tom včera informoval hovorca izraelskej armády Avichaj Adrai. Zverejnil aj mapu „nebezpečných bojových zón“, z ktorých vraj obyvatelia majú okamžite odísť. Do ohrozenej „červenej zóny“ patria i mestá Bajt Hanún či Chuzá'á. Naopak, bezpečnejšie je to vraj v západných častiach miest Gaza a Chán Júnis.
Ozbrojený konflikt sa začal 7. októbra 2023, keď teroristi z Hamasu napadli Izrael, kde zabili asi 1 200 ľudí a uniesli 251 rukojemníkov. Izrael na to odpovedal bombardovaním a neskôr pozemnou ofenzívou v Pásme Gazy. Boje, ktoré trvali vyše pätnásť mesiacov, premenili takmer celú oblasť na ruiny.
Podľa palestínskych úradov zahynulo takmer 47-tisíc civilistov, z toho vyše 17 400 detí. Ďalších 112-tisíc ľudí bolo zranených a viac ako 11-tisíc je nezvestných.
Foto: TASR/AP, Evan Vucci
Mnohí kritici to označujú za genocídu a Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu vydal vlani na Netanjahua, ako aj na bývalého izraelského ministra obrany Joava Galanta, zatykač pre vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.
Vďaka sprostredkovateľom sa napokon podarilo dohodnúť prímerie, ktoré začalo platiť od 19. januára. Státisíce Palestínčanov sa mohli vrátiť do zničených domovov, Hamas prepustil väčšinu rukojemníkov a Izrael zase väznených členov tejto organizácie.
Prvá fáza prímeria sa však skončila už takmer pred dvoma týždňami a obe strany sa zatiaľ nedohodli na jeho pokračovaní, resp. na prechode do druhej fázy.
V rámci nej sa mali z Pásma Gazy stiahnuť všetci izraelskí vojaci a Hamas mal oslobodiť zvyšných rukojemníkov. Tel Aviv súhlasil s predĺžením prvej fázy do polovice apríla, no Hamas žiadal prechod do druhej fázy.
Izrael po nezhodách znova zastavil prísun humanitárnej pomoci a prerušil dodávky elektriny. Hamas tvrdí, že z vyjednávania o prímerí vycúval Izrael.
Palestínske militantné hnutie odovzdalo Červenému krížu troch unesených izraelských rukojemníkov.
Nastane peklo na zemi?
Izraelský útok vyvolal v zahraničí pobúrenie. Výnimkou sú Spojené štáty, ktoré Tel Aviv o svojom zámere vopred informoval a Biely dom s ním súhlasil.
OSN ho odmietla a vyzvala na návrat k prímeriu. Šéf Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) Philippe Lazzarini na platforme X varoval, že ak v regióne zase prepukne vojna, následkom by bolo „peklo na zemi“. V Pásme Gazy pritom stále žije asi 2,1 milióna Palestínčanov.
Čítajte viac Hamas chce druhú fázu prímeria: zverejnil video s rukojemníkom, poslal výzvu Trumpovi
Rozhodnutie Izraela odsúdili nielen moslimské štáty, ale aj Európska únia, Veľká Británia, Francúzsko, Írsko, Španielsko, Belgicko či Švajčiarsko. Ostrá kritika však prišla i od mnohých ľudí v Izraeli.
Tel Aviv síce oznámil, že pri útoku zabil najmenej štyroch vysokých predstaviteľov Hamasu a hovorcu palestínskej skupiny Islamský džihád, no podľa Izraelčanov, ktorých príbuzní zostávajú rukojemníkmi teroristov, ohrozil ich životy. Mnohí preto vyšli protestovať do ulíc.
„Zdá sa, že Netanjahuova vláda má určitý cieľ a nechce, aby sa unesení vrátili. Tak to cítim ja,“ priznala pre izraelské noviny Maariv matka zadržiavaného Davida a Ariela Cuniovcov.
„Jediný dôvod, prečo by sa vláda rada vrátila k boju, je, aby sa udržala pri moci. Nejde o to, čo je dobré pre Izrael,“ vyhlásil na demonštrácii v Tel Avive Roy Emek.
Čítajte viac Izrael prerušil dodávky elektriny do Pásma Gazy a tlačí na Hamas
Na to, že Netanjahu sleduje najmä osobné ciele, upozornil i korešpondent britského denníka The Guardian Jason Burke. Ako zdôraznil, premiér potrebuje podporu pravicových strán, ktoré nesúhlasili so skončením vojenského zásahu v Pásme Gazy.
Potvrdzuje to aj reakcia krajne pravicového subjektu Židovská sila (Ocma jehudit). Na protest proti prímeriu vystúpila z vládnej koalície, no teraz sa do nej vrátila. Netanjahu je odkázaný na pomoc iných strán, pretože ho súdia za korupciu a hrozí mu väzenie.