Vždy mešká
Prezident USA rád hovorí o tom, ako ho Putin rešpektuje. Ako si však všimol moskovský reportér denníka Financial Times Max Seddon, šéf Kremľa sa k vládcovi Oválnej pracovne správa tak ako k iným. Vždy mešká.
„Putin má teraz hovoriť s Trumpom, ale namiesto toho rozpráva v miestnosti plnej oligarchov. Na otázku, či bude meškať, len mávol rukou,“ napísal pred telefonátom dvoch lídrov Seddon na sociálnej sieti Twitter (X) a pridal k tomu aj videonahrávku.
Odborníčka na Rusko Fiona Hillová, ktorá v prvej Trumpovej vláde pracovala v Národnej bezpečnostnej rade, opísala pre britskú televíziu Channel 4, že Putin chce Trumpa využiť.
"Možno si ho nenatrie na chlieb, ale určite sa o to pokúsi. Samozrejme, Putin je už 25 rokov prezidentom Ruska. Takže naozaj nepotrebuje žiadnu prípravu. Dôkladne pozná tieto problémy. Vie, čo chce dosiahnuť, a pracuje s tímom, ktorý má okolo seba už roky a ktorý funguje celkom hladko. Putin o zásah Spojených štátov nežiadal. Nežiadal o prímerie. Nežiadal o mierový proces. Má v úmysle zistiť, čo z toho môže vyťažiť,“ ozrejmila Hillová.
Čo sa teda včera podarilo dohodnúť? Putin Trumpa naďalej naťahuje. Navrhnuté 30-dňové prímerie Rusko stále neprijalo. Šéf Kremľa však predsa do istej miery vyšiel prezidentovi Spojených štátov v ústrety. „Lídri sa dohodli, že cesta k mieru sa začne prímerím v oblasti energetiky a infraštruktúry, ako aj technickými rokovaniami o implementácii námorného prímeria v Čiernom mori, úplnom prímerí a trvalom mieri,“ uviedol Biely dom.
To potvrdil aj Kremeľ. Podľa Moskvy Trump počas rozhovoru predložil návrh, aby strany konfliktu vzájomne zastavili útoky na zariadenia energetickej infraštruktúry po dobu 30 dní. „Vladimir Putin na túto iniciatívu zareagoval pozitívne a okamžite vydal ruskej armáde zodpovedajúci rozkaz. Ruský prezident konštruktívne zareagoval aj na nápad Donalda Trumpa realizovať už dobre známu iniciatívu týkajúcu sa bezpečnosti plavby v Čiernom mori. Bolo dohodnuté začať rokovania s cieľom podrobnejšie rozpracovať konkrétne podrobnosti takejto dohody,“ napísal vo vyhlásení Kremeľ. Okrem toho si Moskva a Kyjev vymenia 175 vojnových zajatcov z oboch strán.
Čítajte viac Americké atómovky v Európe zostanú, vojakov USA však bude menej
Rusko vojnu proti Ukrajine začalo už roku 2014 a 24. februára 2022 spustilo celoplošnú inváziu, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí. Andrij Jermak, šéf kancelárie prezidenta Volodymyra Zelenského, uviedol, že Kyjev odmieta súhlasiť s neutralitou a diskusiami o znižovaní počtu vojakov a neuzná ani kontrolu Ruska nad okupovanými regiónmi. Toto všetko sú požiadavky, na ktorých trvá Moskva. Kremeľ tiež chce, aby Západ počas prípadného prímeria prestal Ukrajine dodávať zbrane a spravodajské informácie.
Zaujímave je, že Biely dom v prvom oficiálnom vyhlásení vôbec nespomenul rozsiahle ruské požiadavky. A ani to, že podľa ruskej strany Putin a Trump potvrdili zámer pokračovať v rokovaniach v bilaterálnom režime. Kremeľ teda očividne nemá záujem rozprávať sa s predstaviteľmi Ukrajinu či Európy a Biely dom mu tento prístup posvätil.
„Prečo chce Putin prímerie týkajúce sa energetickej infraštruktúry? Ukrajina totiž brutálne ničí ruské ropné rafinérie a po skončení zimy zásahy do ukrajinských dodávok energie bolia menej. Toto ,prímerie‘ prospieva Rusku: môže naďalej zabíjať Ukrajincov a udržiavať svoje rafinérie v bezpečí,“ skonštatovala na sociálnej sieti Bluesky politická analytička Jessica Berlinová.
V súvislosti s mierovými rokovaniami americký spravodajský portál Semafor informoval, že Trump uvažuje o tom, že USA by mohli uznať ukrajinský Krym ako súčasť Ruska. Zároveň by tlačili na OSN, aby urobila to isté. Semafor sa odvoláva na dva zdroje, ktoré sú oboznámené s debatou o Kryme v Bielom dome.
Prečo by mala Amerika odobriť protiprávnu ruskú anexiu z roku 2014? Mimochodom, USA počas studenej vojny nikdy oficiálne neuznali násilné začlenenie troch pobaltských štátov do Sovietskeho zväzu. Budú pri Kryme konať inak?
Čítajte viac USA mimo, Ukrajina padne, Rusko bude v Európe? Princíp NATO stavia Trump na hlavu
Je to možné, keby si Trump myslel, že je to cena za mier. „Prezident formálne neprijal žiadne rozhodnutia a kroky týkajúce sa Krymu patria k možnostiam, ktoré sa objavujú, keď jeho vláda presadzuje ukončenie vojny,“ vysvetlil Semafor.
„Ak by uznali Krym, USA by podporili princíp umožňujúci zmenu hraníc silou. Tento krok už urobili na Blízkom východe (Golanské výšiny), ale nie v Európe. Bola by to temná a hrozná cesta, ktorou by sa zúfalá vláda vydala v snahe dosiahnuť normalizáciu vzťahov s Ruskom za každú cenu,“ komentoval na sociálnej sieti Bluesky možné uznanie Krymu za ruské územie bezpečnostný analytik magazínu Economist Shashank Joshi.
Komu budú USA veriť?
"Bola som trochu prekvapená, keď sa zdalo, že Rusko prímerie rovno odmietne. Podľa všetkého Moskva nechcela, aby to vyzeralo tak, že Trump to s ňou bude mať jednoduché. Svojím spôsobom to bola pre Kremeľ neprijateľná situácia, že USA hovorili s Ukrajinou a potom niečo navrhli,“ povedala pre Pravdu Minna Ålanderová z Centra pre analýzy európskej politiky.
Podľa fínskej bezpečnostnej expertky je zrejmé, že USA sú odhodlané naďalej debatovať s Ruskom. „Začína to už byť aj reputačná otázka pre Trumpovu vládu, či dokáže Moskvu priviesť k mierovým rokovaniam. Rusko chce z tejto situácie vyťažiť. Pôvodný návrh vyzeral pre Ukrajinu celkom dobre. Samozrejme, teraz si chce Kremeľ zabezpečiť, aby z toho mal minimálne toľko koľko Kyjev alebo ešte oveľa viac,“ pripomenula Ålanderová, ktorá spolupracuje aj so známym londýnskym think-tankom Chatham House.
Je očividné, že Rusko chce značnú časť územia Ukrajiny, a nielen tú, ktorú momentálne okupuje, ale analytička predpokladá, že pri dohode, ktorá zahŕňa len 30-dňové prímerie, Moskve nikto priamo nemôže takéto ústupky sľúbiť.
"Na to je ešte príliš skoro. No Rusko mimoriadne zaujíma zrušenie sankcií, ktoré by mu zásadným spôsobom pomohlo. Za určitých podmienok sa dá povedať, že Kremeľ by mohol viac získať z prestávky v bojoch, najmä keď by to znamenalo, že by mohol začať urýchľovať ekonomickú obnovu krajiny. Nevyzerá to tak, že by sankcie chcela zrušiť EÚ. Práve teraz by to bolo vo väčšine európskych krajín ako politicky veľmi nepopulárne. A únii sa okrem toho práve podarilo vyrokovať najnovší balík protiruských opatrení, ktorý podporilo aj Maďarsko. Ak však začnú rušiť sankcie Američania, bol by to, samozrejme, obrovský problém pre Európu,“ objasnila Ålanderová.
Expertka vidí aj ďalší problém, teda že Rusko bude súhlasiť s prímerím, ale nebude ho rešpektovať, čo je, ako sa zdá, dlhodobý prístup Moskvy. „A potom naozaj znie otázka, komu budú USA veriť, aká bude ich reakcia. Môže sa stať, že pre Ukrajinu to bude veľmi zlé. Ale azda by takáto situácia mohla prinútiť Washington, aby začal opäť Kyjev výraznejšie vojensky podporovať,“ dodala Ålanderová.