Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 120 dní
- Washington volá Moskvu: Ako Trump telefonuje s Putinom? Zákulisie prezidentských hovorov vás prekvapí
- Bloomberg: USA sľubujú Európe miesto pri mierovom stole o Ukrajine
- Ukrajina je pripravená vyslať tím, ktorý bude s USA vyjednávať o prímerí
- Telefonát Putina s Trumpom jasne ukázal podľa Kallasovej, že Rusku nemožno veriť
- Putin Trumpa naťahuje. Dal šéf Kremľa aj sľuby, ktoré už plánuje porušiť?
- Nočné útoky ukazujú, že dohoda s Putinom nič neznamená, povedal nemecký minister Pistorius
- Rusko a Ukrajina sa obviňujú z nočných vzdušných útokov na svoje územia
- Ústupky bez ústupkov. Mierové snahy Trumpa zlyhávajú, komentujú svetové média telefonát prezidentov
- Kremeľ: Trump a Putin si dôverujú a želajú si normalizáciu vzťahov
- Brusel štedro dotuje Putinovu mašinériu: Rusko dostáva od EÚ väčšiu „pomoc“ ako Ukrajina
- Zelenskyj: Ukrajina vojnu určite vyhrá. Rusko nerešpektuje dohodu
- Telefonát so Zelenským označil Trump za veľmi dobrý
Čítajte viac 1119. deň: Chceme ukončiť vojnu tento rok, vyhlásil šéf ukrajinskej diplomacie. Vyzval Rusko, aby prijalo prímerie
23:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že na budúci týždeň navštívi Francúzsko. So svojím francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom si podľa svojich slov volá každý deň. Zelenskyj tiež povedal, že Ukrajina dostala ďalšie stíhačky F-16. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.
„Áno, práve som hovoril s prezidentom Macronom, s Emmanuelom,“ povedal podľa AFP Zelenskyj na tlačovom brífingu. „Často spolu veľa hovoríme. Raz denne,“ dodal.
Francúzsko patrí spolu s Britániou medzi najbližších spojencov Ukrajiny, ktorá sa už viac ako tri roky bráni plošnej ozbrojenej agresii susedného Ruska. Obe európske krajiny teraz spolu s ďalšími partnermi diskutujú o možnostiach budúceho bezpečnostného zabezpečenia Ukrajiny.
Macron minulý týždeň hostil veliteľov armád z viac ako 30 európskych aj iných krajín podporujúcich Ukrajinu. Vyzval ich, aby vypracovali plán, ktorý by definoval dôveryhodné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu v prípade, že sa Kyjev s Moskvou dohodnú na prímerí. Jednou zo zvažovaných možností je vyslanie európskych mierových síl na Ukrajinu.
Zelenskyj dnes tiež povedal, že Ukrajina dostala ďalšie stíhačky F-16. „Na Ukrajinu priletelo niekoľko stíhačiek F-16. Nepoviem vám, koľko,“ povedal. Prvé stroje F-16, o ktoré Kyjev západných spojencov žiadal od začiatku rozsiahlej ruskej invázie vo februári 2022, získala ukrajinská armáda vlani v lete, potom nasledovali ďalšie dodávky.
Ukrajine už dodalo lietadlá F-16 či ich prisľúbilo dodať Dánsko, Holandsko, Nórsko a Belgicko. O najmenej jednu stíhačku, získanú z Dánska, Ukrajina prišla vlani v lete, pilot vtedy zahynul. Tento rok vo februári dostala Ukrajina tiež prvé francúzske stíhačky Mirage 2000.
21:55 Zbrojárske firmy zo Spojených štátov, Británie a Turecka budú vylúčené z nového finančného nástroja Európskej únie pre nákup zbraní vo výške 150 miliárd eur. Uviedol to denník Financial Times (FT), podľa ktorého ide o víťazstvo Francúzska.
Podľa návrhu predloženého Európskou komisiou by sa na nákupoch z plánovaného fondu mohli zúčastniť len spoločnosti z EÚ a z tretích krajín, ktoré majú s blokom podpísanú dohodu o obrane. Z fondu budú tiež vylúčené všetky vyspelé zbraňové systémy, pri ktorých dodávajúca krajina môže obmedziť alebo znemožniť ich nasadenie.
To by podľa FT napríklad vylúčilo systém protivzdušnej obrany Patriot a ďalšie americké zbraňové systémy, pri ktorých Washington kladie obmedzenia ohľadom toho, kde môžu byť použité.
Tento prístup k vyzbrojovaniu v EÚ je víťazstvom Francúzska a ďalších krajín, ktoré žiadali nákupy predovšetkým tých zbraní, ktoré sa vyrábajú v Európe. Deje sa tak rovnako v kontexte obáv o dlhodobú spoľahlivosť USA ako vojenského spojenca Európy a dodávateľa zbraní, ktoré svojimi krokmi po nástupe do Bieleho domu podnietil americký prezident Donald Trump.
Podľa návrhu, ktorý musí schváliť väčšina štátov EÚ, by najmenej 65 percent nákladov na nákup zbraní muselo byť vynaložených v EÚ, Nórsku či na Ukrajine. Zvyšok by mohol pochádzať z tretích krajín, ktoré s EÚ podpísali bezpečnostný pakt.
21:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu pred nadchádzajúcim summitom lídrov krajín EÚ telefonoval s predsedom Európskej rady (ER) Antóniom Costom. Informoval ho o svojom rozhovore s americkým prezidentom Donaldom Trupom, ktorý Costa označil za povzbudzujúci.
Zelenskyj poďakoval Costovi za pozvanie na štvrtkové zasadnutie Európskej rady. „Zosúladili sme svoje postoje a prediskutovali kľúčové otázky programu,“ napísal ukrajinský líder.
Témou rozhovoru bola aj účasť Ukrajiny na iniciatíve Európskej komisie pod označením „ReArm Europe“. Tento plán na posilnenie európskeho zbrojného priemyslu a zvýšenie vojenských kapacít predpokladá vynaloženie takmer 800 miliárd eur.
„Pozitívny rozhovor s prezidentom Zelenským. Jeho vecný telefonát s Donaldom Trumpom ma povzbudil,“ uviedol Costa. Trump a Zelenskyj sa okrem iného dohodli na čiastočnom prímerí pri útokoch na energetické ciele.
„Zastavenie úderov na energetickú a inú civilnú infraštruktúru by bolo dôležitým a prvým skutočným krokom k ukončeniu vojny,“ poznamenal Costa s tým, že v rokovaniach so Zelenským budú pokračovať na zasadnutí ER.
19:40 Americký prezident Donald Trump v stredu počas telefonického rozhovoru s ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským navrhol, aby Spojené štáty prevzali vlastníctvo ukrajinských elektrární s cieľom zaistiť bezpečnosť tejto kritickej infraštruktúry. Uvádza sa to vo vyhlásení Bieleho domu, ktorý telefonát označil za fantastický. Trump uviedol, že pomôže Ukrajine s obstaraním ďalších systémov protivzdušnej obrany z Európy. Lídri sa tiež zhodli na pozastavení útokov proti energetickým objektom. Trump ďalej sľúbil, že vráti domov ukrajinské deti unesené do Ruska. Zelenskyj poďakoval šéfovi Bieleho domu za americkú podporu.
Čítajte viac Trump navrhol Zelenskému, aby USA vlastnili ukrajinské elektrárne. Prisľúbil mu pomoc s obstaraním protivzdušnej obrany
19:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj verí, že tento rok bude možné dosiahnuť trvalý mier na Ukrajine. Napísal to na X po telefonáte so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom, s ktorým sa vo februári v Bielom dome dostal do roztržky. Dnešné rokovanie označil za pozitívne, veľmi vecné a úprimné.
Čítajte viac Zelenskyj: Pod americkým vedením možno dosiahnuť trvalý mier tento rok
18:20 Kto po telefonáte medzi Bielym domom a Kremľom získal viac a kto menej? Po dlhom rozhovore prezidentov Donalda Trumpa a Vladimira Putina dávajú Rusi najavo spokojnosť, naopak, Ukrajinci sa netaja, že výsledok debaty lídrov dvoch mocností ich nepovzbudil v nádeji dosiahnuť trvalý spravodlivý mier.
Čítajte viac Nie sme šalát na tanieri pre Putina, zdôraznil Zelenskyj. Z Moskvy mu nechutne odkázali, že Ukrajina je to, čo vznikne po strávení v žalúdku
17:22 Dnešný telefonický rozhovor s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, s ktorým sa vo februári v Bielom dome dostal do roztržky, označil americký prezident Donald Trump za veľmi dobrý.
Čítajte viac Trump po Putinovi hovoril aj so Zelenským, bojujúce strany hlásili vzdušné útoky
16:25 Kremeľ v stredu obvinil Ukrajinu, že bráni snahám Spojených štátov a Ruska vyriešiť konflikt medzi Moskvou a Kyjevom. Hovorca Dmitrij Peskov dodal, že Ukrajina sa pokúsila zaútočiť na ruskú energetickú infraštruktúru po tom, čo sa Vladimir Putin a Donald Trump dohodli na zastavení takýchto útokov.
„Bohužiaľ, zatiaľ nevidíme žiadnu reciprocitu zo strany kyjevského režimu. Boli pokusy zasiahnuť našu energetickú infraštruktúru,“ povedal Peskov. „Tieto útoky sú proti nášmu spoločnému (rusko-americkému) úsiliu,“ upozornil hovorca citovaný agentúrou AFP, píše TASR.
Ruské ministerstvo obrany medzičasom potvrdilo útok ukrajinského bezpilotného lietadla na ropný sklad v Krasnodarskom kraji na juhu európskej časti Ruska. Označilo ho za „provokáciu s cieľom narušiť mierové iniciatívy amerického prezidenta“.
15:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bude ešte dnes (19. 3.) hovoriť s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, od ktorého očakáva podrobnosti o jeho utorkovom telefonáte s šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Zelenskyj je presvedčený, že Ukrajina vyhrá vojnu za suverenitu a nezávislosť.
Čítajte viac Trump po Putinovi hovoril aj so Zelenským, bojujúce strany hlásili vzdušné útoky
15:22 Rusko a Ukrajina si v súlade s avízom šéfa Kremľa Vladimira Putina v stredu vymenili po 175 zajatcov. Výmenu sprostredkovali Spojené arabské emiráty. Na Ukrajinu zároveň previezli 22 ťažko zranených ukrajinských vojnových zajatcov, ktorí sa zotavovali v Rusku. Informovalo o tom podľa agentúry TASS ruské ministerstvo obrany. Ukrajinské úrady výmenu zatiaľ nepotvrdili, píše TASR.
Výmenu oznámil Putin v utorok po telefonickom rozhovore so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Ruský prezident tiež avizoval, že Moskva „ako gesto dobrej vôle“ odovzdá Kyjevu 23 ťažko zranených ukrajinských vojakov.
„Dňa 19. marca 2025 sa na základe rokovaní vrátilo z územia kontrolovaného kyjevským režimom 175 ruských vojakov. Výmenou bolo odovzdaných 175 ukrajinských vojnových zajatcov,“ uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva.
Všetci prepustení ruskí vojaci sú podľa rezortu v súčasnosti v Bielorusku, kde im poskytujú potrebnú psychologickú a lekársku pomoc, ako aj možnosť kontaktovať príbuzných. Neskôr ich prevezú do Ruska, kde budú pokračovať v liečbe a rehabilitácii.
„Ide o jednu z najväčších výmen zajatcov. Domov sa vracajú naši vojaci, seržanti a dôstojníci,“ napísal Zelenskyj v príspevku na sieti X, ku ktorému priložil aj fotografie z odovzdávania zajatcov.
14:51 Francúzske ministerstvo zahraničia uviedlo, že je rozdiel medzi tým, čo Moskva hovorí a čo robí. „Ruské útoky na ukrajinské územie počas uplynulej noci, z ktorých niektoré mierili na civilnú infraštruktúru, ukazujú priepasť medzi slovami Moskvy a činmi,“ uviedol hovorca diplomacie Christophe Lemoine.
14:50 Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že ruské vojská dokončujú porážku nepriateľa v Kurskej oblasti, napísala dnes agentúra Interfax. Do Kurskej oblasti na západe Ruska pri ofenzíve v auguste minulého roka prenikli ukrajinské jednotky, teraz z neho ale podľa médií ustupujú.
„Naše jednotky nedávno vykonali rad rýchlych, pomerne odvážnych a účinných operácií a dokončujú porážku zoskupenia nepriateľských vojsk v Kurskej oblasti,“ povedal Putin na zasadnutí generálnej prokuratúry. „Podľa práva Ruskej federácie sú všetci vojenskí príslušníci ukrajinskej armády a najmä zahraniční žoldnieri, ktorí sa nachádzali na našom území a spáchali rad trestných činov proti civilnému obyvateľstvu, klasifikovaní ako teroristi,“ vyhlásil.
Ukrajinská armáda podľa BBC v Kurskej oblasti jednu dobu držala až 1000 kilometrov štvorcových územia, odvtedy ale zhruba dve tretiny stratila. Minulú nedeľu ukrajinské médiá napísali, že sa ukrajinské jednotky stiahli z okresného mesta Sudža, ktorého dobytie ruské vojská oznámili minulý týždeň vo štvrtok. Podľa agentúry Reuters v nedeľu Ukrajinci ovládali asi 110 kilometrov štvorcových.
14:30 Ruský súd v stredu odsúdil piatich ukrajinských vojakov a uložil im individuálne tresty až do výšky 17 rokov väzenia za účasť na protiofenzíve, ktorú Kyjev začal v auguste minulého roka v ruskej Kurskej oblasti. Súd vojakov uznal za vinných z „terorizmu“.
Vojenský súd v Moskve uviedol, že mužov usvedčil zo „spáchania teroristického činu, ktorý mal vážne následky“, uviedla vo vyhlásení ruská generálna prokuratúra. Oleksandra Vedernikova odsúdili na 17 rokov väzenia, Oleksija Pinčuka a Jevgenija Chatenka na 16 rokov a Oleksandra Dziomu a Denysa Popova na 15 rokov. Prokurátori uviedli, že ich pošlú do trestaneckých kolónií s maximálnym stupňom stráženia, z čoho vyplýva, že sa s nimi nebude zaobchádzať ako s vojnovými zajatcami. Ruský Vyšetrovací výbor uviedol, že odsúdení muži boli vojakmi 92. brigády ukrajinskej armády.
13:45 Poradca poľského prezidenta Andrzeja Dudu generál Roman Polko si myslí, že na horizonte nie je vidieť mier medzi Ruskom a Ukrajinou, pokiaľ sa o odzbrojení a anexii ukrajinských území rokuje bez účasti Ukrajiny. Polko to vo vyjadrení pre agentúru PAP uviedol v stredu v súvislosti s telefonickým rozhovorom medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, informuje spravodajca TASR.
Podľa Polka rozhovor prezidentov, počas ktorého sa obe strany dohodli na tridsaťdňovom prímerí týkajúcom sa útokov na energetickú infraštruktúru, reálne nič nezmenil. Ruská strana podľa neho nemá žiadnu úprimnú vôľu k uzavretiu mieru, čo ukázal aj komentár ruského exprezidenta Dmitrija Medvedeva, ktorý Ukrajinu označil za kotletu na stole medzi Washingtonom a Moskvou.
Generál upozornil, že Rusko hneď po utorkovom rozhovore zintenzívnilo útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru, čím potvrdilo svoju nedôveryhodnosť. Moskva podľa neho žiada prímerie len preto, aby zablokovala ukrajinské odvetné operácie, pričom sama ostane bez trestu.
Polko zdôraznil, že za každým návrhom mieru musia stáť konkrétne záruky a sila. Rusko podľa neho nie je dôveryhodným partnerom a krajinu označil za teroristu a podvodníka. Kritizoval Trumpa za to, že prejavuje väčšiu rozhodnosť v boji proti Hamasu ako proti Rusku.
13:27 Operácia Hlavného spravodajského riaditeľstva na dočasne okupovanom polostrove priniesla unikátne výsledky. Uviedol to letecký expert Valerij Romanenko pre Radio NV.
„Boli vyradené hlavné radarové stanice, ktoré zabezpečovali pokrytie vzdušného priestoru nad Krymom, Chersonskou oblasťou a Krasnodarským krajom. Tieto stanice zabezpečovali detekciu vzdušných cieľov v nízkych výškach. Ide o naše drony, riadené strely. Ak bola zasiahnutá takáto množina radarových staníc, fakticky padla protivzdušná obrana Krymu. Teraz, ak dôjde k ďalšiemu útoku, zasiahneme všetko. Letiská, dopravná infraštruktúra, štáby. Všetko, na čo máme dostatok munície,“ povedal podľa agentúry UNIAN Romanenko.
Dodal, že s najväčšou pravdepodobnosťou HUR zasiahlo objekty na Kryme dronmi.
Foto: HUR
13:11 Ukrajinská armáda v ostatných dňoch zasiahla na Kryme niekoľko systémov protivzdušnej obrany, remorkér a vrtuľník Mi-8. Ako referuje web Ukrajinská pravda, informovalo o tom Obranné spravodajstvo Ukrajiny.
„Niekoľko dní útočníkmi na dočasne okupovanom Kryme otriasali hlasné výbuchy, pretože ich drahé systémy protivzdušnej obrany boli bezmocné proti presným úderom," uviedlo ukrajinské vojenské spravodajstvo.
Zasiahnuté boli dva radarové systémy Podľot, dva systémy Niobyj, tri systémy Kasta, jeden systém Imbir, systémy Nebo a Nebo-M a systémy S-300, Protivnik a Mys. Zásah utrpel aj ruský remorkér Fedor Uriupin a vrtuľník Mi-8.
Hlavné spravodajské riaditeľstvo Ukrajiny zverejnilo zábery zničenia niekoľkých ruských radarových systémov na území dočasne okupovaného Krymu.
13:07 V roku 2024 Európska únia kúpila od Ruska fosílne palivá v hodnote 22 miliárd eur. Naproti tomu, na podporu Ukrajiny vyčlenila menej ako 19 miliárd eur.
Čítajte viac Brusel štedro dotuje Putinovu mašinériu: Rusko dostáva od EÚ väčšiu „pomoc“ ako Ukrajina
12:50 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin a jeho americký náprotivok Donald Trump si dôverujú a želajú si normalizáciu vzťahov medzi oboma krajinami. Povedal to deň po telefonáte medzi oboma lídrami. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a TASS.
„Prezidenti Putin a Trump si dobre rozumejú, dôverujú si a majú v úmysle postupne smerovať k normalizácii vzťahov,“ uviedol Peskov, podľa ktorého telefonát trval asi dve hodiny.
12:13 Dohoda s Ruskom o pozastavení útokov na energetickú infraštruktúru vo vojne na Ukrajine je zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa zjavným ústupkom jeho ruskému náprotivku Vladimirovi Putinovi, píše denník The Washington Post (WP).
Čítajte viac Ústupky bez ústupkov. Mierové snahy Trumpa zlyhávajú, komentujú svetové média telefonát prezidentov
12:06 Hovorca Kremľa dnes podľa štátnej agentúry TASS vyhlásil, že ruská armáda zostrelila sedem vlastných dronov mieriacich na Ukrajinu po tom, ako sa prezidenti Ruska a USA Vladimir Putin a Donald Trump v utorok dohodli na 30-dňovom pozastavení vzdušných úderov na energetiku. Ruské ministerstvo obrany krátko pred tým vyhlásilo, že stroje už boli vo vzduchu, keď prišiel Putinov rozkaz na zastavenie útokov.
Moskva zároveň obvinila Kyjev z provokácie s cieľom narušiť mierové iniciatívy amerického prezidenta tým, že vyslal tri drony na energetické zariadenie v ruskom Krasnodarskom kraji. Ukrajina už v noci na dnes obvinila Rusko z pokračovania vzdušných útokov.
11:40 USA sľúbili EÚ účasť na mierových rokovaniach o Ukrajine. USA informovali európskych partnerov, že hlavnou prioritou je dosiahnuť zastavenie bojov a diskutovať o otázkach týkajúcich sa možných bezpečnostných dohôd pre Ukrajinu po tomto kroku. Informuje o tom Bloomberg s odvolaním sa na informované zdroje.
Táto správa má upokojiť spojenecké krajiny, ktoré sa obávajú, že USA by mohli uzavrieť dohodu bez účasti európskych lídrov, čo by mohlo oslabiť bezpečnosť Ukrajiny alebo Európy. Prezident Donald Trump v súčasnosti do veľkej miery vylúčil Európu zo svojich rokovaní s Ukrajinou a Ruskom.
Tieto obavy sa zintenzívnili v utorok, keď Trump telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Vo svojom vyhlásení Putin odmietol Trumpov návrh na 30-dňové prímerie na Ukrajine, súhlasiac len s obmedzením útokov na energetickú infraštruktúru krajiny, pričom požadoval, aby USA a ďalšie krajiny zastavili dodávky zbraní a spravodajských informácií.
„Tento proces je teraz v plnej sile a dúfame, že túto prácu vykonáme pre ľudstvo,“ napísal Trump v príspevku na Truth Social.
Hovorcovia Rady národnej bezpečnosti USA a Ministerstva zahraničných vecí neodpovedali na žiadosti o komentár. Minister zahraničných vecí Marco Rubio sa tejto otázky dotkol vo svojom vystúpení pred novinármi na summite G7 minulý týždeň, uviedol Bloomberg.
„Európska únia zaviedla významné sankcie proti Ruskej federácii a osobám v Rusku,“ povedal. „Preto sa s nimi bude potrebné poradiť a musia byť zapojení do tohto procesu a podobne. Takže nepredbiehajme alebo nezačínajme všetko od začiatku.“
Čítajte aj USA mimo, Ukrajina padne, Rusko bude v Európe? Princíp NATO stavia Trump na hlavu
11:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bude ešte dnes hovoriť s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, od ktorého očakáva podrobnosti z jeho utorkového telefonátu s šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Zelenskyj to podľa agentúry Reuters povedal pri dnešnej návšteve Fínska.
Uviedol tiež, že Ukrajina je pripravená vyslať tím, ktorý bude s USA vyjednávať o prímerí. Ukrajina už skôr oznámila, že súhlasí s americkým návrhom na 30 dní prímeria, Rusko ale súhlas zatiaľ nevyslovilo.
Ukrajina je podľa Zelenského pripravená poskytnúť zoznam energetických zariadení, na ktoré sa nebude útočiť. Zdôraznil, že tým, kto by mal dodržiavanie prímeria v energetickom sektore sledovať a kontrolovať, sú predovšetkým Spojené štáty.
USA tiež oznámili, že v nedeľu v saudskoarabskej Džidde začnú rokovania o prímerí. Podľa Zelenského sa tu stretnú tímy na technickej úrovni, aby prerokovali zastavenie bojov v energetickom sektore a na mori.
11:10 Demokrati v americkom Kongrese vyzývajú administratívu prezidenta Donalda Trumpa, aby obnovila financovanie programu na sledovanie Ruskom unesených ukrajinských detí a uvalila sankcie na osoby zodpovedné za porušovania ich práv. Program viedlo Humanitárne výskumné laboratórium z Yaleovej univerzity (Yale HRL), informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Rozhodnutie Bieleho domu ukončiť program znamená, že výskumníci stratili prístup k množstvu informácií vrátane satelitných snímok a iných údajov o približne 30-tisíc deťoch unesených z Ukrajiny.
Osoba oboznámená s programom pre Reuters uviedla, že zrušenie zmluvy ministerstva zahraničných vecí s Yale HRL spôsobilo vymazanie dôkazov o vojnových zločinoch v hodnote 26 miliónov dolárov. „Zobrali 26 miliónov dolárov z peňazí amerických daňových poplatníkov, ktoré sa používali na zhromažďovanie údajov o vojnových zločinoch, a hodili ich do drvičky, vrátane spisov o všetkých deťoch,“ uviedol zdroj. Podľa zdroja vláda USA zničením dôkazov chráni ruského prezidenta Vladimira Putina pred trestným stíhaním.
„Máme dôvod domnievať sa, že údaje z úložiska boli natrvalo vymazané. Ak je to pravda, malo by to zničujúce dôsledky,“ uviedli demokrati v liste adresovanému ministrovi zahraničných vecí Marcovi Rubiovi a ministrovi financií Scottovi Bessentovi. Ani jedno ministerstvo na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovalo.
Povojnová obnova Ukrajiny si bude vyžadovať veľké globálne finančné úsilie.
10:48 Ukrajinská železničná spoločnosť Ukrzaliznycja uviedla, že Rusko zaútočilo na železničnú napájaciu sústavu v Dnepropetrovskej oblasti, kde sú určité úseky bez prúdu, ale vlaky premávajú podľa cestovného poriadku. Náčelník vojenskej správy tohto regiónu Serhij Lysak informoval podľa webu Ukrajinska pravdu okrem iného o požiari v Dnipre, ktorý spôsobil ruský vzdušný útok. Zranení podľa neho nie sú.
Ruské ministerstvo obrany ráno informovalo o zostrelení 35 ukrajinských dronov nad Kurskou oblasťou, 13 bezpilotných lietadiel nad Orelskou oblasťou, siedmich nad vodami Azovského mora a po jednom drone nad Tulskou a Brjanskou oblasťou. Ruské ministerstvo obrany zvyčajne hlási iba počet zostrelených dronov, o celkovo vyslanom počte vzdušných zbraní na Rusko z Ukrajiny neinformuje.
10:25 Utorkový telefonát medzi prezidentmi Spojených štátov a Ruska Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom o Ukrajine ukázal, že Moskve nemožno veriť a že Moskva nemieni robiť žiadne ústupky. Dnes to podľa agentúry Reuters vyhlásila šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová. Ukrajina sa ruskej vojenskej agresii bráni už od februára 2022.
„Ak si prečítate oba zápisy z rozhovoru, tak je jasné, že Rusko nechce urobiť žiadny ústupok,“ povedal Kallasová novinárom. Poukázala tak okrem iného na odlišnosti americkej a ruskej verzie vyhlásenia. Moskva uviedla, že Putin súhlasil s Trumpovým návrhom zdržať sa počas 30 dní útokov na objekty energetickej infraštruktúry. Washington naopak uviedol, že prímerie sa týka oblasti energetiky a infraštruktúry.
10:15 Ruská agresia na Ukrajine, konkurencieschopnosť, ale aj obrana, migrácia či návrh nového viacročného rozpočtu EÚ budú medzi témami summitu Európskej únie, ktorý vo štvrtok začína v Bruseli. Šéf Európskej rady António Costa dúfa, že by sa mohlo podariť, aby bol summit iba jednodňový. V prípade, že sa diskusie pretiahnu, sa ale štátnici stretnú aj v piatok. Podľa zdrojov ČTK diplomati očakávajú, že k časti záverov o Ukrajine sa opäť nepripojí Maďarsko a pôjde teda len o zhodu 26 štátov.
Rokovanie úniových lídrov sa začne o 11.00 h tradičnou diskusiou so šéfkou europarlamentu Robertou Metsolaovou. Prostredníctvom videokonferencie sa potom prezidenti a premiéri krajín EÚ spoja s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a budem riešiť ruskú agresiu na Ukrajine a ďalšiu pomoc Kyjevu.
„Európska rada víta spoločné vyhlásenie Ukrajiny a Spojených štátov po ich stretnutí v Saudskej Arábii 11. marca 2025, vrátane návrhu na dohodu o prímerí, humanitárne úsilie a obnovenie zdieľania spravodajských informácií a bezpečnostnej pomoci USA. Európska rada vyzýva Rusko, aby preukázalo skutočnú politickú vôľu ukončiť vojnu,“ stojí v predbežnom návrhu záverov, ktorý má ČTK k dispozícii. Hneď v ich úvode je tiež uvedené, že EÚ naďalej zachováva svoj prístup „mieru prostredníctvom sily“, ktorý vyžaduje, aby bola Ukrajina v čo najsilnejšej pozícii pre prípadné mierové rokovania, čo znamená aj ďalšie zvýšenie vojenskej pomoci.
9:58 Čína v stredu ráno privítala všetky kroky smerujúce k prímeriu na Ukrajine. Reagovala na utorňajší telefonát medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom, v ktorom sa dohodli na pozastavení útokov na energetickú infraštruktúru. TASR informáciu prevzala z agentúry AFP.
„Čínska strana od začiatku presadzovala riešenie krízy prostredníctvom dialógu a rokovaní. Vítame všetky snahy o prímerie a považujeme ho za nevyhnutný krok k dosiahnutiu mieru,“ uviedla hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning.
9:47 Telefonické rozhovory medzi hlavami štátov, ako sú americký prezident a ruský prezident, prebiehajú podľa vopred stanovených protokolov a za prítomnosti tímu odborníkov. Tieto hovory neprebiehajú tak jednoducho, ako to často zobrazujú filmy – prezident si nemôže len tak vytočiť číslo svojho náprotivku. Celý proces si vyžaduje dôkladnú prípravu. A ako vyzerá povestná červená linka?
Čítajte viac Zákulisie prezidentských hovorov: Trump a Putin si netelefonujú tak, ako si myslíte
8:46 Nočné útoky na Ukrajinu dokazujú, že dohoda, ktorú dosiahol americký prezident Donald Trump v utorkovom telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, nič neznamená. V rozhovore na verejnoprávnej stanici ZDF to dnes vyhlásil nemecký minister obrany Boris Pistorius. Putin podľa neho hrá hry a Trump na to bude musieť skôr či neskôr zareagovať.
Trump a Putin v utorok hovorili cez telefón a ruský prezident podľa agentúr sľúbil, že Moskva na 30 dní pozastaví útoky na energetickú infraštruktúru na Ukrajine. „Nič to vlastne neznamená,“ povedal k tomu v stredu ráno Pistorius. Pripomenul, že energetické zariadenia sú na Ukrajine najlepšie chránené.
„A mimochodom sme videli, že útoky na civilnú infraštruktúru počas prvej noci po údajne smerodajnom, skvelom telefonáte neprestali,“ dodal minister. Putin podľa neho „hrá hru“. „A som si istý, že americký prezident nebude už dlho môcť len prihliadať,“ dodal.
Nemecký kancelár Olaf Scholz už v utorok po stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Berlíne povedal, že prípadné zastavenie útokov na energetickú infraštruktúru na Ukrajine môže byť prvým krokom, musí však viesť k úplnému prímeriu a rokovaniam o mieri. Macron zdôraznil, že Ukrajinci nesmú pri prípadných mierových rokovaniach chýbať. Prímerie, ktoré by im predchádzalo, musí byť potom podľa neho „overiteľné“, mier „pevný a trvalý“.
8:00 Rusko a Ukrajina sa obviňujú z nočných vzdušných útokov na svoje územia. Rusko v noci zaútočilo na Ukrajinu 145 dronmi a šiestimi strelami, protivzdušná obrana zostrelila 72 bezpilotných lietadiel, uviedlo ráno ukrajinské letectvo. Ďalších 56 strojov podľa neho zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobili škody. Ruské ministerstvo obrany podľa agentúry TASS oznámilo zostrelenie 57 ukrajinských dronov nad Ruskom a Azovským morom.
Deje sa tak po tom, ako sa prezidenti Ruska a USA Vladimir Putin a Donald Trump v utorok pri telefonickom hovore zhodli na pozastavení útokov na energetické objekty a infraštruktúru, pričom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj toto čiastočné prímerie podporil.
Zelenskyj už v noci informoval, že v ukrajinskom vzdušnom priestore je okolo 40 ruských dronov, proti ktorým zasahuje protivzdušná obrana. „Žiaľ, došlo k zásahom, konkrétne civilnej infraštruktúry. Priamy zásah dronu Šáhid do nemocnice v Sumách, údery na mestá v Doneckej oblasti,“ uviedol na sieti X. „Putin dnes (v utorok) de facto odmietol návrh na úplné prímerie,“ dodal ukrajinský prezident.
Ukrajinské letectvo ráno na telegrame oznámilo, že Rusi nakoniec v noci vyslali na Ukrajinu 145 dronov, dve balistické strely Iskander-M, štyri protilietadlové riadené rakety S-300. Sedem desiatok dronov podľa neho protivzdušná obrana zostrelila, vyše päťdesiat strojov, ktoré opisuje ako imitácie útočných dronov, zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobili škody. O osude zvyšných bezpilotných lietadiel a striel sa letectvo nezmieňuje. Škody sú v Sumskej, Odeskej, Poltavskej, Dnepropetrovskej, Kyjevskej a Černihivskej oblasti, uviedli vzdušné sily bez podrobností.
Regionálne úrady v Sumskej oblasti podľa agentúry Reuters informovali o poškodení dvoch tamojších nemocníc kvôli ruským útokom, ktoré síce nespôsobili žiadne zranenia, ale vynútili si evakuáciu pacientov a nemocničného personálu. Pri útoku na Kyjevskú oblasť utrpel zranenia 60-ročný muž a niekoľko domov bolo poškodených, uviedol šéf oblastnej správy Mykola Kalašnyk.
Ruské ministerstvo obrany medzitým ráno informovalo o zostrelení 35 ukrajinských dronov nad Kurskou oblasťou, 13 bezpilotných lietadiel nad Orelskou oblasťou, siedmich nad vodami Azovského mora a po jednom drone nad Tulskou a Brjanskou oblasťou. Ruské ministerstvo obrany zvyčajne hlási iba počet zostrelených dronov, o celkovo vyslanom počte vzdušných zbraní na Rusko z Ukrajiny neinformuje.
Úrady v ruskom Krasnodarskom kraji podľa Reuters uviedli, že útok ukrajinského dronu vyvolal malý požiar v ropnom sklade blízko dediny Kavkazskaja, pričom nikto nebol zranený.
6:00 Rozhovory o prímerí na Ukrajine sa uskutočnia v nedeľu v Saudskej Arábii, oznámil v utorok miestneho času osobitný vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff niekoľko hodín po telefonáte amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, uviedli agentúry AFP a Reuters.
Ruský prezident v telefonáte súhlasil s návrhom Trumpa, aby Rusko a Ukrajina na 30 dní zastavili vzájomné útoky na energetickú infraštruktúru, uviedol Kremeľ s tým, že Putin dal príslušný rozkaz ruskej armáde.
Trump a Putin sa v utorkovom telefonáte dohodli, že posun k mieru začne zastavením útokov na energetickú infraštruktúru, pričom sa uskutočnia aj technické rokovania o námornom prímerí v Čiernom mori, neskôr aj úplnom prímerí a napokon trvalom mieri. Tieto rozhovory sa podľa Bieleho domu začnú okamžite na Blízkom východe.
Americkú delegáciu podľa Witkoffa povedie minister zahraničných vecí Marco Rubio a poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Michael Waltz. Neuviedol však s kým budú rokovať, píše AFP.
„Až donedávna sme naozaj nemali konsenzus okolo týchto dvoch aspektov – prímeria v oblasti energetiky a infraštruktúry a moratória na streľbu v Čiernom mori – a dnes sme sa dostali na toto miesto a myslím si, že odtiaľ je už relatívne krátka vzdialenosť k úplnému prímeriu,“ povedal Witkoff pre televíziu Fox News a oznámil plánované rozhovory.
„Myslím si, že s oboma týmito otázkami Rusi už súhlasili. Určite dúfam, že s tým budú súhlasiť aj Ukrajinci,“ uviedol Wikoff v súvislosti s prímerím v oblasti energetickej infraštruktúry a cieľov v Čiernom mori.
Na otázku, či navrhované prímerie bude zahŕňať len energetické ciele alebo aj ciele v oblasti energetiky a infraštruktúry, Witkoff odpovedal, že „ide o energetiku a infraštruktúru vo všeobecnosti,“ píše AFP.
Witkoff v rozhovore zároveň vyzdvihol ruského prezidenta „za všetko, čo dnes urobil v tomto telefonáte, aby posunul svoju krajinu blízko ku konečnej mierovej dohode“.
Podľa agentúry Reuters nie je jasné, či sa na rozhovoroch v Džidde zúčastní aj Ukrajina.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že v zásade podporuje 30-dňové zastavenie útokov na energetickú infraštruktúru vo vojne rozpútanej Ruskom voči Ukrajine. Súčasne dodal, že treba od Washingtonu získať „podrobnosti“ k dohode, ktorá je jedným z výsledkov telefonátu Trumpa s Putinom. Zelenskyj medzičasom obvinil Moskvu, že „prakticky odmietla“ návrh na prímerie pričom tvrdí, že Rusko po telefonáte Putina s Trumpom podniklo útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru a zasiahlo aj nemocnicu v meste Sumy.
5:55 Európska komisia v stredu predstaví Bielu knihu o budúcnosti európskej obrany, ktorá má stanoviť stratégiu pre znovuvyzbrojenie bloku. Na vytvorení dokumentu pracovala šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová spoločne s eurokomisárom pre obranu Andriusom Kubiliusom.
„Obnova európskej obrany vyžaduje masívne investície v dlhodobom horizonte,“ stojí v návrhu dokumentu, ktorý má ČTK k dispozícii. Európska komisia podľa všetkého vyzve krajiny EÚ, aby sa urýchlene dohodli na svojich najnaliehavejších obranných potrebách s cieľom začať „veľké celoeurópske vlajkové projekty“.
Unijní exekutíva by mala zverejniť aj podrobnosti plánu na zvýšenie obranyschopnosti Európskej únie nazvaného ReArm Europe. Ten by mohol podľa komisie pomôcť nájsť až ďalších 800 miliárd eur na obranu vďaka voľnejším rozpočtovým pravidlám a tiež novému plánu vo výške 150 miliárd eur.
Biela kniha by mala vyzvať členské štáty EÚ, aby míňali viac, míňali lepšie a míňali v Európe. Najnovší návrh podľa serveru Euronews načrtáva päť strategických priorít: zabezpečenie kritických priemyselných vstupov a zníženie závislosti, podpora zručností a odborných znalostí v oblasti obrany, posilnenie priemyselných kapacít v celej EÚ, obmedzenie byrokracie a odstránenie prekážok pre obeh výrobkov na obranné účely.
Návrh Bielej knihy tiež hneď v úvode hovorí, že EÚ čelí „bezprecedentnej bezpečnostnej hrozbe odkedy sa do Európy vo februári 2022 vrátila vojna“ s ruskou inváziou na Ukrajinu. A dodáva, že „Európa nemôže považovať bezpečnostnú záruku USA za samozrejmosť a musí podstatne zvýšiť svoj príspevok“, aby udržala silu Severoatlantickej aliancie.