„Veľká časť rozhovoru (so Zelenským) vychádzala zo včerajšieho (utorkového) telefonátu s prezidentom Putinom s cieľom zosúladiť požiadavky a potreby Ruska i Ukrajiny. Sme na veľmi dobrej ceste,“ uviedol americký prezident. Dodal, že požiada ministra zahraničia Marka Rubia a poradcu Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mikea Waltza, aby presne opísali prerokované body. Ich vyhlásenie má byť zverejnené čoskoro.
Zelenskyj už skôr uviedol, že od telefonátu so šéfom Bieleho domu očakáva podrobnosti o jeho telefonáte s Putinom. Jeho výsledkom bol podľa Washingtonu aj Moskvy ruský prísľub okamžite zastaviť útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.
Čítajte viac Zelenskyj: Pod americkým vedením možno dosiahnuť trvalý mier tento rok
USA tiež oznámili, že v nedeľu v saudskoarabskej Džidde začnú rokovania o prímerí. Podľa Zelenského sa stretnú tímy na technickej úrovni, aby prerokovali zastavenie bojov v energetickom sektore a na mori.
Rusko a Ukrajina sa dnes obvinili z nočných vzdušných útokov na svoje územia. Rusko podľa ukrajinského letectva zaútočilo 145 dronmi a šiestimi strelami, pričom protivzdušná obrana zostrelila 72 bezpilotných lietadiel a ďalších 56 strojov zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobili škody. Ruské ministerstvo obrany naopak ohlásilo zostrelenie 57 ukrajinských dronov nad Ruskom a Azovským morom.
Čítajte viac Ďalší masívny ruský útok na Ukrajinu. Putin tým podľa Zelenského odmietol návrh na prímerie
Kremeľ oznámil, že ruská armáda rovnako zostrelila sedem vlastných dronov smerujúcich na Ukrajinu po tom, ako sa Trump a Putin v utorok dohodli na 30-dňovom pozastavení vzdušných úderov na energetiku. Tieto informácie nebolo možné overiť.
Čítajte viac Putin len mávol rukou. Trump musel s červenou tvárou na hovor so šéfom Kremľa čakať hodinu
Ukrajinský prezident Zelenskyj dnes pri návšteve Fínska povedal, že nočné ruské útoky mierili proti energetickej, dopravnej i civilnej infraštruktúre. Putinove slová sú preto podľa Zelenského v rozpore so skutočnosťou a Moskva očividne nie je pripravená vojnu zastaviť. Napriek tomu ukrajinský prezident podľa svojich slov dúfa, že sa prímerie nakoniec podarí dosiahnuť. Rusko tvrdí, že už na ukrajinské energetické zariadenia nezacieli.
V odpovedi na otázku jedného z novinárov, čo sú pre Ukrajinu tzv. červené čiary pri akýchkoľvek nadchádzajúcich mierových rokovaniach, Zelenskyj zdôraznil, že nanajvýš dôležité sú suverenita a územná celistvosť. Dodal, že Ukrajina nemieni odovzdať žiadne ukrajinské územia okupované Ruskom.
Ukrajinský líder poznamenal, že na území Ukrajiny prebieha vojna a Rusko je agresorom. „A žijeme, bránime sa, prežívame, bojujeme za svoju suverenitu a nezávislosť. A túto vojnu určite vyhráme,“ verí Zelenskyj. „Bez nás nie je možné ukončiť túto vojnu spravodlivým mierom. Dnes budem mať kontakt s prezidentom Trumpom. Dnes s ním preberieme podrobnosti. Myslím si, že podrobnosti o ďalších krokoch,“ povedal Zelenskyj podľa agentúry.
Čítajte aj Putin Trumpa naťahuje. Dal šéf Kremľa aj sľuby, ktoré už plánuje porušiť?
Podľa nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa nočné útoky na Ukrajinu dokazujú, že dohoda, ktorú dosiahol Trump s Putinom, nič neznamená. Putin hrá hry a Trump na to bude musieť skôr či neskôr zareagovať, myslí si minister. Podobne sa vyjadrilo aj francúzske ministerstvo zahraničia. Podľa šéfky diplomacie EÚ Kaji Kallasovej telefonát Trumpa s Putinom ukázal, že Rusko odmieta ústupky. Podobne sa vyjadril tiež český premiér Petr Fiala, podľa ktorého telefonát prezidentov USA a Ruska nepriniesol želané výsledky a zdá sa, že Putin hrá svoju hru a nemieni sa vzdať svojich základných požiadaviek.
Foto: SITA/AP, Heikki Saukkomaa
Rusko musí podľa fínskeho prezidenta Alexandra Stubba preukázať, že chce skutočný mier. A ak odmietne, je podľa neho nutné Ukrajinu posilniť a zároveň zvýšiť tlak na Rusko, aby k rokovaciemu stolu zasadlo. „Historická skúsenosť ukazuje, že akúkoľvek slabosť Rusko využije,“ povedal fínsky prezident, ktorého krajina s Ruskom, respektíve Sovietskym zväzom zviedla dve vojny, a to takzvanú zimnú na prelome rokov 1939 a 1940, na ktorú nadviazala vojna pokračovacia. Fínsko vtedy prišlo o značné územie, uchovalo si ale nezávislosť.
Stubb zdôraznil, že Ukrajina má právo sa brániť a že toto právo nemožno nijako obmedzovať. Kyjevu sľúbil ďalšiu výraznú podporu.
Čítajte aj Ústupky bez ústupkov. Mierové snahy Trumpa zlyhávajú, komentujú svetové média telefonát prezidentov
Podľa dnešného oznámenia Moskvy si Rusko a Ukrajina pri výmene zorganizovanej Spojenými arabskými emirátmi odovzdali zhodne po 175 zajatcov. Výmenu potvrdil aj Kyjev. Moskva navyše odovzdala Kyjevu 22 vážne zranených vojakov. Išlo o jednu z najrozsiahlejších výmen ruských a ukrajinských vojnových zajatcov od začiatku konfliktu, ktorý Moskva rozpútala vo februári 2022.
Európska komisia predstavila stratégiu posilnenia obrany Európskej únie do roku 2030, ktorá je reakciou na ruskú agresiu a ktorá predpokladá masívne investície do obrany, spoločné nákupy, ale aj prehĺbenie celoeurópskeho obranného trhu či väčšie prepojenie európskeho a ukrajinského obranného priemyslu. Cieľom takzvanej Bielej knihy je riešiť dlhodobú potrebu posilňovania bezpečnosti a obrany Európy.