Expertka: Trump nepochopil, že Európa nie je len banda slabých byrokratov

Nedávno ste napísali článok s názvom – Urobí Trump Európu opäť veľkou? – a uviedli ste, že šéf Bieleho domu a jeho ľudia nedokážu pochopiť, že Európa nie je len slabá a krotká banda zbytočných byrokratov, ktorí sú nakazení „woke vírusom“. Prečo si myslíte, že Európa nie je odsúdená na zánik, keď čelí americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi? A šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi.

Na starom kontinente máme tendenciu byť príliš pesimistickí, čo sa týka našich schopností dotiahnuť veci do konca a toho, ako vieme využiť príležitosti, ktoré sa nám ponúkajú. To, čo som opísala v článku, ktorý ste spomenuli, je trochu prekvapivá reakcia na prístup Trumpovej vlády k ukončeniu vojny na Ukrajine a tiež na dosť nepriateľský postoj Bieleho domu k Európe. Pred nástupom republikána do úradu existovali veľké obavy, že európske štáty sa nedokážu zjednotiť. Že každá krajina bude bojovať sama za seba a skúsia s Trumpom nadviazať bilaterálne vzťahy, pretože tie americký prezident preferuje. Nemá rád žiadne multilaterálne organizácie, ako sú EÚ, NATO či OSN. Existovalo skutočné nebezpečenstvo, že európske krajiny sa pustia do akejsi súťaže krásy v tom zmysle, že sa budú usilovať, aby v očiach Trumpa vyzerali čo najlepšie bez ohľadu na ostatné štáty. Bolo by to veľmi kontraproduktívne z hľadiska jednoty a celkových záujmov nášho kontinentu. Nestalo sa to však a je veľmi zaujímavé, prečo k tomu nedošlo.

Takže prečo?

Hlavným dôvodom je, že Trumpova vláda zašla príliš ďaleko. Šéf Bieleho domu a jeho viceprezident sa usilovali rozdeliť Európu. Príkladom bol prejav JD Vancea na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. No Európanov tieto reči urazili. Nepáči sa im ani to, že to vyzerá, ako keby bol Trump viac na strane Ruska ako Ukrajiny. A myslím si, že poslednou kvapkou bola skutočne katastrofálna tlačová konferencia v Bielom dome s prezidentom Volodmyrom Zelenským. Trump a Vance ukrajinskú hlavu štátu ponižovali pred kamerami, čo videl celý svet. Toto už podľa mňa mnohí Európania naozaj nevedeli zniesť. Je zaujímavé zamyslieť sa nad tým, prečo sa do toho Trumpova vláda vôbec pustila. Asi nepochopila, aká dôležitá sa stala Ukrajina pre Európu. Na druhej strane sa zdá, že Biely dom pre odpor starého kontinentu trochu ustúpil zo svojich extrémnych pozícií.

Čítajte viac Putin Trumpa naťahuje. Dal šéf Kremľa aj sľuby, ktoré už plánuje porušiť?

Čiže Trump asi nečakal, že by Európa mohla reagovať?

Zdá sa, že to nepredpokladal. Myslím si, že Biely dom to vnímal tak, že keď Európu postaví pred voľbu, že si musí vybrať Ukrajinu alebo USA, tak bude jasné, že starý kontinent urobí všetko, čo mu Spojené štáty povedia. Povedala by som, že Američanov prekvapilo, keď sa ukázalo, že Európa si v skutočnosti vybrala Kyjev. Samozrejme, každá krajina sa očividne chce pokúsiť zachrániť čo najviac z transatlantických vzťahov. Ale práve teraz je pre väčšinu Európanov prioritou aj to, aby sa Ukrajina nestala obeťou zlej dohody zo strany USA a Ruska, ktorá by ohrozila jej existenciu. Ako hovorím, Trumpovu vládu to skutočne prekvapilo. Je to ukážka toho, že je vždy nebezpečné uveriť vlastnej propagande. Videli sme to aj v prípade Putina. Veľmi sa mýlil, keď sa domnieval, že Ukrajinci privítajú jeho vojská, a že je to dobrý nápad, keď napadne jednu z najväčších krajín v Európe. Biely dom tiež nesprávne odhadol situáciu. Vyplýva to asi aj z toho, čo vidíme v prípade stúpencov MAGA (Trumpovo hnutie, skratka sloganu Make America Great Again – Urobme Ameriku opäť veľkou, pozn. red.). Títo ľudia si myslia, že Európa je absolútne neschopná urobiť niečo strategické. Že je len byrokratická a je to Gayropa, o čom radi hovoria aj v Rusku. Trumpovci však podcenili schopnosť únie preklenúť krízy, lebo tie ju často posúvajú vpred.

Po stretnutí v Oválnej pracovni, ktoré ste už spomenuli, šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová reagovala, že sa ukázalo, že slobodný svet potrebuje nového lídra a že je na Európanoch, aby prijali túto výzvu. Po prvé, musím priznať, že som si nikdy nepredstavoval, že by nejaký tradičný politik z Pobaltia povedal niečo také o prezidentovi USA. Ale po druhé, môžu a mali by sa Európania usilovať o to, aby sa stali lídrami slobodného sveta, akokoľvek by sme ho definovali?

Áno, bolo to veľmi odvážne vyjadrenie, ktoré je jednoznačne v súlade s Kallasovej osobným politickým štýlom. Preto je, samozrejme, veľmi zaujímavé, že je teraz šéfkou diplomacie únie. To, že Kallasovú vybrali, je samo osebe malá revolúcia v rámci EÚ. Je to znak toho, v akej mimoriadnej dobe práve žijeme a, ako ste povedali, je to naozaj výnimočné, že sa politička z baltského štátu takto vyjadrila na adresu amerického prezidenta. Čo sa týka EÚ, tak tá je už asi aj teraz v niektorých záležitostiach lídrom slobodného sveta. Na globálnu moc je potrebné pozerať sa z rôznych uhlov pohľadu. Určujúca je nielen vojenská, ale aj ekonomická sila. Okrem toho je EÚ výnimočná, že má regulačné právomoci. V tom sa s ňou asi nemôže porovnávať žiadna iná medzinárodná organizácia.

Ale vojenská moc je predsa len značnej miery určujúca, najmä keď diskutujeme o globálnom líderstve.

Moc EÚ sa, samozrejme, prejavuje inak ako v prípade Ameriky. Sila USA je stále do veľkej miery založená na ozbrojených silách, čo je skombinované s ekonomickým vplyvom. Ale keď sa pozrieme na Európu, nemusíme hovoriť len o únii. Veľmi dôležitým hráčom je Spojené kráľovstvo. Je jednoznačne pozitívne pre každého v Európe, že Británia a Francúzsko v súčasnej situácii spoločne prevzali vedúcu rolu. Lídri týchto krajín sa stretli s prezidentom Trumpom, usilujú sa zjednotiť ostatných Európanov, ale pozerajú sa aj na krajiny mimo starého kontinentu ako Kanada. Európa je viac ako iba EÚ a to je dôležité. Pokiaľ ide o to, čo je potrebné na to, aby sa niekto stal lídrom slobodného sveta, tak sa to zrejme nezaobíde bez nejakých vojenských schopnosti. V Európe je to komplikovanejšie ako v USA, pretože netvoríme štát. A je tiež dobré si položiť otázku, či chceme byť globálnou vojenskou veľmocou, či je to v našom záujme.

Čítajte viac Bude EÚ skôr vo vojne s USA alebo s Ruskom? Odpovedá expertka

Čo si o tom myslíte?

Európa teraz chce posilniť svoje armády. Ale to je oveľa viac zamerané na vlastné obranné schopnosti ako na to, čomu sa hovorí projekcia sily vo svete. To je, samozrejme, pre USA veľmi dôležité. Európa sa však musí pripraviť aj na scenár, že Amerika vo všeobecnosti obmedzí svoju globálnu prítomnosť. Kto potom zaplní toto vákuum? My? Azda okrem Francúzska a Británie nie je v Európe veľa iných krajín, ktoré by mali záujem podieľať sa na nejakých dobrodružstvách mimo starého kontinentu. No je to veľmi dôležitá otázka, ktorú si Európa musí z vojenského hľadiska položiť, či stačí, že vybuduje dôveryhodné obranné spôsobilosti, alebo či potrebuje armády aj na to, aby ich mohla použiť ako mocenský nástroj. Keď si predstavím európske rozhodovacie štruktúry, nerada by som sa pustila tak ďaleko. Ale na sociálnej sieti Twitter alebo Bluesky som videla komentár od Alexandra Clarksona z univerzity King's College v Londýne. Napísal, že keby sa Európa vlastne iba náhodou stala globálnou vojenskou veľmocou, bola by to v skutočnosti tá najeurópskejšia vec, ktorá sa nám môže prihodiť.

Ako ďaleko by mohol Trump zájsť vo svojom negatívnom postoji k EÚ? Povedzme na stupnici od nuly do desať, kde nula je, že si Európania a Američania spoločne spievajú v Bielom dome, a 10 je, že únia je vojne s USA o Grónsko.

Na takej stupnici sme pravdepodobne niekde okolo čísla 8,5. Bohužiaľ sa dá povedať, že momentálne je možné takmer všetko. Jediným pozitívom je, že aj Trump si, zdá sa, všíma, že to, čo robí, nie je v skutočnosti pre Ameriku skvelé. Preto napríklad niektoré clá oznámil a následne pozastavil ich uplatňovanie. Takže to vyzerá tak, že Trump má stále nejakú realistickú spätnú väzbu. Obávam sa však, že v tejto situácii sa niečo môže stať aj náhodou. V Európe už berieme Trumpa skutočne celkom vážne. Nemá len veľké reči, ale vidíme, že môže naozaj úmyselne alebo náhodne konať aj úplne v rozpore s našimi záujmami. Potenciál pre konflikt narástol tiež preto, čo som už spomínala. Teda, že Biely dom nechápe, ako funguje Európa a čo spustil. Samozrejme, naozaj dúfam, že nebudeme s USA bojovať, a že keď už nič iné, tak možno krach akciových trhov prinúti Trumpa, aby nejakým spôsobom ako-tak korigoval svoj kurz. A určite sa v najbližších štyroch rokoch vyskytne situácia, keď Amerika bude Európu potrebovať. Ale, ako vravím, bohužiaľ musíme byť pripravení takmer na všetko. Dúfam, že keby Trump chcel skutočne napadnúť Grónsko, Kanadu alebo kohokoľvek iného, tak mu možno americká armáda povie, že je to príliš hlúpe a nespraví to. Ale nevieme povedať, čo sa stane.