1121. deň: Požiare, výbuchy a sekundárne detonácie munície. Ukrajinské drony zasiahli ruskú základňu strategických bombardérov

Čítajte viac 1120. deň: Ukrajinci udreli na Kryme. Drony zlikvidovali ruskú protivzdušnú obranu, remorkér a vrtuľník Mi-8

23:45 Spojené štáty čoskoro uzavrú s Ukrajinou dohodu o prístupe k jej kovom vzácnych zemín. Vyhlásil to vo štvrtok americký prezident Donald Trump, keď v Bielom dome podpísal výnos o navýšení domácej výroby kritických surovín.

Uzavretie tejto dohody medzi USA a Ukrajinou sa malo odohrať ešte koncom februára, keď bol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na návšteve Bieleho domu. Jeho schôdzka s Trumpom a predstaviteľmi americkej administratívy však vyústila v ostrú roztržku v priamom prenosu a skončila sa predčasne.

„Podpisujeme dohody na rôznych miestach, aby sme sprístupnili vzácne zeminy a minerály a mnoho ďalších vecí po celom svete, ale najmä na Ukrajine. Jednou z vecí, ktoré robíme, je, že veľmi skoro podpíšeme dohodu týkajúcu sa vzácnych zemín s Ukrajinou, ktorá má v tejto oblasti obrovskú hodnotu, a to oceňujeme,“ povedal vo štvrtok Trump.

Čítajte viac Trumpa zaujalo bohatstvo pod ukrajinskou zemou. Zelenskyj mu umožní zbaviť sa americkej závislosti od čínskych surovín

Šéf Bieleho domu podľa AFP tlačí na ukrajinského lídra, aby podpísal ekonomické dohody, ktoré by Spojeným štátom kompenzovali ich podporu Ukrajine brániacej sa voči agresii ruskej armády. Zelenskyj dohodu o vzácnych zeminách predtým odmietol, pretože neobsahovala bezpečnostné záruky, ktoré by Rusko odradili od ďalších útokov.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v stredu povedala, že diskusia medzi USA a Ukrajinou sa posunula za „rámec dohody o nerastných surovinách“ a momentálne sa sústreďujú na „dlhodobú mierovú dohodu“.

Čítajte viac Trump priznal, že hádka so Zelenským bola plánovaná. Odhalil, prečo sa pustil do ukrajinského lídra

Prvky vzácnych zemín na Ukrajine sú z veľkej časti nevyužité kvôli vojne a kvôli štátnej politike regulujúcej nerastný priemysel. Ukrajina nemá nateraz ani plány na rozvoj ťažby vzácnych zemín.

Náleziská nerastných surovín sa však nachádzajú po celej Ukrajine a sú zrejme pomerne bohaté. Zásoby titánu – kľúčového komponentu pre letecký, lekársky a automobilový priemysel – patria medzi najväčšie v Európe. Ukrajina má tiež jedny z najväčších známych európskych zásob lítia, ktoré je potrebné na výrobu batérií, keramiky a skla.

23:10 Český prezident Petr Pavel navštívil ukrajinskú Odesu. Večer na mesto podniklo Rusko ďalší dronový útok, napísali ukrajinské médiá. Podľa informácií ČTK je prezident a jeho sprievod mimo nebezpečenstva.

„V Odese horí, ruské bezpilotné lietadlá zasahujú civilné ciele v meste,“ napísal na telegrame šéf vojenskej správy Odeskej oblasti Oleh Kiper. Útok si podľa neho vyžiadal bližšie neurčený počet zranených. Ozvalo sa vyše 15 výbuchov, píše server Suspilne. Ukrajinské letectvo predtým varovalo, že k mestu od Čierneho mora mieria ruské drony.

21:35 Český prezident Petr Pavel navštívil ukrajinské mesto Odesa. Rokoval s vicepremiérom a ministrom pre obnovu a regionálny rozvoj Oleksijom Kulebom a predstaviteľmi Odesy, Chersonu a Mykolajivu o situácii na bojisku či o tom, ako by mohla vyzerať rekonštrukcia krajiny napadnutej Ruskom po vojne a v čom by mohlo Česko prispieť.

Pavel navštívil Ukrajinu už krátko po svojej inaugurácii v roku 2023 spoločne so slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Rokoval vtedy s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a navštívil východoukrajinské Dnipro.

21:30 Lídri niektorých krajín EÚ, Kanady a Británie sa na budúci týždeň stretnú v Paríži, aby prerokovali svoju pozíciu k Ukrajine a požiadavky týkajúce sa mierového procesu, napísala agentúra Bloomberg s odvolaním sa na informované zdroje. Podľa troch nemenovaných zdrojov servera Politico francúzsky prezident Emmanuel Macron plánuje schôdzku zorganizovať budúci štvrtok 27. marca.

Z krajín EÚ budú do rokovaní okrem iného zapojení predstavitelia Nemecka, Talianska a Poľska, z krajín mimo EÚ potom napríklad zástupcovia Kanady a Británie, oznámili Bloomberg nemenované zdroje.

Summit podľa Politico nadviaže na februárové a marcové stretnutie európskych lídrov a lídrov NATO v Paríži, na ktorom sa hovorilo o obranných zárukách pre Ukrajinu a celý kontinent.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už avizoval, že na budúci týždeň sa zúčastní na rokovaniach v Paríži, pripomenula agentúra Bloomberg.

V pondelok sa v Saudskej Arábii stretnú zástupcovia americkej vlády s diplomatmi z Moskvy a Kyjeva, aby prerokovali možnú dohodu o prímerí.

21:25 V pondelok sa v Rijáde stretnú zástupcovia Ruska a Spojených štátov, aby na expertnej úrovni rokovali o Ukrajine, respektíve o bezpečnosti dopravy v Čiernom mori. Podľa ruských agentúr to povedal zahraničnopolitický poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov, ktorý si v stredu telefonoval s poradcom Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mikeom Waltzom. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj neskôr podľa servera RBK-Ukrajina uviedol, že v rovnaký deň sa stretnú Američania tiež s ukrajinskou delegáciou.

Čítajte viac Naplánoval inváziu na Ukrajinu, teraz má riešiť mier. Američania sa stretnú v Rijáde s Rusmi aj Ukrajincami

20:53 Česko je už viac ako dva týždne bez dodávok ruskej ropy ropovodom Družba. Hovorca ministerstva priemyslu a obchodu Marek Vošahlík však povedal, že české rafinérie sú na túto situáciu dobre pripravené. Informuje o tom web TN.cz.

Podľa spoločnosti Mero ČR, ktorá spravuje ropovod Družba, je Česko pripravené čerpať ropu z ropovodu TAL, ktorý vedie z talianskeho Terstu. „Je plne pripravený na zvýšenie kapacity potrebnej pre ČR, čo potvrdil aj posledný záťažový test vykonaný na začiatku marca 2025," uviedla pre TN.cz tlačová hovorkyňa Mero ČR Barbora Putzová.

„Ukazuje sa, aké kľúčové bolo naše rozhodnutie investovať do posilnenia prepravnej kapacity cez ropovod TAL. Tu sú dodávky stabilné, zároveň je ropovod technicky pripravený na prepravu vyššieho objemu ropy, ktorý s dostatočnou rezervou pokryje našu spotrebu," doplnilo české ministerstvo priemyslu a obchodu.

20:40 Prezidenti a premiéri členských štátov EÚ sa na summite v Bruseli opäť zaoberali budúcnosťou európskej obrany. Vyzvali na urýchlenie práce na návrhoch, ktoré nedávno predložila Európska komisia, plynie z informácií diplomatických zdrojov. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová predstavila v stredu spoločne s komisárom pre obranu Andriusom Kubiliusom takzvanú Bielu knihu o budúcnosti európskej obrany. Nová stratégia na posilnenie obrany EÚ do roku 2030 predpokladá masívne investície do obrany, spoločné nákupy, ale aj prehĺbenie celoeurópskeho obranného trhu či väčšie prepojenie európskeho a ukrajinského obranného priemyslu.

„Európska rada vyzýva na urýchlenie práce vo všetkých oblastiach, aby sa v najbližších piatich rokoch rozhodne navýšila obranná pripravenosť Európy,“ uvádza sa v záveroch z dnešného rokovania, ktoré podľa informácií ČTK teraz odsúhlasilo všetkých 27 členských štátov. Na všetkých predložených návrhoch by podľa šéfov štátov a vlád krajiny EÚ mali urýchlene pracovať Rada EÚ, ktorá zastupuje členské štáty, aj členovia Európskeho parlamentu, aby boli čo najskôr schválení. Posunúť by sa mali aj debaty o možnom financovaní obrany a najrôznejších obranných projektoch.

Európska komisia už skôr uviedla, že chce prostredníctvom plánu na vyzbrojenie Európy ReArm Europe / Readiness 2030 mobilizovať dodatočné výdavky na obranu až vo výške 800 miliárd eur vrátane mechanizmu pôžičiek vo výške 150 miliárd eur.

„Európska rada v tejto súvislosti pripomína, že silnejšia a schopnejšia Európska únia v oblasti bezpečnosti a obrany prispeje pozitívne ku globálnej a transatlantickej bezpečnosti a dopĺňa NATO, ktoré zostáva pre tie štáty, ktoré sú jeho členmi, základom ich kolektívnej obrany,“ dodáva text. Celkovo 23 z 27 členských štátov EÚ je súčasne členmi Severoatlantickej aliancie.

Lídri EÚ sa už na mimoriadnom summite na začiatku marca zhodli, že je potrebné „výrazne zvýšiť výdavky“ na armády, v čom môžu pomôcť napríklad peniaze z fondov určených na rozvoj členských krajín. Privítali vtedy tiež návrh komisie, ktorá chce dočasným pozastavením dlhových pravidiel pre armádne nákupy umožniť masívne zbrojné investície.

19:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vylúčil diskusiu o vlastníctve okupovanej jadrovej elektrárne v Záporoží, ktorú by podľa návrhu prezidenta USA Donalda Trumpa mohol prevziať Washington. Táto elektráreň sa nachádza v meste Enerhodar na Ruskom okupovanom území Ukrajiny.

Čítajte viac Zelenskyj odmieta diskusiu o vlastníctve jadrových elektrární na Ukrajine

19:00 Spojené štáty predĺžili Slovensku výnimku zo sankcií, ktoré vlani v novembri uvalili na ruskú spoločnosť Gazprombank. Tá inkasuje platby za plyn od európskych zákazníkov štátnej plynárenskej spoločnosti Gazprom. Výnimka, ktorú Bratislava získala vlani v decembri, tak nanovo platí až do mája. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na informovaný zdroj.

Čítajte viac USA predĺžili Slovensku výnimku zo sankcií na Gazprombank až do mája

18:30 Bude Európska únia bezpečnejšia a ekonomicky silnejšia? Jej lídri sa stretli na summite v Bruseli, na ktorom Slovensko zastupuje premiér Robert Fico.

Čítajte viac Nadiktuje Putin EÚ budúcnosť? Únia chce postaviť obranný val

17:52 Ukrajinskí a americkí predstavitelia sa v pondelok stretnú v Saudskej Arábii, aby rokovali o navrhovanom zastavení ruských a ukrajinských útokov na energetické zariadenia. Oznámil to vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Budú tam naše technické tímy,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v Nórsku. Ukrajinský prezident priblížil, že v rovnakom čase sa v Saudskej Arábii uskutočnia samostatné stretnutia ruských a amerických predstaviteľov s cieľom dohodnúť sa na podmienkach prímeria zahŕňajúcich zmienené zastavenie útokov na energetickú infraštruktúru. Informáciu o pondelňajších stretnutiach svojich predstaviteľov s americkými krátko predtým zverejnil aj Kremeľ.

Poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov informoval, že Moskvu budú na rokovaniach s USA zastupovať Grigorij Karasin, predseda výboru pre medzinárodné záležitosti v ruskej Rade federácie, a Sergej Beseda, poradca šéfa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). Ušakov to oznámil po rozhovore s poradcom pre národnú bezpečnosť USA Michaelom Waltzom, na ktorom sa podľa jeho slov obaja dohodli, že na rokovania vyšlú tímy „expertov“.

16:46 Ruský prezident Vladimír Putin nariadil občanom Ukrajiny, ktorí sa zdržiavajú v Rusku bez náležitého „legálneho statusu“, aby krajinu do 10. septembra opustili.

Čítajte viac Putin hrozí Ukrajincom bez ruského pasu: Opusťte federáciu. Výzva platí aj pre okupované územia

15:35 Na štvrtkové zasadnutie Európskej rady v Bruseli sa prostredníctvom telemostu pripojil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Európskych partnerov vyzval, aby ponechali v platnosti sankcie proti Rusku až do momentu, keď Moskva začne sťahovať svoje sily z Ukrajiny. Upozornil, že napriek dohode s USA pokračuje Rusko v útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Putin musí prestať klásť zbytočné požiadavky, ktoré len predlžujú vojnu, a musí začať plniť to, čo sľubuje svetu,“ vyhlásil Zelenskyj. „Sankcie musia zostať v platnosti, kým sa Rusko nezačne sťahovať z našej krajiny a plne nenahradí škody spôsobené svojou agresiou,“ deklaroval ukrajinský prezident.

13:37 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok pricestoval do Osla na rokovania s nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störem, oznámila vláda škandinávskej krajiny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Zelenského návšteva sa koná v čase, keď sa približne 30 vojenských expertov z tzv. koalície ochotných v Londýne pripravuje na diskusie o možnom rozmiestnení jednotiek na Ukrajine v prípade, že Kyjev uzavrie prímerie s Moskvou.

„Teším sa na konštruktívne diskusie o tom, ako môže Nórsko čo najlepšie poskytnúť pomoc Ukrajine v krátkodobom aj dlhodobom horizonte,“ uviedol Störe vo vyhlásení. Zelenskyj v stredu navštívil aj susedné Fínsko.

13:21 Stovky ruských vojakov zranených vo vojne na Ukrajine sa liečia v severokórejských nemocniciach, uviedol v stredu počas osláv na veľvyslanectve Severnej Kórey v Moskve námestník ruského ministra zahraničných vecí Andrej Rudenko. Informuje o tom TASR podľa správ agentúr TASS a Jonhap.

„Skutočnosť, že stovky ruských vojakov podstúpili rehabilitácie v tých najlepších severokórejských liečebných centrách, je živým príkladom bratského charakteru súčasných vzťahov medzi našimi krajinami,“ uviedol Rudenko na recepcii pri príležitosti 76. výročia zmluvy o hospodárskej a kultúrnej spolupráci medzi Sovietskym zväzom a KĽDR.

12:46 Rusko dnes obvinilo Európu z militarizácie a označilo ju za vojnovú stranu. Podľa štátnej agentúry TASS sa takto vyjadril hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý ďalej vyhlásil, že takýto prístup Európy je v kontraste s postojom prezidentov Ruska a Spojených štátov Vladimira Putina a Donalda Trumpa.

Čítajte viac Kremeľ obvinil Európu z militarizácie a označil ju za vojnovú stranu

12:07 Odchádzajúci nemecký kancelár Olaf Scholz pred štvrtkovým zasadnutím Európskej rady uviedol, že Európa musí naďalej dôrazne podporovať Ukrajinu bez ohľadu na akékoľvek rozhovory medzi Washingtonom a Moskvou. EÚ podľa neho musí zabezpečiť silnú pozícia Kyjeva a udržanie akéhokoľvek budúceho prímeria. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Musíme pokračovať v našej podpore s jasným postojom, že Ukrajine bude umožnené uzavrieť spravodlivý mier. To znamená, že Ukrajina dokáže brániť svoju nezávislosť a suverenitu, že sa sama rozhodne o svojej ceste a sama si vyberie svojich lídrov a prirodzene aj to, že v čase mieru bude mať silnú armádu,“ deklaroval Scholz.

Podľa nemeckého kancelára je kľúčovou súčasťou tejto snahy finančný balík na obranu a na podporu infraštruktúry a reforma dlhovej brzdy, ktoré v utorok schválil nemecký Spolkový snem. „Teraz budeme môcť robiť to, čo musíme ako veľký štát uprostred Európy,“ vyhlásil Scholz.

11:13 Podľa litovského prezidenta Gitanasa Nausėdu Európska únia v súvislosti s Ruskom stojí pred strategickou voľbou, či nechať agresora vystupňovať násilie a strach, alebo ho zastaviť. Nausėda to uviedol pred začiatkom dnešného summitu EÚ v Bruseli, ktorý bude rokovať práve aj o ruskej agresii na Ukrajine. S úniovými lídrami sa prostredníctvom videokonferencie spojí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Musíme podporiť Ukrajinu, potrebujeme zvýšiť našu vojenskú pomoc, mali by sme ale tiež zvýšiť aj tlak na Rusko,“ povedal Nausėda novinárom. Spomenul v tejto súvislosti najmä skoré prijatie 17. sankčného balíka proti Rusku. O ňom sa pôvodne hovorilo, že by mal byť prijatý už tento mesiac, avšak práce na jeho dojednávaní ešte nezačali. Litovský prezident dúfa, že by balík mohol obsahovať zákaz dovozu ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) do Európy.

Ukrajinu je podľa Nausėdu tiež potrebné podporiť na jej ceste do Európskej únie. Kľúčovým dátumom pre vstup by mohol byť 1. január 2030, vyhlásil litovský politik.

10:31 Poľsko v rokoch 2022 až 2024 vynaložilo takmer 323 miliónov zlotých (79 miliónov eur) na viac ako 24 500 terminálov satelitnej siete Starlink a ich predplatné, ktoré poskytlo Ukrajine. Vyplýva to z odpovede poľského ministerstva digitalizácie pre tlačovú agentúru PAP.

Podľa ministerstva terminály kúpil štátny Inštitút spojov. V rokoch 2022 a 2023 zakúpili 19 560 zariadení, ďalších 5000 pribudlo koncom roka 2024. Rezort zdôraznil, že prostredníctvom týchto terminálov sú zabezpečené podmienky na komunikáciu pre obyvateľov Ukrajiny, ale aj Ukrajincov nachádzajúcich sa v Poľsku v súvislosti s prebiehajúcim konfliktom.

Mesačné predplatné pre štandardnú službu predstavuje vyše 500 zlotých (119 eur) a špeciálne predplatné takmer 1400 zlotých (334 eur). Do septembra 2025 by mali výdavky na predplatné presiahnuť 77 miliónov zlotých (18 miliónov eur).

Ministerstvo tiež informovalo, že časť terminálov využíva Poľsko aj na svoje potreby, napríklad počas volieb, ako aj pri zásahoch napríklad počas povodní. Na tieto účely zakúpili približne tisíc zariadení.

Čítajte viac Musk, Rubio a „malý muž“ Sikorski sa pochytili na sieti X pre Starlink: Front by sa zrútil, ak by som ho vypol. Ale neurobím to

9:46 Robert Fico opäť pred summitom EÚ hrozí partnerom: Zablokujeme sankcie proti Rusku, ak ohrozia mierový proces.

Čítajte viac Fico hrozí zablokovaním protiruských sankcií. O mierovú misiu na Ukrajine záujem nemáme, odkázal

8:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že s americkým prezidentom Donaldom Trumpom diskutovali o možnosti amerického vlastníctva rusmi okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne na juhu Ukrajiny.

Tieto vyjadrenia prišli po tom, čo Trump navrhol, že Spojené štáty by mohli vlastniť a prevádzkovať ukrajinské jadrové elektrárne ako súčasť jeho najnovšieho pokusu zabezpečiť prímerie v rusko-ukrajinskom konflikte.

„Hovorili sme len o jednej elektrárni, ktorá je pod ruskou okupáciou," povedal Zelenskyj počas online brífingu, pričom sa odvolával na elektráreň pri Záporoží.

Najväčšia jadrová elektráreň v Európe bola obsadená ruskými silami na začiatku ich invázie, ktorá sa začala vo februári 2022, a odvtedy je ohniskom obáv z možného jadrového incidentu. Zelenskyj uviedol, že môže trvať viac ako dva roky, kým bude elektráreň opäť funkčná, a že jej výrobná kapacita je potrebná pre Ukrajincov aj Európu.

„Potrebujeme ju? Pre ľudí áno, a pre Európu tiež. Aby sme sa pripojili k európskej elektronickej sieti – absolútne. Môžeme to všetko urobiť,“ povedal. Od nástupu do funkcie v januári sa Trump snaží o rýchle riešenie viac ako trojročného brutálneho boja medzi ruskými inváznymi silami a Ukrajincami.

Čítajte viac Komu Trump prisúdi najväčšiu atómovú elektráreň v Európe? Putinovi by pomohla na Kryme, jej strata by Zelenského zabolela

Zelenskyj minulý týždeň podporil americký návrh na úplné a bezpodmienečné prímerie na Ukrajine, ale Kremeľ to odmietol a namiesto toho navrhol zastavenie útokov na energetickú infraštruktúru.

7:33 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 899 470 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Počas stredy prišli Rusi o 1 400 vojakov, 13 tankov, 38 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 179 dronov, 43 delostreleckých systémov a 91 vozidiel a autocisterien.

Vzhľadom na tempo strát v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine s najväčšou pravdepodobnosťou Rusko prekročí 900-tisícovú hranicu v priebehu štvrtka.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 377 tankov, 21 561 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 41 094 vozidiel a autocisterien, 24 747 delostreleckých systémov, 1 322 odpaľovacích raketových systémov, 1 110 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 29 895 dronov, 3 121 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 780 kusov špeciálnej techniky.

6:51 Stredoukrajinské mesto Kropyvnyckij čelilo v noci na štvrtok masívnemu útoku ruských dronov, pri ktorom utrpelo zranenia niekoľko ľudí. Uviedol to vo štvrtok šéf miestnej oblastnej správy Andrij Rajkovč na svojom telegramovom kanáli. Rusko hlási zničenie 132 ukrajinských dronov nad viacerými oblasťami, informovala agentúra AFP. Ruské sociálne siete informovali o útoku dronu na rafinériu v meste Engels, v ruskej Saratovskej oblasti, napísal Ukrainska Pravda.

Útoky oboch strán prišli nedlho po tom, ako sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu rozprával so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom o možnosti uzavrieť prímerie s ruským vodcom Vladimirom Putinom, ktorý zatiaľ na Trumpovu požiadavku čo najrýchlejšieho pokoja zbraní nekývl.

Ruské bezpilotné lietadlá v Kropyvnyckom, ktoré je aj významný železničný uzol, zasiahli rezidenčné budovy vrátane výškových domov, uviedol Rajkovyč. Medzi zranenými sú podľa neho aj deti.

Ruské ministerstvo obrany informovalo o zostrelení 132 ukrajinských dronov v noci na štvrtok. V Saratovskej oblasti juhovýchodne od Moskvy ich bolo zostrelených 54, v susednej Voronežskej oblasti potom 40, uviedol podľa AFP úrad.

Tvrdenia strán vojnového konfliktu nemožno overiť z nezávislých zdrojov.

5:55 Únijní prezidenti a premiéri budú vo štvrtok na summite v Bruseli rokovať o ruskej agresii na Ukrajine, konkurencieschopnosti, ale aj o obrane, migrácii či návrhu nového viacročného rozpočtu EÚ. Šéf Európskej rady António Costa dúfa, že by sa mohlo podariť, aby bol summit iba jednodňový. V prípade, že sa diskusie pretiahnu, sa ale štátnici stretnú aj v piatok. Podľa zdrojov ČTK diplomati očakávajú, že k časti záverov o Ukrajine sa opäť nepripojí Maďarsko a pôjde teda len o zhodu 26 štátov.

Rokovanie únijných lídrov sa začne o 11.00 h tradičnou diskusiou so šéfkou europarlamentu Robertou Metsolaovou. Prostredníctvom videokonferencie sa potom prezidenti a premiéri krajín EÚ spoja s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a budem hovoriť o ruskej agresii na Ukrajine a o ďalšej pomoci Kyjevu. Pracovného obeda sa následne zúčastní generálny tajomník OSN António Guterres, ktorý chce preberať najmä situáciu na Blízkom východe a multilateralizmus. Popoludní pri debate o konkurencieschopnosti sa zase k štátnikom pripojí predseda euroskupiny Paschal Donohoe a šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová. Pri pracovnej večeri sa očakáva prvá výmena názorov na budúcoročný viacročný finančný rámec (VFR), teda sedemročný rozpočet únie.